Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/115/2025 8825201661 19. 11. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825201661.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale D. E. XXX, za účasti otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 23.09.2025, domáhala zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 100,00 eur na sumu 38,00 eur. Uviedla, že nemá žiadne zamestnanie. Od 01.09.2025 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny F. D. G.. 2. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil. 3. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to spisom tunajšieho súdu sp. zn.7P/12/2025, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.10.2025 a zo dňa 11.11.2025, správou Sociálnej poisťovne, ponukou prác, správou Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou zo dňa 08.10.2025 a zistil tento skutkový stav veci: 5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že zaevidovala sa na úrade prác až v septembri, pretože po ukončení zamestnania bola práceneschopná, s výškou nemocenskej dávky necelých 400,– eur. Predošlé zamestnanie vykonávala v Dubnici nad Váhom spolu s priateľom. Z príjmu platila výživné na A., ubytovňu 100,– eur, stravu a ostatné výdavky. Z práce ju prepustili pre nedostatok práce. Má 4 exekúcie a to od zdravotnej poisťovni, Magio, a ďalšie si nepamätá. Býva so svojim priateľom v samostatnej domácnosti pri domácnosti jeho rodičov, ktorým prispievajú na vodu a elektrinu mesačne sumou 40,– eur. Pre seba potrebuje výdavky na ošatenie, hygienu. Trvalý pobyt si nezmenila. Od októbra synovi platí výživné 50,– eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k dcére F.. Syn ju navštevuje cez víkendy, počas celého dňa. Neprespáva u nej. Žiadosti o nové zamestnania posiela mailom. Bola osobne aj v C., v E., ale neozvali sa jej. Vo vzdialenejších mestách si prácu nemôže hľadať, pretože je to pre ňu finančne náročné.
6. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, naposledy pracoval v LPH. Poberá dávku v hmotnej núdzi 386,– eur, spolu s príspevkom na bývanie a rodinné prídavky. Bývajú v domácnosti s maloletým synom, plnoletým synom, ktorý je zamestnaný, s nevestou, ktorá poberá materský príspevok a dcérou F., ktorá je žiačkou 4. ročníka Strednej školy. Matka doteraz platila výživné v sume 100,– eur a v synovi dala v októbri 50,– eur, za ktoré si kúpil si botasky. Syn A. sa stravuje v škole, ale niekedy mu nechutí jedlo. Navštevuje 9. ročník. Na syna má výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Privyrába si na fuškách. V domácnosti platí elektrinu 110,– eur, vodu majú zo studne. Majú spoločný úver s matkou dieťaťa na sumu 20.000,- eur, ktorý nesplácajú. 7. Rodičia sa na pojednávaní zhodli na tom, že dcéra F. nebýva v domácnosti otca, ale u priateľa. Otec jej dáva 120,– eur. 8. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 22.2025 uviedol, že otec žije v rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, kde žije aj starší syn s družkou a mal. synom a mal. A.. Bytové podmienky sú na dobrej úrovni, dom je udržiavaný v poriadku, v čistote, v domácnosti je elektrina, vodu majú zo studne, kúria tuhým palivom. Otec je momentálne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá rodinné prídavky v sume 120,– eur, dávku v hmotnej núdzi 410,– eur. Občas si brigádnicky privyrába. Výdavky má tieto: elektrina 110,– eur, spotrebný úver 60,– eur, strava 150,– eur plus ďalšie bežné výdavky. Matka hradí výživné vo výške 100,– eur, iným spôsobom sa na výchove maloletého nepodieľa, ani mu nezakupuje žiadne dary. Podľa slov otca, v mesiaci október matka po kamarátovi poslala sumu 50,– eur. Otec s podaným návrhom nesúhlasí na zníženie výživného. Maloletý je žiakom 9. ročníka základnej školy v Nižnom Hrabovci, ošetrujúcim lekárom je C. H., mal. A. prekonáva bežné ochorenia, nie je sledovaný v žiadnej odbornej ambulancii. A. v rozhovore uviedol, že s matkou nie je v žiadnom kontakte. Na otca mal. A. boli opakovane podávané podnety týkajúce sa údajného zanedbávania výchovy, tieto podnety boli prešetrené. Pri návšteve domácnosti však neboli zistené žiadne závažné nedostatky vo výchove ani v starostlivosti. V domácnosti u otca má maloletý zabezpečené vhodné podmienky pre priaznivý psychický, fyzický, sociálny vývoj. Zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa. 9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/12/2025, kedy naposledy bolo určené výživné k mal. dieťaťu, A. B., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že rozsudkom zo dňa 19.3.2025 bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platením výživného mesačne suma 100,– eur od 04.02.2025. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd matku zaviazal platením výživného 100 eur mesačne u dôvodu, že v predvolaní na pojednávanie bola vyzvaná, aby na pojednávaní predložila potvrdenie o svojom príjme, o svojich výdavkoch. Súdu predložila iba dohodu o vykonaní práce. Nepredložila dôkaz o svojom príjme, ani dôkaz o tom, že ukončila prácu, ako to uvádzala vo výpovedi. Zamestnávateľ matky na výzvu súdu uviedol, že matka má príjem 4,69 eur/hod., a pracuje 1 hodinu týždenne. Keďže súdu matka nepredložila dôkaz o tom, že došlo k ukončeniu zamestnania, ani dôkaz o tom, že by sa zaevidovala ako nezamestnaná, súd neuveril jej tvrdeniu, že je bez práce. Dohodou o vykonaní práce matka preukázala, že vie pracovať. Neboli zistené na jej strane žiadne dôvody, pre ktoré by nemohla pracovať. Keďže matka nepredložila potvrdenie o svojom príjme, dôkaz o ukončení práce, a bolo preukázané, že môže pracovať, aj uviedla, že si hľadá prácu, súd mal zato, že jej potenciálny príjem je výška minimálnej mzdy a to 663,50 eur. okrem syna A. mala vyživovaciu povinnosť k dcére F., a syn navštevoval základnú školu v D. E., stravoval sa v škole, mal bežné výdavky ako je strava, ošatenie, pomôcky do školy. Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny otec poberá rodinné prídavky na dve deti. Požiadal 19.08.2025 o dávku v hmotnej núdzi, ktorá preddavkovo mu bola priznaná od 01.08.2025 do 31.08.2025 v sume 386,– eur a od 01.09.2025 vo výške 410,– eur. U otca sú spoločne posudzované osoby, F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. Preddavková dávka, ktorá bola otcovi vyplácaná v mesiaci august, pozostávala z dávky pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi v sume 164,50 eur, ochranného príspevku 88,40 eur a príspevku na bývanie s troma členmi domácnosti vo výške 209,– eur a príspevku na nezaopatrené dieťa v sume 24,20 eur z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky syna B. A.. Dávka v hmotnej núdzi od 01.09.2025 u neho pozostávala z dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi v sume 164,50 eur, ochranného príspevku 88,40 eur, príspevku na bývanie s troma členmi domácnosti vo výške 209,– eur a príspevku na nezaopatrené dieťa v sume 48,40 eur. Z nároku, a to preddavok na pomoc v hmotnej núdzi bola u otca dieťaťa odpočítaná suma výživného 100,– eur mesačne.
10. Podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka mal. dieťaťa je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.09.2025, a poberá pomoc v hmotnej núdzi od 01.10.2025 vo výške 87,– eur. Ide o základnú dávku v hmotnej núdzi pre jednotlivca. 11. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že matka dieťaťa má evidované tieto zamestnania za rok 2025: od 26.01.2025 do 10.3.2025 spoločnosť Perfect Job, s. r. o. so sídlom Pata, kde mala tieto vymeriavacie základy: január 23,45 eur, február 46,90 eur, marec 28,14 eur. Od 27.03.2025 do 07.05.2025 má evidované zamestnanie u zamestnávateľa Flexi Staff, s. r. o. sídlo Bratislava, kde mal tieto vymeriavacie základy: marec 116,58 eur, apríl 807,54 eur, máj 74,19 eur. 12. Otec podľa sociálnej poisťovni má posledné evidované zamestnanie v roku 2024, a to do 25.07.2024 do 20.08.2024 u zamestnávateľa LPH Vranov nad Topľou s tými vymeriavacími základmi: v mesiaci júl 348,42 eur, august vo výške 643,06 eur. 13. Súd na pojednávaní oboznámil ponuky prác podľa portálu profesia, a to: operátor výroby v Novej Dubnici od Flexi Staff, s. r. o. zo dňa 16.10.2025, kde pracovala aj matka; miesto výkonu práce Košice s požiadavkou aj základné vzdelanie, manuálna práce vo výrobe -- poťahovanie autokomponentov kožou;, čistička vozňov špeciálnej stavby Železnice Humenné s požiadavkou základné vzdelanie; chyžná Larex, s. r. o. s miestom výkonu práce Košice a požiadavkou základné vzdelanie; upratovačka v Rezorte Villa Sandy s miestmo výkonu práce Košice a požiadavkou základné vzdelanie; upratovačka s miestmo výkonu Lorinčík, požiadavka základné vzdelanie; napínačka lisovacej linky v Novej Bani, zvoz zdarma. 14. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou zo dňa 08.10.2025 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je od 18.07.2025 až po súčasnosť vlastníkom a držiteľom motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, rok výroby: 2010. 15. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Pc/29/2025 vyplýva, že bol schválený zmier medzi účastníkmi a to matka, C. B., nar. XX.XX.XXXX a dcéra, F. B., nar. XX.XX.XXXX o minimálnom výživnom počnúc dňom 08.08.2025. 16. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení ( od 1.7.2023 je to suma 36,80 eur, od 1.7.2024 je to suma 37,53 eur, od 1.7.2025 je to suma 38,92 eur). 21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).
22. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 24. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne a vývoj životných nákladov. 28. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 29. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 30. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 31. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že návrh matky na zníženie výživného je dôvodný a preto ho zamietol. Matka žiadala znížiť výživné z dôvodu, že je od 1.9.2025 je nezamestnaná. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda matky v danom prípade. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Od matky súd zistil, že v práci kde pracovala, ďalej pracovať nechce. Ide o spoločnosť Flexi Staff, s. r. o, kde súd zo stránky profesia zistil, že táto spoločnosť dňa ponúkala pracovné miesto potom, ako matka ukončila zamestnanie v tejto spoločnosti. Matka sa vzdala svojho príjmu, ktorý mohla ďalej poberať. Je na rozhodnutí každého jednotlivca, či bude pracovať a ako si zabezpečí úhradu svojich výdavkov. Rodič však musí zabezpečiť úhradu potrieb dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť, pretože navštevuje školu. 32. Súd ďalej zisťoval, či matka si hľadá iné zamestnanie. Matka uviedla, že prácu si hľadá, aj to telefonicky aj mailom, ale na pojednávaní o tom nemala dôkazy. Preto súd odročil pojednávanie, aby vyzval matku, aby na ďalšom pojednávaní predložila o tom dôkazy. Na odročenom pojednávaní však uviedla, že nemá o tom dôkazy. Tvrdenie matky že si hľadá prácu, nebolo preukázané. Súd preto mal zato, že matka sa dobrovoľne vzdala svojho doterajšieho príjmu, a bral do úvahy príjem, ktorý poberala z doterajšieho zamestnania. Keďže k zmene pomerov na strane syna nedošlo, naďalej chodí do školy, matke nepribudla vyživovacia povinnosť, dobrovoľne sa vzdala svojho príjmu, vzhľadom na ponuky prác, ktoré súd oboznámil matke na pojednávaní, súd jej návrh zamietol. 33. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania ako to ustanovuje § 52 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal účastníkom nárok na náhradu trov konania priznať. 34. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.