KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Vranov nad Topľou27. 11. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/118/2025 z 27. 11. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27. novembra 2025, sp. zn. 8P/118/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825201785.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 8P/118/2025 8825201785 27. 11. 2025 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2025:8825201785.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, za účasti otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: Z v e r u j e maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v in n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec s a z a v ä z u j e platením výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke, počnúc dňom 01.11.2025. Dlžné výživné za obdobie od 01.11.2025 do 30.11.2025 na maloletého A. B. v sume 100,- eur sa z a v ä z u j e otec uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného na maloletého syna sumou 200,- eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2025, a to vždy do 15. dňa v mesiaci. Úpravu styku otca s maloletým ponechala na zvážení súdu. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa žila v jednej domácnosti približne 4 roky ako druh a družka. Z tohto vzťahu sa im narodil syn A.. V spoločnej domácnosti nežijú od apríla 2025. Otec dieťaťa od nich odišiel hneď po tom ako ju viackrát fyzicky napadol. Od toho času nie sú v kontakte. Cez sociálne siete sa vyhráža a uráža ju. Otec vôbec nejaví záujem ani o ich spoločného syna, nepomáha jej s výchovou. Je zamestnaný, pracuje v Rakúsku. 2. Podľa predloženého rodného listu sa maloletý A. B. narodil dňa XX.XX.XXXX z rodičov A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX.

3. V rámci riešenia veci na súde multidisciplinárnym prístupom rodičia dňa 27.11.2025 uzavreli dohodu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 4. Zo záznamu z prvého informatívneho stretnutia rodičov vyplýva, že obaja rodičia sa dohodli na úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. 5. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti 7 mesiacov, komunikujú spolu, otec sa s dieťaťom stretáva. Matke prispel na výživu maloletého 4 až 5 krát po 50,- eur, s čím matka nesúhlasí. Matka aktuálne nepoberá dávku v hmotnej núdzi, a to od 01.11.2025 po dobu 6 mesiacov, podľa jej vyjadrenia z dôvodu, že sa v priebehu 2 týždňov nezúčastnila aktivačných prác, nakoľko nemala kde nechať maloleté dieťa. Z kapacitných dôvodov maloletého nezobrali do škôlky. Predtým poberala dávku v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok a prídavky na deti spolu v sume 440,- eur. Toho času by mala poberať len prídavky na dve deti. Má tiež 2 deti pochádzajúce z jej predchádzajúceho manželstva. Žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý sa stará o celú domácnosť. Matka platí energie vo výške 96,- eur. Maloletý je zdravý. Je dojčený, nie je odplienkovaný, Otec vykonáva príležitostne prácu v Rakúsku. Do Rakúska chodí raz až dvakrát v mesiaci v týždňových intervaloch. Stravu si hradí sám, bývanie zabezpečuje zamestnávateľ. Jeho zárobok činí 9,- eur/hod. Otec žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, súrodencami a ich rodinami. Na domácnosť prispieva sumou 200,- eur. 6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.12.2024 a z úradu poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti a prídavok na dieťa. Výplata pomoci v hmotnej núdzi jej bola pozastavená z dôvodu, že A. B. sa zamestnal v Rakúsku. Otec dieťaťa nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do 30.09.2025 bol spoločne posudzovanou osobou pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. 7. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matka poberá prídavok na deti vo výške 120,- eur. 8. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 9. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

k deťom je ich

10. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. S poukazom na vyjadrenia rodičov v danej veci mal súd za potvrdené, že je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uzavretá rodičovská dohoda v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia je v najlepšom záujme mal. detí, preto ju súd schválil. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia odvolanie nemôžu podať, pretože ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).