Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/95/2025 z 25. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/95/2025 6125436593 25. 06. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:6125436593.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 3.510,44 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalobu žalobcu zamieta. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 3510,44 eur, úroku v sume 1087,28 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3510,44 eur od 6.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 2002004344 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 4000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazuje predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. Dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.08.2022. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 28.11.2022. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru

dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 06.12.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 3510,44 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. 2. O nároku žalobcu Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že v rámci upomínacieho konania vydal dňa 20.11.2025 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade so žalobou. 3. Žalovaný v podanom odpore doručenom súdu 9.12.2025 uviedol, že reálne podpisoval len zmluvu o elektronickej komunikácii. Žalobca neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré konkrétne kroky vykonal, aby mohol konštatovať že splnil povinnosti v zmysle odbornej starostlivosti podnikateľa pri poskytovaní jeho služieb. Už z obsahu žalobcom priložených listín je možné zistiť, že v čase žiadania o úver bol žalovaný v nepriaznivej finančnej situácii. Dôkazom toho je aj uzavretie dodatku o odklade splátok úveru. Je teda taktiež potrebné skúmať, či žalobca neporušil povinnosť odbornej starostlivosti. V zˇalobe absentuje akékoľvek tvrdenie zˇalobcu o tom, z cˇoho presne pozosta´va jeho uplatnˇovany ´ na´rok, zo splatnosti aky´ch spla´tok odvodzuje svoju pohlˇada´vku. Zo spisu vyplýva, že žalobca kvalifikovaným spôsobom neupozornil na možnosť zosplatniť dlh jednorázovo, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie majúce rozhodujúci dopad na tento žalobcov návrh. Inak povedané, žalobca síce vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru, ale na túto skutočnosť nijako predtým neupozornil tak, aby mi svoj hmotnoprávny úkon aj reálne doručil, nesplnil teda všetky zákonom ustanovené predpoklady. Žalovanému nikdy nebola doručená listina, ktorá by mohla svojim obsahom predstavovať výzvu na zaplatenie pohľadávky pred zosplatnením celej pohľadávky. Poukázal aj na rozsudok Su´dneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018. Z uvedene´ho vyply´va jasny´ rozpor vydane´ho platobne´ ho rozkazu s pra´vom EU´ . Nebola nijako zohlˇadnena´ neprijatelˇnostˇ zmluvny´ch podmienok a neza ´konnostˇ plnení, ktore´ si zˇalobca z neprijatelˇny´ch zmluvny´ch podmienok uplatnˇuje v tomto konaní. Žalovaný v celom rozsahu neuznáva peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 23.12.2025 uviedol, že odpor žalovaného považuje za neodôvodnený a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovaného sa javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Poprel tvrdenia žalovaného produkované v odpore. Žalovaný k uvedeným tvrdeniam nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal ich pravdivosť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného, na základe údajov poskytnutých žalovaným preveroval stav, príjmy a výdavky žalovaného. Súdu zaslal výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že na základe údajov poskytnutých žalovaným žalobca preveroval stav, príjmy a výdavky žalovaného spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientských informácii. Žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem 770,00 eur, 780,00 eur a 770,00 eur. Žalovaný v čase žiadosti o úver mal iný existujúce úvery vo výške 221,00 eur. Dopytom do Spoločného registra bankových informácií vyplýva, že žalovaný nemal žiadny aktívny úver v čase podania žiadosti o úver. Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 775,00 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur a splátky iných úverov podľa NRKI vo výške 221,00 eur a tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 343,80 eur. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 4000,- eur na 7 rokov s mesačnou splátkou vo výške 77,06 eur. Predchodca konal pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Žalovaná sama v žiadosti o úver uviedla počet vyživovaných osôb v počte 0 a mesačné finančné výdavky 0. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 4000,00 eur zaviazal splácať formou 84 pravidelných mesačných anutiných splátok á 77,06 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 6473,04 eur. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 1875,32 eur. Z úhrad v celkovej sume 1875,32 eur zaplatenej žalovaným bolo na istinu úveru 489,56 eur, zvyšná časť v sume 1385,76 eur bola započítaná na úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom

tohto sporu predstavuje sumu 3510,44 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. Po odpočítaní sumy 1385,76 eur započítanej na úhrady úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 2473,04 eur si žalobca uplatnil neuhradené zmluvné úroky vo výške 1087,28 eur. Poslednou výzvou pred zosplatnením žalobca žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovaného upozornil, že pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 25.11.2022 žalobca úver predčasne zosplatnil pre splátku splátnú dňa 20.08.2022. 5. Žalobca v podaní z 22.5.2026 uviedol, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi dôkazmi predložil, výpis z registra klientských informácii, kópiu občianskeho preukazu, výpis z bankového účtu, dotazník o preverovaní príjmu, kópiu občianskeho preukazu, dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného. Z uvedených dokumentov vyplýva, že na základe údajov poskytnutých žalovaným preveroval stav, príjmy a výdavky žalovaného. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že sme preverovali históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientských informácii. Žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a uviedol príjem za tri posledné mesiace od uvedeného dopytu. Ktorý žalobca verifikoval z dát z externého zdroja zo Sociálnej poisťovne a.s., výstupom ktorého je výstup s označením „Dáta dopytu“ zo dňa 11.02.2020. Z uvedeného výpisu z registra klientských informácii je jasné, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal iné existujúce úvery so splátkou vo výške 221,00 eur. Výsledkom preverenia bolo zistenie výšky čistého príjmu na úrovni minimálne 773,33 eur mesačne za posledné tri mesiace predchádzajúce poskytnutiu úveru v súlade s § 2 ods. 4 opatrenia NBS č. 10/2017. Predchodca žalobcu preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaného dopytom do Nebankového registra klientskych informácií (NRKI) zo dňa 11.02.2020, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase podania žiadosti o úver 3 aktívne splátkové úvery s výškou mesačných splátok 221,00 eur. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol rodinný stav: slobodný a žiadne vyživované deti. Výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania žiadosti o úver predstavovala sumu 210,20 eur. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol výšku mesačných finančných výdavkov 0,00 eur. Žalobca poukázal na povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Poukázal na ust. § 7 ods. 41 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, tiež § 2 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) (ďalej len „opatrenie NBS č. 10/2017“), tiež § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta opatrenia NBS č. 10/2017. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti predchodca žalobcu do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 298,06 eur ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017 (výška splátky úveru 77,06 eur + ďalšie existujúce úvery 221,00 eur). Celková výška nákladov podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 predstavovala sumu vo výške 435,45 eur (celková výška nákladov = [(celková výška čistého príjmu žalovaného – súčet životných miním)*0,4] + súčet životných miním): 435,45 = [(773,33 eur - 210,20 eur)*0,4]+ 210,20 eur Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 opatrenia NBS č. 10/2017 znížená o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 opatrenia NBS č. 10/2017 predstavovala sumu 337,88 eur (773,33 eur - 435,45 eur). Podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa predstavuje hodnotu 0,68. Z uvedeného výpočtu je preukázané, že limit ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver neprekračuje hodnotu 1 podľa ust. § 2 ods. 2 opatrenia NBS č. 10/2017. K predčasnému zosplatneniu úveru pre neplatenie splátok došlo platne, čím boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 z.č. 129/2010 Z.z. Aktívna legitimácia je v tomto spore daná. Ďalej poukázal na špecifikáciu uplatneného nároku obdobne ako v predošlých podaniach. 6. Vo vyjadrení z 23.6.2026 žalobca uviedol, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2019 so stavom ku dňu 30.09.2019 predstavovala 8,25 %. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 21.11.2019 do 20.02.2020 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53

ods. 6 OZ v spojení s ust. §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 16,50%, tj. 2x priemernej RPMN. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 16,15 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Ďalej v podaní žalobca opätovne špecifikoval uplatnené nároky a úhrady žalovaného započítané na jednotlivé nároky. Žiadne sme si v žalobe neuplatňovali a sadzba úrokov z omeškania je uplatnená v zmysle zákona. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v rozsahu uplatnenom v žalobe a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Vo vyjadrení z 25.6.2026 žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie schopnosti plácať úver, ktorú má skúmať veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej úverovej zmluvy, táto nebola naplnená u veriteľa zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobca uvádza, že dopytom v úverovom registri zistil rozsah záväzkov vo výške 221,- eur. V žiadosti tieto údaje uvedené neboli. Je však z priebehu zatvárania kontraktačného procesu zrejmé, že v celom procese uzatvárania mal figurovať sprostredkovateľ, ktorého údaje sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ako záujemca o úver nemal žiadne iné informácie o veci a celú záležitosť sprostredkovával tento sprostredkovateľ. Ak táto osoba konala v prospech veriteľa s cieľom poskytnúť úver, mala a mohla konať tak, aby preverila všetky skutočné výdavky. Veriteľ teda nemôže tvrdiť, že vykonal všetky nevyhnutné úkony k zisteniu bonity, lebo jeho sprostredkovateľ mal a mohol osobne preveriť skutočné výdavky. Skúmanie výdavkovej časti v otázke prieskumu schopnosti splácať úver je teda zo strany veriteľa nedostatočné. Dokonca, pokiaľ ide o uvádzanie údajov pre veriteľa, tieto všetky neuvádzal žalovaný, ale priamo tento sprostredkovateľ, ktorý celú žiadosť vypísal v mene žalovaného. Aké údaje zadal mu nebolo známe. V otázke rozsahu skúmania bonity poukázal žalovaný na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20CoCsp/10/2025 z 23.4.2026, tiež rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp .zn. 8Csp/92/2020 z 06.05.2020. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o elektronickej komunikácii, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, Prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 2002004344, Výzvou na zaplatenie pohľadávky z 22.10.2025, ePotvrdenkou o odoslaní zásielky č. RG807151832SK, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 11.2.2020, Informáciou o RPMN a priemernej RPMN, Informáciami pre spotrebiteľa, a Informáciami o finančnom sprostredkovaní, Dodatkom č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere z 30.5.2020, Dodatkom č. 2 k zmluve o spotrebiteľskom úvere z 4.9.2020, listom „3. upomienka – výzva na zaplatenie z 26.9.2022, Vyhlásením o okamžitej splatnosti úveru z 25.11.2022, kópiou obálky s doručenkou a doručenku, kópiami dokladov žalovaného, Výpisom z bankového účtu žalovaného, Lustráciou v NRKI, Údajmi k žiadosti/zmluve č. 2002004344, Odporom žalovaného z 9.12.2025, Vyjadrením žalobcu z 23.12.2025, Návrhom na zmenu strany sporu z 9.4.2026 s prílohami – zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.3.2026, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a potvrdením o úhrade kúpnej ceny, vyjadrením žalobcu z 22.5.2026 s prílohou – výpočtom splátok a kapacitou žalovaného, vyjadrením žalobcu z 23.6.2026 s prílohou – súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2019 a najvyššou prípustnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za tretí štvrťrok 2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 25.6.2026, výpisom NRKI, ktorý bol súdu zaslaný iným veriteľom v obdobnej veci, prejednávanej na tomto súde pod sp.zn. 5Csp/60/2024 a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 11.2.2020 zmluvu o elektronickej komunikácii. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na diaľku prostriedkami diaľkovej komunikácie. 10. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.2.2020 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.2002004344. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 4000,- eur. Počet pravidelných splátok bol

84, výška pravidelnej splátky 77,06 eur, splatnosť prvej splátky 20.3.2020, splatnosť poslednej splátky 20.2.2027. Celková čiastka na zaplatenie 6.473,04 eur. Úroková sadzba úveru bola 16,18 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 16,18 % ročne. 11. Dňa 30.5.2020 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol odklad splátok splatných v dňoch 20.4.2020, 20.5.2020, 20.6.2020, počet splátok sa zmenil na 90, posledná splátka bola splatná 20.11.2027 a jej výška bola 34,68 eur. Celková čiastka úveru sa zvýšila o sumu 420,07 eur na sumu 6893,02 eur. 12. Dňa 4.9.2020 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dodatok č. 2 k zmluve o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bol odklad splátok splatných v dňoch 20.7.2020, 20.8.2020,20.9.2020, počet splátok sa zmenil na 95, posledná splátka úveru bola splatná 20.7.2028, jej výška 69,68 eur, celková čiastka úveru sa zvýšila o 420,30 eur na sumu 7313,32 eur. 13. Výzvou zo dňa 26.9.2022 právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie omeškaných splátok, ktoré predstavujú k uvedenému dňu sumu 205,30 eur. Zároveň upozornil žalovaného, že ak neuhradí splátku splatnú dňa 20.7.2022 vo výške 77,06 eur do 25.10.2022, bude veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a žiadať zaplatenie celého úveru. Podľa predloženej obálky s doručenkou bola výzva doručená do dispozičnej sféry žalovaného dňa 28.9.2022, kedy bola zásielka uložená na pošte. 14. Výzvou okamžitej splatnosti z 25.11.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dlh zo zmluvy č. 2002004344 sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.8.2022, a to pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.8.2022. Súčasne vyzval žalovaného na úhradu zostatku úveru v celkovej výške 3792,80 eur v lehote 7 dní od doručenia oznámenia. Podľa predloženej doručenky bola výzva doručená do dispozičnej sféry žalovaného dňa 28.11.2022. 15. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve č. 2002004344 vyplýva, že dňa 13.2.2020 boli žalovanému vyplatené finančné prostriedky vo výške 4000,- eur. Žalovaný v prospech zmluvy uhradil do 30.9.2025 sumu 1875,32 eur. 16. Podľa predloženého interného dokumentu právneho predchodcu žalobcu (č.l. 115) k žiadosti 2002004344, vyplýva, že žiadateľ bol ženatý, zamestnaný, počet nezaopatrených osôb bol 0, mesačný príjem 773,33 eur, mesačné výdavky 0,- eur, celková výška splátok NRKI v sume 221,- eur. 17. Podľa výpisu zo NRKI (Eurisc) mal žalovaný ku 11.2.2020 tri existujúce úveroy s celkovou výškou mesačných splátok v sume 221,- eur. 18. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 bol počiatočný stav účtu 4,70 eur, konečný stav účtu 7,51 eur, vklady spolu predstavovali 7065,89 eur a výbery -7063,08 eur. 19. Podľa listiny „Údaje žiadosti/zmluvy č. 2002004344 žalovaný bol ženatý, zamestnaný s mesačným príjmom za posledné tri mesiace 770 až 780,-eur, počet nezaopatrených osôb bol 0, počet vyživovaných osôb 0. 20. Z predložených dát dopytu do reg. Sociálnej poisťovne z 11.2.2020 je zrejmé, že žalovaný bol zamestnaný aspoň od 7/2019 u konkrétneho zamestnávateľa, pričom priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace predstavoval aspoň 920 eur. 21. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, poukázal v tejto súvislosti na argumentáciu v odpore, tiež pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, poukázal na nesúlad znenia dodatkov a z toho vyplývajúcich údajov v rozsahu ročnej úrokovej sadzby a teda celkového zaťaženia žalovaného. Žalovaný mal v inom rozsahu uzatvoriť samotnú zmluvu a v inom rozsahu neskôr dodatky, čo má dopad na základné atribúty ako je ročná percentuálna miera nákladov. Na ostatnom pojednávaní uviedol, že žalobca ako subjekt, na ktorého má byť postúpená pohľadávka, touto pohľadávkou nedisponuje, došlo k neplatnému postúpeniu z

pôvodného veriteľa. Úver je bezúročný a bezpoplatkový, minimálne z dôvodu riadneho neskúmania schopnosti žalovaného splácať úver. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 22. Podľa Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok z 23.3.2026 uzavretej medzi Ahoj, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a Prílohy k tejto zmluve, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Pohľadávka žalobcu je bližšie špecifikovaná v Prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Ahoj,a.s. a žalobcom. V prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je identifikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy č. 2002004344, kde žalovaný je označený menom a priezviskom, rodným číslom a spisovou značkou prejednávaného prípadu na tunajšom súde. 23. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 10.4.2026, č.k. 5Csp/95/2025 - 103 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154. Pôvodný žalobca ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.3.2026 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. 24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 25. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 26. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 27. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 28. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 30. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa. 31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 32. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 34. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 35. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 37. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 39. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 40. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 41. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 42. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 43. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. 44. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 45. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 46. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 47. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 48. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 49. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.2.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 4000,- eur. Počet pravidelných splátok bol 84, výška pravidelnej splátky 77,06 eur, splatnosť prvej splátky 20.3.2020, splatnosť poslednej splátky 20.2.2027. Celková čiastka na zaplatenie 6.473,04 eur. Úroková sadzba úveru bola 16,18 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 16,18 % ročne. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 11.2.2020 zmluvu o elektronickej komunikácii a zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na diaľku prostriedkami diaľkovej komunikácie. Zákon č. 266/2005 Z. z. upravuje najmä formu uzatvorenia zmluvy prostriedkami diaľkovej komunikácie a všeobecné informačné povinnosti pre jednotlivé finančné služby na diaľku. Zároveň je však o spotrebiteľských úveroch špeciálnym predpisom a aj zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na diaľku, musí spĺňať obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane zákonnej povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy. Samotná skutočnosť uzavretia zmluvy nebola žalovaným spochybňovaná, súd preto túto skutočnosť považoval za nespornú. 51. V konaní tiež bolo nesporným, že žalovaný k predmetnej zmluve celkovo uhradil sumu 1875,32 eur, a to do 9.12.2022 (posledná úhrada v sume 77,06 eur). 52. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ (teraz obchodník) a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 53. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 54. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. 55. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

56. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy, v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. 57. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. 58. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. 59. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Jednotlivé splátky sa opäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. 60. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 84 mesiacov. Prvá splátka bola splatná dňa 20.3.2020. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.11.2025, preto by mohli byť premlčané všetky splátky splatné do 10.11.2022, čiže spolu najviac 32 splátok istiny po 47,619 eur, teda 1523,81 eur. Nakoľko žalovaný zaplatil k predmetnej zmluve do podania žaloby sumu 1875,32 eur, žalobou nemohla byť uplatnená žiadna premlčaná a neuhradená splátka istiny úveru. 61. Súd však ďalej skúmal, či posudzovaná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy, či právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu tento zákon ukladal a v nadväznosti na uvedené aj samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. 62. Je potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 63. Súd v konaní zistil, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaného predtým ako s ním vstúpil do zmluvného vzťahu, t.j. jej schopnosť úver v budúcnosti splácať, avšak je potrebné uviesť, že toto skúmanie sa na základe predložených listinných dôkazov javí iba ako formálne. Hneď v úvode je potrebné uviesť, že napriek všetkým viac či menej relevantným argumentom žalobcu prezentovaným v konaní v súvislosti s preukázaním skúmania bonity žalovaného, nepodarilo sa mu preukázať nič viac ako to, že bonitu žalovaného právny predchodca žalobcu skúmal iba porovnaním

údajov uvádzaným žalovaným v žiadosti s dopytom do registra Sociálnej poisťovne a dopytom do spoločného úverového registra (naviac podľa všetkého na základe neúplného výpisu z tohto registra k tomu pozri odseky nižšie). Takéto skúmanie už judikatúra súdov, ako to bolo opakovane mnohokrát judikované, nepovažuje za skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Na uvedenom nemení nič ani predloženie výpisu z bežného účtu žalovaným pred uzavretím zmluvy za obdobie roka 2019, nakoľko z tohto výpisu je zrejmý iba príjem vyplácaný mesačne úradom práce a jedna výplata na účet od zamestnávateľa v sume 771,69 eur za obdobie 11/2019. Inak je z uvedeného účtu zrejmé iba to, že všetky vložené peniaze boli aj z účtu vyberané v hotovosti (výbery kartou) a že v decembri 2019 na uvedený účet bol poskytnutý žalovanému úver v sume 2831,08 eur, pričom hneď nasledujúci deň bol žalovaným realizovaný výber sumy 2830,- eur v hotovosti. Z uvedeného výpisu tak nemomhli byť veriteľovi zrejmé náklady žalovaného na živobytie, či aké sumy uhrádza v súvislosti s bývaním, nanajvýš tak skutočnosť že všetky finančné prostriedky na účet prevedené zároveň žalovaný v priebehu roku aj spotreboval. 64. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. 65. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.09.2020). 66. Postup právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu spotrebiteľa a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje minimálne nemožnosť žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia povinností ja bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 67. V danom prípade síce bolo preukázané, že žalobca mal k dispozícií lustráciu v registri Sociálnej poisťovne a výpis z účtu za rok 2019, výpis zo Spoločného registra bankových informácií, avšak nebolo preukázané, aby mal k dispozícii doklady o výdavkoch žalovaného, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, pri uzatváraní zmluvy. Zo samotného výpisu z bežného účtu bolo zrejmé iba to, že všetky prostriedky, ktoré mal k dispozícii žalovaný na tomto účte, tieto zároveň spotreboval, pričom nie je zrejmé na aké účely a to vrátane poskytnutého úveru v sume 2831,- eur približne dva mesiace pred poskytnutím úveru žalobcom v tomto prípade. Pri skúmaní bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou teda nemá ísť o podrobné skúmanie, napríklad predkladaním nákupných dokladov, čo by bolo absurdné. Veriteľ však musí mať aspoň v hrubých rysoch ucelenú predstavu o reálnych nákladoch spotrebiteľa

na živobytie, a to najmä preukázaním tých najnevyhnutnejších nákladov, vrátane nákladov v súvislosti s vyživovanými osobami. Žalobca vynaloženie odbornej starostlivosti svojho právneho predchodcu v tomto smere v konaní nepreukázal. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. 68. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda kde tento býval, či vlastnil nehnuteľnosť alebo či býval v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021). 69. V obdobnej veci právneho predchodcu žalobcu (resp. pôvodného veriteľa) Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp.zn. 11CoCsp/26/2025 z 16. 12. 2025 (tiež napríklad rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoCsp/6/2025 zo dňa 2.7.2025, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023, sp.zn. 16CoCsp/10/2023 zo dňa 13.03.2024, sp.zn. 16CoCsp/19/2024 zo dňa 12.12.2024) vyslovil, že za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Rovnako podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. 70. Že by bol v danej veci právny predchodca žalobcu skúmal osobný a domáci rozpočet konkrétne žalovaného, nebolo v konaní preukázané jediným dôkazom. Naopak, na výdavkovej strane vychádzal iba zo všeobecných údajov, na základe ktorých realizoval mechanický výpočet nezohľadňujúci skutočnú situáciu konkrétneho spotrebiteľa, teda žalovaného. Právny predchodca žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný nemá žiadne výdavky mimo úverového zaťaženia, nakoľko v žiadosti uvádzal sumu 0,- eur, hoci tento bol ženatý a uvádzal, že býva vo vlastnom byte/dome. Je zrejmé, že u dospelého pracujúceho človeka takýto údaj nemôže byť reálny a už len samotná táto skutočnosť mala viesť veriteľa k podrobnejšiemu skúmaniu bonity žalovaného, jeho výdavkovej časti, najmä po zistení úverového zaťaženia žalovaného na úrovni 221,- eur mesačne. Pri vynaložení minimálnej odbornej starostlivosti na strane právneho predchodcu žalobcu by takáto skutočnosť nemohla ostať nezohľadnená. 71. Súd zdôrazňuje, že zo sumy životného minima nemôže veriteľ pri zisťovaní bonity spotrebiteľa vychádzať paušálne. Túto sumu treba považovať za východiskový bod minimálnych nákladov, ku ktorému je zásadne nutné pripísať ďalšie náklady. Suma životného minima, ktorá predstavuje štátom uznanú minimálnu hranicu peňažných príjmov fyzických osôb na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb, nutne neodráža konkrétnu sumu, ktorú na zabezpečenie svojich individuálnych základných životných potrieb musí vynaložiť potenciálny žiadateľ o úver. Nepokrýva najmä výdavky na bývanie, ktoré ju mnohokrát niekoľkonásobne prevyšujú. Rovnako nereflektuje ďalšie nutné výdavky, ako napríklad zrážky zo mzdy, náklady vyvolané zdravotným stavom, či výživné. Z tohto dôvodu je potrebné bezvýhradne trvať na požiadavke individualizovaného posudzovania úveru schopnosti, pri ktorom poskytovateľ musí brať ohľad na konkrétnu situáciu konkrétneho spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd odkazuje na použiteľnú judikatúru, najmä na rozhodnutie NSS ČR sp.zn.

9As 127/2024 z 13.08.2024: „Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“ 72. Aktuálna právna úprava ani v spojení s Opatrením NBS č. 10/2017 z 14.11.2017 nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. Ust. § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. výslovne stanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Posledná veta ods. 27 síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak uvedené nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Veriteľ teda nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum. S uvedeným korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, podľa názoru súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť aby si sám určil výšku týchto nákladov (primerane porovnaj v súvislosti s otázkou posúdenia bonity spotrebiteľa s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove Krajský súd Prešov sp.zn. 5CoCsp/6/2025 z 21. 10. 2025, rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28CoCsp/4/2024 z 04.03.2025, sp. zn. 24CoCsp/38/2024 z 30.04.2025). 73. Pokiaľ pôvodný veriteľ v tomto konkrétnom prípade zistil aj značné úverové zaťaženie žalovaného v rozsahu troch úverov s celkovou výškou mesačných splátok v sume 221,- eur, pričom zostávajúca istina a príslušenstvo týchto úverov, ktoré ešte bolo potrebné uhradiť predstavovala spolu 9683,- eur (4144,- eur + 488,- eur + 5051,- eur), už len samotná táto skutočnosť pri zachovaní odbornej starostlivosti mala viesť k podrobnejšiemu skúmaniu výdavkov na strane žalovaného, minimálne v rozsahu zisťovania reálnych nákladov na bývanie žalovaného a neuspokojiť sa iba s údajmi žalovaným uvedenými v žiadosti o poskytnutie úveru, najmä ak v tejto súvislosti žalovaný uvádzal absurdný údaj v sume 0,- eur. 74. Tu sa naviac javí, že žalobcom predložený výpis zo spoločného registra bankových informácií nie je úplný, nakoľko z vlastnej činnosti je súdu známe, že obdobné výpisy obsahujú aj sumár odmietnutých žiadostí o úver, a to aj v prípade, že by počet takýchto žiadostí mal byť 0. Za daných okolností pôvodný veriteľ žalovanému poskytol úver, ktorého celková čiastka predstavovala 6473,04 eur, hoci žalovaný splácal dva ďalšie úvery, ktorých zostávajúce čiastky istiny a príslušenstva ku dňu dopytu v úhrne tvorili sumu 9683,- eur. V tejto súvislosti súd ako príklad uvádza aj výpis iného veriteľa – nebankového subjektu Home Credit Slovakia a.s,, ktorého výpis čerpajúci z externého registra NRKI obsahuje aj odmietnuté a odvolané žiadosti o úver (napr. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5Csp/60/2024). 75. Pochybnosti o možnosti skúmať bonitu žalovaného s vyžadovanou odbornou starostlivosťou vyvoláva aj uzavretie zmluvy o elektronickej komunikácii a následné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na diaľku v rovnaký deň. 76. Žiadne iné výdavky žalovaného pritom za daného stavu pôvodný veriteľ neskúmal (!), a to ani základný výdavok na bývanie, hoci zo žiadosti o úver je zrejmé, že žalovaný býval vo vlastnom byte/ dome. 77. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovaného teda je, že nedošlo ku skutočnému overeniu výdavkov na strane žalovaného. Právny predchodca žalobcu neskúmal skutočné výdavky na strane žalovaného. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mal žalovaný, aké náklady mal na bývanie.

Uvedené skutočnosti pôvodný veriteľ neskúmal napriek skutočnostiam zisteným pri skúmaní úverového zaťaženia žalovaného. Uvedené skutočnosti nemohli ostať nepovšimnuté pri riadnom skúmaní bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, vrátanej jeho bežných výdavkov. 78. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovaného pôvodný veriteľ preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Všetky zistené skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu skúmaniu bonity žalovaného, najmä vo vzťahu k výdavkom. 79. Podľa čl. 23 smernice sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávania. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Taká sankcia, ktorá by veriteľovi hrozila len v prípade nenahliadnutia do príslušných registrov či v prípade úplnej ignorancie akýchkoľvek podkladov nevyhnutných na posúdenie úverovej bonity klienta, by bola zjavne v rozpore s účelom a cieľom smernice a nebolo by ju možné považovať ani za účinnú, ani za primeranú a ani za odradzujúcu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 530/2024 zo dňa 12. februára 2025). 80. Skúmanie bonity žalovaného v žalobcom uvedenom rozsahu (dopyt do reg. Soc. poisťovne, správa zo Spoločného registra bankových informácií), v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. 81. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 82. Bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaného nemal pôvodný veriteľ k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020) 83. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaného, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 84. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne, t. j. boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté (rovnako porov. vyššie cit. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 530/2024 zo dňa 12. februára 2025). 85. Z cit. nálezu tiež vyplýva nasledovné: „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými

právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva.“ Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva priamo z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18. 86. „ ... Súdny dvor Európskej únie v spotrebiteľských vzťahoch definoval tri dôležité sféry záujmu Európskej únie, v ktorých musia súdy naplniť cieľ príslušných spotrebiteľských smerníc. T. zn., vnútroštátny súd je povinný skúmať ex offo náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, bonitu dlžníka a neprijateľné podmienky v zmluvách. V týchto prípadoch je vnútroštátny súd zároveň povinný poskytnúť spotrebiteľovi ex offo ochranu, a to aj v prípade, keď je spotrebiteľ právne zastúpený.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2025, sp.zn. 5Cdo/74/2024). 87. Súd je povinný z úradnej moci zisťovať uvedené skutočnosti, čo vyplýva z vyššie citovanej judikatúry a dôkazné bremeno ohľadne preukázania tohto skúmania leží na žalobcovi ako dodávateľovi (obchodníkovi). Naviac v danom prípade neskúmanie bonity namietal sám žalovaný už v podanom odpore. 88. Konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovaného a jeho výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaný musel mať v čase poskytovania úveru aj iné výdavky. 89. V súvislosti s poukazom žalobcu na opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 a jeho závery, súd poukazuje na argumenty uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoCsp/10/2025 z 29. 10. 2025: „Neobstojí prípadné tvrdenie veriteľa, že pri skúmaní bonity žalovaného postupoval v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017, pretože predmetné opatrenie pre účely výdavkov spotrebiteľa upravuje, že tieto sú najmenej vo výške životného minima, t.j. podľa odvolacieho súdu na životné minimum sa prihliada v prípade, že iné výdavky spotrebiteľa nebolo možné zistiť, resp. skutočné výdavky spotrebiteľa sú nižšie ako životné minimum. V zmysle § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 ako aj v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v znení neskorších opatrení (oznámené ako č. 306/2017 Z. z.) sa síce náklady na zabezpečenie životných nákladov spotrebiteľa posudzujú s ohľadom na životné minimum (zákon), resp. najmenej vo výške životného minima (opatrenie), predmetné ustanovenia podľa odvolacieho súdu nemôže nahradiť, zrušiť, či oslabiť základnú povinnosť veriteľa vynaložiť potrebné úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani nedáva veriteľovi možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (vo výške životného minima).“ 90. Ako je zrejmé, tak aj z nariadenia NBS č. 10/2017 vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na živobytie nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, ale toto životné minimum tvorí najnižšiu možnú čiastku nákladov na živobytie. Taktiež je do výdavkov na živobytie spotrebiteľa a jeho rodiny potrebné zaradiť aj maloleté dieťa (ak ho spotrebiteľ má), ako aj jeho manžela/ku, pretože manželia majú podľa zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky jeho domácnosti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovaného, napr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca (jeho právny predchodca) mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd uzatvára, že právny predchodca

žalobcu ako veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.). 91. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by pred uzavretím zmluvy o úvere zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú a výdavkovú stránku žalovaného. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup právneho predchodcu žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 92. Možno tak konštatovať, že došlo k hrubému porušeniu povinností uvedených v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri skúmaní tzv. bonity žalovaného ako spotrebiteľa, čo má za následok nielen zákonnú domnienku o bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetného úveru, ale predovšetkým okolnosť, že takéto hrubé porušenie povinností pri skúmaní tzv. bonity je dôvodom pre nemožnosť vyhlásenia tzv. predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. 93. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2026 v zmysle vyššie citovaného ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 94. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 20.2.2027 (odhliadnuc od dodatkov k zmluve, v zmysle ktorých mala nastať ešte neskôr), čo znamená, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2026 ešte nenastala konečná splatnosť úveru a pri vyhodnotení predčasného zosplatnenia ako neplatného, predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný. Vzhľadom na uvedené bola neplatná aj posudzovaná zmluva o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa úveru žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok je tak absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. 95. Ak teda v danom prípade súd dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak bolo potrebné z toho vyvodiť aj záver o nemožnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Výkladom ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pomocou výkladového argumentu a minori ad maius možno dôjsť k záveru, že ak je „miernejšie“ porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionované nemožnosťou predčasného zosplatnenia úveru, tak aj závažnejšia forma porušenia tejto povinnosti musí byť sankcionovaná rovnakým spôsobom. Z logického hľadiska neobstojí taký výklad citovaného ustanovenia, podľa ktorého by veriteľ pri „miernejšom“ porušení povinnosti nesmel úver predčasne zosplatniť, ale pri hrubom porušení povinnosti tak už učiniť môže. Ak je hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, tak táto sankcia existuje popri sankcii danej za miernejšiu formu porušenia povinnosti, a to nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, a nie namiesto nej. Ak právny predchodca žalobcu v dôsledku hrubého porušenia povinnosti nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, tak nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/23/2024 z 10. 04. 2025, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/6/2025 z 21. 10. 2025).

96. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/24/2023 z 29. 01. 2025: „Ustanovenie § 17 ZoSÚ obsahuje reštriktívnu právnu úpravu prechodu alebo prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, s výnimkou prípadov, v ktorých jedným z kumulatívnych predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj splatnosť pohľadávky, ktorá v takomto prípade predstavuje spôsobilý predmet postúpenia (§ 17 odsek 1 a 2 ZoSÚ).“ 97. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo/73/2009, pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege),a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). 98. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) 99. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu zamietnuť. 100. V súvislosti s uvedenými závermi súd poukazu napríklad aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/31/2024 z 27. 02. 2025. 101. Zároveň súd zdôrazňuje, že na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že súd uznesením zo dňa 10.4.2026, č.k. 5Csp/95/2025 - 103 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Ahoj, a.s., vstúpil nový žalobca z dôvodu, že pôvodný žalobca ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.3.2026 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2024 súd totiž nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§80 ods. 2 CSP). K ďalšiemu dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie v spore: 102. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 103. Podľa § 565 vyššie citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 104. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase, keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky medzi pôvodný, veriteľom a žalobcom, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 105. V danej veci právny predchodca žalobcu listom označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 26.9.2022 žalovaného upozornil, že nereagoval na predchádzajúce výzvy na zaplatenie – upomienky a v súčasnosti je v omeškaní spolu už s troma splátkami úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2002004344. Žalovaného opätovne vyzval na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru, ktoré v tom čase predstavovali sumu 205,30 eur s tým, že v prípade, ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.7.2022 v sume 76,01 eur najneskôr v lehote do 25.10.2022, tak ako veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, a teda bude žiadať o zaplatenie celého úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy v celej dlžnej sume. Následne veriteľ zaslal žalovanému list označený ako „vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.11.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 2002004344 vo výške 77,06 eur, ktorá bola splatná dňa 20.8.2022 po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol v upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy a túto dlžnú splátku úveru neuhradil v stanovenej lehote, v dôsledku čoho je veriteľ nútený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru. Zároveň veriteľ žalovanému oznámil, že jeho dlh zo zmluvy (celý nesplatený zostatok úveru spolu s príslušenstvom) sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.8.2022 v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru, ktorý sa stal splatným v celkovej výške 3792,80 eur, z toho istiny vo výške 3567,29, úrokov vo výške 225,51 eur a to najneskôr v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. 106. Z podania veriteľa označeného ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 26.9.2022 vyplýva, že v tom čase bol žalovaný v omeškaní s troma splátkami úveru a veriteľ ho vyzval na ich okamžitú úhradu spolu v sume 205,30 eur s tým, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.7.2022 v sume 77,06 eur najneskôr do 25.10.2022, bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Je nesporné, že veriteľ mienil vyhlásiť splatnosť úveru pre splátku splatnú dňa 20.7.2022. Rovnako je nesporné, že veriteľ tak i urobil, keď v podaní označenom ako „vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.11.2022 žalovanému oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátky vo výške 77,06 eur, ktorá bola splatná 20.8.2022 po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol v upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy a túto dlžnú splátku úveru neuhradil v stanovenej lehote. V podaní zo dňa 25.11.2022 veriteľ zároveň oznámil žalovanému, že jeho dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.8.2022. Súd konštatuje, že neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu nemohol dňa 25.11.2022 vyhlásiť splatnosť celého dlhu ku dňu 20.8.2022 (ako to vyplýva z listu zo dňa 25.11.2022) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.8.2022. Omeškanie žalovaného s úhradou splátky splatnej dňa 20.8.2022 nemohlo založiť právo veriteľa vyhlásiť dňa 25.11.2022 splatnosť celého úveru ku dňu 20.8.2022. List veriteľa označený ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 26.9.2022 potom nemožno považovať za výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej by bol veriteľ dňa 25.11.2022 oprávnený ku dňu 20.8.2022 vyhlásiť splatnosť celého úveru. 107. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (porovnaj uznesenie NS SR z 13.2.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 (R 34/2025)). 108. Veriteľ teda poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na zaplatenie splátky splatnej 20.7.2022 až do 25.10.2022 (v podaní zo dňa 26.9.2022), ale následne (v podaní zo dňa 25.11.2022) už určil splatnosť celého úveru ku dňu 20.8.2022. Súd aj vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorého judikatúra zdôrazňuje potrebu špecifikácie splátky úveru vo výzve pred zosplatnením úveru

podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, konštatuje, že právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať okrem iného aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný, a teda neurčitý, pretože vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. Pohľadávka veriteľa sa nestáva automaticky splatnou v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku vyhlásenia jednostranného právneho úkonu, a to vyhlásenia splatnosti úveru s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Bez uvedenia identifikácie konkrétnej splátky, pre ktorú sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá by teoreticky mala zakladať dôvod na vyhlásenie splatnosti úveru, nie je možné považovať výzvu na zaplatenie za kvalifikovanú výzvu a tento právny úkon je tak neurčitý a neplatný v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver treba podľa názoru súdu prijať aj v prípade, ako je v súdenej veci, keď veriteľ identifikoval, že žalovaný je v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.7.2022, určil mu lehotu na zaplatenie tejto splátky do 25.10.2022, ale následne v liste z 25.11.2022 určil, že splatnosť celého úveru nastala ku dňu 20.8.2022. Takéto úkony veriteľa sú zmätočné, nejasné, a preto neplatné. Splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2022 nemohla nastať už 20.8.2022, nakoľko v tento deň nebol žalovaný v omeškaní s jej zaplatením po dobu troch mesiacov a neboli splnené ani ďalšie podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2024, resp. žalobca ich splnenie v súdnom konaní nepreukázal. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, súd uvádza, že za daných okolností nie je možné dospieť k záveru o platnom mimoriadnom zosplatnení úveru ku dňu 20.8.2022, resp. o platnom vyhlásení dlhu (úveru) za predčasne splatný k uvedenému dňu, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2024. To znamená, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom nebola v čase postúpenia splatná, nakoľko jej riadna splatnosť podľa zmluvy nastane až 20.2.2027 (resp. 20.11.2027 alebo 20.7.2028 v zmysle dodatkov k zmluve) a s poukazom na vyššie uvedené zistenia, nenastala ani jej predčasná splatnosť, vzhľadom na nejasné, neurčité, a preto neplatné úkony pôvodného veriteľa a žalobcu vykonané dňa 26.9.2022 a 25.11.2022. Nie je možné v novembri 2022 určiť, že celý dlh bol splatný už v auguste 2022. Uvedené znamená, že absentoval spôsobilý predmet prevodu (postúpenia) predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého možno postúpiť len splatnú pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a existenciu takejto pohľadávky žalobca (ako nástupca po pôvodnom veriteľovi) vo vzťahu k žalovanému nepreukázal. 109. V súvislosti s vyššie uvedenými závermi o neplatnom zosplatnení úveru a absentujúcej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11CoCsp/20/2025 z 27. 05. 2026 v obdobnej veci pôvodného veriteľa. K ďalšiemu dôvodu bezúročnosti posudzovaného úveru: 110. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 111. Ďalej je však potrebné uviesť, že predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. 112. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy (porovnaj Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C 677/23). 113. Vo svetle citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ je potrebné znenie § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch chápať tak, že v zmluve musí byť uvedená správna RPMN a zároveň všetky predpoklady, ktoré boli použité na jej výpočet. Tieto predpoklady nemôžu byť roztrúsené v texte zmluvy tak, aby nútili spotrebiteľa vlastnou pátracou, resp. vyhľadávacou činnosťou dané predpoklady

identifikovať a zhutniť. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie. Rozsudky Súdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, ma súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva. Mimo rozumných pochybností doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR ohľadne uvedenej otázky (R 86/2021), bola medzičasom prekoná rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23. Súd sa preto musel odkloniť od záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci zverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 86/2021 (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp/10/2025 z 19. 06. 2025, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27CoCsp/12/2025 z 16. 07. 2025, osobitne v obdobnej veci žalobcu porovnaj v súvislostiach závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/30/2024 z 27. 02. 2025). 114. Vzhľadom na vyššie uvedený záver, po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve dňa 30.5.2020 a Dodatku č. 2 k zmluve dňa 4.9.2020, podľa názoru súdu už zmluva a dodatky neobsahujú konkrétne vyjadrené predpoklady pre výpočet RPMN, ktoré by nebolí roztrúsené v texte troch dokumentov a jednoznačne nútia spotrebiteľa vlastnou pátracou, resp. vyhľadávacou činnosťou dané predpoklady identifikovať. Naviac v zmysle dodatku č. 1 k zmluve došlo k navýšeniu celkovej čiastky o sumu 420,70 eur na celkovú sumu 6893,02 eur a v zmysle dodatku č. 2 k zmluve došlo k navýšeniu celkovej čiastky o sumu 420,30 eur na celkovú sumu 7313,32 eur, čo sa jednoznačne muselo prejaviť aj v hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), táto však nie je ani v jednom z dodatkov vyjadrená žiadnou hodnotou. 115. Predmetom dodatku č. 1 bol odklad troch splátok splatných v dňoch 20.4.2020, 20.5.2020 a 20.6.2020, pričom splatnosť prvej splátky po zrealizovaní odkladu splátok bola dňa 20.7.2020. Výška mesačnej splátky sa nezmenila, výška poslednej splátky úveru sa znížila na sumu 34,68 eur. Počet splátok sa zvýšil z 84 na 90 a posledná splátka úveru bola splatná dňa 20.11.2027. 116. Predmetom dodatku č. 2 bol odklad troch splátok splatných v dňoch 20.7.2020, 20.8.2020 a 20.9.2020, pričom splatnosť prvej splátky po zrealizovaní odkladu splátok bola dňa 20.10.2020. Výška mesačnej splátky sa nezmenila, výška poslednej splátky úveru sa znížila na sumu 69,68 eur. Počet splátok sa zvýšil z 90 na 95 a posledná splátka úveru bola splatná dňa 20.7.2028. 117. Za týchto okolností je potom otázne, či ostala rovnaká aj hodnota úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž sám uvádza, že náklady úveru poskytnutého na základe zmluvy tvoria len úroky dojednané v zmluve. 118. V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa odsek 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady. 119. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok, úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.

120. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere v zmysle dodatkov z 30.5.2020 a 4.9.2020 neobsahuje v zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu takto vyznačené údaje, za stavu kedy došlo minimálne k zmene podmienok splácania úveru, naviac rozdelené do troch dokumentov, nie sú jednoznačným uvedením predpokladov RPMN tak, ako to vyžaduje vyššie cit judikatúra súdneho dvora. Uvedené jednoznačne vytvára pochybnosti o tom, kde sú skutočne uvedené predpoklady pre výpočet RPMN úveru, ktorý bol reálne poskytnutý žalovanému, pokiaľ jednoznačné identifikovanie konkrétnych predpokladov (C 677/23) výslovne z dvoch zmluvných formulárov nevyplýva. Pokiaľ došlo k zmene podmienok splácania úveru a navýšeniu celkovej čiastky úveru, mali byť v oboch dodatkoch zo dňa z 30.5.2020 a dňa 4.9.2020 jednoznačne, výslovne a zrozumiteľne uvedené v súhrne všetky predpoklady pre výpočet RPMN a naviac aj samotná hodnota RPMN, aby bolo spotrebiteľovi zrejmé, či k jej zmene došlo alebo nedošlo. 121. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva v znení dodatkov z 30.5.2020 a 4.9.2020 nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 odsek 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to minimálne v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp. zn. C-677/23 z 23.01.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN nestačí. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má dôsledok uvedený v § 11 odsek 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 122. Žalobca tak aj v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní (čo sa mu nepodarilo, ako to súd konštatoval vyššie a čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby vo zvyšnom rozsahu po čiastočnom zastavení konania), mohol mať v danom prípade na základe predmetnej úverovej zmluvy najviac nárok na istinu úveru bez úroku (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov). Teda aj za týchto okolností by súd musel zamietnuť žalobu žalobcu nad sumu 2124,68 eur (poskytnutý úver 4000,- eur po odpočítaní všetkých úhrad žalovaným v sume 1875,32 eur do podania žaloby). 123. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci. 124. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 125. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 126. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 127. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 128. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak bol v danej veci úspešný žalovaný, ktorý má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom tento náhradu trov konania požadoval, preto mu súd náhradu trov

konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia 129. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.