Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5CoCsp/6/2025 1617207613 23. 05. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1617207613.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: N. H., A.. XX.XX.XXXX, W. F. Š. Č.. XXXX, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Červeňova č. 15, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 93, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov a i., na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.decembra 2020 č. k. 31Csp/110/2017-154, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., V. až VII. z r u š u j e a konanie v rozsahu zrušenia z a s t a v u j e . Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. odôvodnenie: 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7110121 zo dňa 12.06.2012 je bezúročná a bez poplatkov. Vo výrokoch II., III. a IV. zamietol žalobu v časti určenia povinnosti žalobkyne platiť splátky. Vo výroku V. súd určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Vo výroku VI. zamietol žalobu v časti určenia, že všetky poplatky zahrnuté pod položkou a) „pokuta a sankcie“ v zmluve sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Vo výroku VII. zamietol žalobu v časti určenia, že vymedzené zmluvné podmienky v čl. VII. a v čl. VIII. VOP sú neplatné. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 3/7. 2. V odôvodnení uviedol, že úver na základe spotrebiteľskej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o 5CoCsp/12/2021 2 spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že v spotrebiteľskej zmluve nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) a f) uvedený termín splatnosti prvej a ani nasledujúcich splátok, ako aj dátum konečnej splatnosti. Pri splátke nie je uvedené, či ide o mesačnú splátku a ani deň jej splatnosti. Zmluva obsahuje iba výšku splátky 99,04 €. Žalovaný síce predložil VOP účinné od 01.10.2010, na tieto nemožno v zmysle judikatúry súdov (napr. 2Cdo 245/10) prihliadnuť, keďže nie sú žalobkyňou podpísané, teda nespĺňajú požiadavku na ich písomnú formu. Napokon sú vyhotovené takým drobným písmom, že sú jednoducho nečitateľné. 3. Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorú treba považovať v zmysle § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za neplatnú, keď bez absencie súdneho prieskumu záväzkov spotrebiteľa by zamestnávateľ žalobkyne bol povinný vykonávať zrážky v rozsahu, ustálenom len dodávateľom.
4. Zamietnutie žaloby vo výroku VI. odôvodnil tým, že zmluva neobsahuje dojednania označené ako „pokuta a sankcie“. Poukázal tiež na existenciu súdneho konania, iniciovaného žalovaným na OS BA III pod sp. zn. 12Csp/73/2017 o zaplatenie 1.465,59 €, v ktorom súd posúdi i dôvodnosť uplatňovaných peňažných pohľadávok. Napokon odôvodnil zamietnutie žaloby vo výrokoch VII. a VIII. tým, že dojednania, ktoré v tejto časti žalobkyňa napáda, sú obvyklými. 5. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcich výrokoch VI. a VII., podala včas odvolanie žalobkyňa. Tvrdila, že dojednania v časti VII a VIII VOP predstavujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, spočívajúcu v prezumpcii jeho dostatočnej informovanosti a zbavenia sa zodpovednosti zo strany dodávateľa. Poukázala na prax súdov, v zmysle ktorej sú dojednanie o zmluvnej pokute neplatné, ak výška pokuty niekoľkonásobne prevyšovala zabezpečovanú povinnosť. Namietala tiež nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napokon nesúhlasila s priznaním trov konania žalovanému. Požadovala aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, keď považovala za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi náhradu trov žalovanému nepriznať. Žalobkyňa sa totiž práve z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie obrátila na dodávateľa s cieľom získať spotrebiteľský úver. Dôvody osobitného zreteľa vyplývajú jednak zo sociálnych pomerov žalobkyne, jednak z jej postoja v spore, keď nespôsobovala prieťahy, rešpektovala súdom stanovené lehoty a nebránila riadnemu prejednaniu sporu. 6. Proti vyhovujúcim výrokom I. a V. podal včas odvolanie žalovaný. V napadnutých častiach žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o pôžičke nie je uvedený dátum splatnosti jednotlivých mesačných splátok, keď v čl. VI. zmluvy „podmienky prefinancovania pôžičky“ je uvedená výška splátky a aj ich počet. Termín splátok je uvedený do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Súčasne je uvedená konečná splatnosť mesiacom a rokom 6/16. Z tohto údaja musí byť i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. ESD vo svojom rozhodnutí C-42/15 uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy už umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keď ide o štandardný zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ a uzavretá dohoda jej všetky podstatné náležitosti obsahuje. 7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovala v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy rozsudok za vecne správne. Poukázala na rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré vo tejto otázke rozhodli obdobne. 8. Odvolací súd uznesením zo dňa 27. júna 2023 č. k. 5CoCsp/12/21-254 v neprávoplatných výrokoch I., V. až VII. rozsudok súdu prvej inštancie pre prekážku veci rozsúdenej podľa § 161 ods. 2, § 230, § 389 ods. 1, písm. a/ a § 391 ods. 1 CSP zrušil v rozsahu zrušenia konanie zastavil. 9. Na dovolanie žalobkyne dovolací súd uznesením zo dňa 29. januára 2025 sp. zn. 3 Cdo/35/23 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov dovolacieho súdu odvolací súd založil predmetný spor na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, ktorý ustanovenie § 161 ods. 1 a 230 CSP neaplikoval, nesprávne bez toho, aby si splnil manudukčnú povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 382 CSP, ktorým postupom došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces žalobkyne. 10. V ďalšom konaní odvolací súd vyzval strany k možnému použitiu ustanovenia § 161 ods. 2 a § 230 CSP. 11. Žalobkyňa zopakovala argumentáciu z dovolania o formalistickom výklade prekážky veci právoplatne rozsúdenej odvolacím súdom, poukázala na vývoj judikatúry v otázke vzťahu žaloby na plnenie a určovacej žaloby, predovšetkým na rozhodnutie českého najvyššieho súdu R 82/2014, v zmysle ktorého nemôže obstáť záver, že právoplatnosť rozsudku možno vztiahnuť aj na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorá je v odôvodnení. Tvrdila, že nejde o totožnosť predmetu konania, ak nie je totožný i petit. Poukázala tiež na rozhodnutie dovolacieho súdu R 47/2020, týkajúce sa síce otázky danosti naliehavosti právneho záujmu, avšak jeho závery považovala za relevantné aj pre posudzovanie prekážky rei iudicatae vo vzťahu medzi žalobou na plnenie a žalobou na určenie. K strate naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nedochádza ani v prípade, ak by rozhodnutie o žalobe na plnenie nepokrylo celý obsah právneho vzťahu medzi stranami. Tvrdila preto, že aktuálny judikatórny trend v
otázke nazerania na koexistenciu vzťahu určenia a plnenia prekonal súdnu prax, ktorá na tento vzťah nazerala cez princíp subsidiarity určovacej žaloby, ktorý de facto nepripúšťal, aby popri sebe existovali dva rozsudku, určovací rozsudok a rozsudok na plnenie. Vytkol súdu, že konanie zastavil pre prekážku rozsúdenej veci bez toho, aby sa zamyslel nad tým, či je rozhodnutím v konaní o žalobe na plnenie vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe, čím de facto prihliadol výlučne na právny záujem žalovaného. 12. Žalovaný navrhol pre prekážku veci rozsúdenej v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Tvrdil, že podľa ustálenej súdnej praxe rozsudok o žalobe na plnenie tvorí prekážku rei iudicatae vo vzťahu k žalobe na určenie. 13. Dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu s ohľadom na zachovanie princípu právnej istoty u žalobkyne v tom, že odvolací súd (napriek povinnosti ex offo skúmať procesné podmienky) bude nahliadať na spor rovnako ako súd prvej inštancie (čl. 2), a pokiaľ nie, umožní sa im k tomuto názoru vyjadriť. Podľa názoru odvolacieho súdu práve z dôvodu toho istého princípu právnej istoty prejednaniu a rozhodnutiu veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae). Cieľom tejto procesnej podmienky je nepochybne, aby ten istý spor nebol vyriešený v rôznych konaniach rôzne. 14. Odvolací súd v celom rozsahu zotrváva na svojom závere o tom, že prejednaniu a rozhodnutiu sporu o žalobe na určenie, že spotrebiteľská zmluva o úvere č. 7110121 zo dňa 12.06.2012, na základe ktorej žalobkyňa čerpala spotrebiteľský úver vo výške 3.300 €, je bezúročná a bez poplatkov (spolu s ostatnými určeniami) bráni prekážka veci rozsúdenej v spore, vedenom z iniciatívy žalovaného na základe tej istej spotrebiteľskej zmluvy na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12Csp/73/17, právoplatne skončenom dňa 27.05.2022, upravená v ustanovení § 230 CSP. Odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, napr. v rozhodnutiach 5Cdo/280/2010, R 110/2003, R 2/2011 a 4 Cdo 144/2024. 15. S ohľadom na uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia dovolacieho súdu, odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne, že pre posúdenie danosti prekážky rei iudicatae je potrebné (a možné) vec posudzovať v zmysle judikátu R 47/2020, ktorý ako správne uviedla, sa týka otázky danosti existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení, vychádzajúci z právneho stavu do 30.6.2016. 16. V čase prijatia judikatúry dovolacím súdom (bod 13, takisto podľa stavu do 30.6.2016) žaloba na určenie vždy mala iný petit, než žaloba na plnenie. Rovnako sa vždy vychádzalo z premisy, že právoplatným sa stáva len výrok rozhodnutia súdu. 17. Pokiaľ v súvislosti s rozhodnutím R 47/2020 vytkla odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal otázkou, či v spore o žalobe na plnenie bol vyčerpaný celý predmet sporu o žalobe na určenie, samotná žalobkyňa sa vo vyjadrení na základe výzvy odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k tejto ňou nastolenej otázke nijako nevyjadrila. 18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo veci strán sporu sp. zn. 12Csp/73/17 o žalobe na plnenie vyplýva, že súd prvej inštancie de facto akceptoval v spore argumentáciu žalobkyne (tam žalovanej), ktorou odôvodňovala i žalobu na určenie. Súd napokon žalobkyňu zaviazal len na nevýznamné plnenie v rozsahu 155, 62 € s príslušenstvom (úver 3.300 €). Jediná otázka, ktorú súd v spore o žalobe na plnenie (prejudiciálne) nevyriešil, je otázka platnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu je táto otázka pre žalobkyňu už celkom bezpredmetná. Rozsah dlhu žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy je už totiž právoplatne ustálený súdom, nezávisí od vôle obchodníka (žalovaného), čo v konečnom dôsledku žalobkyňa v tejto časti žalobou sledovala. 19. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že predovšetkým z dôvodu novej konštrukcie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 bez výslovnej úpravy v procesnom predpise) treba podľa právnej vedy prehodnotiť judikatúru o vzťahu žaloby na plnenie a určovacej žaloby, ktorá suplovala absenciu právnej úpravy medzitýmneho rozsudku (napr. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 838 s.). Súčasne však podľa komentára toho istého autora ku
ustanoveniu § 214 ods. 2 CSP (791-793 s.) spoločenský účel tejto právnej úpravy je zamedzenie množeniu žalôb, súvisiacich s tou istou vecou, prejednávaných rôznymi súdmi. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu za stavu, keď žalobkyňa podala žalobu na určenie krátko pred podaním žaloby na plnenie žalovaným, túto následne nezobrala späť a v spore o žalobe na plnenie nepodala návrh podľa § 214 ods. 2 CSP a ani žalovaný nepodal návrh na prerušenie konania o žalobe na určenie (nesprávne súd prvej inštancie neprávoplatne prerušil konanie o žalobe na plnenie) i s ohľadom na absenciu záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach pre výsledok sporu o žalobe na plnenie v zásade v jej prospech (bod 18), racionálnemu usporiadaniu vzťahov medzi stranami, i s prihliadnutím na princíp právnej istoty, zodpovedá odvolacím súdom zvolený postup podľa judikatúry, na ktorú poukázal. 21. Rozhodnutie českého najvyššieho súdu R 82/2014, na ktoré v dovolaní i vo vyjadrení žalobkyňa poukázala, nie je rozhodnutím v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Za najvyššie súdne autority je potrebné považovať medzinárodne súdy (ES, ESĹP), Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR. Z jeho právnej vety však nevyplýva, že došlo k posunu judikatúry tvrdeným smerom. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie v rozsahu zrušenia zastavil (§ 389 ods. 1, písm. a/ v spojení s § 230, § 391 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 CSP). 23. Stranám nepriznal náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho konania a dovolacieho konania, keď stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania nemožno jednoznačne určiť (§ 256 ods. 1 CSP). Žalobkyňa podala určovaciu žalobu ako prvá, avšak v spore o žalobe na plnenie jej boli priznané trovy konania (v oboch sporoch totožná argumentácia). Žalovaný podal žalobu na plnenie, keď istina úveru nebola celkom splatená, žaloba na plnenie má v zásade prednosť pred žalobou na určenie. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).