Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/28/2024 8824200797 13. 02. 2026 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2026:8824200797.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s, Mlynské Nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.04.2011, v časti VII. Vyhlásenie Klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v časti VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v časti VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v časti VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje, uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia
kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v čl. 6. Podmienky splácania, bod 6.7, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/ alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v čl. 8. Priradenie platieb a započítanie, bod 8.1, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v čl. 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.2, v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.3, v znení: „ Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu Spoločnosti previesť práva a/alebo záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky Klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo z častí alebo umožniť prevzatie záväzkov Klienta zo Zmluvy treťou osobou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 446745, zo dňa 21.4.2011, v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.24, v časti, v znení: „ Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou X. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 4610503966, zo dňa 16.11.2013, v článku VIII. Vyhlásenie klienta, druhý odsek, v znení: „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. XI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 4610503966, zo dňa 16.11.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, šiesty odsek, v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
XII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 4610503966, zo dňa 16.11.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti, v znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Zmluvy som sa oboznámil s: (a) zmluvnými podmienkami, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. XIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 4610503966, zo dňa 16.11.2013, v článku IX. Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 13.3 v znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty denˇ po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou XIV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 21. 04. 2011 uzavrel Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 446745 – VS 6093362 (ďalej len „Zmluva“). Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ním a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len jeho údaje. Jeho „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Jednotlivé zmluvné podmienky odôvodnil naslednovne: I. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. II. Zmluvnú pokutu a sankčný úrok si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom on ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukazuje na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. III. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. IV. Má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. V. K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej poukazujem na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29. 01. 2024 a vo vzťahu k inému dodávateľovi, poukazujem na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Csp/26/2017, zo 04. 04. 2018, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z 19. 11. 2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo 07. 09. 2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/54/2020, z 10. 06. 2021; sp. zn. 7Csp/35/2021, z 13. 10. 2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13. 10. 2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 09. 02. 2021. VI. Táto nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok úveru môže veriteľ od zmluvy odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky. VII. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje, aby mu žalovaná za omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložila aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať. Mal len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie som nemal žiaden priestor. VIII. Bez akéhokoľvek opodstatnenia obmedzuje spotrebiteľa v jeho zákonných právach, a to bez toho, aby rovnaké obmedzenia postihovali aj žalovaného. Ide o zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. IX. Ide už o notoricky známu neprijateľnosť rôznych obdôb uvedenej zmluvnej podmienky, neprijateľnosť ktorej už bola vyhlásená vo vzťahu ku všetkým jemu známym veriteľom, ktorí ju používajú. Naviac, poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. K posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukazujem na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.“ K procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná, poukazujem na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ. 3. So spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel aj Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4610503966 (ďalej len „Zmluva“) vo vzťahu ku ktorej taktiež žiada určiť neprijateľné zmluvné podmienky. X. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. XI. Zmluvnú pokutu si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom on ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukazuje na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. XII. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. XIII. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje, aby mu žalovaná za omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložila aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú on
vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať. Mal len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemal žiaden priestor. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či tento spor skutočne smeruje k ochrane ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva spotrebiteľa. Zároveň je potrebné zodpovedať otázku, či v danom prípade jestvuje skutočne naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa v podobe určovacích výrokov, ktoré žalobca vyvodzuje zo zmluvy. Podľa názoru žalovaného tu žiaden taký úmysel nie je a ide len o umelo vykonštruovaný súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv a absolútne sa vymyká intenciám ochrany spotrebiteľa. V danom prípade bola zmluva uzatvorená ešte v roku 2013. Žalobca po 11 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero zmluvných podmienok, ktoré voči nemu ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) a ani teraz dané zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. Podľa názoru žalovaného ide len o umelo vykonštruovaný súdny spor, ktorý nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou klientov banky. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobca, resp. právny zástupca, si uplatňuje trovy za každú zmluvnú podmienku, čo je však neprípustné, keďže stále by šlo aj teoreticky len o čiastkovú neplatnosť jednej úverovej zmluvy. Obdobne, aj keby súd vlastnou činnosťou určil viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, tak nerozmnožuje predmet konania na počet určených neprijateľných zmluvných podmienok. Žaloba podaná 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu nie je podľa názoru žalovaného v záujme ochrany spotrebiteľa, ale výlučne obchodnou príležitosťou jeho právneho zástupcu, čo dokresľuje formát hromadenia čo najviac žalôb (určovacie žaloby nasledované žalobami na plnenie primeraného finančného zadosťučinenia) s uplatnením náhrady trov z každého žalobného petitu osobitne. Nemožno opomenúť ani to, že aj pri aplikácii najdlhšej 10-ročnej premlčacej lehoty sú uplatňované práva žalobcu premlčané. Navyše je rozporné so zásadou právnej istoty zasahovanie do právnych vzťahov ukončených pred 10 a viac rokmi – práve kvôli ochrane právnej istoty sa aplikujú v zásade na všetky majetkové práva premlčacie lehoty. Za neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť určené len ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, teda nemôže ísť o akúkoľvek nerovnováhu a už vôbec nie nerovnováhu, ktorá je pre vzťah veriteľ – dlžník prirodzená a vyplýva z objektívnych a logických skutočností. Prvou údaje neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ku ktorej sa žalovaný považuje za potrebné vyjadriť je ustanovenie bodu 6.7 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“ V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). V prípade tejto zmluvnej podmienky chýba základný predpoklad pre jej určenie za neprijateľnú, a to akýkoľvek zásah do práv a povinností zmluvných strán. Zároveň toto ustanovenie reflektuje iba platnú právnu úpravu (zákon č. 492/2009 Z.z.) v zmysle ktorej je poskytovateľ platobných služieb povinný riadiť sa zadaným jedinečným identifikátorom (variabilný symbol) a nenesie zodpovednosť za chybné vykonanie resp. nevykonanie platobnej operácie, pri ktorej bol tento identifikátor zadaný nesprávne. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak používateľ platobných služieb uviedol nesprávny jedinečný identifikátor, poskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť podľa § 22 za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie. Uvedené zmluvné ustanovenie nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by akokoľvek zasahovala do práv a povinností zmluvných strán oproti stavu ak by vo VOP uvedená nebola. Pri tomto zmluvnom ustanovení je potrebné si uvedomiť, že veriteľ spracováva enormné množstvo platieb, a to automaticky, prostredníctvom informačného systému. Pre správne priradenie každej platby, je správny variabilný symbol nevyhnutným jedinečným identifikátorom. V prípade absencie alebo chyby vo variabilnom symbole, systém veriteľa platbu nedokáže priradiť, resp. priradí platbu nesprávne. Hoci sa takáto platba objektívne dostane na účet veriteľa, jej určenie je nesprávne a nemôže byť považovaná za riadne zrealizovanú. Žalobca síce poukázal na niektoré rozhodnutia, ktoré obdobné ustanovenie označili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tieto rozhodnutia ale považujeme za nesprávne. Ich odôvodnenia majú formu iba subjektívnych, právnym poriadkom nepodporených názoroch, ktoré sú v reálnom svete neaplikovateľné. Ani jedno z rozhodnutí nedáva čo len okrajovo odpoveď na otázku, ako má veriteľ, ktorý sa musí riadiť zadaným variabilným symbolom, identifikovať platbu, pri ktorej je tento jedinečný identifikátor zadaný nesprávne. Ďalšou zmluvnou podmienkou, ktorá rovnako ako vyššie uvedená zmluvná podmienka predstavuje len ustanovenie nevyhnutné pre riadne fungovanie
celého odvetvia, je ustanovenie bodu 14.3, v znení: „ Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu Spoločnosti previesť práva a/alebo záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky Klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo z častí alebo umožniť prevzatie záväzkov Klienta zo Zmluvy treťou osobou.“ Je potrebné si uvedomiť, že v prejednávanom prípade je predmetom Zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov a ich následné splácanie dlžníkom veriteľovi. V zmysle §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Možnosť spotrebiteľa postúpil svoje práva alebo povinnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu veriteľa by okamžite spôsobila vznik rôznych špekulatívnych a podvodných situácii, kedy by dochádzalo k uzatvoreniu zmluvy jednou osobou a následnému postúpeniu záväzku na inú osobu, ktorá by úver z dôvodu napr. nedostatku bonity získať nemohla, nebola schopná splácať alebo ktorá by úver následne vedome nesplácala, tzv. biele kone. Označenie tejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú by spôsobilo prakticky destabilizovanie celého odvetvia. V súvislosti so zmluvnou podmienkou upravujúcou možnosť postúpenia pohľadávky žaloba uvádza, že táto podmienka "Bez akéhokoľvek opodstatnenia obmedzuje spotrebiteľa v jeho zákonných právach ...". Žiadne zákonné ustanovenie neoprávňuje dlžníka svoje záväzky a práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpiť a žiadne takého zákonné právo dlžníkovi neprináleží. Treťou zmluvnou podmienkou, ku ktorej žalovaný považuje za nevyhnutné sa vyjadriť je ustanovenie bodu 11.2 VOP, v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Posúdenie sankcií v prípade spotrebiteľských sporov je nevyhnutné vykonať s ohľadom na ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré upravuje výšku sankcií v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „Nariadenie“). Takáto prax je súladná aj s praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý uviedol opakovane, že pri posudzovaní, či zmluvná podmienka „spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ku škode spotrebiteľa“, musia vnútroštátne súdy v prvom rade porovnať príslušnú zmluvnú podmienku so všetkými predpismi vnútroštátneho práva, ktoré by platili, ak by neplatila daná zmluvná podmienka. V prejednávanom prípade je zmluvnú podmienku upravujúcu zmluvnú pokutu, stanovenú ako % z mesačnej splátky, potrebné posúdiť individuálne (jej výška je odlišná ako výška v prípade iných posudzovaných zmlúv) a porovnať práve s Nariadením. Sankcie v prejednávanom prípade mohli dosiahnuť úhrnnú sumu 1600,- € a po dosiahnutí tejto sumy mohli byť ukladané len sankcie neprevyšujúce úroky z omeškania podľa Nariadenia. Zmluvná pokuta vo výške 10% z omeškanej splátky tieto ustanovenia nie len plne rešpektuje, ale je stanovená jasne, zrozumiteľne a výrazne v prospech spotrebiteľa, resp. pod limity Nariadenia, nakoľko 10% z nezaplatenej splátky predstavuje sumu 5,53 €. Aj v (prakticky nereálnom) prípade neuhradenia všetkých 48-tich splátok by mohla byť žalobcovi uložená Zmluvná pokuta maximálne vo výške 256,44 € (počet splátok 48 x 5,53 €), čo predstavuje iba 16,59% základného zákonného limitu pre sankcie, a je 6x nižšia ako zákonný limit. V súvislosti so zmluvnými podmienkami označenými žalobcom za neprijateľné v bodoch I, II., III., IV., VI. a IX. uvádzam, že sa jedná o zmluvné podmienky, ktoré v súčasnosti nie sú používané a voči žalobcovi neboli uplatnené. Žalovaný zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané, voči žalobcovi neboli uplatnené a ich existencia v zmluve nemala na práva a povinnosti zmluvných strán žiaden reálny dopad (čo napokon žalobca ani netvrdí) nie je dôvodné. Žalovaný touto cestou tiež napáda spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné považovať ustanovenie § 53 ods.5 OZ – Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Ak tak urobí, rozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a zvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa? Samozrejme nie. Opačný výklad by bol jednoznačne iba v neprospech žalobcu spotrebiteľa (a prakticky iba v prospech právnych zástupcov strán sporu) nakoľko v prípade neúspechu spotrebiteľa by ten znášal neúmerne vysoké trovy, kým v prípade úspechu by takýmto výkladom nič nezískal. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by
potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Následne poukázal na viaceré rozhodnutia Okresného súdu Prešov. 5. Následne sa vyjadril žalobca cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol, že K bodu I – variabilný symbol je zrejmé, že žalovaná účelovo opomína dodať niektoré skutočnosti. Podľa predmetnej zmluvnej podmienky, žalovaná s neuvedením variabilného symbolu spája následok neuhradenie splátky, čo môže viesť k tomu, že napriek faktickej úhrade splátky na účet veriteľa, sú dlžníkovi okrem dlžnej splátky pripočítané aj úroky z omeškania, prípadne iné sankcie. Poukazuje na ust. § 567 OZ, z ktorého jasne vyplýva, že dlh „je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa“. Z daného ustanovenia absolútne nevyplýva záver konštatovaný žalovanou, že dlh je splnený momentom identifikovania platby veriteľom s poukazom na variabilný symbol. K bodu II. – postúpenie pohľadávky - bez akéhokoľvek opodstatnenia obmedzuje spotrebiteľa v jeho zákonných právach, a to bez toho, aby rovnaké obmedzenia postihovali aj žalovanú. Ide o zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. Pre určenie neprijateľnosti tej ktorej zmluvnej podmienky je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. K bodu III. - zmluvná pokuta -predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé omeškanie, aj v prípade 1 centu. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovanou jednostranne, podľa vlastnej úvahy. K bodu IV - pre súdenú vec rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Nie je dôležité či si dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo zmluvných podmienok stačí len to, že zmluva, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. K bodu V. Trovy - podľa teórie práva, v zhode so súdnou praxou, pojem „vec“ má ekvivalenciu s pojmom „nárok“ a znamená takú samostatnosť vymáhateľného práva, ktorá môže fungovať v občianskom súdnom procese ako samostatný predmet. Takto definovaný samostatný predmet konania je vecou (nárokom), nielen v konaní o merite veci, ale aj v konaní o náhrade trov konania, ktoré je na rozhodnutí o merite veci závislé. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že žalobou uplatnil viaceré samostatné veci (nároky). Na zjavnú nelogičnosť názoru žalovanej, okrem jeho rozporu s platným právom, by sa dalo poukázať aj ďalšími príkladmi možných procesných kombinácií alternatív pri uplatnení neprijateľnosti dvoch (a viac) zmluvných podmienok, pri ktorých je logicky nemožné uvažovať o dvoch (a viacerých) veciach (nárokov) ako o jednej veci (nároku). Názory žalovanej na náhradu trov konania za veci o určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok, sú aj v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Poukazuje k tomu na bod 5. rozsudku Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C- 224/19 a C-259/19 a na body 1. a 2. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-385/20. Vo vzťahu k procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28. 03. 2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28. 02. 2024. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Poukázal tiež na to, že o žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy rozhodli, teda boli vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. Ku tvrdeniu žalovaného, že napadnuté zmluvné podmienky sa v drvivej väčšine prípadov už vôbec neuplatňujú a ide o obsolentné zmluvné ustanovenia, k tomu uvádza: Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24. 08. 2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 19/20). Čo sa týka námietky, že zmluva bola uzavretá ešte v roku 2013, pričom žaloba bola podaná na súde po 11 rokoch, tak poukazuje na to, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podal až teraz, keďže v súčasnej dobe sa dozvedel o tom, že zmluvy žalovaného zrejme
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a o tom, je oprávnený rozhodnúť len súd. Má za to, že predmetná zmluva je doslova „prešpikovaná“ množstvom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré veriteľ použil vo formulárovej zmluve v jeho neprospech. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie. NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná (Rozhodnutie SDEÚ č. spojené veci C - 776/19 až C - 782/19). Žalovaný vychádza z názoru, že pri určení odmeny za úkony právnej služby, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že konanie o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok, je jedným konaním, s jedným nárokom. Žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje k uplatňovaným trovám konania na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, ktorý rozhoduje tak, že konanie o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok je jedným, s jedným nárokom. Poukazuje na to, že rozhodnutia Okresného súdu Prešov o trovách konania sú v rozpore s judikatúrou súdov. 6. Podaním zo dňa 08.12.2025 sa opäť vyjadril žalovaný cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol, že žalovaný trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení a rozporuje spôsob uplatňovania trov konania žalobcom z každej samostatnej namietanej zmluvnej podmienky ako samostatný predmet konania. Pri potenciálnom vyhoveniu žaloby by šlo stále len o čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy, pričom každé zmluvné ustanovenie sa musí posúdiť zvlášť, ale ide stále len o jedno konanie s jednou poplatkovou povinnosťou. Žalovaný poukazuje na aktuálne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 414/2025 zo dňa 26.08.2025, podľa ktorého: ,,Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnej (svojvoľnej) aplikácie relevantných ustanovení vyhlášky ústavný súd poukazuje na bod 22 napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd uvádza, že „pokiaľ ide o odmenu za jednotlivé úkony, pri jej výpočte vychádzal zo skutočnosti, 4 že konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom, jeden predmet konania, a teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určovaní neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden a to zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj sám ex offo. Ak tak urobí, nerozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a nezvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa.“. 18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach tohto prípadu nemožno závery okresného súdu vyhodnotiť ako svojvoľné, resp. také, ktoré by popierali zmysel a účel príslušných ustanovení vo veci aplikovanej právnej normy. Nahrádzanie právnych názorov všeobecných súdov, ktoré by v rovine interpretácie podústavného práva odobrilo alternatívu preferovanú sťažovateľkou, nie je úlohou ústavného súdu. 19. Okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, pričom argumentáciu okresného súdu ústavný súd považuje za dostatočnú a ústavne udržateľnú, nepopierajúcu podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a vyhlášky.“ 7. Súd vo veci pojednával dňa 13. 02. 2026 za účasti právnych zástupcov strán sporu. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Právna zástupkyňa žalovaného zase trvá na tom, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä zmluvou o poskytnutie pôžičky č. 446745 a 4610503966, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel dňa 21. 04. 2011 formulárovú Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 446745, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1 600,-Eur a dňa 16. 11. 2013 uzavrel formulárovú Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4610503966, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000 Eur. Súčasťou zmlúv a Všeobecných obchodných podmienok sú zmluvné podmienky uvedené vyššie. 10. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. zanikla dňa 01. 01. 2018 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stal žalovaný.
11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil: 12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 26.06.2013 (ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.06.2013 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 20. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 22. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 26.06.2013, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 27. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež § 298 CSP. 28. Zákon č. 250/2007 Z.z. síce bol zrušený od 1.7.2024 a nahradený zákonom č. 108/2024 Z.z., ale vzhľadom na prechodné ustanovenie § 53 ods. 1 sa na posúdenie uplatneného nároku použije predchádzajúci právny predpis, teda zákon 250/2007 Z.z. 29. Podanou žalobou sa teda žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).
30. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28. 03. 2019. 31. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické, až nemožné. Členským štátom patrí procesná autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa. 32. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24. 08. 2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). 33. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže zmluva o úvere bola uzavretá ešte v roku 2013 a žalobca po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero zmluvných podmienok, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“ 34. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu podania žaloby) nedôvodné. 35. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. 36. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. 37. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2 OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). 38. Súd poukazuje na rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma na Zmluve, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti/ neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje súd na samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy - Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané písmom ledva vo veľkosti 1mm a hustým riadkovaním. Nie je možné ich prečítať bez pomoci prostriedkov na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom ťažko čitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“ 39. Všetky zmluvné podmienky už boli posúdené zo strany všeobecných súdov ako neprijateľné a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/2/2024, 29Csp/114/2025, 7Csp/99/2025, Okresného súdu Vranov nad Topľou 3Csp/137/2021. 40. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke I., X. a XII. neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spočíva v jej nepravdivosti, keď žalovaný nepreukázal iný ako bežný spôsob kontraktácie a to podpis zmluvy spotrebiteľom v bezprostrednej časovej súvislosti s jej predložením. Žalovaný bol povinný preukazovať, že kontraktačný proces bol vedený tak, že žalobca ako spotrebiteľ mal reálne daný čas si zmluvu a ZP pred jej podpisom preštudovať, prípadne že mu na naštudovanie bola daná aspoň deň vopred. Pri neexistencii takého dôkazu zo strany žalovaného tak možno uzavrieť, že samotný podpis žalobu neznamená oboznámenie (resp. z hľadiska času poskytnutie ho v rozsahu dostačujúcom na prečítanie) s podpísaným dokumentom. V danom prípade, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 41. Zmluvná podmienka II. a XI. vyjadrovala súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak konkrétnu výšku zmluvnej pokuty neobsahovala. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do zmluvných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma. 42. Zmluvná podmienka III. - žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá v časti VII zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky vnútila žalobkyni uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a to spôsobom, že prejav žalobkyne ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ, teda formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretiu zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mala záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody o zrážkach zo mzdy. 43. Zmluvná podmienka IV. - ide o predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovávať jeho osobné údaje. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu spoločnosti. Podmienky sú neprijateľné z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, postrádajú akýkoľvek rozumný základ a sú spôsobilé založiť vážny zásah do súkromného a rodinného života. Uvedená zmluvná podmienka tak zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. 44. Zmluvná podmienka V. - súd túto podmienku taktiež považuje za neprijateľnú, nakoľko touto formálnou požiadavkou veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku uhradil. Žalovaný disponuje dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol alebo obsahuje nesprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve. 45. Zmluvná podmienka VI. - Túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú, nakoľko umožňuje dodávateľovi započítať pohľadávku spotrebiteľa voči svojej nesplatnej pohľadávke napriek tomu, že takýto postup priamo zakazuje § 565 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 46. Zmluvná podmienka VII. a XIII. - Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod odkloniť sa od právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, z ktorých napríklad súd cituje rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/137/2018: ,, Je neprijateľné konanie veriteľa, ktorý zakomponuje dohodu o zmluvnej pokute do obchodných podmienok, ktoré majú upravovať práva a povinnosti zmluvných strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute individuálne dojednaná. Vzhľadom na obsah a rozsah obchodných podmienok si priemerný spotrebiteľ vôbec nevšimne, že podpisuje dojednanie o zmluvnej pokute. Je neprimeraná, nakoľko od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.“ Zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11. 11. 2013 zároveň vyplýva záver, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom. Napokon ide o dojednanie, ktoré si vyhradil samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Okrem toho obsahové dojednanie zmluvnej pokuty nerozlišuje delikvenciu spotrebiteľa, ktorý sa tak môže dostať do omeškania s každou jednou splátkou alebo s omeškaním len jednej jedinej splátky. Takto formulovaná zmluvná podmienka spôsobuje jej neprijateľnosť a teda vedie k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov v neprospech spotrebiteľa“ 47. Zmluvná podmienka VIII. - Taktiež rovnaká zmluvná podmienka priamo vo vzťahu k žalovanému bola vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.03.2025 pod sp. zn. 9Csp/177/2024. V uvedenom rozhodnutí súd I. inštancie konštatoval, že žalovaný upriamuje pozornosť na situáciu prevzatia dlhu z úverov zmluvy od dlžníka inou osobou, ktorá však bez jeho súhlasu nastať nemôže podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdu však nie je zrejmé, prečo by spotrebiteľ nemohol postúpiť pohľadávku na poskytnutie úveru inej osobe. Postúpením pohľadávky sa predsa osoba dlžníka z úverovej zmluvy nemení (postupník okrem pohľadávky nenadobúda iné zmluvné práva a povinnosti), dlžníkom ostáva žalovaným preverený subjekt (napríklad z hľadiska bonity) a postavenie dodávateľa veriteľa, teda nemôže byť nijako negatívne dotknuté. Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa. 48. Zmluvná podmienka IX. - Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobca ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. 49. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie uvedené). 50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k skutočnosti, že sa jedná o uplatnenie jedného nároku súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu II ÚS/414/2025 zo dňa 26. 08. 2025 podľa ktorého: „Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnej (svojvoľnej) aplikácie relevantných ustanovení vyhlášky ústavný súd poukazuje na bod 22 napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd uvádza, že „pokiaľ ide o odmenu za jednotlivé úkony, pri jej výpočte vychádzal zo skutočnosti, 4 že konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom, jeden predmet konania, a teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určovaní neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden a to zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj sám ex offo. Ak tak urobí, nerozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a nezvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa.“. 18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach tohto prípadu nemožno závery okresného súdu vyhodnotiť ako svojvoľné, resp. také, ktoré by popierali zmysel a účel príslušných ustanovení vo veci aplikovanej právnej normy. Nahrádzanie právnych názorov všeobecných súdov, ktoré by v rovine interpretácie podústavného práva odobrilo alternatívu preferovanú sťažovateľkou, nie je úlohou ústavného súdu. 19. Okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, pričom argumentáciu okresného súdu ústavný súd považuje za dostatočnú a ústavne udržateľnú, nepopierajúcu podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a vyhlášky.“ O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.