Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/20/2025 8825010116 30. 04. 2026 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2026:8825010116.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou, v trestnej veci proti obvinenému A. B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, dňa 30. apríla 2026 vo Vranove nad Topľou, rozhodol rozhodol: Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu o d m i e t a a v r a c i a vec prokurátorovi. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 01. 04. 2025 obžalobu na A. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený od dňa 09.07.2024, počas presne nezistenej doby, najdlhšie do 07. 08. 2024, v obci B., okr. Vranov nad Topľou a inde, sledoval svoju bývalú priateľku C. D. E., bytom B. XX, okr. Vranov nad Topľou, tak, že jej vložil monitorovacie zariadenie do jej osobného vozidla zn. BMW XI, evidenčné číslo F. a následne podľa toho, kde bola vozidlom, tak za ňou prichádzal a taktiež v dôsledku predchádzajúcich nedorozumení jej zaslal dňa 10. 07. 2024 o 20:29 hod. z emailovej adresy A. na email G. správu v znení do zajtra chcem mat' za psa 400,-€ na účte inak..., v dôsledku čoho mu z obavy C. D. E. poslala na jeho účet finančnú hotovosť 400,-€ a následne jej z emailovej adresy H. na email G.@,I. zaslal dňa 15. 07. 2024 o 10.17 hod. správu, kde uviedol, že ak mu nezaplatí 5.000,-€, ktoré na ňu minul, kým spolu chodili, a to na ubytovanie, večere, naftu, umývanie auta, nákupy, poštu, darčeky, tak na ňu ako na členku poľovníckeho združenia podá trestné oznámenie na polícii za pytliactvo, dá nariadiť kontrolu mrazákov, zbraní, nahlási ju na poľovnícku komoru, poľovnícky zväz, klub poľovníčok a to aj na jej otca, z čoho mala poškodená obavy. Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súd pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity. Podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať; ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Podľa § 34 ods. 1 veta prvá, veta predposledná a posledná Trestného poriadku, obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa § 134 ods. 1 Trestného poriadku, svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu, alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch alebo svedok, ktorý je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, môže byť vypočutý prostredníctvom video-konferenčného zariadenia. Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo, ak sa takáto osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez odôvodneného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, ak má obhajcu, jeho obhajca. Podľa § 263 ods. 5 Trestného poriadku ustanovenia odseku 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedí sa primerane použijú aj na prehratie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom video-konferenčného zariadenia. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení Trestného poriadku súd podanú obžalobu preskúmal a dospel k tomu záveru, že v prípravnom konaní boli zásadným spôsobom porušené zákonné ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby a zároveň podaná obžaloba nespĺňala náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku; a to konkrétne pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia obžalobného návrhu v zmysle § 235 písm. d) Trestného poriadku. Preštudovaním vyšetrovacieho spisu súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou ČVS : ORP-233/1-VYS-VT-2024 zo dňa 31.12.2024 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie obvinenému B. pre skutok, ktorý bol v podstate v nezmenenej podobe prevzatý aj do podanej obžaloby. Už príslušný vyšetrovateľ PZ tento stíhaný skutok právne posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona a rovnako žalovaný skutok v ním podanej obžalobe právne kvalifikoval aj prokurátor. V prvom rade však súd; po naštudovaní vyšetrovacieho spisu; zistil, že boli zásadným spôsobom porušené procesné predpisy v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku; čím tak boli porušené práva obvineného. V predmetnej trestnej veci bola totiž poškodená C. E. vypočutá iba raz; a to dňa 22.10.2024; obvinenému však obvinenie; na základe vyššie uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou bolo vznesené až dňa 31.12.2024, ktoré uznesenie mu bolo doručené dňa 07.01.2025. Súd k tomu ešte poznamenáva, že obvinený si v celom priebehu prípravného konania obhajcu nezvolil, obhajca mu ustanovený nebol a ani súd nezistil také podmienky, že by tomuto obvinenému bolo potrebné obhajcu ustanoviť v zmysle § 37 ods. 1, respektíve ods. 2 Trestného poriadku. Z týchto skutočností teda nepochybne vyplýva, že výsluch tejto poškodenej bol vykonaný ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Poškodená však následne po vznesení obvinenia obvinenému vo veci nebola ešte raz vypočutá. Súd pritom zdôrazňuje tú skutočnosť; aj keď nepochybne v čase výpovede tejto poškodenej; a to na základe ňou podaného trestného oznámenia ešte zo dňa 17.07.2024; osoba obvineného bola dostatočne identifikovaná; tak táto poškodená ako bývalá partnerka obvineného nebola náležite poučená o práve odmietnuť vo veci vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 od ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Súd k tomu zdôrazňuje, že aj zo samotného textu zápisnice o výsluchu tejto poškodenej (č. l. 51) vyplýva, že vo veci bolo len začaté trestné stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy a že táto poškodená bola síce formálne poučená aj v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku; avšak v tej dobe ešte nebolo vznesené obvinenie obvinenému B.
a teda pochopiteľne táto poškodená prípadne nemohla odmietnuť vo veci vypovedať z toho dôvodu, že trestné stíhanie by malo byť vedené voči jej bývalému partnerovi. Je potrebné tiež poznamenať, že tento výsluch poškodenej bol dňa 22.10.2024 vedený v súlade s ustanovením § 134 ods. 4 Trestného poriadku v znení účinnom do 14.03.2024. Už však samotné trestné oznámenie poškodenej bolo podané na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 17.07.2024 a teda už od počiatku bolo trestné stíhanie vedené podľa Trestného poriadku v znení účinnom od 15.03.2024, ktoré znenie Trestného poriadku už ustanovenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku neobsahovalo. Bez ohľadu však na prijatie zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný poriadok, však bezo zmeny zostalo v platnosti aj to, že tento výsluch poškodenej bol vykonaný ešte pred samotným vznesením obvinenia obvinenému. Podľa ustálenej súdnej praxe pritom; s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia upravujúce práva obvineného; však zostali v platnosti aj napriek viacerým zmenám Trestného poriadku tie skutočnosti, že za výsluch svedka vykonaný spôsobom zodpovedajúcemu ustanoveniam Trestného poriadku sa považuje taký výsluch, ktorý bol vykonaný po vznesení obvinenia obvinenému; po poučení svedka o práve odoprieť vypovedať vo vzťahu ku konkrétnej osobe obvineného podľa ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku; a keď svedok po takomto poučení výslovne vyhlásil, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva a zároveň obvinený bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania tohto výsluchu svedka a ak mal obhajcu, tak aj je jeho obhajca. Je pritom nesporné, že práve výpoveď poškodenej je v predmetnej trestnej veci rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného zo spáchania skutku. Súd k tomu ešte dopĺňa, že síce v prípravnom konaní bol vypočutý aj svedok H. J. a svedok K. E.; títo svedkovia boli pritom vypočutí dvakrát; konkrétne ako svedok J., tak aj svedok E. dňa 04.02.2025, o ktorých oboch výsluchoch týchto svedkov bol obvinený riadne upovedomený písomným podaním zo dňa 21.01.2025, ktoré si obvinený prevzal dňa 24.01.2025 a ktorých výsluchov oboch svedkov sa tento obvinený však nezúčastnil. Obvinený teda bol riadne a včas upovedomený len o výsluchoch týchto dvoch svedkov; avšak takéto svoje právo tento obvinený nevyužil. V prípade výsluchov týchto dvoch svedkov však zas súd zdôrazňuje to, že obaja títo svedkovia mali mať vedomosť o spáchaní skutku; ktorý sa obvinenému kladie za vinu podanou obžalobou; predovšetkým na základe vyjadrení poškodenej; pričom svedok E. sa mal osobne zúčastniť toho, keď tento obvinený mal z osobného motorového vozidla patriaceho poškodenej demontovať monitorovacie zariadenie. Obvinený sa však nemal možnosť zúčastniť výpovede poškodenej, nemohol jej ani klásť otázky a všeobecne sa nemohol vyjadriť ani k výpovedi tejto poškodenej. Len v tom prípade, keď je zachované právo obvineného na uplatnenie jeho práv; vrátane práv vo vzťahu k poškodenému, zvlášť za tej situácie, keď jednotlivé skutkové deje tvoriace súčasť jedného skutku sú preukazované len výpoveďou jedného svedka; a to poškodeného a ktorý poškodený obvineného usvedčuje zo spáchania jemu kladenej trestnej činnosti; možno považovať za zákonne vykonaný dôkaz. Treba poukázať aj na to, že pokiaľ by súd netrval na opätovnom vypočutí poškodenej v prípravnom konaní; tak by sa súd tým v ďalšom konaní; po prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania; vystavoval aj tomu riziku, že poškodená by po riadnom poučení v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci by odmietla vypovedať; avšak súd by nemal splnené zákonné podmienky na prečítanie svedeckej výpovede tejto poškodenej v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Nemožno tiež opomenúť, že aj v tom prípade, pokiaľ by nastala nejaká okolnosť predpokladaná v ustanovení § 263 ods. 3 Trestného poriadku; predovšetkým písmeno a) Trestného poriadku; tak ani v takom prípade; keďže výsluch poškodenej nebol vykonaný zákonným spôsobom, by súd nemohol prečítať túto jedinú výpoveď poškodenej aj z prípravného konania. Nemožno tiež prehliadnuť tú okolnosť, že z oznamu zaslaného splnomocnencovi poškodenej je zrejmé, že výsluch poškodenej sa mal pôvodne vykonať dňa 22.10.2024 v priestoroch Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach; avšak z prepúšťacej správy tejto nemocnice je zrejmé, že z uvedeného nemocničného zariadenia mala byť táto poškodená prepustená dňa 21.10.2024 a aj zo samotného zvukovo - obrazového záznamu o výsluchu tejto poškodenej zo dňa 22.10.2024 je zrejmé, že výsluch tejto poškodenej bol vykonaný v priestoroch Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou. S prihliadnutím aj na obsah znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ako aj predovšetkým znaleckého posudku z odboru psychológie na túto poškodenú; však súd ani nedospel k tomu záveru, že by výsluch tejto poškodenej v prípravnom konaní nebolo možné znovu zopakovať. Znalkyňa PhDr. Čorejová vo svojom znaleckom posudku na túto poškodenú totiž uviedla, že v čase podania jej znaleckého posudku dňa 09.11.2024 bol psychicky stav poškodenej stabilizovaný, pričom malo u nej dôjsť k úľave od anxiety (úzkosti), od strachu, či od stresu. Táto znalkyňa sa pritom aj vyjadrila, že táto poškodená je schopná správne vnímať, pamätať si a reprodukovať javy i vonkajšie podnety na priemernej úrovni. Nič teda v zmysle týchto znaleckých dokazovaní z týchto odborov a odvetví ani nebránilo tomu, aby táto
poškodená bola vo veci opätovne v prípravnom konaní vypočutá. Súd už len na margo tejto skutočnosti dopĺňa, že nepochybne takýto opätovný výsluch poškodenej v prípravnom konaní bude predstavovať pre túto poškodenú stresujúcu situáciu; avšak aj tento opakovaný výsluch poškodenej môže byť vykonaný v prítomnosti znalkyne z odboru psychológia a tento výsluch by sa najviac mal vykonať už po uplynutí dlhšieho času od ukončenia hospitalizácie a zastabilizovaní zdravotného stavu tejto poškodenej. Pochopiteľne o tomto opätovnom výsluchu poškodenej však musí byť upovedomený obvinený; a v tom prípade, pokiaľ by si v ďalšom trestnom konaní zvolil obhajcu, tak aj jeho obhajca; ktorý obvinený či prípadne jeho obhajca by sa mal/mali právo zúčastniť aj tohto opätovného výsluchu poškodenej. Súd takýto opakovaný výsluch tejto poškodenej považuje za dôvodný aj vzhľadom na to, že v prípade práve takýchto stíhaných trestných činov, ktorých sa majú páchatelia dopúšťať voči nejakej svojej blízkej osobe, nie je neobvyklé, že poškodený pri svojom výsluchu v konaní pred súdom využije svoje právo a vo veci odmietne vypovedať. V takomto prípade; ak by teda poškodená na hlavnom pojednávaní odoprela vo veci vypovedať a pokiaľ výsluch poškodenej v prípravnom konaní nebol vykonaný zákonným spôsobom; tak v takomto prípade súd nemôže ani oboznámiť výpoveď tohto poškodeného z prípravného konania v konaní pred súdom. Vzhľadom však na to, že vykonaním takéhoto výsluchu poškodenej ešte pred vznesením obvinenia obvinenému boli porušené práva obvineného zúčastniť sa takéhoto výsluchu, boli tak zásadným spôsobom porušené jeho práva obhajoby; čo už samo osebe odôvodňovalo odmietnutie obžaloby. Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že výsluch tejto poškodenej bol vykonaný ešte predtým, ako mal obvinený vôbec vedomosť o svojom trestnom stíhaní a ešte skôr ako teda mal tento obvinený reálnu možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom aj ním prípadne zvoleného obhajcu. V dôsledku takéhoto porušenia práva obvineného na obhajobu nebolo teda možné výsluch poškodenej zo dňa 22.10.2024 považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom a teda na takýto dôkaz by nebolo možné v súdnom konaní prihliadať. Takýmto postupom orgánov činných v trestnom konaní teda v prípravnom konaní boli porušené práva obvineného na obhajobu; a to tým, že výsluch poškodenej nebol vykonaný po vznesení obvinenia obvinenému; čiže ani nebolo možné takýto výsluch poškodenej považovať za vykonaný kontradiktórnym spôsobom; teda pri zachovaní všetkých práv obvineného pri tomto procesnom úkone. Súd pritom v druhom rade poukazuje aj na to, že vo veci bolo vykonané znalecké vyšetrenie poškodenej; a to ako znaleckým posudkom z odboru psychológia, znalkyňou PhDr. Čorejovou; tak aj predovšetkým znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie na túto poškodenú, znalcom MUDr. Porvažníkom. Súd na uvedené znalecké dokazovanie vzťahujúce sa na poškodenú poukazuje z toho dôvodu, že znaleckým posudkom z odboru psychiatrie bola síce u poškodenej konštatovaná psychická porucha v podobe akútnej polymorfnej psychotickej poruchy s príznakmi schizofrénie; v čase vypracovania znaleckého posudku týmto znalcom dňa 21.12.2024 už v remisii, teda bez prejavov tejto poruchy; avšak tento ustanovený znalec nezistil jednoznačnú súvislosť medzi vznikom takto diagnostikovej psychotickej poruchy u poškodenej so žalovaným skutkom a uviedol aj viacero iných faktorov, ktoré sa podieľali či spolupodieľali na rozvoji tejto psychickej poruchy u poškodenej. Takéto znalecké vyšetrenie tejto poškodenej bolo nepochybne nevyhnutné; a to za účelom ustálenia, či u poškodenej došlo vôbec k vzniku nejakej ujmy na zdraví a ak bola takýmto protiprávnym konaním obvineného takáto ujma spôsobená; či takúto ujmu možno považovať za ťažkú ujmu na zdraví. Súd totiž poukazuje na to, že okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby pri stíhanom zločine vydierania, ale už podľa ustanovenia § 189 ods. 3 písm. a) Trestného zákona je práve spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti. Súd však zdôrazňuje, že v predmetnej trestnej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie aj na obvineného B.. Súd k takémuto záveru u obvineného dospel na základe opakovaných vyjadrení tohto obvineného v rámci jeho výpovedí v prípravnom konaní; či už v postavení obvineného alebo v postavení podozrivého. Totiž obvinený opakovane pri svojom výsluchu zo dňa 28.01.2025 svoju motiváciu zaslania mailu zo dňa 15.07.2024 poškodenej odôvodňoval tým, že takýto mail napísal v návale hnevu, sklamania a takisto uviedol, že bol „psychicky na dne;“ z toho, čo mu urobila poškodená a v závere tejto svojej výpovede zas vo vzťahu k tomuto mailu uviedol, že vtedy u neho nastal "psychický skrat." Tento obvinený bol však vypočutý ešte v postavení podozrivého dňa 10.10.2024; na ktorú výpoveď pritom obvinený odkazoval hneď aj na začiatku svojej výpovedi ako obvinený dňa 28.01.2025; keď dokonca uvádzal, že v dobe, keď písal druhý mail zo dňa 15.07.2024, tak "nebol pri zmysloch“. Tento obvinený pri tejto svojej výpovedi ako podozrivý ešte dokonca uviedol, že v čase zaslania tohto druhého mailu mal užívať Lexaurin, keďže bol "na dne" z toho, čo zistil, čo všetko mu poškodená urobila. V závere tejto svojej výpovedi tento podozrivý pritom vysvetlil, že Lexaurin
mu ani nebol predpísaný lekárom, ale tento liek si zohnal sám a užíval ho asi tri dni, avšak neskôr sám ukončil jeho užívanie z dôvodu, že nemal záujem si poškodiť svoje zdravie. Takéto samotné opakovane prednesené vyjadrenia tohto obvineného vyvolávajú závažné pochybnosti o tom, či tento obvinený v čase minimálne adresovania mailu poškodenej dňa 15.07.2024; ktorého poslanie mailu poškodenej tento obvinený vôbec ani nepopieral a naopak jednoznačne vo svojej výpovedi podozrivého uviedol, že ako mail zo dňa 10.07.2024, tak aj mail zo dňa 15.07.2024 poškodenej zaslal; mal v plnom rozsahu zachované svoje rozpoznávacie a/alebo ovládacie schopnosti a či prípadne došlo k nejakému zníženiu týchto jeho schopností; respektíve len niektorej z týchto zložiek príčetnosti; v dôsledku prípadne nejakej prechodnej či akútnej psychickej poruchy. Súd pritom zdôrazňuje, že niektoré psychické poruchy sa môžu prejavovať u nejakej osoby len na isté, pomerne veľmi krátke obdobie; po uplynutí nejakej relatívne krátkej doby môžu takéto príznaky odoznieť a nezanechať na danom jednotlivcovi ani žiadne následky na jeho zdravotnom stave. K takémuto záveru je však potrebné nevyhnutne vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie. Uvedené znalecké vyšetrenie samotného obvineného však v prípravnom konaní vykonané nebolo. Ustálenie toho, či obvinený v čase spáchania skutku mal zachované alebo prípadne znížené; a ak áno, tak do akej miere, teda či podstatne alebo nepodstatne; rozpoznávacie a/alebo ovládacie schopností; alebo prípadne došlo až k úplnému vymiznutiu týchto ovládacích a/či aj rozpoznávacích schopností; v dôsledku nejakej; hoci prechodnej a krátkodobej psychickej poruchy; však má zásadný vplyv na určenie, či takýto obvinený môže niesť plnú trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok. V danom prípade teda bude potrebné na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie príslušného súdu dať vyšetriť duševný stav obvineného. Je pritom potrebné ešte zdôrazniť, že aj v prípade obvineného totiž mohlo dôjsť; v čase napísania druhého mailu zo dňa 15.07.2024 iba k nejakému akútnemu; čiže k náhlemu zhoršeniu jeho psychického stavu; a to v dôsledku akýkoľvek činiteľov, teda prípadne aj z dôvodu predchádzajúceho konania a správania sa poškodenej; ktoré zhoršenie mohlo trvať aj iba niekoľko hodín či prípadne iba niekoľko dní v rozsahu jedného či dvoch dní; po uplynutí ktorej doby mohli tieto prejavy nejakej psychickej poruchy u obvineného vyprchať; bez toho, že by sa to neskôr vôbec zásadným spôsobom prejavilo na psychickom zdraví obvineného nejakými konkrétnymi príznakmi. Aj keď si je súd vedomý toho, že od spáchania skutku uplynula nejaká doba; k záveru v trestnom konaní o príčetnosti páchateľa v čase spáchania skutku je nevyhnutné podať znalecký posudok z odvetvia psychiatrie. Súd k tomu ešte dopĺňa, že aj prípadne negatívny záver znalca z odvetvia psychiatrie o tom, že prípadne nie je možné jednoznačne určiť, či obvinený v dobe spáchania skutku teda trpel nejakou duševnou poruchou či psychickou chorobou, akou konkrétne a či v dôsledku takejto psychickej poruchy alebo choroby boli u neho nejakým spôsobom zredukované jeho ovládacie a/alebo rozpoznávacie schopnosti, respektíve došlo až k ich úplnému vymiznutiu; je nesporne potrebný na záver príslušného orgánu rozhodujúceho v tom ktorom štádiu trestného konania o prípadnej nepríčetnosti či príčetnosti páchateľa zo spáchaného skutku. Zároveň súd prízvukuje aj to, že aj z ustálenej súdnej judikatúry je pritom zrejmé, že príčetnosť páchateľa k spáchanému skutku sa posudzuje vždy ku konkrétnemu skutku a v konkrétnej dobe; teda nie je vylúčené ani to, že nejaký páchateľ je v prípade jedného žalovaného skutku hodnotený ako osoba s plne zachovanými rozpoznávacími a ovládacími schopnosťami; ale vo vzťahu k inému skutku; spáchaného hoci aj v blízkej časovej nadväznosti na prvý skutok; je na základe znaleckého dokazovania z tohto odvetvia skonštatované závažné zníženie jeho ovládacích a/alebo rozpoznávacích schopností alebo dokonca až ich úplne vymiznutie. Na rozhodnutie v prejednávanej trestnej veci je však nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie na obvineného; a to s poukazom práve na skutočnosti uvádzané samotným obvineným v jeho výpovedi; za nevyhnutné. Súd pritom takisto zistil, že prokurátor v rámci podanej obžaloby v časti odôvodnenia obžaloby nedodržal náležitosti vyžadované ustanovením § 235 písm. d) Trestného poriadku, ktorých samotné nesplnenie je dôvodom na odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 235 Trestného poriadku sa totiž vyžaduje; a to predovšetkým pokiaľ ide o odôvodnenie obžalobného návrhu v zmysle ustanovenia § 235 písm. d) Trestného poriadku; uvedenie aj obhajoby obvineného a stanovisko prokurátora k nej. Podľa už konštantnej súdnej judikatúry je v tejto náležitosti obžaloby postačujúce, keď prokurátor v podanej obžalobe iba v nejakých základných črtách uvedie skutkový dej; označí a popíše dôkazy, o ktoré sa ním podaná obžaloba opiera; uvedie aj obhajobu obvineného a stanovisko k nej; pričom takisto uvedie aj svoje právne úvahy, na základe ktorých tento prokurátor podal obžalobu na konkrétneho obvineného za konkrétny skutok. Z takéhoto výpočtu bodov odôvodnenia obžaloby teda nepochybne vyplýva, že nevyhnutnou súčasťou odôvodnenia obžalobného návrhu je aj uvedenie obhajoby obvineného a stanovisko prokurátora k tejto obhajobe.
Obvinený pritom vo veci vypovedal dňa 28.01.2025; bol vypočutý aj v postavení podozrivého ešte dňa 10.10.2024 a voči samotnému uzneseniu o vznesení obvinenia podal dňa 08.01.2025 sťažnosť, o ktorej sťažnosti bolo rozhodnuté uznesením prokurátora tunajšej prokuratúry Pv 416/2024/7713 - 14 zo dňa 04.02.2025. Vo svojej sťažnosti proti vzneseniu zo dňa 08.01.2025; doručeného príslušnému policajnému orgánu dňa 13.01.2025; obvinený tvrdil, že poškodená viackrát podala bezdôvodne trestné oznámenia voči jeho osobe, kedy sa nepreukázalo spáchanie skutku jeho osobou; namietal aj časové vymedzenie skutku vo vznesenom obvinení; tvrdil, že jeho žiadosti zaslané emailom najmä zo dňa 10.07.2024, ale aj zo dňa15.07.2024 poškodenej, boli len jeho snahy o kontaktovanie poškodenej ako dlžníka s požiadavkou na vrátenie mu finančných prostriedkov pred podaním žaloby na súd; namietal vôbec skutočnosť ním nainštalovaného monitorovacieho zariadenia do motorového vozidla poškodenej a celkovo tento obvinený považoval trestné oznámenie poškodenej za podané z pohnútky pomsty, keďže táto poškodená mu nechcela vrátiť ním poskytnutú finančnú hotovosť a tiež spochybňoval existenciu nejakých dôvodných obáv poškodenej z jeho žalovaného konania. V rámci využitia týchto svojich práv; či už pri svojom výsluchu ako podozrivý dňa 10.10.2024, či pri jeho výpovedi v postavení obvineného dňa 28.01.2025; tento obvinený pritom predovšetkým spochybňoval vierohodnosť výpovede poškodenej C. E. z dôvodu jej psychickej poruchy; takisto tvrdiac, že od tejto poškodenej žiadal len vrátenie ním vynaložených finančných prostriedkov; pričom takisto opätovne vypovedal, že tvrdenie poškodenej o umiestnení nejakého sledovacieho zariadenia do jej osobného motorového vozidla je len „chorým výmyslom v jej hlave.“ Obžalovaný teda v rámci využitia týchto svojich práv viackrát uviedol a v sťažnosti proti vzneseniu obvinenia aj priamo odkazoval na znalecké vyšetrenie tejto poškodenej znalcom z odboru psychológia, ako aj znalcom z odvetvia psychiatrie; teda, že poškodená trpí psychickou poruchou, že trestné oznámenie voči nemu si táto poškodená vymyslela, jej obvinenie nie je založené na žiadnych dôkazov a pokiaľ nejakými dôkazmi táto poškodená disponuje, tak ich má poškodená predložiť a že konkrétne ním zaslané maily zo dňa 10.07.2024 a zo dňa 15.07.2024 boli zaslané poškodenej so zámerom dosiahnuť vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov. K takémuto tvrdeniu obvineného však súd považuje za potrebné uviesť, že poškodená bola znalecky vyšetrená aj znaleckým dokazovaním z odvetvia psychológie, ktoré nekonštatovalo, že by u tejto poškodenej boli zistené nejaké sklony ku konfabulácii, k vymýšľaniu si či nejaký sklon k zvýšenej sugestibilite. K tomu je ešte potrebné uviesť, že zas vykonané znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na túto poškodenú síce zistilo, že táto poškodená trpí akútnou polymorfnou psychotickou poruchou s príznakmi schizofrénie; avšak znalec MUDr. Porvažník zdôraznil, že táto porucha trvá krátko, je spojená s akútnym stresom, vzniká náhle; v rozmedzí niekoľkých hodín, maximálne niekoľko dní; s tým, že ním bližšie opísané stavy zmätenosti by nemali trvať dlhšie ako jeden mesiac. Je potrebné poznamenať, že táto poškodená bola hospitalizačne liečená v období od 17.08.2024 do 28.08.2024 na chirurgickom oddelení Vranovskej nemocnici, a. s.; následne bola prijatá v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, kde sa podrobila hospitalizácii od dňa 28.08.2024 do dňa 21.10.2024 a od uvedenej doby už mala táto poškodená následne absolvovať ambulantnú psychiatrickú liečbu. K tomu je však potrebné zároveň dodať, že táto porucha u poškodenej mala byť v čase jej znaleckého vyšetrenia týmto znalca dňa 21.12.2024 v remisii, bez prejavov psychotickej poruchy. Súd k tomu opätovne uvádza, že táto poškodená bola vypočutá iba dňa 22.10.2024; teda ihneď po svojom prepustení z nemocničného pobytu a teda následne; teda už aj v dobe, keď táto poškodená mala byť bez prejavov takto týmto znalcom zistenej psychickej poruchy; už viackrát vypočutá nebola. Vzhľadom aj na takéto námietky obvineného, keď tento opakovane namieta psychickú poruchu tejto poškodenej; by bolo vhodné a účelné zopakovať výsluch tejto poškodenej; teda za splnenia tejto podmienky, že o výsluchu tejto poškodenej bude obvinený riadne a včas upovedomený; za účelom preverenia aj obhajobných tvrdení tohto obvineného; teda jeho vyjadrení, že to bola táto poškodená, ktorá mu niečo "urobila“, že ňou podané trestné oznámenie na obvineného bolo podané z pomsty a že obvineným zaslané maily predovšetkým zo dňa 10.07.2024 a ako aj zo dňa 15.07.2024 predstavovali len jeho žiadosti o vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov tejto poškodenej. Takéto v minimálnom rozsahu súdom vymenované tvrdenia obvineného boli však zásadnou obhajobnou argumentáciou tohto obvineného, ku ktorej sa však prokurátor mal v podanej obžalobe vyjadriť. Uvedenie však samotnej obrany obvineného v odôvodnení obžaloby a aj vyjadrenie sa prokurátora k takejto obhajobe obvineného je pritom nevyhnutnou súčasťou odôvodnenia obžalobného návrhu v zmysle ustanovenia § 235 písm. d) Trestného poriadku. V podanej obžalobe však takáto náležitosť obžaloby úplne absentuje. Súd k tomu len dodáva, že v podanej obžalobe postačovalo uviesť hoci len tie skutočnosti, ktoré obvinený uvádzal pri svojej výpovedi v postavení obvineného; prípadne aj v pozícií podozrivého; ako aj tie skutočnosti, ktoré obvinený uvádzal v ním podanej sťažnosti
proti uzneseniu o vznesení obvinenia a postačovalo by aj to, pokiaľ by tento prokurátor v odôvodnení svojej obžaloby poukázal na týmto prokurátorom uvádzané okolnosti vo svojom uznesení o zamietnutí sťažnosti obvineného proti vzneseniu obvinenia. V tomto uznesení prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia ten istý prokurátor, ktorý vo veci aj podal obžalobu; totiž len zosumarizoval závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie ako aj z odboru psychológie na poškodenú a stručne s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia upravujúce trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona, takúto sťažnosť obvineného zamietol. V obžalobe zo dňa 01.04.2025 však ten istý prokurátor ani takto ním uvedené skutočnosti v uznesení o zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia do obžaloby nepremietol. Súd už len na záver k tomu poznamenáva, že nepochybne podanie obžaloby na súd si vyžaduje; už aj vzhľadom na fázu trestného konania, keď je vo veci vykonané rozsiahlejšie dokazovanie ako je tomu v štádiu umožňujúceho vzniesť obvinenie konkrétnej osobe; vyššiu mieru preukázania trestnej činnosti obvineného oproti jeho procesnému postaveniu obvineného, keďže podľa ustanovenia § 234 ods. 1 Trestného poriadku zistený skutkový stav v zmysle jednotlivých vykonaných dôkazov v čase podania obžaloby musí byť dostatočný na postavenie obvineného pred súd. Prokurátor v podanej obžalobe teda nielenže neuviedol základné body, o ktoré opieral obžalovaný svoju obhajobnú argumentáciu; ale prokurátor v podanej obžalobe ani nezaujal žiadne stanovisko k tejto obhajobe a prokurátor sa v ním podanej obžalobe zameral len na konštatovanie toho, že vo vozidle poškodenej bolo namontované monitorovacie zariadenie, ktorým bola odpočúvaná a sledovaná poškodená, čím malo byť zasiahnuté do kvality života poškodenej a tým malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Aj ďalšiu právnu kvalifikáciu stíhaného konania obvineného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona prokurátor zameral len na skonštatovanie toho, že obvinený nútil poškodenú, že v prípade nezaplatenia mu sumy 5.000,00 eur, podá na ňu trestné oznámenie a oznámi jej konanie poľovníckej komore, poľovníckemu zväzu a klubu poľovníčok. Takéto odôvodnenie obžalobného návrhu pritom súd nepovažoval za dostatočné. Na odôvodnenie obžaloby sa síce kladú nižšie nároky ako na odôvodnenie rozhodnutia súdu vo veci samej; ale určite je nepostačujúce uvedenie len veľmi stručného zhrnutia konania obvineného, ktoré je súčasťou skutku obžaloby a strohé vyjadrenie prokurátora, že konaním opísaným v skutkovej vete obžaloby sa obvinený dopustil konkrétneho trestného činu, či prípadne viacerých trestných činov. Prokurátor teda v podanej obžalobe neuviedol ani svoje právne úvahy, ktorými sa pri podanej obžalobe na tohto obvineného spravoval a teda prokurátor výslovne neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k tomu záveru, že postavenie obvineného pred súd je dôvodné a konanie obvineného je potrebné právne kvalifikovať tak, ako to bolo uvedené v podanej obžalobe. Nemožno zároveň pritom prehliadnuť ani to, že v zaslanom maily obvineného poškodenej dňa 15.07.2024 obvinený; tak ako to bolo uvedené aj v podanej obžalobe, v zhode s uznesením o vznesení obvinenia; uvádzal, že podá na poškodenú trestné oznámenie na políciu za pytliactvo; avšak zároveň tento obvinený uvádzal, že za takéto konanie, za ktoré na ňu podá trestné oznámenie a takisto aj z toho dôvodu, že uvedený trestný čin by mal podľa jeho názoru vyšetrovať aj v tom čase existujúci osobitný policajný útvar; tak táto poškodená takéto vyšetrovanie prejednávaného skutku "neprežije.“ Za takejto situácie bolo potrebné aj výsluchom poškodenej preveriť, či obvinený svojím konaním nenaplnil aj znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Poškodená totiž vypovedala, že obvinený ju už v mieste jej pracoviska v Trebišove fyzicky napadol, pričom táto poškodená aj tvrdila, že to bola taká prvá závažná situácia, ktorú vôbec prežila a v inej časti svojej výpovedi zas poškodená uvádzala, že tento obvinený jej už veľmi ublížil v jej živote s tým, že sa o seba "doslova do písmena“ bála; ale takúto svoju obavu či až strach z osoby obvineného táto poškodená pri tejto svojej jedinej výpovedi neviazala konkrétne k mailu obvineného zo dňa 15.07.2024; resp. aj k mailu zo dňa 10.07.2024 alebo prípadne aj k tej časti stíhaného konania obvineného, ktoré spočívalo v nainštalovaní monitorovacieho zariadenia do touto poškodenou užívaného osobného motorového vozidla. Svoje bližšie nekonkretizované obavy vo vzťahu k obvinenému pritom táto poškodená vyslovila už ku konaniu, z ktorého obvinila táto poškodená už predtým obvineného a ktoré malo spočívať v umiestnení nejakej figúry bábiky, ktorej telo figúry malo byť poprepichované špendlíkmi; pričom priamo takéto konanie obvineného táto poškodená aj označila za výhražný čin, kedy sa začala báť a cítiť sa ohrozená. Táto poškodená síce uviedla, že vo vzťahu k takémuto konaniu obvineného by sa malo viesť nejaké osobitné trestné stíhanie na Obvodnom
oddelení PZ Slovenská Kajňa a súd aj z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že takéto konanie má byť vedené ako priestupkové konanie na Obvodnom oddelení PZ Slovenská Kajňa pod sp. zn. ORPZVT-OPP5-107/2024-P. Vzhľadom však na takéto všeobecné vyjadrenie poškodenej, že sa jej obvinený aj vyhrážal; aj keď táto poškodená bližšie neuvádzala okolnosti takéhoto vyhrážania sa obvineného a aj to, čím konkrétne sa jej obvinený vyhrážal; bolo potrebné sa zaoberať aj tým, či takéto konanie obvineného zároveň nenapĺňa kvalifikačné znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona; čiže teda nielen žalovaného trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. Trestného zákona. Z toho dôvodu tak bude potrebné túto poškodenú vypočuť aj k tej skutočnosti, či sa jej obvinený; mimo uvedených dvoch mailov zo dňa 10.07.2024 a zo dňa 15.07. 2024; prípadne aj pri nejakých osobných stretnutiach nevyhrážal aj ublížením na zdraví alebo smrťou; túto poškodenú bude potrebné dotazovať aj na to, či vzhľadom na celkový obsah mailu zo dňa 15.07.2024 pociťovala nejakú dôvodnú obavu o svoj život či o svoje zdravie, prípadne aj o život či zdravie nejakej inej jej blízkej osobe. V uvedenom maily zo dňa 15.07.2024 sa totiž už v prvom odseku uvádzalo, že prípadné trestné stíhanie vedené voči tejto poškodenej; respektíve aj voči otcovi; bude mať za následok to, že takéto trestné konanie vedené voči jej osobe poškodená "neprežije". V samotnom svojom výsluchu pritom táto poškodená jednoznačne uvádzala, že každý jeden skutok či konanie obvineného považovala za vyhrážanie sa; avšak táto poškodená nekonkretizovala, či obvinený takéto vyhrážky výslovne predniesol pri nejakom ich osobnom stretnutí; prípadne v nejakej inej forme kontaktu s touto poškodenou; kedy k takémuto výhražnému konaniu obvineného voči jej osobe malo dôjsť a predovšetkým k tomu, čím konkrétne sa jej obvinený vyhrážal. Je potrebné totiž poznamenať, že za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je potrebné považovať nielen vyhrážanie sa smrťou, ťažkou ujmu na zdraví; ale aj inou ťažkou ujmou, za ktorú nepochybne možno považovať aj prípadné vedenie nejakého trestného stíhania, prípadne aj daňového konania, ktoré by malo za následok aj neskoršie vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti; ako to malo byť nakoniec uvedené v maile adresovanej tejto poškodenej dňa 15.07.2024; ale za takúto ujmu je potrebné považovať aj stratu zamestnania, ktorú stratu zamestnania táto poškodená aj výslovne uvádzala vo svojej výpovedi a dávala ju aj do súvisu práve s konkrétnym konaním obvineného. V inej časti svojej výpovede zas poškodená uvádzala, že obvinený jej vždy poskytol nejakú informáciu o tom, že ju „zničí.“ Podľa ustálenej súdnej praxe sa pritom na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu pritom ani nevyžaduje, aby reálne nastal taký následok, ktorým sa obvinený poškodenému vyhráža; ale vyžaduje sa, aby takéto konanie obvineného dosiahlo takú intenzitu a závažnosť, že reálne vzbudí dôvodnú obavu z možnosti jeho uskutočnenia. Z týchto dôvodov teda po doplnení výsluchu poškodenej vedeného aj týmto smerom bude potrebné zistiť, či teda konanie obvineného nebude potrebné zároveň posudzovať aj ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona; prípadne aj podľa prísnejšej právnej kvalifikácie u tohto trestného činu; alebo bude konanie obvineného potrebné posudzovať aj podľa § 360a písm. a) Trestného zákona teda, že sa obvinený aj vyhrážal poškodenej alebo jej blízkej osobe ublížením na zdraví alebo inou ujmou jej alebo jej blízkej osobe. Súd len na záver k samotnej právnej kvalifikácii stíhaného skutku podanou obžalobou dopĺňa, že o tom, že v prípade skutku opísaného v skutkovej vete obžaloby; v úplnej zhode so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia; nemal súd žiadne pochybnosti; že takto opísané žalované konanie obvineného je potrebné naďalej právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Nie je však na uvážení súdu; či konanie u obvineného právne posúdi len podľa právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobnom návrhu; ale pokiaľ konanie obvineného napĺňa prípadné znaky aj nejakého iného trestného činu, je potrebné takéto protiprávne konanie obvineného napĺňajúce znaky nejakého trestného činu právne posúdiť aj ako iný trestný čin; nielen teda ako ten trestný čin, za ktorý bola na obvineného podaná obžaloba. Doposiaľ vykonaným dokazovaním však nebolo dostatočne osvedčené; v rozsahu potrebnom na podanie obžaloby voči obvinenému; že či už samotný mail obvineného poškodenej dňa 15.07.2024 alebo aj iné predchádzajúce konania obvineného, ktoré táto poškodená aj opisovala; bolo možné považovať aj za výhražné konanie obvineného, ktoré objektívne vyvolalo u tejto poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie či život; prípadne aj o život a zdravie nejakej jej blízkej osoby. Ak je totiž dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala určitý trestný čin je potrebné vzniesť obvinenie aj za ten trestný čin, vychádzajúc pritom z ustanovenia § 206 ods. 6 Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 206 ods. 6 Trestného poriadku; ak totiž vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie je aj ďalším trestným činom; policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; pričom upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Súd k tomu ešte podotýka, že zo samotného obsahu výpovede poškodenej zo dňa 22.10.2024, ako aj zo zabezpečených spisov; či už Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, tak aj Obvodného oddelenia PZ Slovenská Kajňa; je zrejmé, že voči obvinenému mali byť
vedené aj nejaké iné ďalšie trestné stíhania či priestupkové konania; avšak nie je zrejmé, či prípadne nie je vedené ešte aj nejaké iné; či už trestné alebo priestupkové konanie; konanie za prípadné nejaké výhražné konanie obvineného voči poškodenej. Keďže v prípravnom konaní teda boli zistené závažné procesné chyby predstavujúce porušenie práva na obhajobu a takisto obžaloba nespĺňala podmienky vyžadované v ustanovení § 235; konkrétne § 235 písm. d) Trestného poriadku; z tohto dôvodu bolo teda potrebné obžalobu v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Sťažnosť má odkladný účinok.