Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 6Pc/28/2025 8825202068 25. 06. 2026 JUDr. Iveta Mihóková ECLI:SK:OSVT:2026:8825202068.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F. XX, XXX XX G., proti manželovi, ktorý návrh nepodal: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. J. D. X, o rozvod manželstva, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., K. I., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu I. J. D., vo zv. 25, ročník 2024, na strane 46, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Manželka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili po 2 ročnej známosti. Problémy v manželstve nastali po sobáši. Po svadbe každý býval u svojich rodičov, nakoľko manželova matka nesúhlasila s tým, aby žili spolu. Napriek tomu sa stretávali, občas u manžela prespala, keď jeho rodičia neboli doma. V tom čase bol pod vplyvom alkoholických nápojov a keď s ním nechcela mať pohlavný styk, začal ju škrtiť a biť. Zamkol izbu, aby nemohla ujsť a znásilnil ju. Fyzicky aj psychicky ju napádal každý deň. Vždy musela súhlasiť s jeho názorom, pretože v opačnom prípade ju surovo zbil. Manžel začal chodiť k nej domov, kde žila spolu so svojím chorým otcom, ktorý ju nevedel pred manželom ochrániť. Bola nútená privolať policajnú hliadku, keď jej vytrhal vlasy. Bol mu uložený podmienečný trest za ťažké ublíženie na zdraví. Začala utekať, lebo sa bála o svoj život. Povedal, že sa s ňou nikdy nerozvedie a nikto nad ním nevyhrá. Robí z nej neschopnú a blázna. Od augusta 2025 žije v obci G., kde každý deň chodí policajná hliadka, lebo manžel nahlásil, že jej súčasný priateľ ju chce zabiť, alebo že sa chce zabiť sama. Je presvedčená, že ich bezdetné manželstvo je dlhodobo trvale rozvrátené, neplní žiadny spoločenský účel a nie je možné ho obnoviť. 2. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Zároveň namietal zaujatosť zákonnej sudkyne. Z úradného záznamu na č. l. 55 obsahu spisu je zrejmé, že písomná námietka zaujatosti nespĺňala zákonné náležitosti uvedené v § 52 CSP, a preto súd na uvedené podanie neprihliadal a vec nebola predložená nadriadenému súdu. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, výsluchom svedka, oboznámením návrhu na začatie konania, sobášneho listu, správou L. C., správou mesta I. J. D., správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo I. J. D., zápisnicou Okresného súdu J. A. o výsluchu zo dňa 21.05.2026 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
4. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa 11.01.2024, manžel ako rozvedený a manželka ako slobodná. 5. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí z dôvodu vzniku novej situácie. Od decembra 2025 získal výhru, nadobudol 59 miliónov eur. Nechce sa rozviesť, pretože by musel dať nejaký podiel svojej manželke. Manželka vie o tejto skutočnosti, chcel ísť k notárovi, aby to vyriešili, manželka však utiekla do G., nechcela to riešiť. S tvrdením manželky, že ich manželstvo sa rozpadlo v dôsledku citového ochladenia, nesúhlasí. Nesúhlasí s dôvodmi rozvratu uvedenými v návrhu na začatie konania. Uviedol, že manželku nikdy netýral, nikdy ju nezbil. Pred uzavretím manželstva sa s navrhovateľkou poznali dva roky. Keď spolu chodili, zistil že sa stretávala s kamarátkami a utekala z C.. Nedala mu vedieť dva - tri dni kde je, čo robí. Tak navrhol, aby uzavreli manželstvo. Urobil to aj preto, aby ju mal pod kontrolou. Po uzavretí manželstva bývali dva týždne v C. u manželkinho otca, dva týždne u jeho mamy a riešili možnosť spoločného bývania, aby sa osamostatnili. Spočiatku mama súhlasila s tým, aby bývali u nej, ale urobila si o manželke názor a keďže má výhrady voči alkoholu, tak zmenila názor. Snažil sa s manželkou komunikovať a situáciu riešiť, ale ona má známosť s Rómom, s ktorým žije v G.. Odmieta s ním komunikovať a čokoľvek riešiť. Skúšal, aby sa celej veci ujal mediátor, avšak manželka na výzvu mediátora nereagovala. Má záujem manželstvo zachrániť. Uviedol, že manželka požíva tvrdý alkohol. Obáva sa o jej ďalší život. Stále manželku ľúbi. Praje si, aby sa manželka vrátila a chce s ňou žiť v riadnom manželstve. Manželka má vzťah s iným partnerom, ide o rómsku rodinu. Podľa jeho názoru nejde o vážny vzťah. Potvrdil, že na manželku kričal, lebo bola v podnapitom stave. Kvôli alkoholu sa stále hádali. Keď bola v podnapitom stave, minimálne 2-3 krát volala na neho políciu. Tvrdila, že jej ukradol peniaze, pritom ich minula na alkohol. Práve manželka ho udrela po hlave s fľašou od vína a to tak, že mu rozbila sklenenú fľašu na hlave. Mal čiapku, nikde to nenahlásil, na ošetrení nebol. V minulosti uzavrel manželstvo s M. G. a z ich vzťahu sa narodila dcéra. Záverom poznamenal, že 27.03. odchádza do K., do B.. Bude tam 180 dní a potom sa vráti na Slovensko. 6. Ako svedok bol vypočutý otec navrhovateľky N. I.. Uviedol, že jeho dcéra A. teraz žije v G.. Do C. chodí málo. Keď je v C., býva u neho. Počul o tom, že sa jeho dcéra vydala za H. B.. Na sobáši nebol. Pokiaľ vie, na sobáši boli prítomní štyria ľudia, manželia a dvaja svedkovia. Po svadbe nebývali u neho, chodili na návštevu. Myslí si, že ich manželstvo nemá zmysel, pretože dcéra žije na západnom Slovensku. Dcéra nechce so zaťom ani rozprávať. S dcérou je v telefonickom kontakte raz týždenne. Nesťažovala sa mu na zaťa, že ju mal udrieť, zbiť. Nevie, či dcéra má strach zo svojho manžela. Potvrdil, že dcéra požíva alkohol, a to už minimálne 15 rokov. Pije lacné vína. Aj zle sa správa, keď vypije viac. Na psychiatrii sa nikdy neliečila, nepodrobila sa ani protialkoholickému liečeniu. Potvrdil, že manžel jeho dcéru viackrát priviedol domov v stave opitosti. 7. Manželka bola vypočutá pred dožiadaným Okresným súdom J. A. na žiadosť tunajšieho súdu z dôvodu, že sa opakovane nedostavila na pojednávanie a požiadala o vypočutie na súde príslušnom podľa jej aktuálneho bydliska. Na výsluchu bol prítomný aj manžel, ktorý návrh nepodal. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu o rozvod manželstva trvá, považuje manželstvo za trvalo rozvrátené, s manželom si nerozumejú, citovo sa odcudzili, nevedú spoločnú domácnosť už vyše roka. Veľmi nebývali s manželom v spoločnej domácnosti na adrese C. XX, asi tak rok spolu bývali, cca do augusta 2025, potom sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti na adresu G., F. XX k pánovi N. G., je to jej priateľ. K výpovedi manžela uviedla, že neverí jeho tvrdeniam o výhre 59 miliónov. Vravel jej, že preto sa s ňou nechce rozviesť, lebo by jej musel dať nejaký podiel z výhry. Manžel ju viackrát udrel, dostala facky. Nepamätá sa, v ktorom období to bolo. Poprela, že požíva alkohol v nadmernom množstve. Vypije si, ale iba občas. Nechce s manželom už bývať, chce sa rozviesť. Jej známosť s p. N. G. stále trvá a chce žiť s ním aj naďalej v spoločnej domácnosti. Ide o vážny vzťah. Býva s p. G., jeho sestrami a s jeho otcom v rodinnom dome. Všetci si spolu rozumejú. S p. G. si chcú zariadiť už vlastný život a žiť pokojne. S manželom už nechce mať nič spoločné. Keď bola v podnapitom stave, volala na manžela políciu, lebo ju udrel s fľašou od vína. Verí, že manžel bol od 27.03.2026 v B., lebo jej poslal letenky, že sú zakúpené. Nechcela s ním ísť. Ich spolužitie bolo na začiatku dobré, potom sa to pokazilo, po roku, kedy sa koncom augusta 2025 odsťahovala zo spoločnej domácnosti do G. k svojmu priateľovi. V spoločnej domácnosti teda nežijú od septembra 2025. S manželom odvtedy nie je v kontakte. K manželovi už necíti nič. Manželovi nič nepovedala, len sa odsťahovala. Manžel ju viackrát udrel, dal jej facku, keď bola v podnapitom stave, inak ju neudrel. Nebola ošetrená zdravotníckym personálom, neboli to také vážne zranenia, iba facky. Nekontaktovala ani políciu. V prípade, ak by súd
manželstvo nerozviedol, tak sa k manželovi nevráti. Uviedla, že sa nezúčastní ďalšieho pojednávania na Okresnom súde vo I. J. D. a požiadala, aby súd rozhodol v mojej neprítomnosti. Na otázku manžela, či ju udrel keď bola v triezvom stave, uviedla, že nie, neudrel ju. Na ďalšiu otázku manžela, či spolu žili v spoločnej domácnosti inde ako v C. uviedla, že žili vo I. J. D. cca pol roka. 8. Okresný súd J. A. pristúpil k výsluchu svedka N. G., ktorý sa dostavil na súd bez predvolania. Svedok vypovedal, že s navrhovateľkou sa spoznal asi pred rokom, teda v máji v roku 2025, stretli sa náhodne v bare v O., vymenili si telefónne čísla a od tej doby sa stretávajú. Ide o vážnu známosť, majú sa s navrhovateľkou radi, plánujú spoločnú budúcnosť. Potvrdil, že žijú v spoločnej domácnosti na adrese G., F. XX, v rodinnom dome. V spoločnej domácnosti žijú s nimi aj jeho príbuzní, a to sestra, mama, otec a sestrine dve deti. Má vedomosť o tom, že manželka bola párkrát v telefonickom kontakte s manželom, aj keď si zmenila telefónne číslo, vždy si ho nejako vyhľadal a telefonicky ju kontaktoval, pričom otravoval aj jeho mamu. Osobne bol aj viackrát u nich, pred bránou domu, kde sa rozprával s navrhovateľkou. On je násilnícky. Navrhovateľka mu o svojom manželstve rozprávala, manžel ju fyzicky týral, okrádal ju, zobral jej peniaze, ako aj jej bratovi. Sťažovala sa na správanie manžela, ako ju bil, keď si trochu vypila. Uviedol, že je slobodný a bezdetný. 9. Manžel na pojednávaní dňa 25.06.2026 tvrdil, že manželka bola v zlom psychickom aj fyzickom stave. V J. A. spadla na zem, pred justičnou strážou. Nedokázala stáť na nohách, triasla sa. Tvrdil, že na odpovede na otázky, ktoré jej boli položené pri výsluchu, ju nahováral jej priateľ, čo namietal aj pri výsluchu. Poukázal na to, že manželka mu tvrdila, že je s priateľom pohádaná. 10. Manželka k tvrdeniam manžela uviedla, že na Okresnom súde J. A. vypovedala slobodne a dobrovoľne. Na svojej výpovedi trvá v celom rozsahu. Nechce na tom nič meniť. Svoj názor nezmenila, chce sa rozviesť. Aj v prípade, ak by v budúcnosti nemala ďalej žiť so svojim priateľom, na rozvode trvá. 11. Zo správy obce C. vyplýva, že A. B. je hlásená k trvalému pobytu na adrese C. E. XX. Na uvedenej adrese býva otec A. B., N. I. – dôchodca a brat A. B., P. I.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti. A. B. má sklon k záhaľčivému spôsobu života. H. B. v obci nebýva, ani sa nezdržiava. Nakoľko sa menovaní v súčasnosti nezdržiavajú v obci, nevedia poskytnúť ďalšie údaje o ich správaní na verejnosti. 12. Podľa správy mesta I. J. D. za hlavný dôvod rozpadu manželstva navrhovateľka uviedla ochladenie citových vzťahov medzi manželmi a nezhodu pováh. Ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva. Poukázala na fyzické napadnutie a psychické týranie zo strany manžela. Manželstvo už neplní svoju funkciu, preto sa chce s manželom rozviesť. Podľa vyjadrenia manžela, jeho manželka stratila o neho záujem a toho času žije s iným partnerom. Ako manželia nežili v spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva. Každý z manželov sa zdržiaval v mieste svojho pobytu. Podľa slov manžela, jeho manželka odišla z mesta v septembri 2025. Aj napriek neporozumeniu v manželstve, je v jeho záujme manželstvo zachovať, preto s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. 13. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo I. J. D. je zrejmé, že navrhovateľka doposiaľ spáchala jeden priestupok proti majetku. Nespáchala žiaden trestný čin. Manžel, ktorý návrh nepodal, spáchal 9 priestupkov. Bolo voči nemu vedené trestné stíhanie celkovo sedemkrát. V šiestich prípadoch bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby za skutky 5x násilné, za trestné činy – 4x nebezpečné vyhrážanie, 1x zanedbanie povinnej výživy, a 1x bolo trestné stíhanie odložené (zanedbanie povinnej výživy). 14. Súd vec takto právne posúdil. 15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 16. V zmysle § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 18. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 19. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 20. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, prejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia. Zásadným dôvodom rozvratu manželstva podľa manželky bola skutočnosť, že manžel sa vo vzťahu k nej správal násilnícky, viackrát ju udrel. Manžel uvádzal, že manželka požíva v nadmernom množstve alkoholické nápoje, čo manželka poprela. Priznala, že alkohol požíva, avšak nie na dennej báze, ale len občasne. Pretrvávajúce nezhody v manželstve vyústili do ochladnutia citov manželky voči manželovi. Manželka nadviazala mimomanželskú známosť a s novým partnerom žije od septembra 2025 v spoločnej domácnosti. Manželka považuje jej vzťah s terajším partnerom za vážny. O dlhodobej kríze svedčí aj návrh na rozvod manželstva, ktorý v minulosti podal manžel, o čom sa zmienil vo svojej výpovedi na pojednávaní. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 7Pc/33/2025 a súd na emailové podanie návrhu na rozvod na manželstva neprihliadal, pretože nebolo doplnené v predpísanej forme. 21. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 18 Zákona o rodine, medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Uvedené však v manželstve manželov B. nepochybne naplnené nie je. 22. Manželka v priebehu konania svoj postoj nezmenila a jednoznačne a striktne odmieta zotrvanie v manželskom zväzku a obnovenie riadneho manželského spolužitia vylučuje. Zo strany manželky je teda zrejmý definitívny koniec manželského spolužitia, ktorý nie je len prechodného charakteru. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplýva zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia, manželka zdieľa spoločnú domácnosť s iným mužom. Súd dospel k záveru, že nemôže nútiť manželku zotrvať v manželskom zväzku, keď k manželovi stratila citový vzťah, z manžela má obavy a z uvedeného dôvodu považuje manželstvo za trvalo rozvrátené a nefunkčné, a to ani za situácie, že manžel má záujem o zotrvanie v manželstve a verí v možnosť obnovenia ich manželského spolužitia. Nemožno opomenúť motiváciu manžela zotrvať v manželskom zväzku, aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ku ktorým v manželstve došlo. Sám manžel vo výpovedi uviedol, že dôvodom nesúhlasu s rozvodom je snaha zabrániť následnému majetkovému vyporiadaniu, nakoľko podľa jeho tvrdenia nadobudol finančné prostriedky v značnej výške (59 miliónov eur). Tiež samotný dôvod, pre ktorý chcel manžel uzavrieť s navrhovateľkou manželstvo - možnosť vykonávať kontrolu nad manželkou, ako to sám uviedol, sa prieči účelu manželstva definovanému v ustanovení § 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené manželstvo už neplní žiadnu zo spoločenských funkcií a keďže nie je nádej na obnovenie ich manželského spolužitia, súd s prihliadnutím na zistený skutočný stav manželstvo účastníkov konania rozviedol. 23. K tvrdeniu manžela na pojednávaní o zlom psychickom a fyzickom stave manželky pri výpovedi na Okresnom súde J. A. súd uvádza, že zo spísanej zápisnice o výsluchu zo dňa 21.05.2026 žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľka na pojednávaní na tunajšom súde potvrdila, že vypovedala slobodne a dobrovoľne, na svojej výpovedi v celom rozsahu zotrvala. Na pojednávaní na tunajšom súde bola navrhovateľka správne orientovaná časom, priestorom, nevykazovala známky takého duševného rozpoloženia, v dôsledku ktorého by mal súd pochybnosti o jej schopnosti chápať zmysel a účel konania, prípadne o jej schopnosti vypovedať.
24. Manžel, ktorý návrh nepodal, opakovane navrhol vypočuť ako svedkyňu P. B., čašníčku z reštaurácie C.. Súd zamietol návrh manžela na vykonanie tohto dôkazu, nakoľko by to do konania neprinieslo žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť závery súdu o existencii rozvratu vzťahov medzi manželmi. Tiež navrhol vypočuť svedka M. G., ktorého presnú adresu manžel nevedel. Z uvedeného dôvodu ho súd nemohol predvolať tohto svedka a manžel jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. 25. Písomným podaním zo dňa 27.04.2026 manžel navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania, a to v plnom rozsahu. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka sa na nariadené pojednávanie nedostavila bez riadneho a včasného ospravedlnenia, čím spôsobila zbytočné náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní, a to cestovné náklady na cestu na súd a späť a stratu času. 26. V zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to na okolnosti prípadu spravodlivé.
s ohľadom
28. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša sám svoje trovy, ktoré v konaní platil. Jednu z výnimiek z uvedenej zásady predstavuje ustanovenie § 55 CMP, v zmysle ktorého súd môže priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Napríklad v konaní o rozvod manželstva súd má možnosť priznať náhradu trov konania manželovi, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov medzi manželmi. 29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o rozvrat manželstva sa pričinili obaja manželia. Obaja manželia poukazovali na správanie toho druhého, manželka na násilné správanie manžela voči nej, manžel na problém s požívaním alkoholických nápojov zo strany manželky. Vzájomné nezhody vyústili do opustenia spoločnej domácnosti manželky a nadviazania jej mimomanželského vzťahu. Súd v konaní nezistil, že príčinou rozvratu medzi manželmi by bolo len správanie manželky, preto o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP. 30. V zmysle § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 31. Pod zavinením v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu úkonu. K zmareniu konkrétneho procesného úkonu prišlo práve a len v príčinnej súvislosti so zavineným konaním účastníka, jeho zástupcu alebo tretej osoby, ktorá mala v konaní určitú povinnosť. 32. Manžel si uplatnil zbytočné náklady v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní, nakoľko navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila bez riadneho a včasného ospravedlnenia. Pojednávanie, ktoré predchádzalo podaniu navrhovateľa sa uskutočnilo dňa 24.03.2026 a zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnila zdravotnými dôvodmi, tie aj dodatočne preukázala. Pretože navrhovateľka súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, súd právnu vec prejednal, oboznámil dôkazy a vypočul manžela, ktorý návrh nepodal. Ďalšie pojednávanie nariadené na deň 21.04.2026 bolo odročené za účelom vypočutia navrhovateľky pred dožiadaným súdom, na tomto však účastníci neboli prítomní. Manžel bol telefonicky kontaktovaný a upovedomený od odročení pojednávania. 33. Keďže navrhovateľka žiadne trovy nezavinila, z uvedených dôvodov neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 54 CMP. Navyše manžel, ktorý návrh nepodal, si síce trovy uplatnil, avšak doposiaľ ich nevyčíslil. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.