Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8P/2/2026 8826200041 03. 02. 2026 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2026:8826200041.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, za účasti otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o rozhodol: I. Konanie ohľadom maloletej C. D., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: Z v e r u j e maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 70€ mesačne vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred matke, počnúc dňom 01.02.2026. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd otca zaviazal platením výživného na každé dieťa po 100,- eur mesačne. Uviedla, že F. B. je otcom oboch maloletých detí. Otcovstvo k maloletému A. bolo určené pred matričným úradom, otcovstvo k maloletej C. je predmetom samostatného súdneho konania. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne pol roka. Navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi presťahovala k jej rodičom do obce D., kde sa o deti stará sama. K odchodu zo spoločnej domácnosti došlo z dôvodu správania sa F. B.- nadmerné užívanie alkoholu, hranie výherných automatov, slovné urážky a nevhodné správanie voči navrhovateľke. Matka zabezpečuje sama všetky potreby detí. Bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na maloletých. Nakoľko maloletá C. dosiahla XX.XX.XXXX I. J., navrhovateľka už poberá len rodinné prídavky. F. B. je poberateľom invalidného dôchodku vo výške približne 450,- eur mesačne a pravidelne si privyrába brigádami, ktorými si vie zarobiť aj do 900,- eur mesačne. Jeho schopnosti a možnosti umožňujú prispievať na výživu detí vo vyššej miere.
2. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov sa maloletý A. B. narodil dňa XX.XX.XXXX z rodičov E. D., nar. XXXX a F. B., nar. XXXX. Maloletá C. D. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky E. D., nar. XXXX, otec dieťaťa nie je uvedený. 3. V rámci riešenia veci na súde multidisciplinárnym prístupom rodičia dňa 03.02.2026 uzavreli dohodu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému A.. Ohľadom maloletej C. matka zobrala návrh späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko otec maloletej ešte nie je určený. 4. Kolízny opatrovník s rodičovskou dohodou súhlasil. 5. Rodičia potvrdili, že nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva s maloletými deťmi u jej rodičov. Príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 221,- eur a prídavkov na deti spolu 120,- eur. Z toho príjmu musí zabezpečiť stravu, ošatenie, hygienické potreby. Na lieky vynakladá mesačne cca 20,- eur a uhrádza poplatok za internet 50,- eur. Otec žije v domácnosti sám, poberá invalidný dôchodok vo výške 481,20 eur a pracuje na dohodu v spoločnosti F. K. s príjmom 180,- eur mesačne. Medzi jeho výdavky patrí úhrada poplatku za elektrinu – 150,- eur, splátky pôžičky 55,- eur, 20,- eur v L. M., internet platí 25,- eur a výživné na dcéru Miroslavu 40,- eur. 6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane. 8. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
15. S poukazom na vyjadrenia rodičov mal súd za potvrdené, že v danom prípade je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uzavretá rodičovská dohoda v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia je v najlepšom záujme mal. A., preto ju súd schválil. 16. Vzhľadom na späťvzatie návrhu matkou ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej C., súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu, súd konanie zastavil podľa § 29 ods. 1-3 Civilného mimosporového poriadku. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia odvolanie nemôžu podať, pretože ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, resp. Civilného mimosporového poriadku.