Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/78/2026 8826201197 09. 09. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8826201197.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo C. A. D., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX G., t.č. H. X.XXXX XXXX/XX, XXX XX C. A. D. a o návrhu plnoletých detí: I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom pri matke, navrhovateľky právne zastúpené: JUDr. Vladimír Mačík, advokát so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 52 763 579, za účasti otca: K. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: Mgr. František Chochol, advokát so sídlom Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a plnoletým deťom I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli podpísané dňa 02.09.2026 v tomto znení: I. M e n í sa výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7P/67/2023-107 zo dňa 08.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č.k. 23CoP/42/2024-153 zo dňa 13.08.2024 a to tak, že výživné na maloletú I. B., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne na maloletú J. B., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne a na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 110 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20.dňa toho, ktorého mesiaca vopred matke počnúc dňom 01.07.2026. II. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2026 do 31.08.2026 na maloletú I. v sume 180 eur, J. v sume 180 eur a A. v sume 120 eur sa z a v ä z u j e otec uhradiť do 31.12.2026. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2026, v tom čase ako matka troch maloletých detí, domáhala zvýšenia výživného na I. a J. na sumu 240 eur mesačne a na A. na sumu 175 eur mesačne od podania návrhu na súd. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7P/67/2023-107 zo dňa 08.11.2023 boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorý zmenil rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou (sp.zn. 23CoP/42/2024-153 zo dňa 13.08.2024 ) a to na I. sumou 150 eur mesačne, na J. sumou 150 eur mesačne a na A. sumou 110 eur mesačne k rukám matky. Od poslednej právoplatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí, matky aj otca. Potreby detí sa zvýšili
v dôsledku veku, školskej dochádzky, prípravy na budúce povolanie, nárastu cien a zásadnej bytovej situácie matky a detí. Súčasne sa podľa vedomosti matky zvýšili príjmové pomery otca, ktorý pracuje ako príslušník Policajného zboru. Sára a J. navštevujú strednú školu vo C. A. D. a maloletá A. základnú školu. Všetky deti sa nachádzajú vo veku, v ktorom narastajú náklady na stravu, oblečenie, hygienu, školské potreby, cestovanie, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, školské výlety, mimoškolské aktivity a primerané kultúrne a sociálne potreby. U starších dcér je to obzvlášť výrazné, ktoré sú vo veku pred dospelosťou. Matka zabezpečuje všetky bežné aj mimoriadne potreby detí operatívne, bez reálnej materiálnej alebo osobnej pomoci zo strany otca. Každodenná starostlivosť o deti je na matke. Matka zabezpečuje bývanie, stravu, školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, hygienu, komunikáciu so školou, prípravu detí do školy, dopravu, voľnočasové aktivity, ako aj riešenie bežných výchovných a organizačných otázok. Otec sa s deťmi stretáva približne raz mesačne na niekoľko hodín. Otec nad rámec súdom určeného výživného neprispieva na výživu detí peňažne, a ani inak. Vzhľadom na minimálny rozsah osobnej starostlivosti otca je namieste, aby sa otec na výžive detí podieľal vo vyššej peňažnej miere. Po rozvode manželstva matka v záujme stabilizácie vlastnej bytovej otázky, ako aj bytovej otázky detí, kúpila byt do osobného vlastníctva. Predchádzajúce riešenie formou nájmu nebolo dlhodobo ekonomicky výhodné. Matkin výdavok na bývanie a úverové splátky predstavuje približne 1115,67 eur mesačne, bez energií a služieb. Medzi ďalšie mesačné výdavky matky patrí najmä: televízia + internet 40 eur, poistenie detí 34,80 eur, sporenie pre deti 120 eur, mobilné služby detí a matky približne 65,62 eur mesačne, životné poistenie matky 50,84 eur, plyn 9 eur, elektrina približne 29,40 eur, poistenie domácnosti, vozidla, tankovanie približne 200 eur mesačne, strava približne 600 eur mesačne, oblečenie približne 200 až 250 eur mesačne podľa potreby, hygienické potreby, školské výlety a iné poplatky približne 100 až 150 eur mesačne podľa potrieb detí. Jej výdavky na domácnosť, pre seba, tri deti a úvery predstavujú sumu okolo 2.665,33 eur. Matka je zamestnaná a svoje príjmy používa na zabezpečenie potrieb detí a domácnosti. Jej príjem nepostačuje na to, aby sama bez primeranej účasti otca niesla všetky zvýšené výdavky troch detí. V ďalšom uviedla, že podľa jej vedomostí otec nastúpil do služobného pomeru ako príslušník Policajného zboru a jeho príjem odhaduje na sumu 1.600 eur a v predošlom konaní dosahoval sumu 1.000 eur. Otec je spoluvlastníkom domu v G., a vlastníkom parciel v G.. Taktiež je vlastníkom bytu vo C. A. D.. Nehnuteľností podľa listu vlastníctva sú bez zaťaženia. Otec tak nie je v porovnateľnej miere zaťažený nákladmi na zabezpečenie bývania tak ako matka, ktorá pre seba a tri deti rieši bývanie prostredníctvom vlastného bytu financovaného úvermi. Vzhľadom k vyššie uvedenému matka navrhla zvýšiť výživné tak, aby zodpovedalo zvýšeným potrebám detí, rozsahu osobnej starostlivosti matky, minimálnej osobnej účasti otca na starostlivosti a aktuálnemu príjmu otca. 2. Otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že úverové zmluvy matky nepreukazujú dôvodnosť týchto výdavkov a výška finančných záväzkov vyvoláva pochybnosti, či boli všetky finančné prostriedky použité výlučne na zabezpečenie bývania, resp. potrieb maloletých detí. Výdavky uvádzané matkou nie sú dôvodné a nevyhnutné pre potreby detí. Nemožno prenášať náklady vyplývajúce z úverových záväzkov rodiča na druhého rodiča formou zvýšenia výživného bez toho, aby bolo preukázané, že tieto náklady súvisia so zabezpečením potrieb detí. U plnoletých dcér oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu nedošlo k zásadnej zmene ich potrieb, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Už v čase predošlého rozhodovania navštevovali stredné školy a počas letných mesiacov brigádovali. O dcéry sa aktívne zaujíma a má záujem s nimi udržiavať pravidelný kontakt. Snažil sa o dcéry starať aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Pri narodeninách ich viackrát pozýval na spoločný obed do reštaurácie a snažil sa s nimi tráviť čas. Rovnako im prispieva pri sviatkoch a príležitostiach, vrátane Vianoc. Starším dcéram uhradil náklady na získanie vodičských oprávnení v sume 1600 eur. Je pripravený sa podieľať na starostlivosti o maloletú A. a zváži aj striedavú starostlivosť. Jeho príjem je približne 1.600 eur mesačne, ale zodpovedá vysokému pracovnému vypätiu. Pri zárobkových možnostiach je limitovaný zdravotným stavom. V minulosti utrpel mozgovú príhodu a preto má zdravotné obmedzenia, ktoré ovplyvňujú druh a rozsah práce. Napriek svojmu zdravotnému stavu sa opäť zamestnal. Má byt v osobnom vlastníctve, kde deti majú vytvorené zázemie a domáce prostredie. Aj keď vlastní nehnuteľnosť, neznamená, že má k dispozícii finančné prostriedky zodpovedajúce hodnote nehnuteľnosti. Je spoluvlastníkom domu v 1, ktorý nadobudol dedením a na ktorý má výdavky. Stará sa o svoju matku, za ktorou cestuje. K pravidelným mesačným výdavkom uviedol: výživné vo výške 410 eur, strava 150 eur, ošatenie 50 eur, hygiena, domácnosť 50 eur, cestovné náklady 250 eur, údržba nehnuteľnosti - chata, dom, byt 100 eur, inkaso na byt 209 eur, elektrina na byt 30 eur, daň a komunálny odpad 13,24 eur, na dom v obci G. uviedol výdavok: elektrina 50,50 eur, inkaso 148 eur, na chatu v Novej Kelči uviedol výdavok: elektrina 30 eur, daň a komunálny odpad 12,17 eur, internet a televízia na všetky nehnuteľnosti 71,80 eur, poistka dom v G. 15,83 eur, na lieky 40 eur, mobilný telefón 15 eur,
a poistka za auto 16,41 eur a poistka za motorku 02,83 eur. Navrhovateľka na preukázanie výdavkov uvedených v návrhu predložil aj dôkazy, ktoré ich potvrdzujú. 3. O podanom návrhu rodičia na informatívnom výsluchu k maloletej A. uzavreli rodičovskú dohodu o zvýšení výživného a plnoleté deti s otcom zmier, a to prostredníctvom právnych zástupcov a požiadali o ich schválenie. 4. Kolízny opatrovník k mal. A. odporučil schváliť rodičovskú dohodu. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to potvrdeniami a dokladmi o výdavkoch matky uvedených v návrhu, výpismi z katastra nehnuteľností, potvrdením o mzde matky, potvrdeniami o návšteve školy deti, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/67/2023, písomným vyjadrením otca spolu s prílohami, záznamom z informatívneho výsluchu, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateliek, prednesom právneho zástupcu otca a zistil tento skutkový stav: 6. Konanie vo veci zvýšenia výživného bolo začaté na základe návrhu, ktorý podala matka detí v čase, kedy boli všetky tri deti maloleté. V priebehu súdneho konania však dňa 30.06.2026 deti I. a J. nadobudli plnoletosť a teda plnú spôsobilosť na právne úkon. Dovŕšením plnoletosti zanikla rodičovská zodpovednosť matky v rozsahu ich zastupovania v súdnom konaní. Nadobudnutím plnoletosti získali I. a J. plnú procesnú spôsobnosť samostatne konať pred súdom (§ 19 Civilného sporového poriadku). Z tohto dôvodu súd od momentu nadobudnutia ich plnoletosti konal priamo a výlučne s plnoletými deťmi ako s plnoprávnymi účastníkmi konania, ktoré v konaní sú zastúpené advokátom, na základe predloženého plnomocenstva po dovŕšení ich plnoletosti. 7. Právny zástupca matky na informatívnom výsluchu zotrval na podanom návrhu. Doplnil, že otec na rámec výživného sa podieľa minimálne. Jeho záujem o dcéry je minimálny a o dcéry sa zaujíma telefonicky. Výdavky matka preukázala dôkazmi. s bývaním. Deti sa liečia na trombofíliu a dcéra J. pre problémy so srdcom absolvuje vyšetrenia v M. a absolvuje aj kožné vyšetrenie. 8. Otec na informatívnom výsluchu uviedol, že nárast výdavkov nespochybňuje, ale považuje ich za prehnané. Na Vianoce detí obdarúva darčekmi, a prispieva im aj nad rámec výživného. Uhradil im vodičské kurzy. Má záujem o striedavú starostlivosť u mal. A., ale pochybuje, že by to dcéra chcela. Podľa neho dievčatá sú zmanipulované a nechcú sa s ním stýkať. Býva v byte. Vlastní motorku. 9. Na pojednávaní právny zástupca otca uviedol, že od podpísania rodičovskej dohody a zmieru nedošlo k žiadnej zmene. Potvrdil, že účastníci konania sa dohodli, že miestom plnenia bude k rukám matky detí. Preto žiadal, aby súd rodičovskú dohodu a zmier schválil . 10. Právny zástupca matky maloletého dieťaťa a plnoletých navrhovateliek sa na pojednávanie nedostavil. Písomne ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal bez jeho neprítomnosti. Doplnil, že matka maloletého dieťaťa a plnoletej dcéry zotrvávajú na rodičovskej dohode a zmiery ako aj na informáciách uvedených na informatívnom výsluchu. 11. Matka k návrhu predložila potvrdenia o platbách a daňové doklady preukazujúce jej výdavky rozpísané v podanom návrhu na zvýšenie výživného a záväzky. Taktiež predložila potvrdenie o mzde preukazujúce jej mesačné príjmy. Tieto boli preposlané všetkým účastníkom konania. 12. Podľa potvrdení o návšteve školy je zrejmé, že J. B. a I. B. súd študentkami Gymnázia N. L. vo Vranove nad Topľou a mal. A. B. je žiačkou O. P. Q.. 13. Taktiež otec detí súdu predložil dôkazy o svojich výdavkoch, ktoré boli poslané všetkým účastníkom konania. 14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/67/2023 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 08.11.2023 súd pri rozvode manželov, rodičov detí, v tom čase maloleté 3 deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného, pričom na odvolanie proti výroku o výživnom rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.08.2024 otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 150 eur
mesačne, na výživu mal. J. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 110 eur mesačne. Tento rozsudok vo veci výživného nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2024. 15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 20. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 22. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 23. V zmysle § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine). 26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 27. V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 28. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je nezaopatreným dieťaťom dieťa: a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1.sústavne sa pripravuje na povolenie 2.pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. 29. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa 30. Podľa ust. § 148 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretí zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 31. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, keďže ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Keďže rodičia k maloletej A. dospeli počas konania k rodičovskej dohode, ktorú navrhli schváliť, súd skúmal, či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletej. Podľa dôkazov o príjme rodičov, výdavkoch na maloletú A. súd mal zato, že je v súlade s najlepším záujmom maloletej, pričom jej schválenie odporučil aj kolízny opatrovník maloletej, preto súd túto rodičovskú dohodu schválil. 32. Zároveň bol dohodnutý aj zmier o zvýšení výživného pre už plnoletú I. a plnoletú J., pričom tento zmier navrhol schváliť jednak právny zástupca plnoletých navrhovateliek, ako aj právny zástupca otca. Podľa dôkazov o príjme rodičov, výdavkoch na deti I. a A. súd mal zato, že zmier je súlade s právnymi predpismi a pre súd tento zmier schválil. Účastníci konania sa dohodli aj na dlžnom výživnom, ako aj na jeho splatnosti a dohode, že bude uhrádzané k rukám matky všetkých detí33. Súd nevidel dôvod, pre ktorý by nebolo možné schváliť rodičovskú dohodu a dohodu o zmieri, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Aj zmier k plnoletým deťom bol schválený rozsudkom, keďže k všetkým deťom sa viedlo spoločné konanie na základe spoločného návrhu, ktorým bol podaný, keď ešte všetky deti boli maloleté. 34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorými bola schválená rodičovská dohoda o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu a zmier o výživnom k plnoletým deťom, účastníci tejto dohody a zmieru,
a to mal. A. v zastúpení matky, plnoletá J. a I., a otec detí nemôžu podať odvolanie. ( § 122 Civilného mimosporového poriadku a § 357 Civilného sporového poriadku). Kolízny opatrovník nemôže podať odvolanie proti I. II. a III. výroku tohto rozsudku týkajúci sa maloletej A., pretože sa vzdal práva odvolania voči týmto výrokom. Otec nemôže podať odvolanie proti III. výroku ( o trovách konania) tohto rozsudku, pretože prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vzdal práva odvolania voči tomuto výroku. Mal. A. v zastúpení matky, plnoletá J. a I. proti III. výroku (o trovách konania) tohto rozsudku môžu podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.