Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 51Csp/5/2024 5124200480 22. 07. 2024 JUDr. Michaela Perďochová ECLI:SK:OSZA:2024:5124200480.2
Uznesenie Okresný súd Žilina v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., štátny občan Ukrajiny, o zaplatenie 85,14 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. III. Žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur. IV. Upravuje sa prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov – Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.01.2024, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 85,14 Eur s príslušenstvom. 2. Žalobca označil adresu žalovaného ako C. XX/XX, XXX XX D. E.. Na uvedenú adresu sa žalovanému nepodarilo doručovať súdne zásielky, a z tohto dôvodu súd pristúpil k šetreniu pobytu žalovaného, na základe ktorého zistil, že žalovaný na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiava. Z vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, oddelenie cudzineckej polície zo dňa 29.04.2024 súd zistil, že žalovaný mal na území SR udelený pobyt podľa § 23 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. na adrese obec C. XX/XX, XXX XX D. E., pričom pobyt mal platný do dňa 12.12.2021. Iná adresa pobytu na území SR nebola oddeleniu cudzineckej polície známa (č. l. 31 spisu). Z vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, zo dňa 19.05.2024 súd zistil, že žalovaný na uvedenej adrese nezdržiava viac ako rok a údajne sa mal odsťahovať na neznáme miesto do Nemecka (č. l. 35 spisu). 3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 7. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. 8. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. 9. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. 10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Keďže v konaní vystupuje jedna strana sporu - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore je daná právomoc súdu na konanie. 12. Súd nezistil medzinárodnú zmluvu, ktorá by zakladala právomoc slovenského súdu v danom prípade. Žalovaný má bydlisko na Ukrajine. Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie a na danú vec sa preto nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015. Medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou je platná medzinárodná zmluva uzatvorená medzi Československou republikou a ZSSR (publ. pod č. 95/1983 Zb.), ktorá zaväzuje aj nástupnícke štáty. Preskúmaním tejto medzinárodnej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje ustanovenia, ktoré je možné aplikovať na tento právny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie. 13. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, aktu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. ak neprichádza
do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 14. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami zakladajúcu právny vzťah, z ktorého vzišiel tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c zákona č.97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde ani o prípad uvedený pod § 37a písm. d) cit. zákona„ vo veciach ostatných zmlúv...“, keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, ktorej režim je upravený pod písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potreby zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže osoba ,proti ktorej smeruje žaloba, teda žalovaná, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia § 2 ods.3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR). 16. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko však z obsahu spis vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli rozhodol súd tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. 19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 veta druhá, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,00 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 20. Žalobca uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 €. Na základe tohto zákonného ustanovenia súd vrátil súdny poplatok žalobcovi v sume 16,50 €, a to tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku III. a IV. nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. a II. je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.