Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina CA-9C/14/2019 5319200465 14. 05. 2026 JUDr. Ľubomíra Krišťáková ECLI:SK:OSZA:2026:5319200465.22
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 o nahradenie vôle predávajúceho, takto rozhodol: I. Konanie v časti nároku na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/21 na parcele KNE č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre kat. úz. C. v znení: Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvné strany: Predávajúca: D. E., H. B., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C. a G.: A. B., H. B., nar. X. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C. uzatvárajú túto kúpnu zmluvu. I. Predávajúca je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/21 na nehnuteľnosti parcela KNE č. XXXX - orná pôda o výmere 195 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Čadca, katastrálny odborom pre kat. úz. C., obec C., okres Čadca. II. Predávajúca predáva spoluvlastnícky podiel na pozemku uvedenom v článku I. tejto zmluvy kupujúcemu za podmienok uvedených v tejto zmluve do jeho výlučného vlastníctva a kupujúci spoluvlastnícky podiel predávajúcej kupuje za podmienok uvedených v tejto zmluve do svojho výlučného vlastníctva. III. 1. Kúpna cena je zhodná s kúpnou cenou, za ktorú predávajúca nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel od B. I. vo výške 33,34 €. 2. Kúpnu cenu uhradí kupujúci predávajúcej v hotovosti do 5 dní od doručenia rozhodnutia o zázname vlastníckeho práva na kupujúceho, ktoré bude vydané Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom. IV. Kupujúci nadobudnutie vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti záznamom do katastra nehnuteľností Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C., obec C., okres J., takto: na LV č. XXXX na ALV: parcela KNE č. XXXX - orná pôda o výmere 195 m2 na BVL: A. B., H. B., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX C. XXX A. X/XX na CLV bez zápisu zastavuje.
II. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu: Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zmluvné strany: Predávajúca: D. E., H. B., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C. A Kupujúci: A. B., H. B. nar. X. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX C., uzatvárajú túto kúpnu zmluvu: I. Predávajúca je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/21 na nehnuteľnosti parcela KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre kat. úz. C., obec C., okres J.. II. Predávajúca predáva spoluvlastnícky podiel na pozemku uvedenom v článku I. tejto zmluvy kupujúcemu za podmienok uvedených v tejto zmluve do jeho výlučného vlastníctva a kupujúci spoluvlastnícky podiel od predávajúcej kupuje za podmienok uvedených v tejto zmluve do svojho výlučného vlastníctva. III. 1. Kúpna cena je zhodná s kúpnou cenou, za ktorú predávajúca nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel od B. I. vo výške 66,66 €. 2. Kúpnu cenu uhradí kupujúci predávajúcej v hotovosti do 5 dní od doručenia rozhodnutia o zázname vlastníckeho práva na kupujúceho, ktoré bude vydané K. L. J., katastrálnym odborom. IV. Kupujúci nadobudne vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti záznamom do katastra nehnuteľností Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre katastrálne územie C., obec C., okres J. takto: na LV č. XXXX na ALV: parcela KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, na BLV A. B., H. B., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX C. XXX A. X/XX na CLV bez zápisu. III. Žalobca
má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-iny. odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 15. 2. 2019, sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva ku spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. za kúpnu cenu 100,- € na tom skutkovom základe, že žalovaná ako kupujúca uzatvorila dňa 14. 12. 2016 s predávajúcou B. I. kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 1. 2. 2017 pod V-101/2007. Predmetnou kúpnou zmluvou žalovaná od predávajúcej odkúpila spoluvlastnícky podiel 6/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku v spoluvlastníckych podieloch 4/21, 4/21 a 2/21. B. I. nerešpektovala zákonné predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka a previedla kúpnou zmluvou svoj podiel na inú než blízku osobu bez toho, aby ho ponúkla predtým ostatným spoluvlastníkom. Žalobca bol pri svojom zákonnom predkupnom práve obídený, tak písomným podaním zo dňa 10. 12. 2018 s názvom Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy zo dňa 14. 12. 2016. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2018 k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti tvrdí, že je osobou blízkou B. I., avšak bez riadnej špecifikácie príbuzenského pomeru. Preto je jej vyjadrenie neurčité a nezrozumiteľné. Ponuka na odpredaj spoluvlastníckeho podielu, keďže ide o nehnuteľnosť, mala byť urobená písomne. To sa nestalo a spoluvlastníčka (B. I.) tým opomenula predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka a hneď svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla na odpredaj tretej osobe – žalovanej. Žalovaná nebola blízkou osobou k B. I., pretože nebola príbuznou v priamom rade. Príbuzenstvo medzi žalovanou a B. I. je 4. stupňa, teda ide o inú osobu v pomere
rodinnom, ktorá by musela preukázať nielen rodinný pomer, ale najmä ujmu, ktorú, ak by utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú. Žalovaná a B. I. neboli na seba navzájom viazané bývaním, zaopatrovaním alebo výživou, čím je preukázané, že by boli navzájom pociťovali, ak by jedna z nich utrpela ujmu ako ujmu vlastnú pre druhú osobu. Keďže sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu podaním zo dňa 10. 12. 2018, touto žalobou sa už nedovoláva, aby súd určil, že zmluva je neplatná, ale využíva možnosť uvedenú v § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať sa, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel žalovaná ponúkla za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpila od tretej osoby. Žalobca na dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a B. I. dňa 14. 12. 2016 má naliehavý právny záujem, ktorý je daný tým, že je podielovým spoluvlastníkom, ktorý bol obídený pri predkupnom práve dotknutej nehnuteľnosti. 2. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 5. 6. 2019, zo dňa 5. 5. 2020, zo dňa 4. 8. 2021, zo dňa 12. 10. 2021 a zo dňa 6. 2. 2022 so žalobným návrhom nesúhlasila. Žalobu navrhla zamietnuť. Uviedla, že s B. I. boli v pomere, ako to má na mysli § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Dedo žalovanej M. B. mal sestru M. B., ktorá mala dcéru B. I.. Dedo žalovanej M. B. mal otca (podľa názoru súdu zrejme pisárska chyba a správne má byť syna) M. B., ktorého dcérou je žalovaná, čiže s B. I. je žalovaná v príbuzenskom pomere. Mali taktiež spoločne dobrý vzťah aj napriek skutočnosti, že bola o 30 rokov staršia. Navštevovali sa, stretávali sa, žalovaná jej gratulovala ku sviatkom, narodeninám a bola jej aj na pohrebe. Tieto skutočnosti sú žalobcovi dobré známe. Podanie žaloby po smrti B. I. žalovaná vidí ako taktický ťah, pretože táto by jednoznačne potvrdila dobré vzťahy a príbuzenský pomer. Žalovaná sporovala tvrdenie žalobcu o stareckej demencii B. I.. Ak B. I. mala takú vážnu stareckú demenciu a nepamätala si, s kým uzatvára úkony a ako tvrdí žalobca, že v roku 2016 si nemohla pamätať, že uzavrela zmluvu so žalovanou, pretože so žalovanou by nikdy v živote zmluvu neuzatvorila, pravdepodobne už začiatkom roka 2017 sa jej výrazným spôsobom pamäť zlepšila, keď mohla podpísať kúpnu zmluvu a následne vyjadrenie v zmysle § 63 písm. a/ ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v prospech D. B. a žalobcu. Tvrdenia, že B. I. by nikdy nič nepredala žalovanej, ani M. B. alebo M. B., ml. žalovaná považuje za irelevantné, účelové, ktoré žalobca vyťahuje v čase, kedy B. I. sa k týmto tvrdeniam nemôže náležitým spôsobom vyjadriť. Žalovaná predložila potvrdenie obce C. zo dňa 28. 7. 2021 o platiteľovi dane z nehnuteľností z parcely KNC č. XXXX. Svedeckú výpoveď svojho otca nepovažovala za výpoveď v jej prospech alebo neprospech, ale za prezentovanie skutočností a pravdy tak, ako ich vníma jej otec ako osoba vyššieho veku narodená v roku 1938, ktorá jasným a náležitým spôsobom vie popísať, aký vzťah mala žalovaná s B. I.. Povinnosťou žalobcu je uniesť dôkazné bremeno, ktorým preukáže, že medzi žalovanou a B. I. nebol vzťah, ktorý by bolo možné zaradiť pod § 116 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovanej nikdy nešlo o vypočítavosť, ale naopak s B. I. mala vytvorené nadštandardné vzťahy, navštevovali sa a B. je aj jej príbuznou. Predmetný spoluvlastnícky podiel 6/21 na parcele EKN č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2 žalovaná nadobudla v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy s B. I., ktorá neporušila predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, nakoľko svoj podiel previedla na ňu ako blízku osobu. To, že mala možno problém s jej otcom, neznamená, že ho musela mať aj s ňou. Má za to, že preukázala, že bola voči B. I. blízkou osobou a nesúhlasí s opakom. Otázky týkajúce sa ľudí na pohrebe pani B. a pod. nemajú výpovednú hodnotu, keďže stála vzadu a kvôli pracovným povinnostiam na cintoríne nebola. Okrem toho od pohrebu prešlo viac ako 4 roky a takéto informácie nepreukazujú jej vzťah s pani B.. 3. Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 24. 4. 2020, zo dňa 14. 9. 2021, 8. 3. 2022 a zo dňa 25. 5. 2022 uviedol, že B. I. pred žalobcom a jeho manželkou často vulgárne na M. B., otca žalovanej, aj na žalovanú nadávala, že M. B. ju oklamal o pozemky pod jeho rodinným domom č. súp. XXX, kat. úz. C.. Na základe týchto informácií od B. I. žalobca vie, že táto mala veľmi zlý vzťah nielen s M. B., ale aj so žalovanou. Pred žalobcom a jeho manželkou sa vyjadrovala, že by nikdy nič nepredala M. B. a žalovanej, dokonca spomínala, že aj syn M. B. M. B. I.. si postavil rodinný dom č. N. XXX na pozemku, na ktorom bola spoluvlastníčkou bez toho, aby sa mu podpísala a bez toho, aby dostala za to náhradu. Tvrdenia žalovanej, že mali s nebohou B. I. dobrý vzťah aj napriek tridsaťročnému rozdielu, sú zavádzajúce. Žalobca kategoricky popiera tvrdenia žalovanej, že sa s nebohou B. I. stretávali, navštevovali, že jej gratulovala k sviatkom a narodeninám, pretože B. I. od komunistov až do roku 2016 bývala v byte na O. F. J. XXXX/X E. J. a pretože bola prestarla, vážne chorá a mala stareckú demenciu, chcela ísť do domova dôchodcov, kde sa v roku 2017 uvoľnilo miesto a bola tam aj umiestnená. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o podaní žaloby až po smrti B. I. ako taktickom ťahu. Uviedol, že už v roku 2017, keď spisoval zmluvu, ktorú vybavovali s B. I., už od roku 2016 bola vo veľmi zlom zdravotnom stave a skoro nič si nepamätala. Keďže predmetná zmluva bola uzatvorená v roku 2016, tak si už nemohla zrejme
B. I. pamätať, komu predáva, pretože za normálneho psychického stavu by vzhľadom k už uvedenému nikdy M. B., M. B. I., ani žalovanej nič nepredala (ak by nemala stareckú demenciu). Ak žalovaná svoje dobré vzťahy s B. I. odôvodňuje tým, že tejto bola na pohrebe, ide o účelové a zavádzajúce klamstvo. Žalovaná na pohrebe B. I. nebola. Príbuzenstvo žalovanej s B. I. je veľmi vzdialené príbuzenstvo, ktoré predstavuje príbuzenstvo piateho stupňa. V zmysle ustálenej judikatúry za najvyšší stupeň príbuzenstva sa považuje pobočné príbuzenstvo štvrtého stupňa, čo predstavuje existenciu štyroch zrodení. Vzťah žalovanej a B. I. nemôže požívať právnu ochranu podľa § 116, ani § 117 Občianskeho zákonníka. V prípade obdobného vzťahu, teda iného než príbuzenského, sa vyžaduje, aby žalovaná preukázala, akú ujmu by utrpela a dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaná nejavila počas trvania života naozaj úprimný a skutočný záujem a nikdy nebola s predávajúcou B. I., ktorá zomrela v roku 2018 v Domove dôchodcov na O. J. XXXX E. J., v inom než kúpnopredajnom vzťahu na sklonku jej života. Žalovaná a B. I. nemali taký blízky vzťah, že by sa dalo o ňom povedať, že ujmu, ktorú by jedna z nich utrpela, by druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. V tomto prípade išlo len o bežný vzťah (ak tam vôbec nejaký vzťah bol), v žiadnom prípade nie o vzťah blízkych osôb, ktorej ujmu by žalovaná pociťovala ako ujmu vlastnú. Čestným prehlásením otca žalovaná nepreukázala blízky vzťah, ako ani ujmu, ktorú by pociťovala ako svoju vlastnú. Čestné vyhlásenie M. B., nar. XX. X. XXXX žalobca považuje za účelové a zavádzajúce, pretože otec nebude svedčiť v neprospech svojej dcéry. Uviedol, že nie je dôkazným bremenom žalobcu preukazovať pomer žalovanej ako „blízkej osoby“ k B. I., ale toto bremeno musí uniesť žalovaná. Z potvrdenia obce C. nevyplýva, že žalovaná by platila za daný pozemok daň, keď navyše žalovaná vlastní spoluvlastnícky podiel a až od roku 2017, preto nemohla zaň platiť daň za roky 2003 až 2008 a od roku 2009 až do roku 2017, nakoľko jej ani vlastnícky nepatril. Parcela KNC č. XXXX nie je predmetom tohto konania. Predmetom konania je parcela KNE č. 1731. Písomnou výpoveďou svedkyne P. N. žalobca považuje skutočnosť blízkeho vzťahu žalovanej a B. I. za vyvrátenú. Pre dané konanie je podstatná skutočnosť, ktorú uvádzala svedkyňa I. Q., že podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po svojom otcovi H. B., do ktorého návrhu bol zahrnutý aj pozemok, ktorý je predmetom tohto konania. Na základe uznesenia Okresného súdu Čadca prostredníctvom notára JUDr. Ladislava Kupku, sp. zn. 5D/114/2021, Dnot/1/2022 zo dňa 2. 5. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 5. 2022 a vykonateľnosť dňa 10. 5. 2022, spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku nadobudla I. Q., ktorá kúpnou zmluvou zo dňa 6. 5. 2022 odpredala spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, žalobcovi. Žalobca poukázal na vyjadrenie I. Q., ktorá uviedla, že súhlasila s tým, aby si právo na vykúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej uplatnil výlučne žalobca, čo aj touto žalobou učinil. 4. Okresný súd Žilina rozsudkom, č. k. CA-9C/14/2019-462 zo dňa 12. 9. 2023 žalobu žalobcu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025 rozsudok, č. k. CA-9C/14/2019-462 zo dňa 12. 9. 2023 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že žaloba o nahradenie prejavu vôle podaná v zmysle § 603 Občianskeho zákonníka má suplovať absentujúci prejav vôle povinnej osoby, žalovanej. V danom type konania sa nahrádza vôľa žalovanej, bez ktorej nie je možné previesť sporný spoluvlastnícky podiel v prospech žalobcu. Prakticky uvedené prebieha vyhotovením štandardnej zmluvy, ktorú podpíše len jedna zmluvná strana (žalobca) s tým, že prejav protistrany je nahradený rozsudkom, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy a táto následne podlieha vkladovému konaniu. Či následne po úspešnom sporovom konaní pristúpi žalobca k podaniu návrhu na vklad, je už len na ňom, do tohto procesu civilný súd nevstupuje. Uvedené zmieňuje odvolací súd najmä na margo žalobcom uvádzaný nesprávny údaj v petite žaloby o záznamovom konaní (aj keď uvedené nemožno považovať za akokoľvek významný nedostatok), resp. v reakcii na jeho tvrdenie, že návrh na vklad podáva súd. V zmysle uvedeného potom nedávajú zmysel úvahy okresného súdu zaoberajúceho sa podpisom žalobcu. Nesprávne právne posúdenie zo strany okresného súdu vyústilo do požiadavky kladenej na žalobcu, ktorú treba považovať za nesprávnu aplikáciu hmotného predpisu na danú vec. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplynulo, že nie je možné preskúmať záver okresného súdu, že zmluva formulovaná v petite žaloby neobsahuje „záverečné ustanovenia“. Inštitút záverečných ustanovení právna úprava nepozná, súd vychádzal zo stanoviska katastrálneho orgánu bez toho, aby akokoľvek toto stanovisko vyhodnotil. Ostatná časť rozhodnutia okresného súdu zaoberajúca sa oprávnenosťou požiadavky žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle aj potom, čo namietal relatívnu neplatnosť (len voči jednej účastníčke zmluvy), i skúmajúca vzťah blízkych osôb medzi B. I. a žalovanou nevykazujú žiadne osobitné nedostatky. Odvolací súd uviedol, že po vrátení veci na
ďalšie konanie okresný súd vec opätovne prejedná a rozhodne a pre posúdenie veci budú relevantné aj vyjadrenia zástupcu žalovanej prezentované na pojednávaní dňa 26. 5. 2022. Konanie vedené pod sp. zn. 8C/4/2023 na základe skutkových tvrdení žalovanej sa javí, že nemá pre aktuálny spor význam, resp. jeho predmetom (podľa toho, čo prezentoval zástupca žalovanej) nie sú otázky, ktoré by nemohol riešiť súd ako predbežné. 6. Závermi odvolacieho súdu prijatými v uznesení, sp. zn. 10 Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025 bol súd podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. 7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 26. 5. 2022 zotrval na aplikovateľnosti judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/91/2008, nesúhlasil s tvrdením, že vecné právo je osobného charakteru, zákonné predkupné právo má vecno-právny charakter, nie je charakterom osobného práva a každý podielový spoluvlastník si ho môže uplatniť v zmysle zákona. A. B. ako neznámy, následne I. Q. si toto predkupné právo neuplatnili v zákonom stanovenej lehote, keďže kúpna zmluva s pani B. I. bola uzatvorená v roku 2016, teda akékoľvek stretnutie spoluvlastníckych podielov v rukách žalobcu nemá žiadnu relevanciu na to, že petit žalobného návrhu je nesprávny, pretože ostatní podieloví spoluvlastníci si predkupné právo neuplatnili. Vyplýva to aj z Občianskeho zákonníka, ktorý jasne uvádza, akým spôsobom sa podieloví spoluvlastníci vyporadúvajú. V zmysle § 140, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov, to znamená, že zákon na toto myslí, to, že žalobca päť rokov po úkone scelí ostatné podiely vo svojich rukách, nemá žiadny vplyv na to, že žaloval v čase podania žaloby nesprávne. 8. Žalobca podaním zo dňa 10. 4. 2026 zobral podanú žalobu o nároku o nahradenie prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaná s uvedeným dispozitívnym úkonom žalobcu podaním zo dňa 24. 4. 2026 nesúhlasila. Mala za to, že žalobca ani nemohol učiniť úkon čiastočného späťvzatia žaloby, keďže žalobným návrhom žalobca od počiatku uplatňoval nárok z porušeného predkupného práva – nahradenie prejavu vôle. Žalobca neopiera svoj procesný návrh o žiadnu skutočnosť, prečo po siedmich rokoch vedenia súdneho konania učinil procesný úkon – späťvzatie žalobného návrhu, na základe čoho má za to, že je jeho žaloba v časti nedôvodná, keďže od podania žaloby nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na tento úkon, ktorý pomenoval ako čiastočné späťvzatie žaloby. Počas vedenia súdneho konania nenastala žiadna zmena okolností, pre ktorú by bola jeho žaloba v časti nedôvodná, ako sa vyjadruje. Žalobca odkazuje na svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 10/21, ktorý mal aj pri podaní žaloby a rovnako žalovaná mala v čase podania žaloby svoj spoluvlastnícky podiel 6/21. Pokiaľ žalobca má za to, že jeho žaloba je v rozsahu podielu 6/21 nedôvodná, len potvrdzuje, že sedem rokov viedol súdne konanie na základe nedôvodnej žaloby. Tento procesný úkon žalobcu žiadnym spôsobom nereflektuje jeho oprávnenie na nahradenie prejavu vôle, ktorého sa domáha. 9. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu, žalovanej, svedeckými výpoveďami, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli, sp. zn. CA-9C/14/2019, spisovým materiálom Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor, sp. zn. V-101/2017, mal súd zistený nasledovný skutkový stav: 10. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že mu je záhadné, že žalovaná kúpila tento pozemok od B. I., pretože B. I., čo spomínala, vždy nadávala na otca žalovanej. Spomínala otca žalovanej, že ich nevyplatil z pozemkov, že ich okradol. Tiež mu spomínala, keď začal pán B. mladší stavať, tak táto B. mala v pozemku svoj podiel a takisto nebola oslovená. Ak to predala, bolo to už v čase, kedy bola chorá. Keď on od B. I. kupoval pozemky, bývala v J. na byte. Posledný pozemok od nej kupoval 20, 10, 15 rokov dozadu a vždy spomínala sestru P. N.. Predkupného práva sa domáha z dôvodu, že je tam väčšinový vlastník, má predkupné právo, dozvedel sa o tomto a tá I. by to žalovanej v živote nepredala. B. I. bola u nich na návšteve. Na návštevu chodila ku pani I. Q.. Tento pozemok v osemdesiatych rokoch zdedil. Ak žalovaná tvrdí, že to vymenili, nech to žalovaná preukáže. 11. Žalovaná namietala, čo jej otec urobil, alebo neurobil, s touto vecou nesúvisí. Ona za svojho otca neručí. Uviedla, že tento pozemok, o ktorý sa žalobca uchádza, užívali a mali v držbe ešte jej svokrovci R. a I. E., ktorí od neho aj platili dane a tieto pozemky boli v minulosti rôznym spôsobom s B. menené.
Svokrovci to vymenili s najstarším synom zomrelého H. B., takto to svokrovci tvrdili. Žalobca býva v mieste svojho bydliska odvtedy, ako sa oženil, nikdy sa o ten pozemok ani rodičom neopovážil povedať, že je jeho. Žalobca nikdy na tomto pozemku nerobil, nevstúpil na tento pozemok, ani si nerobil do toho nároky, ešte jedna tretina je vedená na zomrelého spoluvlastníka. Pre vzťahy, aké tu sú, nemohlo dôjsť k osvedčeniu vydržania, a preto pristúpili ku kúpnej zmluve. 12. Ďalej žalovaná uviedla, že B. I. poznala dávno predtým, bola to otcova sesternica. Pozná ju cez otca. Bývala na O. F. E. J.. Keď sa stretli v meste, porozprávali sa, boli v priateľskom kontakte. Párkrát boli spolu na káve. Nemá za to, že ju mala opatrovať. Na pohrebe tejto pani B. I. bola. Môže povedať, kto tam na tom pohrebe bol. Keď si chceli vysporiadať záhradu, čo sa im podarilo, zistili, že tento pozemok v rámci ROEPu je vedený aj na žalobcu. Vedeli, že tento pozemok nevysporiadajú, navštívili B. I.. Najskôr to riešil manžel, riešil to telefonicky, potom za ňou bola ona osobne s dcérou D.. Navštívila pani B. s dcérou D.. Pani B. ich prijala ústretovo. V tom roku 2016 jej vysvetlili, o aký podiel sa jedná. Bola si vedomá toho, že tento podiel nie je jej. B. I. uznávala, že to bolo menené. B. I. bola zdravá, bola spôsobilá na všetky úkony rozhodovať o svojom majetku. Dokonca ešte žalobca v roku 2017 odkúpil od nej pozemok. B. I. si uvedomovala, kto ona je, uvedomovala si, že je B. a nič na to nehovorila. B. I. nemala žiadne výhrady. Dokonca aj z vyjadrenia jej sestry vyplýva, že jedine B. I. rozhodovala o jej pozemkoch na Zákopčí a súrodenci nevstupovali do týchto pozemkov. Keďže si to nemohli osvedčiť, tak urobili kompromis, že im to predá. Vyhotovila sa kúpna zmluva, v tom čase už B. I. mala problém s bedrovým kĺbom, tak dcéra D. ju viezla na mestský úrad. 13. K vyjadreniu žalobcu, že údajne mal priateľské vzťahy s pani B. I. a ona sa na ňu sťažovala, na jej rodinu, žalovaná uviedla, že pani B. už bola unavená z týchto sporov, v určitom smere rekapitulovala aj svoj život, ona vedela o tom, kto je. Otec sprostredkoval, že ju spoznala, pretože keď bola dieťa, vtedy ju nepoznala a to, že ona nepovedala sestre o tom, že predala pozemok, tak ani ona svojim súrodencom nehovorí o tom, či nejaký pozemok predá. S pani B. I. nikdy konflikt nemala, keď sa stretli, priateľsky postáli, boli spolu v cukrárni. U B. I. boli zo trikrát, na byte ju navštívili, vychádzali spolu priateľsky. K B. I. nemala žiadne výhrady, pani B. bola vždy slušná. Pri stretnutiach spomenula aj určité rodinné krivdy, ktoré boli, ale spomenula aj krivdy vo vzťahu k iným vetvám v rodine. Mala pocit krivdy aj voči pani I. Q.. Tým, že B. I. má také výnimočné meno, stále má na ňu telefonický kontakt, tak jej, netvrdí, že zo začiatku, gratulovala, ale potom neskôr jej vždy v decembri zavolala. K otázke právneho zástupcu žalobcu, akými chorobami B. I. trpela, žalovaná uviedla, že nie je lekár, vie, že mala problémy s chôdzou, mala operovaný kĺb. K príčinám jej úmrtia žalovaná uviedla, že zomrela v domove dôchodcov. Bola v stave, keď už zostala ležať, nemal sa kto o ňu starať, pretože sestra bola v I., brat A. bol takisto preč, bola bezvládna. Diagnózu uviesť nevie, je to lekárske tajomstvo. Zomrela dňa XX. X. XXXX. Bola to nedeľa a pohreb mala v stredu 28. 3. v Rímsko-katolíckom kostole v Čadci. Na tento pohreb išla z práce a následne sa vrátila do práce. Právny zástupca žalobcu od nej nemôže chcieť, aby poznala všetky osoby, ktoré sa na tom pohrebe zúčastnili. Na tomto pohrebe boli spolupracovníci, sestra pani B., netere z Bratislavy, boli jej jednou známou tam predstavené. Zúčastnila sa aj pani M. G.. Keďže bola uvoľnená z práce iba minimálne a pri ukončení obradu prejde ešte určitý čas, kým sa vyjde z kostola, kým sú kondolencie, nemohla čakať, tak sa zúčastnila iba cirkevného obradu a potom sa vracala späť do práce, na cintoríne nebola, zúčastnila sa iba svätej omše. Koľko ľudí bolo v kostole na omši, uviesť nevie, vtedy také informácie boli pre ňu bezpredmetné. Nemôže potvrdiť, či bola na pohrebe niektorá z prítomných svedkýň, pretože stála vzadu, nesedela v laviciach a ani svedkyňa sama ju nemusela vidieť. Vie, kedy bola B. I. narodená. Narodená bola X. X. XXXX. Pani B. k narodeninám skôr nevolávala, skôr volávala k meninám. Štatistiku, koľkokrát komu zavolá, si nerobí, nepovažuje to za potrebné. Pani B. poznala. Pri náhodných stretnutiach sa rozprávali, vedela, že má 2 dcéry, pýtala sa na ne, nerobí si záznamy o tom, koľkokrát koho stretne, ale pri náhodných stretnutiach sa vždy rozprávali, vždy boli ústretové. Mala s ňou príbuzenský, aj priateľský vzťah. K tomu, či pani B. I. oslovila žalobcu alebo H. B. alebo právnych nástupcov, keď chcela predávať tento spoluvlastnícky podiel, žalovaná uviedla, že jej vlastná sestra nevie o jej majetkových právach a jej sa na to pýtajú, to by mal vedieť žalobca, ktorý má od nej omnoho viac pozemkov a mal by jej byť vďačný. Pani N. kontaktovala, chcela si ozrejmiť majetkové nároky, či pani B. mohla disponovať celým týmto majetkom, alebo mali medzi sebou v rodine iné väzby. 14. Svedkyňa I. Q. ku svojmu pomeru k stranám sporu uviedla, že matka žalobcu bola jej sesternica a otec žalovanej bol jej bratranec. So žalobcom je iba v príbuzenskom vzťahu. So žalovanou sa nerozprávajú, ale nehnevá sa. So žalovanou sa nemá o čom rozprávať. Žalovaná nemá žiaden súcit. To, že nemá žiaden súcit, vydedukovala z toho, že stále buď vykrikuje, alebo sa vysmieva. Žalovanú by
nepozdravila, pretože je staršia a ak hypoteticky by ju žalovaná pozdravila, tak možno by ju pozdravila. Ďalej svedkyňa uviedla, že B. I. poznala. Bola to jej sesternica. Keď mohla chodiť, sa s B. I. stretávala. Potom odišla na C. a s B. I. sa stretla, keď išla napríklad k lekárovi, alebo na ulici sa stretli, ale už potom do konca s ňou nebola. K otázke, aké vzťahy mali žalobca a žalovaná s B. I., svedkyňa uviedla, že normálne vzťahy mali. Nestarala sa do toho, aký vzťah mala žalovaná s pani B.. S B. I. sa o žalovanej nebavila. Táto pani B. sa stretávala len so sestrou. Nemá vôbec bližšie poznanie, že žalovaná by sa starala o B. I.. Na pohrebe B. I. nebola, bola tam jej dcéra, ktorá jej hovorila, že žalovanú nevidela absolútne. Nemá žiaden taký dôkaz o tom, či mala žalovaná v minulosti konflikt s pani B. I.. S otcom žalovanej B. I. moc vzťah nemala, hovorila, že chodí za ňou, stále chce od nej nejaké pozemky a nejaké aj zobral a urobili to podvodom. Vôbec k nemu nechcela ísť na návštevu. Povedala, že s ním nemá nič spoločné. Raz keď bola u nej B. I., stretla sa aj so žalobcom. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej otec sa volal H. B.. Vie, že je spoluvlastníkom pozemku č. XXXX, ktorý je predmetom tohto konania. Súrodenci ju splnomocnili, aby podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, dohodli sa, že ona bude dediť. B. I. jej podiel v pozemku neponúkala. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či bol za ňou žalobca, že ide žalovať žalovanú, či sa pridá ku žalobe o predkupné právo, svedkyňa uviedla, že predkupné právo nebol za ňou, ale to predkupné právo celkovo A. B. necháva. Nechá mu to predkupné právo. 15. Svedkyňa S. N. k pomeru k stranám sporu uviedla, že sú susedia, príbuzenský vzťah nie je. So žalovanou normálny susedský vzťah nemá. So žalovanou sa nerozpráva, pretože žalovaná sa cíti nadradená, povýšenecká, je vysmievačná. Ďalej svedkyňa uviedla, že poznala B. I., stretávala sa s ňou, pretože bývala na tej istej ulici ako ona. B. I. a jej mama boli sesternice. B. I. jej žalovanú nespomínala. Dňa 28. 3. 2018 bola na pohrebe B. I.. Žalovanú tam nevidela. Zomrelú bola odprevadiť na cintoríne na posledné miesto a žalovanú tam nevidela. Z rozprávania babky, mamy, vie a vie to aj z rozprávania pani I., že vzťah B. I. a otca žalovanej nebol dobrý. 16. Z písomnej svedeckej výpovede svedkyne P. N. vyplynulo, že svedkyňa nevedela uviesť, aký bol vzťah B. I. k žalovanej, nakoľko ju v rozhovoroch nespomínala. M. B., nar. XX. X. XXXX bol ich bratrancom. Nestretávali sa. Nemá vedomosť, že by sa s ním stretávala jej sestra. Mama s ním nemala dobré vzťahy. Z rozhovorov si len pamätá, že sa sestra sťažovala, že jej nevyplatil pozemok, ktorý si neprávom privlastnil. O aký pozemok išlo, ani kedy to bolo, nevie. Všetky pozemky po rodičoch boli vo vlastníctve sestry a ona s nimi slobodne nakladala. Nemá vedomosť o stretávaní sa B. I. so žalobcom. Nikdy ho nespomínala, až na základe listu žalovanej sa dozvedela, že boli pravdepodobne v kontakte a sestra podpísala súhlas s vydržaním pozemkov v jeho prospech, ktoré vlastnila. Nie je si vedomá, že by žalovaná navštevovala jej sestru, nakoľko ju pri jej pravidelných, častých návštevách alebo telefonických rozhovoroch nikdy nespomínala. Rovnako ju nespomínali ani jej priateľky z pôvodného bydliska, ani zamestnankyne opatrovateľskej služby, kde bola posledný rok svojho života. Posledný rok ju svedkyňa navštevovala minimálne jedenkrát týždenne, posledného pol roka dvakrát týždenne. Sestra nikdy nespomínala, že by sa o ňu niekto iný staral okrem svedkyne a zamestnancov domu opatrovateľskej služby. Vie, že ju navštívil jej brat, jej dcéry a pravidelne ju navštevovali priateľky z bývalej práce a susedy z pôvodného bydliska v J.. Nevie, či sestra previedla na žalovanú nejaké nehnuteľnosti, nikdy o tom nehovorila. Má len vedomosť o tom, že sestra podpísala súhlas s vydržaním pozemkov v prospech žalobcu, ktoré vlastnila a mala oprávnenie s nimi slobodne nakladať. Z príbuzenstva navštevovali B. I. svedkyňa, jej muž A. N., deti svedkyne P., A. a I. s ich rodinami a brat svedkyne A. I., jeho deti A., A. a H. s ich rodinami. O žiadnej vzdialenejšej rodine nemá vedomosť, že by ju navštevovali. B. I. mala blízky vzťah k svojej blízkej rodine – svedkyni, jej rodine a jej deťom s rodinami, bratovi a jeho deťom s rodinami, k svojim susedám zo svojho bydliska v Čadci a k svojim bývalým kolegyniam z práce. Majetok po B. I. dedila svedkyňa a jej brat. Tiež svedkyňa uviedla, že obidvoch účastníkov sporu nepoznala, ani sa s nimi nikdy nestretla až do doby, kedy ju telefonicky alebo písomne kontaktovali ohľadom tohto súdneho sporu. Nemá vedomosť o okolnostiach tohto súdneho sporu. 17. M. B., nar. XX. X. XXXX prehlásením zo dňa 26. 7. 2021 uviedol, že so zomrelou príbuznou priamou sesternicou B. I., nar. X. X. XXXX on i jeho rodina udržiaval priateľské rodinné vzťahy, ktoré boli vzájomné a ctil si ich príbuzenské vzťahy. Tiež má vedomosť o tom, že i žalovaná mala so zosnulou B. I. korektné, priateľské príbuzenské vzťahy. Ich obojstranné správanie bolo srdečné a ústretové. Ktokoľvek bude tvrdiť opak, klame, pretože nemôže posúdiť tento vzťah. 18. Dňa 14. 12. 2016 bola uzatvorená medzi predávajúcou B. I., nar. X. X. XXXX a žalovanou ako kupujúcou kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva ku spoluvlastníckemu podielu 6/21
na parcele č. XXXX – orná pôda o výmere 245 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. za kúpnu cenu 100,- €. Zmluva bola zavkladovaná pod číslom vkladu V 101/2017. 19. Listom zo dňa 10. 12. 2018 označeným ako Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresovaným žalovanej žalobca žalovanej oznámil, že je podielovým spoluvlastníkom parcely KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.. Podielová spoluvlastníčka B. I. kúpnou zmluvou zo dňa 14. 12. 2016, ktorá bola zavkladovaná pod č. V-101/2017, odpredala svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej. Touto kúpnou zmluvou žalovaná ako kupujúca porušila zákonné predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka, pretože B. I. neponúkla žalobcovi na predaj svoj podiel, ale predala ho žalovanej. Žalobca, keďže ako podielový spoluvlastník bol obídený pri svojom zákonnom predkupnom práve, sa dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016. Žalobca zároveň žalovanú vyzval, aby učinený právny úkon po dovolaní sa relatívnej neplatnosti žalobcom zvrátila tak, že spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudla od B. I., odpredá žalobcovi za rovnakých podmienok, ako ho nadobudla. 20. Žalovaná listom zo dňa 18. 12. 2018 žalobcovi oznámila, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti považuje za neúčinné z dôvodu, že bola v zmysle § 116, § 117 Občianskeho zákonníka blízkou osobou ku B. I.. 21. Žalobca listom zo dňa 5. 2. 2019 žalovanej oznámil, že žalovaná zavádza, že pokiaľ tvrdí, že v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka je osobou blízkou B. I., túto skutočnosť ani jednoduchým spôsobom nepreukázala. Žalobca pri svojom zisťovaní zistil príbuzenský pomer až štvrtého stupňa, pri ktorom je potrebné preukazovať aj ujmu. Žalobca vyzval žalovanú, aby mu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka odpredala za rovnakú cenu spoluvlastnícky podiel 6/21, ktorý nadobudla od B. I. na parcele KNE č. XXXX z dôvodu, že do dňa vyhotovenia uvedenej odpovede zo dňa 5. 2. 2019 žalovaná nepreukázala ani jednoduchým spôsobom príbuzenský pomer a ani vzniknutú ujmu, ktorá by jej hrozila. 22. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie C. sú v katastri nehnuteľností vedení ako spoluvlastníci parcely KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2 žalobca pod B2 v podiele 4/21, pod B4 v podiele 4/21 a pod B5 v podiele 2/21 titulom 4D 604/81 a pod B3 v podiele 5/21 titulom kúpnej zmluvy V-2518/2022 zo dňa 1. 6. 2022 a žalovaná pod B1 v podiele 6/21 titulom kúpnej zmluvy V-101/2017 zo dňa 1. 2. 2017. 23. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. vyhotoveného ku dňu 31. 1. 2019, t. j. v čase bezprostredne pred začatím daného sporu, boli v katastri nehnuteľností vedení ako spoluvlastníci parcely KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2 žalobca pod B2 v podiele 4/21, pod B4 v podiele 4/21 a pod B5 v podiele 2/21 titulom XX XXX/XX, H. B. (T. M., H. U.), zomrelý dňa 21. 4. 1978 pod B3 v podiele 5/21 a žalovaná pod B1 v podiele 6/21 titulom kúpnej zmluvy V-101/2017 zo dňa 1. 2. 2017. 24. Žalovaná v konaní predložila rodný list M. B., nar. XX. X. XXXX, zapísaný v knihe narodení matričného úradu C. vo zväzku II, ročník 1908, strana 29, poradové číslo 30, podľa ktorého rodičmi M. B., nar. XX. X. XXXX sú I. B. a R. B., H. V., rodný list M. B., nar. XX. X. XXXX, zapísaný v knihe narodení Matričného úradu C. vo zväzku II, ročník 1909, strana 61, poradové číslo 78, podľa ktorého sú rodičmi M. B., nar. XX. X. XXXX I. B. a R. B., rodný list M. B., nar. XX. X. XXXX, zapísaný v knihe narodení Matričného úradu C. vo zväzku V, ročník 1938, strana 46, poradové číslo 25, podľa ktorého rodičmi M. B., nar. XX. X. XXXX sú M. B., 30-ročný a E. B.. Tiež predložila úmrtný list B. I., nar. X. X. XXXX a zomrelej dňa 25. 3. 2018, zapísaný v knihe úmrtí matričného úradu J. vo zväzku 32, ročník 2018, strana 122, poradové číslo 205 a výpis z matriky sobášených matričného úradu Zákopčie, zväzok I, strana 139, číslo 8, roku 1898, podľa ktorého dňa XX. X. XXXX E. C. uzatvorili manželstvo B. I., nar. XX. X. XXXX a R. V., nar. XX. XX. XXXX. 25. Okresný úrad J., katastrálny odbor listom zo dňa 14. 9. 2022 oznámil, že zmluva v rozsudku by mala byť totožná so zmluvou, ktorá bude podaná na vklad do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva v rozsudku neobsahuje záverečné ustanovenia, čo by kúpna zmluva podaná na vklad mala mať. Listom zo dňa 24. 10. 2022 Okresný úrad J., katastrálny odbor oznámil, že rozsudočný návrh, ako bol doručený, bez ďalšieho nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností z dôvodu, že právoplatný rozsudok sa nezapisuje formou záznamu do katastra nehnuteľností s poukazom na § 36 katastrálneho
zákona. Predmetný rozsudočný návrh bude predmetom samostatného konania o povolení vkladu. Ak bude doručený právoplatný rozsudok, tento bude tvoriť iba prílohu k návrhu na vklad takto podanej zmluvy a bude podliehať samostatnému konaniu o povolení vkladu, kde sú vyžadované ďalšie zákonné náležitosti, akými sú návrh na vklad, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa § 24 katastrálneho zákona, úhrada správneho poplatku, skúmanie podmienok v zmysle § 31 katastrálneho zákona a ďalšie podmienky, ktoré bude vyžadovať platná legislatíva v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Ak bude doručený návrh na vklad obsahujúci všetky náležitosti v zmysle § 24 zákona č. 162/1995 Z. z., bude uhradený správny poplatok v správnej výške, doložená kúpna zmluva s nahradeným prejavom vôle predávajúceho a budú splnené ďalšie podmienky, ktoré bude platná legislatíva vyžadovať v čase doručenia návrhu na vklad, vklad takejto zmluvy okresný úrad povolí a následne rozhodnutie o povolení vkladu sa zapíše do katastra nehnuteľností. 26. Žalobca v spore uplatnil dispozičné oprávnenie disponovať s podanou žalobou a žalobu podaním zo dňa 10. 4. 2026 zobral v časti nároku o nahradenie prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaná s uvedeným späťvzatím žaloby v časti nesúhlasila, čo odôvodňovala tým, že žalobca nemohol učiniť úkon späťvzatia, keďže od počiatku uplatňuje nárok z porušeného predkupného práva – nahradenie prejavu vôle, žalobca neopiera svoj procesný návrh o žiadnu skutočnosť, prečo po siedmich rokoch vedenia sporu učinil čiastočné späťvzatie žaloby, keďže od podania žaloby nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na tento úkon, počas vedenia súdneho konania nenastala žiadna zmena okolností, pre ktoré by bola jeho žaloba z časti nedôvodná. 27. Právo disponovať s podanou žalobou je subjektívnym právom každého žalobcu. Vyplýva z jeho postavenia dominus litis (pán sporu). Po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP alebo po začatí pojednávania je v zmysle § 146 ods. 1 CSP však toto dispozičné oprávnenie žalobcu limitované nesúhlasom druhej sporovej strany (žalovaného) z vážnych dôvodov. Otázka, či na strane žalovaného je vážnosť dôvodov na nesúhlas so späťvzatím žaloby daná, nie je osobitne ustanoveniami Civilného sporového poriadku upravená, ale je vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktorý je pri posudzovaní závažnosti týchto dôvodov povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. 28. Uvedené žalovanou uvádzané dôvody, o ktoré opierala svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby v časti, súd nehodnotil ako zásadné, závažné, brániace zastaveniu daného konania v časti v zmysle žalobcom predloženého čiastočného späťvzatia žaloby. Ak žalovaná svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby odôvodňovala tým, že predmetom sporu je nárok z porušeného predkupného práva, a to nárok nahradiť jej prejav vôle pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom ako kupujúcim, súd uvádza, že predmetom samotnej kúpnej zmluvy, vo vzťahu k uzatvoreniu ktorej sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej, je prevod vlastníctva ku spoluvlastníckemu podielu v parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. a tento spoluvlastnícky podiel matematicky deliteľný je a táto jeho matematická deliteľnosť podľa názoru súdu následne umožňuje dispozíciu s podanou žalobou a jej čiastočné späťvzatie v časti pôvodne v rámci konania o nahradenie prejavu vôle uplatňovanému spoluvlastníckemu podielu. Dôvodom brániacim zastaveniu konania v časti nie je ani dĺžka sporu, na ktorú žalovaná v rámci svojho nesúhlasu tiež poukazovala. Z hľadiska plynutia času po začatí sporu limitom pre späťvzatie žaloby je okamih nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie samotná dĺžka konania. V zmysle § 370 ods. 1 CSP žalobu možno vziať späť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rovnako ako nie závažný súd vyhodnotil aj žalovanou uvádzaný dôvod jej nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby spočívajúci v tom, že žalobca svoj procesný úkon – späťvzatie žaloby v časti neopiera o žiadnu skutočnosť, prečo po siedmich rokoch vedenia súdneho konania tento procesný úkon učinil, že nenastala žiadna zmena okolností. Žalobcovi zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť, aby pri uplatnení svojho dispozitívneho oprávnenia vziať späť žalobu, či už v celosti alebo v jej časti, tento svoj dispozitívny úkon odôvodnil, aby špecifikoval dôvody, pre ktoré tak učinil. Späťvzatie žaloby nie je podmienené ani tým, aby mu predchádzala zmena okolností existujúcich v čase začatia sporu. Zo všetkých týchto dôvodov, keďže žalobca uplatnil svoje dispozičné oprávnenie disponovať s podanou žalobou, podanú žalobu vzal v časti späť a žalovanou uvádzané dôvody nesúhlasu so späťvzatím súd nehodnotil ako závažné, brániace zastaveniu konania, súd v súlade s § 145 ods. 2
CSP konanie o nahradenie prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. zastavil. 29. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania zostal nárok žalobcu o nahradenie prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníctva ku spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 4/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. a o tomto predmete sporu súd ďalej konal a rozhodol. 30. Spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu majú podľa § 140 Občianskeho zákonníka okrem prevodu blízkej osobe predkupné právo. Ide o zákonné predkupné právo, ktoré obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že v prípade jeho vôle so spoluvlastníckym podielom nakladať a spoluvlastnícky podiel previesť je povinný tento spoluvlastnícky podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov a túto povinnosť spoluvlastník nemá iba v prípade prevodu blízkej osobe. 31. V súdenom spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 14. 12. 2016 bola medzi žalovanou ako kupujúcou a B. I. ako predávajúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva ku spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6/21 na parcele KNE č. XXXX – orná pôda o výmere 195 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.. Titulom kúpy na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol Okresným úradom J., katastrálnym odborom povolený pod V-101/2017, bolo i zapísané pod B1 spoluvlastníctvo žalovanej vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/21 ku uvedenej parcele KNE č. XXXX. Žalobca platnosť uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 medzi B. I. a žalovanou spochybnil, keď uvádzal, že B. I. bola už od roku 2016 vo veľmi zlom zdravotnom stave, skoro nič si nepamätala, a keďže predmetná zmluva bola uzatvorená v roku 2016, tak si už B. I. nemohla zrejme pamätať, komu predáva, pretože za normálneho psychického stavu by nikdy ani žalovanej nič nepredala (ak by nemala stareckú demenciu). Žalobca ku týmto svojim tvrdeniam o zlom zdravotnom stave B. I., jej stareckej demencii, neoznačil a nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz preukazujúci tieto jeho tvrdenia. Tvrdenia žalobcu o zlom zdravotnom stave B. I., ktorý by mal vplyv na platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, preto zostali iba v rovine tvrdení, neboli prenesené do roviny dôkaznej. Navyše tvrdenie žalobcu o zlom zdravotnom stave B. I. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou je v rozpore s jeho ďalším vyjadrením, ktorým uviedol, že sám v roku 2017, teda po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovanou a B. I., ktorej platnosť spochybňoval zlým zdravotným stavom B. I., s B. I. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj parcely č. XXXX. Z uvedených dôvodov, neunesenia dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu tvrdiaceho zlý zdravotný stav B. I., súd preto z dôvodov na strane predávajúcej, jej zdravotného stavu, nemal preukázanú neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a B. I. dňa 14. 12. 2016. 32. Podľa údajov katastra nehnuteľností vyplývajúcich z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. bol ku dňu rozhodovania súdu v katastri nehnuteľností evidovaný ako ďalší spoluvlastník parcely KNE J. XXXX žalobca, a to pod B2 v podiele 4/21, pod B3 v podiele 5/21, pod B4 v podiele 4/21 a pod B5 v podiele 2/21. Žalovaná, hoc v konaní tvrdila, že predmetnú parcelu nadobudli jej svokrovci I. a R. E. zámenou s najstarším synom H. B., tento pozemok užívali svokrovci a od roku 1990 ho užíva žalovaná so svojou rodinou, k týmto tvrdeniam o zámene sporného pozemku neoznačila a nepredložila dôkazy. Netvrdila a nepredložila ani dôkazy o iniciovaní konania o určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Ak žalovaná poukazovala na konanie vedené pod sp. zn. 8C/4/2023, predmetom ktorého konania podľa jej vyjadrenia je nárok o určenie, že I. Q. je podielovou spoluvlastníčkou parcely KNE č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 5/21, je z pohľadu tvrdení žalovanej o vlastníckych právach jej predchodcov ku spornej parcele toto konanie bez relevancie. Tvrdenia žalovanej o vlastníckych právach ku spornej parcele zostali preto iba v rovine tvrdení, neboli prenesené do roviny dôkaznej. Ku dňu rozhodovania súdu nebola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností, podľa ktorých žalobca a žalovaná sú vedení v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci predmetnej parcely KNE č. XXXX. Žalobca, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako podielový spoluvlastník parcely KNE č. XXXX, hodnovernosť ktorého zápisu spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností ku dňu rozhodovania súdu nebola vyvrátená, je preto aktívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov z porušenia predkupného práva, ak toto predkupné právo bolo porušené.
33. Oprávnený spoluvlastník v prípade porušenia jeho predkupného práva má možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom – zaviazanou osobou a nadobúdateľom – treťou osobou z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, alebo má možnosť domáhať sa mimosúdne v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobúdateľ odkúpil a v prípade, ak nadobúdateľ tak neučiní dobrovoľne, je oprávnený spoluvlastník oprávnený domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa podľa § 229 CSP, alebo má možnosť naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré začne pôsobiť voči budúcemu nadobúdateľovi. 34. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany voči žalobcom uplatnenému nároku o nahradenie prejavu jej vôle uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu namietala, že žalobca jej doručil dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, s prihliadnutím ku ktorej skutočnosti už žalobca nemôže uplatňovať žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle, ale mal uplatňovať nárok z relatívnej neplatnosti právneho úkonu. 35. Ako vyplýva z aplikačnej praxe najvyšších súdnych autorít, právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo/211/2009 zo dňa 31. 8. 2010). 36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že žalobca adresoval žalovanej a žalovanej sa aj dostal do sféry jej dispozície list žalobcu zo dňa 10. 12. 2018 označený ako Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobca žalovanej oznámil, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 a zároveň žalovanú vyzval, aby učinený právny úkon po dovolaní sa relatívnej neplatnosti zvrátila tak, že spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudla od B. I. žalobcovi odpredá za rovnakých podmienok, ako ho nadobudla. Žalovaná na tento list žalobcu zo dňa 10. 12. 2018 reagovala listom zo dňa 18. 12. 2018, ktorým žalobcovi oznámila, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti považuje za neúčinné z dôvodu, že bola v zmysle § 116, § 117 Občianskeho zákonníka blízkou osobou B. I.. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 voči B. I. ako druhej zmluvnej strane tejto kúpnej zmluvy v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané. Za tohto stavu, ak nebolo preukázané dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 žalobcom voči obom účastníčkam tejto kúpnej zmluvy, a to tak voči žalovanej, ako aj voči B. I., podľa názoru súdu potom neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 z tohto dôvodu nenastala a táto kúpna zmluva sa naďalej považuje za platnú. V tomto smere súd poukazuje i na závery odvolacieho súdu prijaté v uznesení, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025, z ktorých vyplýva, že časť rozhodnutia okresného súdu zaoberajúca oprávnenosťou požiadavky žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle aj po tom, čo namietal relatívnu neplatnosť (len voči jednej účastníčke zmluvy), nevykazuje žiadne osobitné nedostatky, keď súd aj v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí dospel k rovnakým záverom o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, hoc žalobca žalovanej ako jednej zo zmluvných strán kúpnej zmluvy doručil dovolanie sa jej relatívnej neplatnosti. Žalobca preto ako v katastri nehnuteľností evidovaný spoluvlastník parcely KNE č. XXXX, hodnovernosť ktorého zápisu v katastri nehnuteľností ku dňu rozhodovania súdu vyvrátená nebola, je oprávnený domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 229 CSP, samozrejme
za preukázania porušenia predkupného práva a preukázania, že žalovaná ako nadobúdateľka sporného spoluvlastníckeho podielu tak neučinila dobrovoľne. 37. Ku tvrdeniam žalobcu, že predávajúca B. I. pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 mu ako spoluvlastníkovi prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie neponúkla, sa žalovaná nevyjadrila. Súd preto uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, že mu predávajúca spoluvlastnícky podiel v parcele KNE č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. neponúkla na odkúpenie, považoval podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaná v rámci svojej obrany namietala, že s predávajúcou B. I. boli v pomere, ako to má na mysli § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené aj vyššie, každý spoluvlastník, ktorý hodlá previesť svoj spoluvlastnícky podiel, je povinný v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť tento podiel prednostne všetkým ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov okrem prípadu prevodu podielu blízkej osobe, kedy takúto povinnosť nemá. Blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Citované zákonné ustanovenie rozlišuje medzi osobami, ktoré sú navzájom blízke, a ktorými sú príbuzní v priamom rade, t. j. osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej (rodičia a deti, prarodičia a vnuci), manžel a súrodenci a osobami, ktoré sa považujú za blízke osoby za určitých podmienok, t. j. za podmienok, ak sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a súčasne, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri tomto posudzovaní súd nemôže vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívno-spoločenského, preto posudzuje, či z hľadiska spoločenskej morálky – prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu – môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I ÚS 51/2012 zo dňa 8. 2. 2012). Pobočný rod (nepriamy rod príbuzenstva) je v zmysle § 117 Občianskeho zákonníka daný vtedy, keď dve osoby pochádzajú od spoločného predka a súčasne nie sú príbuzné v priamom rade. 38. Príbuzenstvo žalovanej a B. I. v konaní nebolo sporným. Sporným bol stupeň príbuzenstva medzi žalovanou a B. I., keď žalovaný v rámci procesného útoku uviedol, že príbuzenstvo žalovanej s B. I. je veľmi vzdialené. Priame príbuzenstvo žalovanej s B. I., t. j. vzťah predka a potomka, tvrdené a preukázané nebolo. Súčasne nebolo sporným, že žalovaná nebola s B. I. ani v súrodeneckom vzťahu. Za tohto stavu, ak žalovaná tvrdila v rámci svojej obrany, že s B. I. bola v pomere, ako to má na mysli § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka a nepreukázala príbuzenstvo podľa § 116 Občianskeho zákonníka pred bodkočiarkou (príbuzenstvo v priamom rade, manžel, súrodenci), zaťažovalo ju dôkazné bremeno preukázať podmienku stanovenú citovaným § 116 Občianskeho zákonníka, za ktorej sa iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom považujú za osoby sebe navzájom blízke, a to podmienku, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú, ako to v rámci svojho procesného útoku dôvodne uvádzal žalobca. 39. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalovaná taký pomer s B. I., pri ktorom by ujmu, ktorú by jedna z nich utrpela, druhá pociťovala ako vlastnú, nepreukázala. Ako už bolo uvedené, pri posúdení toho, či ujmu, ktorú utrpí jedna osoba, by druhá pociťovala ako vlastnú, nie je možné vychádzať len z duševných stavov osoby, ale je potrebné vychádzať z hľadiska objektívno-spoločenského. Záveru o dôvodnosti pociťovania ujmy ako vlastnej musí svedčať určitá kvalita a intenzita vzťahu, ktorý osoby medzi sebou majú. Žalovaná v rámci svojich písomných vyjadrení uvádzala, že s B. I. napriek 30 ročnému vekovému rozdielu mali spoločne dobrý vzťah, mali vytvorené nadštandardné vzťahy, boli v priateľskom kontakte, stretávali sa, žalovaná B. I. gratulovala k sviatkom. Uvedené vyjadrenie žalovanej o navštevovaní sa s B. I. nebolo podporené žiadnym právne relevantným dôkazom. Z písomnej svedeckej výpovede svedkyne P. N., vo vzťahu ku ktorej svedeckej výpovedi nebola tvrdená žiadna okolnosť spôsobilá spochybniť jej vierohodnosť a ani v konaní takáto okolnosť zistená nebola, vyplynulo, že B. I. žalovanú v rozhovoroch nespomínala. Svedkyňa si nebola vedomá toho, že by žalovaná navštevovala B. I., nakoľko ju B. I. pri jej častých návštevách alebo telefonických hovoroch nikdy nespomínala. Rovnako ju nespomínali ani jej priateľky z pôvodného bydliska, ani zamestnankyne opatrovateľskej služby, kde bola posledný rok svojho života. B. I. nikdy nespomínala, že by sa o ňu niekto iný staral okrem svedkyne a zamestnancov domu opatrovateľskej služby. Svedkyňa nemala vedomosť o žiadnej vzdialenejšej
rodine, ktorá by B. I. navštevovala. Intenzita vzájomného vzťahu medzi B. I. a žalovanou, z ktorej by bolo možné posúdiť i kvalitu tohto vzťahu a v nadväznosti na túto intenzitu a kvalitu i posúdiť a zodpovedať, či ujmu, ktorú by jedna utrpela, mohla druhá dôvodne pociťovať ako vlastnú, nevyplýva ani z čestného vyhlásenia M. B., nar. XX. X. XXXX, ktoré čestné vyhlásenie žalobca v konaní spochybňoval blízkym príbuzenským vzťahom žalovanej a M. B., nar. XX. X. XXXX ako otca a dcéry, ktorý blízky príbuzenský vzťah je spôsobilý viesť k spochybneniu vierohodnosti takéhoto čestného vyhlásenia. Napokon podstatné a rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti pociťovania u žalovanej ujmy ako vlastnej je výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že párkrát boli spolu na káve, nemá za to, že ju mala opatrovať, keď sa stretli, priateľsky postáli, boli spolu v cukrárni, u B. I. boli asi trikrát, navštívili ju na byte, pri náhodných stretnutiach sa rozprávali. Z uvedenej výpovede žalovanej, rovnako ako z písomnej svedeckej výpovede P. N. a čestného vyhlásenia M. B., nar. XX. X. XXXX, nevyplývajú také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že stretnutia žalovanej a B. I. boli pravidelné a intenzívne, že medzi žalovanou a B. I. existovali spoločné záujmy, bola medzi nimi vzájomná závislosť a spolupatričnosť. Zároveň žalovaná v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala žiadne okolnosti objektívne brániace vzájomnému pravidelnému a častému kontaktu s B. I. (napr. veľká vzdialenosť medzi bydliskami žalovanej a B. I., súčasne zlý zdravotný stav u žalovanej, ako i B. I. a pod.). Ak žalovaná netvrdila a nepreukázala prekážky objektívne brániace pravidelnému jej kontaktu s B. I., potom podľa názoru súdu ani blahoželania žalovanej B. I. k sviatku nepredstavujú takú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá viesť k záveru o vzájomnej spolupatričnosti medzi žalovanou a B. I., na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o dôvodnom pociťovaní ujmy ako vlastnej u žalovanej a na tomto závere nič nemení ani účasť na pohrebe ako prejav úcty k zomrelému. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaná preto nepreukázala, že jej vzťah s B. I. bol vzťahom osôb, v rámci ktorého ujmu, ktorú by utrpela jedna, by druhá pociťovala ako vlastnú. V tomto smere súd tiež poukazuje aj na závery odvolacieho súdu prijaté v uznesení, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025, v zmysle ktorých časť rozhodnutia okresného súdu skúmajúca vzťah blízkych osôb medzi B. I. a žalovanou nevykazovala žiadne osobitné nedostatky a po rozhodnutí odvolacieho súdu ďalšie tvrdenia ku vzájomnému vzťahu žalovanej a B. I., podporené dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé viesť k zmene skutkového stavu, v konaní predložené neboli. Za tohto stavu, keď žalovaná nepreukázala vzťah blízkych osôb s B. I. a zároveň nebolo preukázané, že B. I. pred prevodom vlastníckeho práva ku spoluvlastníckemu podielu v parcele KNE č. XXXX písomne žalobcu oslovila s ponukou na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu v tejto parcele, došlo kúpnou zmluvou zo dňa 14. 12. 2016 uzatvorenou medzi B. I. a žalovanou k porušeniu predkupného práva žalobcu zapísaného v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníka spornej parcely KNE č. XXXX. 40. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca listom zo dňa 10. 12. 2018 označeným ako Dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalovanú vyzval, aby mu odpredala podiel, ktorý nadobudla od B. I. za rovnakých podmienok, ako ho nadobudla. Uvedený list žalobcu, ako už bolo uvedené aj vyššie, sa dostal do sféry dispozície žalovanej, keď žalovaná na tento list reagovala listom zo dňa 18. 12. 2018. V konaní nebolo sporným, že zo strany žalovanej nedošlo ku kvalifikovanej ponuke predaja sporného spoluvlastníckeho podielu, ako ho nadobudla kúpou od B. I., ani nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalobca ako spoluvlastník bol preto legitimovaný uplatňovať nároky na nahradenie prejavu vôle podľa § 229 CSP. 41. Žalovaná voči žalobcom uplatnenému nároku o nahradenie prejavu vôle poukazovala na aplikačnú prax, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/91/2008 a uvádzala, že stretnutie spoluvlastníckych podielov v rukách žalobcu nemá žiadnu relevanciu na to, že petit žalobného návrhu je nesprávny, pretože pán B. ako neznámy a následne I. Q. si predkupné právo neuplatnili v zákonom stanovenej lehote, keďže kúpna zmluva s B. I. bola uzatvorená v roku 2016. V zmysle záverov odvolacieho súdu prijatých v uznesení, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025 sú tieto vyjadrenia žalovanej učinené prostredníctvom jej právneho zástupcu relevantné. 42. Žalobca po čiastočnom zastavení konania sa ďalej domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť s ním ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníctva ku spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 4/21. Pri matematickom prepočte pomeru podielu žalobcu bez zohľadnenia podielu, ktorý nadobudol v priebehu sporu od I. Q., t. j. pri zohľadnení jeho podielu vo veľkosti 10/21 v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov na podiele, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, pripadá na žalobcu podiel vo veľkosti 4/21 (pomer medzi podielom žalobcu 10/21 a podielom druhého spoluvlastníka 5/21 je 10:5 = 2:1, t. j. pomer na podiele 6/21 je u žalobcu 2 časti a u druhého spoluvlastníka 1 časť, t. j. podiel žalobcu je 2 x 2/21 = 4/21 a podiel druhého spoluvlastníka 1
x 2/21 = 2/21). S prihliadnutím k uvedenému podielu, ktorý pripadá na podiel žalobcu (bez podielu, ktorý nadobudol v priebehu sporu) na podiele, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, a ktorý sa rovná výške podielu, ku ktorému sa žalobca po čiastočnom zastavení konania domáha nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, nastala zmena skutkového stavu oproti stavu, aký existoval v čase rozhodovania odvolacím súdom uznesením, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025, v dôsledku čoho aj obrana žalovanej spočívajúca v odkaze na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/91/2008 a nesprávnosť uplatneného nároku stratila svoju relevantnosť. Žalobca sa v spore po čiastočnom späťvzatí žaloby domáha nároku o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu v rozsahu podielu odpovedajúcom pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov na podiele tvoriacom predmet kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016. 43. Z pohľadu zachovania rovnakých podmienok, za ktorých žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na parcele KNE č. 1731, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. od B. I., kúpna cena medzi stranami sporu sporná nebola. Žalobca v skutkových tvrdeniach žaloby uvádzal kúpnu cenu v sume 100,- € a žalovaná túto kúpnu cenu nesporovala. Zároveň aj podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, ktorej vklad bol povolený pod V 101/2017, bola kúpna cena v sume 100,- €. Súd preto vychádzal z kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/21, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016, v sume vo výške 100,- €. Pri matematickom prepočte tejto kúpnej ceny 100,- € za spoluvlastnícky podiel 6/21 potom predstavuje pri spoluvlastníckom podiele 4/21 kúpna cena sumu vo výške 66,66 €. 44. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve obsiahnutej v žalobnom návrhu, jej náležitostiam, súd poukazuje na závery odvolacieho súdu prijaté v uznesení, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025, podľa ktorého úvahy súdu zaoberajúce sa podpisom žalobcu na kúpnej zmluve obsiahnutej v žalobnom petite nedávajú zmysel, nesprávne posúdenie zo strany súdu vyústilo do požiadavky kladenej na žalobcu, ktorú možno považovať za nesprávnu aplikáciu hmotnoprávneho predpisu na danú vec. Ak kúpna zmluva obsiahnutá v žalobnom návrhu neobsahuje záverečné ustanovenia, ktoré by v nadväznosti na oznámenie Okresného úradu J., kat. odbor zo dňa 14. 9. 2022 kúpna zmluva podaná na vklad mala mať, k uvedenému súd uvádza, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka je vymedzenie zmluvných strán a tiež predmetu kúpy a kúpnej ceny. Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, že jedna zmluvná strana, ktorá je identifikovaná ako predávajúci, prejavuje vôľu previesť vlastníctvo k presne identifikovanému predmetu kúpy za dojednanú kúpnu cenu na druhú zmluvnú stranu identifikovanú ako kupujúci a táto druhá zmluva strana ako kupujúci prejavuje vôľu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Medzi tieto podstatné obsahové náležitosti zmluvy nepatria záverečné ustanovenia. Tieto podstatné obsahové náležitosti, ako je vymedzenie zmluvných strán, predmet kúpy a cena, kúpna zmluva v žalobnom návrhu obsahuje. Je preto určitá a zrozumiteľná a jej určitosť a zrozumiteľnosť z pohľadu vymedzenia podstatných obsahových náležitostí sa neuvedením záverečných ustanovení neznižuje. Zároveň, ak zmluva v petite žaloby obsahuje údaj o jej zázname do katastra, nie údaj o vklade, nejde o neodstrániteľnú prekážku, ktorá by bránila zápisu do katastra nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje i na závery odvolacieho súdu prijaté v uznesení, č. k. 10Co/23/2024-517 zo dňa 27. 8. 2025, podľa ktorého nesprávny údaj v petite žaloby o záznamovom konaní nemožno považovať za akokoľvek významný nedostatok. Ak žalovaná v rámci svojej obrany tiež poukazovala na to, že kúpna zmluva obsiahnutá v petite žaloby neobsahuje údaj o štátnom občianstve, k uvedenému súd uvádza, že údaj o štátnom občianstve ako náležitosť zmluvy z hľadiska jej spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností z ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. nevyplýva. Kúpna zmluva obsiahnutá v žalobnom návrhu v podstatných obsahových náležitostiach, ako je predmet kúpy a kúpna cena, ktoré zohľadňujú pomer veľkosti podielu žalobcu k podielom ostatných spoluvlastníkov na spoluvlastníckom podiele prevádzanom kúpnou zmluvou zo dňa 14. 12. 2016, odpovedá podstatným obsahovým náležitostiam tejto kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016. Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobcom uplatnenému nároku, ktorý zostal predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania, vyhovel a podľa § 229 CSP nahradil prejav vôle žalovanej uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu znenia uvedeného vo výroku II. rozsudku. 45. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu ním uplatneného nároku nahradiť prejav vôle žalovanej uzatvoriť s ním ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/21 na parcele KNE č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, kat. úz. C. a v časti nároku o nahradenie prejavu vôle žalovanej uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/21 na tejto parcele, vo vzťahu ku ktorému nároku späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, bol
procesne neúspešný. Jeho čiastočne späťvzatie žaloby možno analogicky hodnotiť ako jeho procesný neúspech. Pri spoluvlastníckom podiele 6/21, ktorý bol pôvodne predmetom návrhu kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobnom návrhu, a ktorý s ohľadom na späťvzatie žaloby v časti spoluvlastníckeho podielu 2/21 a ďalšom uplatňovaní nároku v rozsahu 4/21 možno rozdeliť na tri časti, t. j. 3/3, bol žalobca úspešný v rozsahu dvoch častí, t. j. 2/3, odpovedajúcich podielu 4/21, do ktorého podielu bol úspešný a neúspešný bol v rozsahu jednej časti, t. j. 1/3, do ktorého podielu bol v dôsledku ním zavineného zastavenia konania pre späťvzatie žaloby neúspešný. Žalovaná bola naopak úspešná v rozsahu 1/3 a neúspešná v rozsahu 2/3. Žalobca bol v spore úspešnejší. Jeho čistý úspech predstavuje 1/3 (2/3 úspech mínus 1/3 neúspech) a v tomto rozsahu 1/3 odpovedajúceho čistému úspechu súd žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. K návrhu žalovanej nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v žiadnej výške, čo žalovaná odôvodňovala tým, že žalobca od počiatku žaloval nesprávne, súd v tomto žalovanou uvedenom dôvode nevidel dôvod osobitného zreteľa, na aký pamätá ustanovenie § 257 CSP, ale dôvod na aplikáciu § 255 ods. 2 CSP, kedy žalobca za ním učinené čiastočne späťvzatie žaloby a zastavenie konania v časti nesie svoju zodpovednosť už vo forme zníženej náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.