Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 5C/60/2023 6423202167 05. 06. 2024 JUDr. Jarmila Kasanová ECLI:SK:OSZH:2024:6423202167.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D., E. XXXX/XXX, zastúpený advokátom JUDr. Namir Alyasry, so sídlom Nitra, Štúrova 43, IČO: 42180520 proti žalovanej: F. G. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D., F. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Beáta Hrušková, PhD., LLM, MBA, so sídlom Nitra, Štefánikova 30 o žalobe na ochranu osobnosti takto rozhodol: Žalovaná návrhom na vydanie neodkladného opatrenia v konaní pred Okresným súdom Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 neoprávnene z a s i a h l a do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu. Súd konanie o žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 zo dňa 19.01.2023 o nariadení neodkladného opatrenia na základe návrhu žalovanej bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu z a s t a v u j e . Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu
zamieta.
Súd stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti a to, že žalovaná návrhom na vydanie neodkladného opatrenia v konaní pre Okresným súdom Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu ako aj toho, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 zo dňa 19.01.2023 o nariadení neodkladného opatrenia na základe návrhu žalovanej bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu. Zároveň žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu o výške 2.000 €. 2.Žalobca v priebehu sporu zobral žalobu v časti nároku, ktorým sa domáhal, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 zo dňa 19.01.2023 o nariadení neodkladného opatrenia na základe návrhu žalovanej bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu zobral späť a v tejto časti konanie žiadal zastaviť. Žalovaná s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Vzhľadom na to, súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 145 ods.2 CSP. 3.Žalobca v podanej žalobe, okrem iného, uviedol, že manželstvo so žalovanou uzavrel dňa 09.12.2017 a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 22Pc/10/2023 z dňa 24.05.2023.
Do BSM patrí aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN parc.č. XXXX/X k.ú. D. I., zapísané na LV č. XXXX. Tento rodinný dom tvorí žalobcovu domácnosť, v ktorej až do neoprávneného zásahu žalovanej, býval. V dome má žalobca svoje osobné veci, šatstvo, športovú výbavu, ako aj dôležité osobné a pracovné doklady. Žalovaná podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde tvrdila o žalobcovi nepravdivé tvrdenia o domácom násilí, o ktorom rozhodol Okresný sú Nitra sp.z. 17C/5/2023, ktorým neodkladným opatrením, okrem iného, žalobcovi zakázal vstupovať na parcely ako aj do rodinného domu ako do miesta svojej domácnosti. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, poukázal na nepravdivé tvrdenia žalovanej, predložil dôkazy, na základe čoho Krajský súd v Nitre v konaní sp.z. 25Co/32/2023 zo dňa 14.03.2023 uznesenie okresného súdu zmenil a návrh žalovanej (v tom konaní žalobkyne) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.0.2023. Dôvodom zmeny prvoinštančného uznesenia bolo neunesenie dôkazného bremena tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, teda nedôvodnosť podaného návrhu. Žalobca v období od 19.01.2023 do 21.03.2023 na základe neodkladného opatrenia, na návrh žalovanej, mal zákaz vstupu (okrem iného) do rodinného domu a týmto došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu spočívajúceho v deprivácii vlastného obydlia a k zásahu do súkromného života žalobcu. Žalobcu vykázanie zo spoločného obydlia tak hlboko zasiahlo, že musel vyhľadať psychiatra aj psychológa. Musel prespávať u svojej bývalej manželky G. C., nakoľko vzhľadom na svoje depresívne stavy nemohol ostávať sám a prítomnosť inej osoby ho aspoň čiastočne skľudňovala. Žalobca sa v žalobe vyjadroval k jednotlivým nepravdivým tvrdeniam žalovanej v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4.Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že ju považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Pokiaľ sa žalobca chcel domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch mal podať žalobu na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že sa domáhala ochrany svojej osoby, zdravia a života voči žalobcovi zákonným spôsobom a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu pripojila listinné dôkazy. Poukázala na to, že žalobca je konateľom spoločnosti NUTRACEUTICA s.r.o., pričom táto spoločnosť je výlučným vlastníkom bytu č. 405 na ulici Hornostavská v Nitre- Mlynárce, kde mal žalobca aj svoje osobné veci. Nemusel prespávať u svojej bývalej manželky. žalobca je vlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti v k.ú. J. dom súp. č. XXX s príluš. ako aj v k.ú. C. dom súp.č. XXXX s príluš. v 1. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzala nepravdivé údaje. Nenarušila žalobcovo súkromie ani jeho občiansku česť ani jeho ľudskú dôstojnosť. Ak by aj došlo k naplneniu ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, je možné priznať satisfakciu v podobe náhrady nemajetkovej umy v peniazoch iba vtedy, ak by morálna satisfakcia podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka sa javila ako nepostačujúca. Pokiaľ sa chcel žalobca domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, mal podať žalobu na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení poukazovala aj na okolnosti, ktoré sa mali udiať v neskoršom období, uvedené je pre posúdenie návrhu žalobcu irelevantné. 5.Žalobca k vyjadreniu žalovanej, okrem iného uviedol, že nie je podstatné, či žalobca vlastní aj iné nehnuteľnosti. Podstatné je, že v dôsledku nepravdivého návrhu žalovanej žalobca prišiel o svoju domácnosť v rodinnom done na adrese J. XXXX, kde počas existencie neodkladného opatrenia nemohol vstupovať. Zásah od osobnostných práv predstavuje, okrem iného, strata domácnosti ako miesta, kde každá ľudská bytosť považuje za svoju intímnu zónu, v ktorej nachádza odpočinok po návrate z práce. Ide o určitý citový vzťah k určitému miestu, ktoré nazýva svoju domácnosťou. Miesto, kde as človek dobíja energiu, miesto kde oddychuje, kam sústreďuje svoje stretnutia s rodinou a iné aktivity vyslovene súkromného charakteru. Práve z tohto dôvodu je obydlie chránené Ústavou SR. Žalobca uviedol, že bude na posúdení súdu, či jeho nárok posúdi a vyhodnotí tak, že bude postačovať iba vyslovenie, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv alebo bude na mieste priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca je však toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť zásahu je na mieste priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná konala úmyselne, pričom zásah žalovanej spočívajúci v znemožnení užívať žalobcovi vlastnú nehnuteľnosť, trval aj po zrušení neodkladného opatrenia odvolací súdom. Žalobca bol toho názoru, že vo vzťahu k pohnútke žalovanej, ide o získanie rodinného domu ako majetku v BSM po rozvode manželov. Aj žalobca sa následne vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré, vzhľadom na časovú následnosť, sú pre posúdenie jeho nároku irelevantné. 6.Žalovaná vo svojom následnom vyjadrení v časti zopakovala svoje doterajšie tvrdenia, doplnila, že žalovaný sa v nehnuteľnosti, z ktorej užívania bol vylúčení nikdy necítil ako doma a pokiaľ sa v nej
zdržiaval, tento čas využíval na to, aby zámerne vyvolával konflikty so žalovanou. Žalobca sa nepodieľal na zariaďovaní spoločnej domácnosti, neprispieval na údržbu. 7.Na pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Právny zástupca žalobcu doplnil, že žalovaná tvrdila, že dochádza k domácemu násiliu, k čomu nedošlo, pričom pokiaľ ide o domáce násilie, tak je tu nemennosť role agresora a utláčaného, avšak aj v rámci iných konaní, napríklad pri výsluchoch na polícii aj samotná žalovaná doznala, že aj ona nadávala žalobcovi, aj ona mu napľula do tváre. Právna zástupkyňa žalovanej poprela, že by žalovaná žalobcovi napľula do tváre. Predložila súdu znalecký posudok, z ktorého podľa jej tvrdenia vyplýva, že došlo k domácemu násiliu. Žiadala, aby súd prihliadol aj na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatnením zásady dobrých mravov. Súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu, žalovanej ako aj výsluchom svedkov G. C. a F. I.. 8.Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9.Podľa § 146 ods.1 prvá veta CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. 10.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 11.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 12.Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 13.Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 14.Podľa § 340 ods.1CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 15.Podľa § 340 ods.2 CSP odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté. 16.Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám (stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. 17.Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21, a je konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením.
18.Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. 19.Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. 20.Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ustanovením § 11 OZ. Z III (s. 171) . 21.Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. 22.Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. O priznaní primeraného zadosťučinenia, pokiaľ sú na jeho priznanie splnené zákonom ustanovené podmienky, môže súd rozhodnúť len na návrh postihnutého. Inak povedané, vo všetkých prípadoch návrhov podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ ide o návrhové konanie. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. 23.Špecifickosť osobnostných práv spočíva v predmete, ktorým je priamo osobnosť človeka. Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí (uznesenie sp.zn. 5Cdo/265/2009 zo 17.2.2011) uviedol, že pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter, všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť. Pôsobia voči neobmedzenému resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva. Ich predmetom súd výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť). 24.Žalovaná (v tom konaní navrhovateľka) podala dňa 19.01.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Nitra. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 17C/5/2023. Súd návrhu žalovanej (v tom konaní navrhovateľky) v plnom rozsahu vyhovel a okrem iného, zakázal žalobcovi (v tom konaní odporcovi) vstupovať na CKN parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, do stavby rodinný dom súp.č. XXXX postavený na CKN parc. č XXXX/X a do stavby garáž súp. č. XXXX postavenej na CKN parc.č.XXXX/X všetko k.ú. D. I.. Súd, tak ako je to pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach, vychádzal z tvrdení žalovanej (v tom konaní navrhovateľky) uvádzaných v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 25.Žalobca (v konaní sp.zn. 17C/5/2023 vedenom na Okresnom súd Nitra) podal voči nariadenému neodkladnému opatreniu odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd Nitra sp.zn. 25Co/32/2023 uznesením zo dňa 14.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2023. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcovi (v tom konaní odporcovi) priznal voči žalovanej (v tom konaní navrhovateľke) náhradu trov konania. 26.Odvolací súd (Krajský súd Nitra sp.zn. 25Co/32/2022) zaoberajúc sa vecou z hľadiska skutkového stavu existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd konštatoval: „ Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie totiž nesprávne vyhodnotil splnenie predpokladov nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Hoci bola preukázaná existencia právneho vzťahu sporových strán, ktorí sú manželia a spoločne bývajú
v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve, navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Zo skutkových okolností danej veci nevyplýva k akému incidentu medzi stranami malo dôjsť dňa 04.01.2023, kedy kamarát navrhovateľky podal trestné oznámenie na žalovaného, v dôsledku čoho bol žalovaný dňa 05.01.2023 políciou vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka v návrhu ani len netvrdila, čo sa malo dňa 04.01.2023 v spoločnom obydlí strán sporu prihodiť, aký incident mal vyvolať jej obavu v takom rozsahu, že bol potrebný zásah polície v nočných hodinách. Ani z predloženého úradného záznamu OO PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 05.01.2023 nevyplýva žiadny incident, ktorý sa v ten deň, alebo v predchádzajúci deň mal stať medzi stranami sporu. Úradný záznam iba preukazuje podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, nakoľko manžel sa mal v minulosti voči manželke opakovane dopúšťať fyzického a psychického násilia trvajúceho po dlhší čas. Navrhovateľka k návrhu nepriložila ani žiadnu lekársku správu, ktorá by osvedčila, že vykazuje znaky akéhokoľvek násilia (psychického či fyzického), napriek jej tvrdeniu, že nevhodné správanie žalovaného voči nej malo trvať od začiatku ich spolužitia v roku 2017. Aj za okolností tvrdených navrhovateľkou v návrhu musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú predpoklad, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia na navrhovateľke a je nevyhnutné obmedziť jeho kontakt s ňou. Tieto skutočnosti bola povinná osvedčiť navrhovateľka neodkladného opatrenia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu ich osvedčenie nevyplýva. Na základe uvedených skutočnosti a ich právneho vyhodnotenia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala ani neosvedčila opodstatnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením požadovaného neodkladného opatrenia“. 27.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že manželstvo uzatvárali dňa 09.11.2017 v Nitre a bolo rozvedené rozsudkom Okresnému súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 22PC/10/2023 zo dňa 24.05.2023. 28.Medzi stranami sporu nebolo sporné že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. D. I. a to CKN parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, stavba rodinný dom súp.č. XXXX postavený na CKN parc. č XXXX/X a stavba garáž súp. č. XXXX postavenej na CKN parc.č.XXXX/X patria do BSM strán sporu. 29.Vyšetrovateľ OR PZ, odboru kriminálnej polície Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. ČVS:ORP-13/1VYS-ZH-2023 zo dňa 26.05.2023 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, a to na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 1Pv 33/23/6613 zo dňa 11.08.2023 podľa § 193 od s. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť poškodenou F. C. H. prostredníctvom splnomocnenca poškodenej JUDr. PhDr. PaedDr. Štefana Palatického, PhD., podanú poštou dňa 12.06.2023 proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ, odboru kriminálnej polície Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS:ORP-13/1VYS-ZH-2023 zo dňa 26.05.2023, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, zamietla ako nedôvodnú. 30.Okresná prokuratúra vo svojom rozhodnutí, okrem iného konštatovala, že F. I. ktorý je bývalým partnerom poškodenej a aktuálne s ňou žije, t. j. jeho výpoveď je možné vyhodnotiť ako účelovú so snahou pomôcť poškodenej. Prokuratúra v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že už len vyjadrenia poškodenej ohľadom fyzického napádania podozrivým boli rozporuplné. Uvádzala ( poškodená), že mu častokrát sama fyzicky bránila v tom, aby odišiel a teda následne medzi nimi dochádzalo k strkaniu. Poškodená sa pred F. I. vyjadrila, že ju manžel škrtil káblom. Vo výsluchu však uviedla, že sa potkla o nabíjací kábel, do ktorého sa zamotala časťou tela, ktorou si však nebola istá, malo ísť o pás alebo o nohy a B. C. ťahal tento kábel až sa uvoľnil a odišiel. Prokurátorka tiež konštatovala, že vyšetrením poškodenej znalci okrem iného zistili, že u nej absentuje schopnosť empatie, má tendenciu k dramatizácií rôznych i bežných konfliktov. Jej záujmová sféra a konanie je egocentricky zamerané. V rámci osobnosti má sklon k impulzívnym prejavom v správaní, sebapresadzovaniu, schopnosť racionálnej kontroly správania je oslabená. Je emočne labilná, egocentrická, bez psychotickej symptomatiky, bez znakov psychotraumy nadväzujúcej na okolnosti skutku. Jej pohotovosť k agresívnemu ako aj direktívnemu správaniu je zvýšená. Psychiater v znaleckom posudku uviedol, že zistená štruktúra osobnosti poškodenej je nezrelá, emočne labilná s pitiatickými črtami a jedná sa o poruchu trvalú, liečbou neovplyvniteľnú a s konaním B. C. nesúvisí. Prokurátorka konštatovala, že medzi G. C. H. a B. C. s jednalo o vzájomné schválnosti, ktoré však
nemožno subsumovať pod daný trestný či, za ktorý sa viedlo trestné konanie, ako ani pod iný trestný čin obsiahnutý v Trestnom zákone. 31.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na základe rozhodnutia súdu, ktorý rozhodoval na základe skutočností uvedených v návrhu žalovanej (v tom konaní navrhovateľky) na nariadenie neodkladného opatrenia, v čase od 19.01.2023 do 17.03.2023 (právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu) mal súdnym rozhodnutím zakázaný vstup do nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX k.ú. D. I., okrem iného aj do domu súp.č. XXXX. Reálne bol z užívania bytu vykázaný dňa 04.01.2023. 32.Žalovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (na základe čoho bol žalobca vykázaní z užívania nehnuteľností) neuviedla relevantné skutočnosti nepredložila k návrhu žiadnu lekársku správu, ktorá by osvedčila, že vykazuje znaky akéhokoľvek psychického či fyzického násilia, napriek jej tvrdeniu, že nevhodné správanie žalobcu voči nej malo trvať od začiatku ich spolužitia v roku 2017, tak ako konštatoval odvolací súd. 33.Súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu. Súd zistil, že sám žalobca pociťoval ujmu spôsobenú jeho vykázaním, okrem iného aj z domu, psychicky veľmi zle, psychicky sa takmer zrútil, musel vyhľadať psychiatra, utiahol sa k G. C., tiež mu pomáhali deti. Myslel si, že vyskočí z okna. Žalobca v spore preukázal lekárskou správou zo dňa 19.01.2023 (spis OS Nitra), že musel vyhľadať lekársku pomoc pre zhoršenie jeho zdravotného stavu v dôsledku toho že bol vykázaný z obydlia, psychiater konštatoval plačlivý prejav žalobcu (lakrimozita), depresívne ladenie, s tým, že osobnosť žalobcu je senzitívne štrukturovaná. K domu mal vzťah, postavili ho, pestoval tam sadeničky, vytvoril si jabloňový sad, upravoval okolie, robil vodu, rozvody, žumpu. Mal záujem to tam budovať. Dom kolaudovali v máji alebo v júni 2021, začali ho aj užívať, s tým, že on sa do domu nasťahoval asi o mesiac skôr a dochádzal odtiaľ do práce do Nitry. Žalovaná sa do bytu nasťahovala asi v júni -júli 2021. Reálne v dome býval do 04.01.2023, kedy bol z bytu vykázaný. Poprel všetky tvrdenia žalovanej o domácom násilí z jeho strany voči jej osobe, tak ako ich žalovaná prezentovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v postavení navrhovateľky). Uviedol, že žalovanú nikdy nekopal, nikdy ju nebil. Počas spolužitia žalovaná na jeho osobu používala vulgarizmy. K incidentu došlo dňa 01.01.2023, kedy mali nezhody, odmietol ísť so žalovanou na Oravu k jej rodine roznášať darčeky, čo ju rozčúlilo, sedel pri jedle, žalovaná mu začala nadávať, že je hajzel, zradca, dala mu facky, napľula mu do tváre. On žalovanej nenadával, len raz v afekte jej povedal: „ ty sviňa“. Keď mu žalovaná nadávala, snažil sa odísť, aby sa situácia upokojila. 34.Súd vykonal dôkaz výsluchom žalovanej. Žalovaná tvrdila, že všetko, čo uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pravda. Snažila sa robiť všetko dobre, keď s žalobcovi niečo nepáčilo, tak sa jej vyhrážal rozvodom alebo jej nadával do „ zaprdených starých tetiek, že je chromta, sviňa“. Myslel si, že niečo spravila jeho matke a vtedy jej pľul do tváre. Žalovaná tvrdila, že ju udrel tak, že má priehlbinu na nohe. Následne uviedla, že je to tak ako povedala pri výsluchu na polícii dňa 05.01.2023, že žalobca ju fyzicky päsťami nebil ani nekopal. Pri incidente týkajúcom sa svokry ju napadol, pričom žalovaná nevedela vysvetliť ako sa do zápisnice na polícii „dostala“ jej odpoveď, že žalobca do jej len strkal, nebíjaval ju. K tomu, že v návrhu uviedla, že žalobca ju mal biť hlava nehlava (15.01, keď u nich bola svokra), žalovaná uviedla, že žalobca ju sácal, čo ona považuje za to že ju bil hlava nehlava. Žalovaná poprela, že by žalobcovi napľula do tváre. Ona žalobcovi nenadávala, nadala mu len raz, že je sviňa. Keď boli vo Švajčiarsku, kričal na ňu, zavolal na ňu 112-tku, tí však neprišli. Prišli k nim susedove mačky, z ktorých nekýchala, zaobstarali si aj svoje mačky, z ktorých kýchla, chcela ich dať preč. Následne uviedla, že mačky kŕmi aj v období, keď už bol žalobca z domu vykázaný, užíva lieky. Keďže žalobca má firmu, prácu a ona viac času, tak riešila majstrov na stavbe, zariaďovala dom, keď sa žalobcovi niečo nepáčilo tak, to musela predať. Podľa nej vzťah žalobcu k domu je chladný, nevedel si tam zvyknúť. V minulosti navštívila psychiatra, pretože jej bývalý manžel (nie žalobca, ale predchádzajúci manžel) na ňu zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, pretože si vraj chcela vziať život. 35.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom svedkyne G. C., bývalej manželky žalobcu. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila tvrdenia žalobcu, že žalobca vykázanie z užívania domu znášal veľmi ťažko. Plakal na raňajky, na obed, na večeru aj v noci. Navštívila s ním aj psychiatra. Dosť dlhé obdobie bol na tom zle. Ona (svedkyňa) uviedla, že ponúkla žalobcovi, možnosť bývania v ich dome, kde predtým bývali (samostatné bývanie), chcela mu psychicky pomôcť, začala sa s ním často rozorávať, aby to prekonal. Aj ich spoločné dcéry si neželali, aby otec (žalobca) bol na tom psychicky zle. Svedkyňa uviedla, že si bola istá, že žalobca sa v manželstve so žalovanou snaží, aby toto manželstvo bolo v priadku, aby fungovalo. Neverila, že žalobca bol vyhodený zo spoločnej domácnosti na J. E. D. I.. Po jeho vykázaní z domu na J. bola so žalobcom v kontakte niekoľkokrát za týždeň, snažila sa riešiť jeho situáciu, hlavne psychickú. Pokiaľ sa týka jej problémov v manželstve so žalobcom uviedla, že tieto boli z dôvodu, že boli spolu 24 hodní, čiže doma aj v práci. Žalobca si voči nej nikdy nedovolil fyzickú agresivitu. Keď bol
problém zobral sa a odišiel preč, potom sa vrátil. Oni mali hádky bežné, niekedy na seba kričali, občas padli aj vulgarizmy z oboch strán. 36.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom svedka F. I.. Svedok uviedol, že bol v partnerskom vzťahu so žalovanou v období rokov 2010-2016. Následne na otázku zástupcu žalobcu potvrdil, že sa rozišiel so žalovanou na prelome roku 2017-2018. Následne svedok uviedol (na otázku zástupcu žalobcu), že od roku 2017-2018 do 2021 so žalovanou v kontakte nebol, nevedel, že je vydatá, ani kde býva. Súd poukazuje na skutočnosť, že Okresná prokuratúra vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.08.2023, okrem iného konštatovala, že F. I. ktorý je bývalým partnerom poškodenej a aktuálne s ňou žije, t. j. jeho výpoveď je možné vyhodnotiť ako účelovú so snahou pomôcť poškodenej. Svedok na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že žalovaná ho vyhľadala a streli sa v polovici roku 1921 (zrejme mal na mysli rok 2021) a požiadala ho o rozhovor. Sťažovala sa mu na život so žalobcom. Uviedol, že žalovaná mu volala na Štedrý večer, že žalobca ju nechal v zime na ceste, aby jej išiel pomôcť. Podľa svedka je žalobca psychický tyran, nevyspitateľný. Potvrdil, že políciu požiadal o pomoc pre žalovanú (04.01.), čomu predchádzal jej telefonát, pretože v domácnosti dochádzalo k násiliu. Nevie, čo sa dialo vo vnúti, policajti asi po hodine vyšli z domu aj so žalovanou, ktorú zobrali so sebou, on išiel za nimi. So žalovanou chodil po lekároch, schudla, bola rozhádzaná psychicky. Svedok uviedol, že bol so žalovanou za advokátkou, aby ju zastupovala v konaní o rozvod, ktorý návrh podal žalobca. Doviezol ju domov. Žalobca vyšiel na balkón, kričal na celý Chotár, aby sa s ním rozviedla, použil vulgárne slová. Svedok potvrdil, že pri výsluchu na polícii dňa 04.01.2023 uviedol, že na žalovanej nevidel zranenia počas obdobia od roku 2021, kedy sú zas v kontakte, nebol svedkom toho, že by bola zranená, nehovorila, že by ju bil (žalobca). Svedok pred súdom uviedol, že nebol prítomní pri fyzickom násilí žalobcu voči žalovanej. Bol pri psychickom násilí, ktoré páchal žalobca, pričom na doplňujúcu otázku, o aké konkrétne psychické násilie malo ísť, svedok uviedol, že to bolo dňa 10.06.2022, keď žalobca telefonoval na 112tku a žalovaná volala o pomoc. On (svedok) v tom čase prišiel k nim, žalobca bol na balkóne, filmoval, nechcel komunikovať, čakal na záchranku. Následne svedok doplnil, že druhé bolo vtedy, keď žalobca žalovanú vysadil v zime na Štedrý večer na Hrbatom moste a odišiel preč, pri tom však nebol. Svedok sa následne vyjadroval ku skutočnostiam, ktorých nebol priamo prítomný. 37.Okrem žalôb na zdržanie sa zásahov a žalôb na odstránenie následkov zásahu sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany. Formou ochrany subjektu je aj žaloba o určenie, že určitým spôsobom sa zasiahlo do práv osobnosti. Takúto žalobu, okrem iného, podal aj žalobca. Žalobca má v spore aktívnu legitimáciu, nakoľko je fyzickou osobou, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Na prostriedky ochrany osobnostných práv nie je viazaná podmienka zavinenia pôvodcu zásahu, čiže žalovanej, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. 38.Žalobca v spore tvrdil, že žalovaná zasiahla do jeho osobnostného práva, podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to jeho nepravdivým obsahom o tvrdenom, ale nepreukázanom domácom násilí, na základe čoho bolo žalobcovi, okrem iného, zakázané vstupovať aj do rodinného domu súp.č. XXXX na J. E. D. I.. O tom, že žalovaná (v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka) neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, svedčí ak konštatovanie odvolacieho súdu (vyššie v plnom rozsahu uvedené), ktorý okrem iného konštatoval, že zo skutkových okolností danej veci nevyplýva k akému incidentu medzi stranami malo dôjsť dňa 04.01.2023, kedy kamarát navrhovateľky podal trestné oznámenie na žalovaného, v dôsledku čoho bol žalovaný dňa 05.01.2023 políciou vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka v návrhu ani len netvrdila, čo sa malo dňa 04.01.2023 v spoločnom obydlí strán sporu prihodiť, aký incident mal vyvolať jej obavu v takom rozsahu, že bol potrebný zásah polície v nočných hodinách. Ani z predloženého úradného záznamu OO PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 05.01.2023 nevyplýva žiadny incident, ktorý sa v ten deň, alebo v predchádzajúci deň mal stať medzi stranami sporu. Úradný záznam iba preukazuje podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, nakoľko manžel sa mal v minulosti voči manželke opakovane dopúšťať fyzického a psychického násilia trvajúceho po dlhší čas. Navrhovateľka k návrhu nepriložila ani žiadnu lekársku správu, ktorá by osvedčila, že vykazuje znaky akéhokoľvek násilia (psychického či fyzického), napriek jej tvrdeniu, že nevhodné správanie žalovaného voči nej malo trvať od začiatku ich spolužitia v roku 2017. Aj za okolností tvrdených navrhovateľkou v návrhu musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú predpoklad, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia na navrhovateľke a je nevyhnutné obmedziť jeho kontakt s ňou. Tieto skutočnosti bola povinná osvedčiť navrhovateľka neodkladného opatrenia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu ich osvedčenie nevyplýva. Na základe uvedených skutočnosti a ich právneho vyhodnotenia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala ani neosvedčila opodstatnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením požadovaného neodkladného opatrenia. Rovnako aj Okresná prokuratúra vo svojom rozhodnutí (vyššie špecifikované), okrem iného uviedla, že F. I. ktorý je
bývalým partnerom poškodenej a aktuálne s ňou žije, t. j. jeho výpoveď je možné vyhodnotiť ako účelovú so snahou pomôcť poškodenej. Už len vyjadrenia poškodenej ohľadom fyzického napádania podozrivým boli rozporuplné. Uvádzala (poškodená), že mu častokrát sama fyzicky bránila v tom, aby odišiel a teda následne medzi nimi dochádzalo k strkaniu. Poškodená sa pred F. I. vyjadrila, že ju manžel škrtil káblom. Vo výsluchu však uviedla, že sa potkla o nabíjací kábel, do ktorého sa zamotala časťou tela, ktorou si však nebola istá, malo ísť o pás alebo o nohy a B. C. ťahal tento kábel až sa uvoľnil a odišiel. Prokurátorka tiež konštatovala, že vyšetrením poškodenej znalci okrem iného zistili, že u nej absentuje schopnosť empatie, má tendenciu k dramatizácií rôznych i bežných konfliktov. Jej záujmová sféra a konanie je egocentricky zamerané. V rámci osobnosti má sklon k impulzívnym prejavom v správaní, sebapresadzovaniu, schopnosť racionálnej kontroly správania je oslabená. Je emočne labilná, egocentrická, bez psychotickej symptomatiky, bez znakov psychotraumy nadväzujúcej na okolnosti skutku. Jej pohotovosť k agresívnemu ako aj direktívnemu správaniu je zvýšená. Psychiater v znaleckom posudku uviedol, že zistená štruktúra osobnosti poškodenej je nezrelá, emočne labilná s pitiatickými črtami a jedná sa o poruchu trvalú, liečbou neovplyvniteľnú a s konaním B. C. nesúvisí. Prokurátorka konštatovala, že medzi G. C. H. a B. C. s jednalo o vzájomné schválnosti, ktoré však nemožno subsumovať pod daný trestný či, za ktorý sa viedlo trestné konanie, ako ani pod iný trestný čin obsiahnutý v Trestnom zákone. 39.Z vykonaného dokazovania a to výsluchom žalobcu ako aj výsluchom svedkyne G. C. má súd za preukázané, že uloženie zákazu žalobcovi vstupovať do rodinného domu na základe návrhu žalovanej vážne zasiahlo do jeho života ako aj psychického prežívania. Pritom nie je podstatná skutočnosť, že žalobca neskončil „ na ulici“, ale to, že na základe tvrdení žalovanej mal znemožnené užívať rodinný dom, ku ktorému má vlastnícke právo (v režime BSM), a kde mal vytvorenú domácnosť. Žalobca bol z uvedenej situácie v zlom psychickom stave, musel vyhľadať psychiatra, a takisto mu psychickú podporu poskytla aj bývalá manželka. Súd nespochybňuje skutočnosť, že medzi stranami sporu boli nezhody, avšak išlo o nezhody vzájomné, pričom nebolo relevantne preukázané domáce násilie, psychické týranie žalovanej žalobcom, čo konštatovala aj prokuratúra. Žalovaná ani výsluchom svedka F. I., nepreukázala v spore relevantné skutočnosti, nakoľko svedok potvrdil, že pri výsluchu na polícii dňa 04.01.2023 uviedol, že na žalovanej nevidel zranenia počas obdobia od roku 2021, kedy sú zas v kontakte, nebol svedkom toho, že by bola zranená, nehovorila, že by ju žalobca bil. Svedok pred súdom uviedol, že nebol prítomní pri fyzickom násilí žalobcu voči žalovanej. Uviedol, že bol pri psychickom násilí, ktoré páchal žalobca, pričom na doplňujúcu otázku, o aké konkrétne psychické násilie malo ísť, svedok uviedol, že to bolo dňa 10.06.2022, keď žalobca telefonoval na 112-tku a žalovaná volala o pomoc. On (svedok) v tom čase prišiel k nim, žalobca bol na balkóne, filmoval, nechcel komunikovať, čakal na záchranku. Z tohto jeho tvrdenia, nie je zrejmé o aké psychické násilie zo stany žalobcu voči žalovanej malo ísť. Následne svedok doplnil, že o druhé psychické násilie zo stany žalobcu voči žalovanej malo ísť vtedy, keď žalobca žalovanú vysadil v zime na Štedrý večer na Hrbatom moste a odišiel preč. Pri uvedenej udalosti však prítomný nebol, opätovne nie je zrejmé o aké násilie malo ísť, nakoľko žalobca podpísal uvedenú udalosť, tak, že žalovaná sa sama rozhodla z auta vystúpiť, po vzájomnej nezhode. Súd v kontexte tiež poukazuje na rozdielne vyjadrenia žalovanej, keď tvrdila, že žalovaného neopľula (na pojednávaní dňa 18.03.2024) pričom vo výsluchu na polícii (05.01.202) potvrdila, že žalobcovi napľula do tváre, tiež v návrhu tvrdila, že žalovaný ju bil hlava-nehlava, následne uviedla, že do nej strkal. Tvrdenia žalovanej sú nejednotné a to aj v iných skutkoch, ktoré sa podľa jej tvrdenia mali udiať. Žalovaná v spore neprodukovala dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Pokiaľ žalovaná v spore poukazovala na Znalecký posudok č.20/2023 vypracovaní A. K. L., ktorý si dala vyhotoviť, z jeho záverov pokiaľ ide o osobnosť žalovanej vyplýva, že je u nej vygradovaná emočná labilita, do popredia sa dostáva emocionálne prehodnocovanie reality, jej emočné reakcie sú nadmerne intenzívne, môže u nej dochádzať ku regresným, konverzným reakciám až dezintegrácii, u žalovanej je narušená záťažová tolerancia. Aj keď znalkyňa u žalovanej nezistila tendencie k vedomému klamstvu a zámernému podávaniu nepravdivých informácií, u žalovanej v tomto kontexte konštatovala, že vyhodnocovanie reality u žalovanej je silne subjektivistické, emočne podfarbené, čo sa môže podľa znalkyne podieľať na výslednom prežívaní podnetov z okolitej reality. Aj v uvedenom kontexte súd posúdil žalovanej rozdielne tvrdenia týkajúce sa určitých udalostí. 40.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov (Z III s. 176, ods. 6). Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na
vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. 41.Vzhľadom na spôsob rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa súd spolieha predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, navrhovateľka tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene (nedôvodne) podaný návrh. 42.Žalobca v spore preukázal všeobecnú podmienku uplatnenia ochrany a to, že ide o závažnejší zásah do jeho psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Súd žalobe v časti, kde sa žalobca domáhal, že žalovaná návrhom na vydanie neodkladného opatrenia v konaní pre Okresným súdom Nitra v konaní sp.zn. 17C/5/2023 neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to do práva na obydlie a práva na súkromný život žalobcu vyhovel. Súd rozhodoval na základe predložených a navrhnutých dôkazov stranami sporu. 43.Žalobca v spore žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000 €. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Výška náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom, však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala každá iná fyzická osoba. Kvalifikácia „ odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Výška náhrady nemajetkovej ujmy zosobňuje hodnotu práva nemajetkovej povahy, týkajúce sa osobnej integrity človeka. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 89/97 samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výške nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. 44.Súd posudzoval nárok žalobcu na priznanie konkrétnej výšky nemateriálnej ujmy v peniazoch individuálne. Pokiaľ súd uložil na základe tvrdených skutočností žalovanou, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobcovi zákaz vstupovať do rodinného domu, zákaz približovať sa k žalovanej a zákaz ju kontaktovať, v kontexte podaného návrhu a z dôvodov uvádzaných žalovanou v podanom návrhu, súd je toho názoru, že je postačujúce zadosťučinenie v zmysle prvého výroku rozhodnutia súdu, na základe čoho súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. 45.Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 46.Vzhľadom na to, že strany sporu mali vo veci úspech len čiastočný, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).