Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/6/2018 z 3. 12. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Žiar nad Hronom 4T/6/2018 6418010010 03. 12. 2025 JUDr. Jozef Medveď ECLI:SK:OSZH:2025:6418010010.26

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2025, v trestnej veci proti obž. A. B. C., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C., nar. X.X.XXXX v D. E., trvale bytom F. D. G., H. I. XXX/XX, uznáva sa za vinného, ž e ako jediný konateľ spoločnosti Mestský športový klub Žiar nad Hornom, spol. s r.o., ktorý mal z titulu svojej funkcie osobitnú povinnosť v zmysle ust. § 135 Obchodného zákonníka zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva a ust. § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r.o., v období výkonu funkcie konateľa od 24.02.2012 do 25.02.2016 v Žiari nad Hronom si rôznym spôsobom prisvojoval zverené finančné prostriedky patriace tejto spoločnosti, ktoré vyberal z jej bankových účtov vedených v Československej obchodnej banke, a.s. a tiež z pokladne MŠK Žiar nad Hornom spol. s r.o., ktorú mal na starosti, nepoužil ich pre potreby spoločnosti, ale pre svoje potreby na presne nezistený účel, čím spoločnosti MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r. o., IČO: 36618357, so sídlom A. Dubčeka 45, Žiar nad Hronom, spôsobil škodu vo výške 23.550,22,-Eur, teda - ako osoba, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím

spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Za

to

sa

odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona účinného od 6.8.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyroch ) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 6.8.2024 súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r. o., IČO: 36618357, so sídlom A. Dubčeka 45, Žiar nad Hronom v skúšobnej dobe podľa svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom v sume 23.550,22,-Eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r. o., IČO: 36618357, so sídlom A. Dubčeka 45, Žiar nad Hronom, škodu vo výške 23.550,22,-Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r. o., IČO: 36618357, so sídlom A. Dubčeka 45, Žiar nad Hronom so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 5.1.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2 Pv 168/16/6613-43 zo dňa 4.1.2018 na obvineného A. B. C., nar. X.X.XXXX v D. E., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. C.; výsluchom svedkov B. F., A. J. K., I. L. M. a A. N. O.; výsluchom znalkýň A. N. I. a A. G. E.; prečítaním znaleckých posudkov vypracovaných znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, financie A. N. I., pod č. 30/2016, znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, A. G. E. pod č. 3/2018 a doplnení k znaleckým posudkom; znaleckého posudku znaleckej organizácie Ekonomická univerzita v Bratislave pod č. 1/2019, podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku. Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach v zmysle prísl. ustanovení Tr. poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Vypovedal, že do funkcie konateľa Mestského športového klubu nastúpil po roku 2012, kde prebral túto funkciu pre predchodcovi p. D.. Prešiel si jednotlivé finančné toky a celý systém financovania. V tom čase vykonávala funkciu ekonómky MŠK pani K., ktorá mala s MŠK zmluvu, v ktorej bolo zahrnuté, že má právnu moc čo sa týka zaobchádzania s financiami. Jeho najväčšou úlohou bolo dať do poriadku niektoré, hlavne finančné záležitosti, ktoré požadovali v tom čase najmä prezidenti jednotlivých klubov, ako aj situácia, ktorá nastala v MŠK. Prakticky si prešiel všetky účtovné záležitosti a spravili potrebné opatrenia. Financovanie MŠK nemalo nejaké pravidlá a zásady. V tom čase stanovili jednak organizačnú smernicu hospodárenia MŠK ako aj pravidlá MŠK. Týmito hospodárskymi smernicami sa potom riadil celý MŠK. On viedol klub v čo najlepšom vedomí a svedomí. Keď niečo potreboval riešiť, čo sa týkalo ekonomiky, tak sa vždycky riadil pani K., ktorá stále hovorila, že ona je zodpovedná čo sa týka hospodárenia a financií v MŠK. Za jeho účasti v MŠK sa stabilizovali všetky športové kluby a dosahovali výborné výsledky. Bol prekvapený, keď v roku 2016 na zasadnutí dozornej rady došli k riešeniu, aby konateľ MŠK, teda on dal spraviť audit, čo sa týka financií a hospodárenia v klube a takisto pripraviť všetky materiály ohľadom správy, ktoré predkladal do Mestského zastupiteľstva Mesta Žiar nad Hronom. Na zasadnutí dozornej rady ho predseda a členovia poverili, aby dal uskutočniť audit a toto oznámil aj primátorovi p. M.. O tri alebo štyri dni prišla p. K. aj s hlavnou kontrolórkou mesta robiť kontrolu do MŠK. On kontrolu umožnil. Pani K. ale nemala v tom čase nejaké materiály, ktoré by sa mohli zobrať a skontrolovať, jednak s tým stavom, ktorý bol v pokladni a ktorý mala ona zistený. Na základe tohto stavu stanovil primátor komisiu, ktorá na základe jeho dokladov, ktoré si prakticky vždycky odkladal, a ktoré sú aj v znaleckom posudku, potom predložil a podľa týchto materiálov sa uskutočnila táto kontrola. Počas tejto kontroly kontrolovali jednotlivé doklady a nenašiel sa žiadny schodok za rok 2015. Nevie odkiaľ mala p. K. informáciu o tom, že takýto schodok bol. A takisto predtým rok ho vôbec neinformovala o tom, že by MŠK takýto schodok mal. Každý rok podávali správu do mestského zastupiteľstva ako aj hlavná kontrolórka mesta robila kontrolu s ďalšími kolegami poslancami a nič takéto, čo sa týka schodku sa nezistilo. Takisto aj posledná

hospodárska správa, ktorú predkladal pre MŠK nič nezistila a v tejto správe bolo podrobne vyčíslené jednotlivými klubmi ako nakladali a hospodárili s financiami MŠK. Nikdy v živote by si nedovolil, aby bral športovcom financie. V roku 2014 - 2015, keď podávali správu do mestského zastupiteľstva, tak požiadal pán K. a ďalší poslanci o kontrolu v MŠK. Túto kontrolu vykonala kontrolórka mesta pani O. a kontrola bola prevedená bez závažných nedostatkov. Takže nevie, kde sa takéto niečo stalo. Všetko, čo sa týka vedenia účtovníctva, keď požiadal od pani K. materiály, ktoré niekedy potreboval, tak povedala, že ona to má u seba doma, že ona si to všetko vedie a on ako konateľ, keďže ona má na to zmluvu, že on za to nezodpovedá. Až po zistení, čo začalo tým, že si otvoril internetbanking a po upozornení kolegom poslancom D. prakticky aj on zistil, že pani K. uhradila D., ktorý v tom čase robil aj trénera v basketbalovom oddiely, že mu namiesto 200,-Eur poslala na účet 2.000,-Eur. A ďalšie zistenia na ktoré upozornil a tieto peniaze sa vrátili naspäť do MŠK. Na základe týchto zistení a pohovorom s pani K. si začal viesť vlastnú pokladničnú knihu. Odkladal si kópie z príjmových aj výdavkových dokladov, ktoré prichádzali do pokladne. Toto zobral a priložil v rámci dnešného sedenia. Na základe kontroly v MŠK podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Na otázku, čo mal na starosti čo sa týkalo finančných prostriedkov, odpovedal, že on mal na starosti jedine to, keď ho požiadali prezidenti jednotlivých klubov na základe požiadaviek, keď cestovali na jednotlivé stretnutia a potrebovali zálohu. Takisto na základe požiadavky pani K., ísť a vybrať v hotovosti financie z banky a tie potom odovzdať pani K. spolu s potvrdením z banky. Pani K. na to mala spraviť príjmový doklad a mať financie v pokladni. Tie financie si potom jednotliví prezidenti chodili vyberať na základe ich požiadaviek do kancelárie MŠK. Mali stanovené hodiny v utorok a vo štvrtok. V rámci predpisov, ktoré mali, tak vždy vo štvrtok zobrali a vydávali tieto financie prezidentom športových klubov. Na otázku, či sa stávalo, že im finančné prostriedky odovzdávali aj niekde inde, odpovedal, že stávalo sa, že u pani K. sa stretli a tam tie financie zobrali a prakticky riešili. Prezident klubu na proti podpis podpísal, že prevzal peniaze. Na otázku, kto mal oprávnenie manipulovať s finančnými prostriedkami jednak čo sa týka pokladne ako aj účtu odpovedal, že čo sa týka účtov, poväčšinou tieto veci riešila pani K.. Čo sa týka pokladne, tak to riešili obidvaja. On vtedy vykonával i funkciu medzinárodného rozhodcu a veľa času trávil v zahraničí. Aj čo sa týkalo jeho zamestnania, tak nebol stále prítomný a v tom prípade tieto finančné záležitosti riešila pani K.. Prístup k účtom mal on a pani K.. Platobné karty k týmto účtom boli odložené v pokladničke MŠK. Prístup k tejto mal on aj pani K.. Karty nepoužíval on ani p. K.. Výber hotovosti vždycky fungoval tak, že vyberal v banke. Asi raz alebo dvakrát vyberal platobnou kartou, lebo bol upozornený v banke, že pri výbere v bankomate nie je taký poplatok. Na otázku, keď vyplatil prezidentovi klubu peniaze a podpísal mu výdavkový doklad, čo s ním ďalej urobil, odpovedal, že doklad bol v troch kópiách ( exemplároch ). Originál zostával pani K., druhý doklad dostal prezident klubu a jeden si nechával on, aby mal prehľad, čo sa týka príjmov a výdavkov v rámci MŠK. Na otázku či sa rozumie do vedenia účtovníctva odpovedal, že práve na základe toho, že jeho znalosť nie je čo sa týka účtovníctva veľmi dobrá pri týchto záležitostiach mal MŠK zmluvu s pani K., ktorá túto prácu vykonávala a bola za ňu zodpovedná. Prvé dva, tri roky bolo všetko v poriadku. Celý klub išiel, neboli problémy. Počas šiestich rokov čo tam bol vlastne neboli problémy. Za celý ten čas ho p. K. vôbec neupozornila, že takéto niečo nastalo alebo, že v pokladni niečo chýba alebo, že majú v pokladni napr. 5.000 euro alebo koľko. Keby ho bola informovala o takom niečom už v roku 2014, že majú nejaký schodok, tak to začne riešiť s kompetentnými ľuďmi, ktorí boli akcionármi v MŠK a začne tieto financie hľadať, kde sa mohli stratiť. Myslí si, že vedenie účtovníctva pri jej činnosti, že mala i ďalších 40 spoločností, ktorým robila ekonomiku, preto nastávali takéto problémy. Pokladničnú knihu mala mať na starosti p. K.. Potom si začal prakticky z vlastného presvedčenia viesť takúto knihu, aby mal prehľad o financiách, ktoré tiekli do pokladne. Čo sa týka internetbankingu, fakturačných vecí a týchto záležitostí, to mala na starosti pani K.. On nemal na starosti pokladničnú knihu, len túto vlastnú, ktorú si sám kúpil a viedol. Značil si každý doklad a kópiu a všetky veci do tejto knihy. Podľa tejto knihy sa potom urobila aj tá kontrola. Na otázku prečo tam neuvádzal priebežné zostatky pokladničnej hotovosti, odpovedal, že mu postačovalo to, čo si viedol, teda každý jeden doklad, príjmový a výdavkový si zobral a napísal, aby vedel v konečnom účtovníctve, keď si sadli s pani K., aby prišli na to, koľko išlo cez pokladňu a koľko cez fakturácie, aby dosiahli tú sumu, ktorá bola stanovená v rámci MŠK, aby sa ku koncu roka nedostávali do plusu, pretože s.r.o. by nemala mať na účte ku koncu roka žiadne financie. Takto to aspoň ona vždycky deklarovala. Na otázku či ho A. K. nejakým spôsobom upozorňovala, že je napr. nejaký schodok alebo vysoký stav hotovosti na pokladni odpovedal, že nie, žiadnym spôsobom, a to ani mailom. Pokiaľ by také niečo zistil, tak určite by to hneď začal riešiť. Na otázku, či sa mal vyjadriť potom ako bola vykonaná kontrola, že je ochotný schodok vyrovnať pol na pol s p. K., odpovedal, že nie. Doklady, ktoré boli doložené v doplnku znaleckého posudku boli známe. Pani K. si brávala originály dokladov. On má len kópiu z týchto príjmových a výdavkových dokladov. Tie doklady neboli predložené do pôvodného znaleckého posudku, lebo tie doklady chceli aj s obhajcom predložiť vyšetrovateľovi.

Na otázku, keď vydával pokladničné doklady na proti podpis, keď ich podpisovali prezidenti klubov, kde si tieto evidoval, odpovedal, že v tej pokladničnej knihe. Pokladničné bloky boli v kancelárii. Ako povedal, originál si brala p. K., jeden si bral on a prezident klubu tiež jeden. Na otázku prečo predložil tieto doklady až po 2 rokoch ako sa vedie vyšetrovanie, odpovedal, že tieto doklady boli tam. Aj tá prvá kontrola, keď sa robila, tak sa robila z týchto dokladov a aj z tej pokladničnej knihy. Na otázku či vyberal z účtov aj nejaké vyššie sumy odpovedal, že v zásade nie. Len podľa potreby klubov, keď išli napr. na sústredenie, kde potrebovali zaplatiť v hotovosti, tak vyberali podľa požiadaviek prezidentov a jednotlivých ekonomických organizátorov týchto klubov. Nikdy to ale neboli také veľké sumy, možno raz, dvakrát. Keď napr. išli volejbalistky na sústredenie, tak si pamätá, že vtedy bolo žiadosťou nejakých 3.000,-Eur. Tiež, keď išli kupovať dresy, oblečenie a také veci. V týchto veciach bol dosť striktný, lebo aj spoločnosti, ktoré u nich robili prepravu športovcov, tak jeho predchodcovia to nejak nekontrolovali a utekali tam peniaze. Tak začal šetriť, a to aj u seba. Za prvé dva roky nepoberal ani odmenu za výkon funkcie, z dôvodu, že tie financie, ktoré mali ísť jemu, išli športovcom. Keď tam nastúpil, boli problémy s financiami. Robil úpravy v rámci hospodárskych smerníc a kontroloval aj cestovné náklady, ktoré riešili. On vyberal maximálne od tých 500 do 1.500,-Eur do pokladne. Vždycky toľko, koľko si prezidenti klubov nahlásili. Na otázku čo vie povedať o zmluve o poskytnutí dotácie pre MŠK z 2.12.2015 na sumu 3.000,Eur odpovedal, že Mesto svoju dotáciu 120.000,-Eur, ktorú dávalo do MŠK prerozdeľovalo hneď na začiatku s tým, že 50.000,-Eur sa posielalo futbalovému klubu a tie ďalšie financie sa prerozdelili tou formou ako mali pre ďalšie kluby, tak ho požiadal v tom čase hlavný ekonóm Mesta o to, aby troška počkali, lebo Mesto nemá toľko financií, že im nemôže toľko poslať na účet a že im v priebehu roka ešte pošle ďalšie financie. Keďže bola táto pohľadávka v rámci MŠK, dohodli sa s ekonómom Mesta aj s pani K., aby tieto peniaze nešli na účet MŠK z toho dôvodu, že by im zostalo na účte viacej financií ako by malo byť. Preto zobral papiere, na základe ktorých išiel vybrať túto sumu do pokladne mesta a týchto 3.000,-Eur doniesol do kancelárie MŠK, kde ich odovzdal p. K., aby spravila príjmový doklad. Aj doklady, ktoré mal z mesta odovzdal p. K., aby ich založila, aby ich potom mohli zverejniť na stránke MŠK. Tieto peniaze boli vydokladované, že boli použité na činnosť MŠK. Prakticky sa peniaze rozdali prezidentom jednotlivých klubov na ich žiadosť, tak ako bolo dané hospodárskou smernicou. Na otázku, prečo sa v marci 2016 neuskutočnil ten audit, o ktorý žiadali, odpovedal, že keďže všetky tie informácie, ktoré tam boli hneď po zasadnutí dozornej rady, o tom informoval pána primátora, že dozorná rada si žiada audit, tak vtedy primátor povedal, že kvôli čomu by sa mal robiť audit, lebo prakticky nič sa vtedy neriešilo. Až potom následne, keď prišla pani K. s hlavnou kontrolórkou mesta pani Vincentovou robiť kontrolu, tak druhýkrát žiadal, aj na základe majoritného vlastníka ( ktorým boli Technické služby ) a riaditeľa pána P., či nepoznajú nejakú spoločnosť, kto by vedel spraviť tento audit v rámci MŠK. Riaditeľ p. P. povedal, že spoločnosť, ktorá robí audit v rámci Technických služieb by nemala problém, aby spravila kontrolu v MŠK, ale pán primátor to zamietol a dodnes nevie z akých dôvodov sa to takto spravilo. Na otázku či sa snažil stretnúť a túto situáciu vysvetliť napr. so zástupcom poškodeného odpovedal, že žiadal o stretnutie s pánom primátorom a vysvetľoval mu, že nikdy nezobral financie z MŠK, že to musia byť len nejaké problémy čo sa týka vedenia účtovníctva. Aj správy, ktoré predkladali mestskému zastupiteľstvu, tak nikdy nebolo napísané, že by takýto schodok nastal v rámci MŠK. Na otázku či si porovnával doklady, najmä výdavkové doklady, ktoré boli vo vyšetrovacom spise so svojou pokladničnou knihou a svojimi kópiami a čo zistil, odpovedal, že áno, práve tam boli tie schodky, pretože hlavne pri zálohách, ktoré si brali jednotliví prezidenti klubov, tak spochybnil aj to, že keď prišla pani E., ktorá robila ekonomickú organizačnú pracovníčku v rámci volejbalového klubu a predtým robila v MŠK ekonómku a pred nimi a ďalšími ľuďmi, keď doniesla výdavkové doklady z tej sumy, ktorá išla zálohovou cestou, tak to pani K. zobrala tie doklady a roztrhala. Pani E. ju upozornila, že prečo, z akých dôvodov to trhá, tak jej pani K. vysvetlila, že tá záloha, ktorá bola prakticky ako už vyúčtovaná, tak ten doklad, že sa akože trhá. Potom niektoré tie doklady, ktoré boli tam, aj tie zálohové a možno aj tie, ktoré boli originál takýmto spôsobom pani K. likvidovala. Na otázku či si pamätá na mimoriadne valné zhromaždenie, kde sa mali prejednávať aj zistenia ohľadne schodku 23.320,-Eur a či tieto vysvetľoval, odpovedal, že áno, vysvetľoval to takisto a povedal, že túto záležitosť ide riešiť cez príslušné orgány a dal oznámenie na neznámeho páchateľa, aby sa dokázalo, kde tie financie išli. Na návrh prokurátora bol ďalej obžalovanému predložený listinný dôkaz – záznam emailovej komunikácie na č. l. 135 spisu. K tomuto sa vyjadril, že tento dokument vidí prvýkrát. Nevie, že by mu niečo také prišlo. K výpovedi svedka B. F. sa vyjadril ohľadne dotácie 3.000,-Eur, že po dohode s bývalou ekonómkou pani K. bolo dohodnuté, že sa zoberú v hotovosti v pokladni a dajú sa do pokladne MŠK, čo aj spravil, aj s dokumentami, ktoré mu svedok dal – zmluvou a príslušným dokladom, ktorý vydala pokladníčka. Pani K. to zobrala, dali to do pokladne a z tých peňazí 3.000,-Eur v tom mesiaci v decembri vybrali klubom

na ich činnosť. Teda peniaze neboli ním zobrané, ale boli rozdané tak, ako mali v rámci hospodárskej smernice. To si žiadal aj Soukeník-Štrbka, ktorý zastupuje MŠK, aby vydokladovali túto časť 3.000,-Eur, čo aj spravili a majú o tom doklady. Nevie o akých 26 tisíc sa potom hovorí, keď na tej kontrole, ktorá bola prevedená na MŠK sa hovorí o schodku 23 tisíc. Ďalej bol na hlavnom pojednávaní ako svedok vypočutý primátor Mesta Žiar nad Hronom, Mgr. L. M., ktorý v podstate vypovedal, že niekedy začiatkom roku cez jarné prázdniny, kedy bol ešte obž. C. konateľom MŠK, mu zavolala kontrolórka Mesta, že majú problém v MŠK, že na požiadanie ekonómky MŠK vykonala takú rýchlu kontrolu účtovníctva a financií v MŠK a zistila, že chýba v tom čase asi 23 tisíc eur v pokladni, ktoré prostriedky boli vyberané konateľom spoločnosti z účtu a neboli zúčtované s nejakými účtovnými výdavkovými dokladmi. Na to po pár dňoch zvolal stretnutie za účasti viacerých ľudí, už presne nevie kto tam bol - ekonómka a nevie či aj dozorná rada, kde túto vec preberali. Žiadal o vysvetlenie od pána konateľa, ktorého vysvetlenie bolo, že on má ako keby paralelnú evidenciu, že si vedie evidenciu a určite nič nevybral, že sa to môže porovnať s jeho evidenciou a ak chýbajú nejaké účtovné doklady, že sa nájdu. Takéto porovnanie sa aj vykonalo. To čo obž. ukázal, že nejakú evidenciu si viedol a doklady, ktoré mal on pozapisované, boli všetky aj zaúčtované. Potom pán C. povedal, že je ochotný ako keby škodu nahradiť, ale ak ekonómka nahradí polovicu. Keďže ekonómka nemala prístup na účet, nemala prístup k peniazom, tak nevidel ani on ani ona dôvod na to, aby niečo nahrádzala. Pokiaľ vie, tak s financiami nakladal výlučne konateľ. Následne oslovili všetky kluby, ktoré nakladali s týmito financiami a porovnávali ich doklady, lebo každý klub si vedie aj svoju evidenciu výdavkov. A presne čo mali zaúčtované v princípe aj sedelo s ich výdavkami, dá sa povedať na cent. A tým pádom bolo jasné, že peniaze, ktoré boli vybrané z účtu, či už kartou alebo v banke, že neboli zúčtované so žiadnymi účtovnými dokladmi. Následne podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, keďže nebola tam ochota komunikovať na tému vrátenia peňazí. Bola valná hromada a konateľ bol odvolaný alebo odstúpil. Na otázku či obž., keď sa prišlo na tieto nezrovnalosti, poskytol nejakú súčinnosť a predložil doklady, sa vyjadril, že nepredložil nič. Obž. len tvrdil, že má ešte nejakú svoju evidenciu, ktorú si viedol v nejakom zošite a že s týmto sa to musí porovnať a že je určite viac dokladov, ktoré nie sú zaúčtované. Ale pokiaľ si pamätá, tak nebol ani jeden doklad, ktorý nebol v účtovníctve spoločnosti a na ktorý by obž. poukázal, že toto tam chýba. Na otázku či bola s konateľom uzatvorená nejaká zmluva napr. mandátna alebo zmluva o výkone funkcie a pod., uviedol, že určite bola, ale presne si to nepamätá. Predchádzali tomu celému určité problémy predchádzajúceho konateľa, s ktorým vyjadrili nespokojnosť sponzori, tak tento následne skončil. Tie problémy však nemali súvis s účtovníctvom alebo peniazmi, malo to skôr súvis vzťahový. Preto bol navrhnutý pán C., ktorý bol v tom čase poslanec a dlhodobo bol v športovej komisii, že teda on bude konateľom spoločnosti. Nejakú dobu, pár mesiacov, možno pol roka robil obžalovaný túto funkciu bezodplatne, povedal, že nechce za to žiadne peniaze. To boli jeho slová. Potom následne sa dohodli a bolo to ustálené aj so sponzormi, ktorí mali zastúpenie v dozornej rade, že obž. bude pokračovať vo funkcii konateľa, tak tam bola dohodnutá aj nejaká odmena. Nevie sa však vyjadriť ako to bolo urobené, ako bola uzavretá zmluva, ale boli mu vyplácané nejaké peniaze, lebo vie, že to riešili, že bude mať odmenu za výkon funkcie po tej dobe, možno pol roka alebo koľko, kedy to robil ako keby zadarmo. Aká bola výška odmeny si nepamätá. Na otázku či MŠK eviduje nejaký záväzok voči obžalovanému, sa vyjadril, že tam nikdy nebolo, že obžalovanému niečo MŠK dlží. Na všetkých stretnutiach, čo sa konali v tejto veci, kde bola tiež dozorná rada a veľa ľudí a kde poberali dosť podrobne celé účtovníctvo, tak ani raz nepovedal, že mu niečo MŠK dlží. Čo sa týka okolností či bola vykonávaná v rokoch 2014-2016 inventarizácia pokladne si nepamätá, predpokladá, že ekonómka vykonávala, ale nevie povedať, lebo on nemal dôvod chodiť do účtovníctva. Keď obžalovaný nastúpil do funkcie, vie, že sa konalo prebratie spoločnosti, ale či sa to robilo aj formou inventarizácie jednotlivých účtov nevie, ani nevie povedať či bol overený počiatočný stav pokladne. Vie, že si preberali všetko, preberali si aj financie. Vedela by sa vyjadriť ekonómka, ktorá bola ekonómkou vtedy aj potom. Svedok B. F. pred súdom vypovedal, že do funkcie konateľa MŠK bol schválený valným zhromaždením v mesiaci marec 2016. Dovtedy ako prišiel do spoločnosti nemal vedomosť o tom, že tam vznikol nejaký dlh pokladničný. Bol pánom primátorom mesta oslovený, či by nešiel túto funkciu vykonávať opätovne, nakoľko v tejto funkcii už pôsobil od roku 2005 do roku 2011. Vie, že bývalý konateľ sa vzdal funkcie a bolo to potrebné riešiť. Vo veci bol vypočutý aj na polícii. Nevie prečo taký systém bol v spoločnosti zavedený, že konateľ ako jediný bol oprávnený konať za spoločnosť vo všetkých veciach, aj disponovať s výberom, či už cez bankové karty alebo cez účty v bankách. Ak konateľ vyberie určitú čiastku finančných prostriedkov, mal ich automaticky odovzdať ekonómke do pokladne, prijať a mať o tom potvrdenie, čo sa aj v súčasnosti deje. Nejako mu to tak prišlo, že peniaze zostávali

v pokladni do nejakých veľkých tisícov. Nevie povedať a pochopiť prečo to bolo takto riešené. Ak bol väčší obnos peňazí v pokladni, tak sa mal previesť na príslušný účet do banky. Kontrolu podľa jeho informácií vykonávala hlavná kontrolórka mesta. Vie, že kontroly boli priebežne od roku 2012, kde on bol aj členom komisie pre šport a mládež pri mestskom zastupiteľstve, ktorá sčasti riešila aj problémy a informácie, čo sa dejú v rámci MŠK. Vie, že následne boli robené viaceré kontroly. Až táto posledná kontrola asi začiatkom roka 2016 prišla na to, že v pokladni je dlh okolo 23.000,Eur. A ďalšia vec, ktorá narástla o tú sumu 3.000,-Eur bola zmluva o poskytnutí finančnej dotácie, ktorú ešte za Mesto v čase, kedy nebol ešte konateľom MŠK, pripravoval a dával na schválenie za Mesto Žiar nad Hronom. Vie, že finančné prostriedky boli vybraté v hotovosti v pokladni mestského úradu. Ani by sa nebolo na to prišlo, že tieto peniaze nie sú zaevidované v účtovníctve MŠK. Až pri konsolidácii spol. MŠK a Mesta Žiar nad Hronom, kde z pôvodných 64.000,-Eur, ktoré spoločnosť dostávala z Mesta tiež formou zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ekonómka spoločnosti doložila len túto výšku 64.000,-Eur. A tých 3.000,-Eur ekonómka Mesta zároveň oponovala, že kde sú tie peniaze 3.000,-Eur a ona o nich nevedela. Teda tie tri tisícky vlastne neboli odovzdané ani zaevidované v účtovníctve MŠK. O túto sumu sa ten balík ešte navýšil. Uplatňujú si teda škodu vo výške 26.320,22,-Eur. Na otázku či prebiehala potom nejaká komunikácia s obžalovaným a či bol účastný na tejto kontrole, odpovedal, že on na kontrole nebol účastný, lebo ešte v tom čase nebol konateľom spoločnosti. Či bol pri kontrole prítomný obžalovaný nevie povedať, ale myslí si, že prevzal zápisnicu. Ekonómka skončila ku augustu 2016 a potom nastúpila do MŠK nová ekonómka, pracovníčka mestského úradu. Celý chod MŠK je v budove mestského úradu. Ako konateľ je zodpovedný za vedenie účtovníctva i účtovné doklady. Účtovné doklady vedie účtovníčka – ekonómka. Účtovné doklady, ktoré boli prevzaté sú u nich na Mestskom úrade. Na otázku, či má vedomosť o znaleckom posudku, ktorý si nechal vypracovať obžalovaný zo strany A. E. a či videl aj doklady, ktoré sú prílohou znaleckého posudku odpovedal, že to videl. Videl aj tie doklady, niektoré boli nečitateľné. Na otázku či si tie doklady porovnával s dokladmi, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve, či sa doklady, ktoré sú v prílohe ZP, nachádzajú aj v účtovníctve spoločnosti odpovedal, že osobne nie, ale riešil to s ekonómkou a ona porovnávala tie účtovné doklady. Podľa výstupu ekonómky sú zaúčtované v spoločnosti MŠK, až na nejaký 1 – 2 doklady, ktoré boli nečitateľné. Ostatné sú v evidencii. Na otázku, či v čase, keď A. I. robila znalecký posudok jej MŠK predložil všetky tie doklady, ktorými disponuje teraz, odpovedal, že všetky. Svedkyňa A. J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona v MŠK účtovala a pán C. mal pokladňu, aj vyberal hotovosť z banky. Keď prišli jednotlivé kluby vyúčtovať, tak ona na základe podložených dokladov vypísala a skontrolovala doklady, či sú správne, vypísala výdajový pokladničný doklad a A. C. uhradil peniaze. Potom, keď to účtovala, tak zostatok na pokladni začal nejako podozrivo stúpať, tak pánovi C. vravela, že mali by to skontrolovať či náhodou niečo nechýba, nejaké doklady alebo niečo. Tak chodila vždy, kedy kluby si chodili vyúčtovávať. Ona tie doklady nosievala so sebou, zobrala si ich a zase ich doniesla. Nikdy nebolo času, lebo hneď o tretej obž. utekal preč, ako keby sa jej vyhýbal. Povedala mu nejako v lete, keď boli tie rôzne sústredenia, tak neúmerne vysoko vyberal zálohy, podľa nej a dával im. To čo vybral, tak nezodpovedalo tomu čo vlastne tým ľuďom dal. Ďalší pol roka prešiel. Prišiel koniec roka, december a samozrejme vyskočila strašne vysoká pokladňa. Ešte nejako pred Vianocami vybral 5 tisíc euro. A hovorila mu prečo to vybral, keď teraz nepotrebujú vôbec peniaze, že na nič im nie je treba a nikto nežiadal o takú vysokú sumu. Že on sa pomýlil a že to malo byť zo súkromného účtu. Tak mu hovorila, aby vrátil tieto peniaze naspäť na účet. Ďalšia vec bola taká, čo jej začalo byť potom podozrivé, že obž. si vybral v bankomate peniaze, ale bloček jej nedal a ona to nakoniec zistila len podľa bankového výpisu. Obž. si myslel, že keď jej nedá bloček, tak že ona to nezistí. Ďalšia vec bola potom ešte na konci roka, keď bol obž. na Mestskom úrade a tam mu dali dotáciu 3 tisíc euro. Vždycky s každou zmluvou, ktorá bola, tak vždycky utekal na zverejnenie. Túto zmluvu nedal zverejniť ani jej nedoniesol doklad, že tie peniaze prijal, ani jej to nijakým spôsobom neoznámil. Ona sa to dozvedela len keď robili konsolidáciu s Mestom, lebo to sa vlastne kontroluje medzi Mestským úradom a Mestským športovým klubom, všetky príjmy, všetky výdaje, ktoré tam boli. A pani ekonómka na Mestskom úrade jej povedala, že oni dávali 3 tisíc euro pánovi C.. Tak vraví, že ona o tom nemá žiadny doklad, absolútne. Čiže to bol už taký koniec, tak potom zavolala hlavnej kontrolórke Mesta, že je vysoký stav pokladne, že takto už ďalej ona nemieni obháňať, nech sa s tým niečo robí. Potom vlastne sedela komisia a tam prebrali všetky tie doklady. Išlo to potom aj na znalecké posudky, nevie ako to dopadlo, myslí si, že by malo byť v poriadku účtovníctvo. Bola vykonaná kontrola, kde bola prítomná ona aj hlavná kontrolórka Mesta a bol aj ručný zápis z tejto kontroly. Tam bola len kontrola pokladne, nie celého účtovníctva. Vie, že vtedy chceli zobrať na kontrolu i šanóny aj s hlavnou ekonómkou, ale tieto doklady obžalovaný odmietol vydať. Ako to bolo ďalej si už nepamätá, dali asi spraviť ten znalecký posudok. Na otázku akou

formou a ako často upozorňovala obžalovaného, že sú vysoké zostatky na pokladni, uviedla, že aj každý týždeň ho upozorňovala, ale minimálne raz za mesiac, keď uzavrela mesiac. Hovorila mu, aby si to prešli a išli to riešiť. Čo sa týka bankového účtu, tak ona nikdy nevybrala peniaze a nemala ani kartu. Úhrady ako internetbanking robila. Ako externá účtovníčka robila na mesačnej báze, takže aj internetbanking si stiahla raz za mesiac. K pokladni prístup nemala. Na otázku aká bola reakcia obžalovaného, keď ho vyzývala, odpovedala, že vždy povedal, že áno, dobre, ale ju proste klamal vo všetkom. Vyzývala ho ústne, lebo to brala tak, že on je konateľ a mal zodpovednosť za pokladňu. Obž. vyberal peniaze a všetko, čo sa týka financií mal pri sebe. Na otázku či bol stav pokladne v čase nástupu obžalovaného do funkcie konateľa overený inventarizáciou, odpovedala, že bol, ale aký bol stav pokladne si nepamätá. Na otázku ako často robila MŠK inventarizáciu v rámci roka, odpovedala, že nevie ako často si to obž. kontroloval. Písomná inventarizácia rok predtým nebola. Ona mu vravela, koľko tam je, keď bol u nej doma alebo v kancelárii. Inventarizácia bola teda ústna, nakoľko to nestíhala pripraviť. Na otázku či boli účtované aj zálohy uviedla, že tieto neboli účtované. Na otázku či obžalovaný vykonával pre poškodeného nejakú činnosť, služby odplatného charakteru a koľko mal fakturovať, odpovedala, že jedno obdobie si fakturoval, ale kedy to bolo si nepamätá. Nepamätá si koľko to bolo, môže byť 400,-Eur. Na otázku, že podľa jej výpovede mala obžalovaného na konci roka 2014 upozorňovať na vysoký stav pokladne a dohodli sa, že si akože bude vyplácať odmenu mesačne 700,-Eur v hotovosti, aby sa k tomu bližšie vyjadrila, uviedla, že ona mu to len navrhla. Nebola to dohoda. On to vôbec neakceptoval. To mala byť odmena za všetku činnosť, ktorú robil pre MŠK. Či mu bola táto suma 700,-Eur vyplácaná priebežne odo dňa nástupu do funkcie si nepamätá. Na otázku, keď upozorňovala obžalovaného, že je vysoký stav pokladne, či jej i nejako vysvetľoval z akého dôvodu, odpovedala, že vôbec nie. Vtedy raz tých 5.000,Eur, keď vybral pred Vianocami, tak povedal, že sa pomýlil, že to chcel vybrať zo súkromného účtu, ale ich potom nevrátil naspäť. Na otázku ohľadne dotácie 3.000,-Eur sa vyjadrila, že ku koncu roka bolo treba nejaké peniaze, tak obž. išiel na Mesto, kde mu dali v hotovosti 3.000,-Eur v pokladni. Podpísali zmluvu, peniaze zobral aj pokladničný doklad zobral, ale jej neodovzdal nič. Vždy s každou zmluvou utekal na zverejnenie, aby neboli nejakým spôsobom za to postihovaný. No a túto zmluvu nezverejnil vôbec a jej neodovzdal ani zmluvu, ani doklady o prevzatí peňazí. Svedkyňa A. N. O. pred súdom vypovedala, že robila hlavnú kontrolórku Mesta. Na základe toho, že A. J. K. ju upozornila na tú spreneveru, tak sa urobila v MŠK hĺbková kontrola, kde vypracovala správu, na základe ktorej sa to potom riešilo ďalej. Pán C. bol jediný konateľ a jediný mohol disponovať s účtami. Bolo to vtedy presne dokázateľné, že on jediný a nemohol to urobiť niekto iný. Vtedy sa robila kontrola aj za prítomnosti dvoch poslancov. Bola tam i pani K., pán C.. S tým, že mal zdokladovať tieto peniaze, vlastne kde sú a viac menej nemal ich zdokladovať čím. Tie peniaze jednoducho v mestskom rozpočte chýbali a doklady na to neboli. Na základe toho bola správa vypísaná, lebo jediný kto mohol disponovať s účtami a vyberať z nich bol len konateľ A. C. a nikto iný. Vykonávali teda kontrolu na pokladni, pričom skontrolovali všetky príjmy a výdaje za obdobie posledných dvoch rokov 2014, 2015 a zistila sa sprenevera vo výške asi 23 tisíc. Z kontroly je zápis, správa, ktorá sa predložila. Na otázku, či pri prvej výzve obžalovaný odmietol niečo vydať, odpovedala, že áno, to bolo asi len za prítomnosti pani K. a pána C., ale presne si to nepamätá. Oni potom robili už tú skutočnú kontrolu s tým, že sa pán C. vyzýval, teda mal možnosť, aby tie peniaze vrátil. Na otázku aká bola jeho reakcia na výsledok kontroly, uviedla, že on v podstate obvinil ekonómku pani K., že ona ho neupozornila. Chcel sa z toho nejako vymotať. Pani K. ale nemala žiadnu možnosť vyberať peniaze, tie peniaze vyberal obžalovaný. Na otázku aký bol počiatočný stav pokladne pri nástupe obžalovaného do funkcie konateľa a či bol tento stav pokladne inventarizovaný, uviedla, že určite bol v tom období, ale už nevie kedy nastupoval do funkcie. Čo sa týka rokov 2014, 2015, tak bola tam aj Správna rada, ktorá bola z poslancov mestského zastupiteľstva, takže inventarizácia sa tam mala predkladať. Ona vtedy kontrolu nerobila, takže nevie povedať či inventarizácia prebehla. Mala by sa inventarizácia podľa účtovného zákona robiť raz do roka, v účtovnej závierke. Na otázku či poškodený, teda MŠK eviduje nejaký peňažný záväzok voči obžalovanému, sa vyjadrila, že podľa nej obž. C. dlhuje peniaze Mestu. Malo by to byť v účtovníctve ako pohľadávka. Pokiaľ vie, tak obžalovanému ako konateľovi boli vyplácané peniaze na základe zmluvy. Nevie či to bolo 500 alebo 700 euro. V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, financie A. N. I., pod č. 30/2016 ( na č.l. 169 – 324 spisu ), z ktorého záverov v podstate vyplynulo, že spol. MŠK Žiar nad Hronom spol. s r.o. ( ďalej len „MŠK ZH“ ) mala založených celkom 7 účtov, a to v ČSOB banke, a.s., pričom znalkyňa mala k dispozícii výpisy z týchto účtov a pohyby na jednotlivých účtoch uviedla v tabuľkách č. 5 až 11 v znaleckom

posudku. Jednalo sa o účty označené ako hlavný účet, spoločný príspevkový účet, atletika, plavci, stolný tenis, volejbal a basketbal. Uviedla, že všetky finančné transakcie na bankových účtoch boli zachytené v účtovníctve a zostatky na účtoch súhlasia na stavy účtov v účtovníctve. Pokladňa MŠK ZH vedie pokladničnú knihu v elektronickej i tlačovej forme za všetky strediská spoločne. V elektronickej forme bola vedená prostredníctvom ekonomického softwaru Softip, ktorú viedla ekonómka. Pokladničná kniha vedená ručne bola vedená konateľom spoločnosti A. B. C.. Predmetná pokladničná kniha však nespĺňa náležitosti a nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Za najväčší nedostatok uvádza skutočnosť, že nie sú v nej vyčíslené priebežné zostatky k aktuálnemu dňu. Spoločnosť má v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve povinnosť inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti najmenej jedenkrát ročne. V rámci dotácií Mesta Žiar and Hronom zistila, že pri odsúhlasovaní dotácií s Mestom hlavná ekonómka Mesta uviedla sumu 67.000,-Eur, pričom sumu 3.000,-Eur mal A. C. prevziať v hotovosti na základe podpísania zmluvy. Tieto peniaze však neboli zahrnuté do účtovníctva z dôvodu, že A. C. údajne nepredložil ekonómke doklad a uvedenú skutočnosť nezverejnil na stránke I.. Z uvedeného dôvodu je v účtovníctve zaúčtovaná finančná operácia ako pohľadávka voči konateľovi interným dokladom. V predloženej inventarizácii účtov ku dňu 31.12.2014 je založený inventarizačný zápis z čiastkovej inventarizačnej komisie účtu 211 – pokladňa, ktorý neobsahuje skutočný stav finančných prostriedkov k 31.12.2014. Na inventarizačnom zápise je uvedený len účtovný stav finančných prostriedkov k 31.12.2014, a to vo výške 13.084,87,-Eur a tento zápis je podpísaný A. J. K.. Absentuje tu podpis zodpovedného za vykonanie inventúry finančných prostriedkov A. B. C.. K vypracovaniu ZP však bola predložená účtovná závierka k 31.12.2014, podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti. V predloženej účtovnej závierke MŠK ZH vykazuje finančný majetok vo výške 18.948,-Eur. Podľa predloženej hlavnej knihy MŠK ZH vykazuje k 31.12.2014 na finančných účtoch zostatky : Účet 211 pokladnica – 13.084,87,-Eur Účet 221 bankové účty – 5.862,72,-Eur. Znalkyňa konštatovala, že v účtovníctve MŠK ZH boli zúčtované všetky predložené príjmové a výdavkové doklady, boli správne zaúčtované prevody medzi jednotlivými bankovými účtami a boli správne zúčtované všetky finančné operácie medzi pokladňou a bankovými výpismi. Nebola znalcom zistená žiadna finančná operácia, ktorá by absentovala v predloženom účtovníctve MŠK ZH. V rámci ZP tiež vykonala kontrolu výberu finančných prostriedkov z bankových účtov s príjmami do pokladne z bankových účtov ( strany 76 - 77 znaleckého posudku ) z dôvodu kontroly zaúčtovania všetkých vzájomných finančných transakcií, pričom zistila, že všetky výbery z bankových účtov boli zúčtované do pokladne a všetky finančné transakcie medzi bankovými účtami boli navzájom zaúčtované. Podľa tabuľky v rámci záverov ZP znalkyňa uviedla i tabuľku rekapitulácie príjmov a výdavkov za obdobie 01/2015 až 03/2016, podľa ktorej bol zistený stav finančných prostriedkov vo výške 24.209,70,-Eur. V štádiu súdneho konania bol zo strany obhajoby predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, A. G. E., pod č. 3/2018 ( na č.l. 655 – 709 spisu ), v ktorého záveroch znalkyňa konštatovala, že v účtovníctve spol. MŠK Žiar nad Hronom sa nenachádzajú všetky predložené výdavkové doklady, ktorých presný zoznam uviedla v tabuľkách podľa mesiacov vo svojom ZP a fotokópie týchto dokladov v prílohe ZP. Spočítaním neuvedených dokladov zistila, že výška nezaúčtovaných dokladov je vyššia ako schodok, ktorý vyčíslil v zápise. V účtovníctve neboli uvedené doklady v celkovej sume 28.856,44,-Eur. Po zohľadnení predložených výdavkových dokladov MŠK ZH nevznikol žiadny schodok. Nezaúčtované výdavky sú vo vyššej sume ako je vykázané výška schodku spolu so zostatkom na pokladni, čo nie je možné. Z uvedeného vyplýva, že účtovníctvo nebolo vedené preukazne a správne. MŠK ZH neeviduje k 31.12.2016 ani k 31.12.2017 pohľadávku voči bývalému konateľovi A. B. C.. Ďalej bolo znalkyňou predložené doplnenie č. 1 k pôvodnému ZP - znalecký úkon pod. č. 5/2018 ( č.l. 754 – 756 ), v ktorom v podstate zotrvala v celom rozsahu na záveroch svojho ZP č. 3/2018. Tu okrem iného poukázala, že v ZP č. 30/2016 v prehľade tabuľky č. 1 sú uvedené hotovostné príjmy a výdavky, ktoré nie sú usporiadané chronologicky v rámci jednotlivých mesiacov a dní. V mesiaci máj 2015 a júl 2015 je uvedené, že výdavky v týchto mesiacoch boli nula. V tabuľke č. 1 ale v položkovitých obratoch podľa dní v mesiaci máj uvádza na stane 22 posudku 24 položiek výdajov z pokladne v celkovej sume 1.650,89,-Eur podľa jednotlivých dní, ktoré vo výdavkoch v zápisnici z vykonanej kontroly fyzického stavu pokladne zo dňa 1.3.2016 kontrolná skupina neuvádza a neuvádza ich ani znalkyňa, kde zhodne uvádzajú výdavky nula. Nakoľko závery ZP znalkyne A. G. E. boli zásadne rozdielne ako zistenia v znaleckom posudku č. 30/2016, vypracovanom znalkyňou A. N. I., súd vyzval znalkyňu na vyjadrenie, či pri vypracovaní svojho ZP mala k dispozícii všetky listinné dôkazy, aj výdavkové pokladničné doklady uvedené v posudku č. 3/2018 a v prípade, ak tieto nemala k dispozícii, či to môže mať vplyv na závery jej znaleckého posudku. Znalkyňa A. N. I. súdu následne doručila písomné vyjadrenie zo dňa 19.7.2018 ( č.l. 723 až

748 spisu ). V tomto o.i. konštatovala, že pokiaľ A. E. uvádza na stranách 12-15 svojho ZP doklady, ktoré podľa nej neboli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti v celkovej výške výdavkov 28.856,44,Eur za obdobie od januára 2015 do februára 2016, tak uvedené tvrdenia považuje za nesprávne. Všetky doklady sú zaúčtované, prípadne vyúčtované, pričom vo svojom vyjadrení doplnila i tabuľky k dokladom, ktoré A. E. uvádzala ako nezaúčtované ( strany 13 – 17 vyjadrenia ), avšak tieto boli v účtovníctve zaúčtované na položky a boli uvedené aj tabuľke č. 1 v znaleckom posudku č. 30/2016. Tieto výdavky vo svojom ZP rozpísala na viac položiek t.j. podľa účelu ich použitia. V účtovníctve MŠK ZH sa teda nachádzajú všetky predložené výdavkové doklady. Nebol zaúčtovaný len doklad na sumu 300,-Eur vyplatený dňa 2.2.2015 B. C., kde na doklade je uvedený účel „vyplatenie vlastných financií na réžiu klubov“. Uvedený výdaj nie je zaevidovaný ani v ručne vedenej pokladni. Ide o výdaj B. C., ktorý nebol zúčtovaný a teda finančné prostriedky by mal vrátiť do pokladne, prípadne ich zúčtovať. K otázke schodku v pokladni MŠK ZH uviedla, že tento predstavuje sumu 23.846,60,-Eur. Toto manko bolo v účtovníctve zaúčtované interným dokladom č. UKO801-1, na účet 549 – manká a škody, s protizápisom na účet 211 pokladňa. Uvedeným zápisom účtovná jednotka ponížila stav finančných prostriedkov na skutočný stav a škodu zaúčtovala na príslušný účet. Postupovala tak v zmysle zákona o účtovníctve. Pohľadávka voči konkrétnej osobe sa účtuje dňom, kedy máme o tejto pohľadávke relevantný doklad a tým je v danom prípade správa z polície. Z uvedeného dôvodu sa o pohľadávke v účtovnej jednotke neúčtovalo. Účtovníctvo bolo vedené preukazne a správne. Za nedostatok považuje iba to, že v spoločnosti neúčtovali výdaj finančných prostriedkov poskytnutých na zálohy. V účtovnej jednotke sa priebežne podľa potreby poskytovali zálohy jednotlivým prezidentom športových klubov. Po ukončení akcie, na ktorú im bola poskytnutá záloha prišli prezidenti stredísk vyúčtovať túto zálohu na MŠK do hlavnej pokladne. Pri poskytnutí zálohu bol vypísaný trojmo výdajový pokladničný doklad, pričom jeden išiel prezidentovi, jeden zostal na pokladni MŠK a jeden zostal u účtovníčky. Pri ich vyúčtovaní sa uvedené zálohové doklady zrušili a bol vystavený nový výdavkový doklad na celkovú sumu predložených daňových dokladov, avšak doplatený bol len rozdiel medzi zálohou a predloženými dokladmi, prípadne bol vrátený preplatok zo zálohy späť do pokladne. Takýto postup bol zavedený počas celého trvania MŠK. Uvedené pochybenie nemá vplyv na závery jej znaleckého posudku, nakoľko všetky poskytnuté zálohy boli následne zúčtované, okrem spomenutej zálohy vo výške 300,-Eur poskytnutej B. C.. V prípade, že záloha nebola vyúčtovaná ku koncu kalendárneho roku, táto bola zaúčtovaná na účte 314 analytická evidencia s príslušným strediskom. K 1.1.2015 bola takto zaúčtovaná záloha 2.000,Eur v prospech volejbalového klubu, ktorá bola následne zúčtovaná v januári 2015 a záloha vo výške 1.500,-Eur poskytnutá basketbalovému klubu v mesiaci december 2015 bola zaúčtovaná na účet 314 a v mesiaci január, kedy došlo j jej vyúčtovaniu bola táto záloha preúčtovaná. I vzhľadom na skutočnosť, že prezentované závery súdnych znalkýň A. N. I. a A. G. E. sú vo viacerých podstatných skutočnostiach rozdielne, súd uznesením č.k. 4T/6/20018-789 zo dňa 12.10.2018 pribral do konania znaleckú organizáciu – Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ktorá vypracovala znalecký posudok pod. č. 1/2019 ( č.l. 795 – 907 spisu ). Znalecká organizácia vykonala jednak analýzu oboch uvedených znaleckých posudkov ako i vlastné znalecké skúmanie predložených podkladov t.j. prvotnej účtovnej dokumentácie MŠK ZH v listinnej a elektronickej podobe ( príjmové a výdavkové pokladničné doklady za obdobie rokov 2015 a 2016, bankové výpisy za obdobie rokov 2015 a 2016, vrátane listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktorý bol tiež zaslaný znaleckej organizácii ). Na základe vykonaných analýz znalec konštatoval, že s výnimkou troch VPD v sume 2.770,-Eur doložených do spisu obžalovaným, bolo možné ostatné VPD identifikovať v prvotnej účtovnej dokumentácii tzn., že boli zaúčtované. Rovnako konštatoval, že MŠK ZH mala povinnosť v zmysle § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V zmysle § 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V danom prípade znalec vychádzal zo skutočnosti, že účtovná závierka MŠK ZH za rok 2014 zobrazuje štruktúrovaný prehľad o vernom a pravdivom obraze predmetu účtovníctva, ktorú potvrdil svojím podpisom štatutárny orgán spoločnosti t.j. obžalovaný. Východiskom pre posúdenie schodku v pokladnici MŠK ZH je stav pokladne uvedený v účtovnej závierke za rok 2014. K tomuto stavu pokladne sú následne pripočítané príjmy a odpočítané výdavky zaúčtované do 31.12.2015 a k tomuto stavu následne znalec pripočítal príjmové a odpočítal výdavkové pokladničné doklady do dátumu 25.2.2016, kedy bola vykonaná kontrola fyzického stavu pokladne MŠK ZH hlavným kontrolórom Mesta Žiar nad Hronom. Na základe uvedeného prevzala zostatok finančných účtov 211 pokladnica a 221 bankové účty k 31.12.2014 ako počiatočný stav 1.1.2015. Suma 18.948,-Eur, identifikovaná v účtovnej závierke za rok 2014 predstavuje súčet hotovosti evidovanej v účtovných

knihách v sume 13.084,87,-Eur a zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch v celkovej sume 5.862,72,-Eur. Fyzicky vykonanou kontrolou bol ku dňu kontroly zistený stav pokladne v sume 302,72,Eur. Na základe vykonanej analýzy znalec konštatoval schodok pokladničnej hotovosti k 25.2.2016 v sume 23.320,22,-Eur podľa údajov v účtovnej evidencii. Schodok pokladničnej hotovosti podľa dokladov predložených obžalovaným by bol v sume 20.550,22,-Eur. Sporné tri výdavkové pokladničné doklady predložené obžalovaným pritom nevykazujú všetky náležitosti účtovného dokladu, absentuje tu poradové číslo a účtovací predpis. Jedná sa o VPD zo dňa 15.1.2015 vyplatené A. B. E. na sumu 710,-Eur; zo dňa 2.2.2015 vyplatené B. C. na sumu 300,-Eur; zo dňa 23.6.2015 vyplatené Q. R. na sumu 1.760,-Eur. V rámci znaleckého skúmania tiež znalec konštatoval, že v MŠK ZH v roku 2015 dochádzalo z účtovného hľadiska k neštandardnému narábaniu s finančnou hotovosťou predovšetkým pri poskytovaní a následnom zúčtovaní finančných záloh jednotlivým predsedom športových klubov. Zaužívanou praxou bolo poskytnúť finančné prostriedky z pokladnice žiadateľovi, pričom vystavený VPD nebol zaúčtovaný do účtovnej evidencie. Zúčtovanie takto vystavených VPD a vyplatených finančných prostriedkov prebiehalo tak, že pôvodne vystavený VPD bol prečiarknutý s popisom „zúčtované k dd/mm/ rok“. Rozdiel, ktorý vznikol medzi výškou poskytnutej zálohy a skutočne zdokladovaných výdavkov mal byť následne finančne vysporiadaný. Znalecká organizácia ďalej konštatovala, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku znalkyne A. G. E.. Táto o.i. vo svojom ZP uvádzala, že viaceré dodatočne doložené VPD mali podľa nej všetky náležitosti účtovného dokladu v zmysle zákona o účtovníctve a celkovo takto špecifikovala 47 VPD v celkovej sume 28.855.84,-Eur. Taktiež uvádza, že nevznikol schodok v pokladnici MŠK ZH. Znalecká organizácia sa s týmito závermi nestotožňuje, pretože svojou vlastnou znaleckou činnosťou overila, že v účtovnej evidencii nie sú zaúčtované iba tri VPD v celkovej sume 2.770,-Eur a vlastným znaleckým dokazovaním preukázala vznik schodku v pokladnici MŠK ZH. So závermi znaleckého posudku znalkyne A. N. I. sa stotožňuje v plnej miere. Nesúhlasí len s jej písomným vyjadrením zo dňa 19.7.2018, vyžiadaným zo stany súdu, a to s výrokom, že všetky VPD doložené do súdneho spisu obžalovaným boli zaúčtované v účtovnej evidencii MŠK ZH ( s tým, že uvedené tri VDP v účtovnej evidencii identifikované neboli ). Na hlavnom pojednávaní boli následne tiež vypočuté súdne znalkyne A. N. I. aj A. G. E.. Obidve znalkyne v podstate zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov a ich doplnení. Znalkyňa A. G. E. vypovedala, že trvá na záveroch svojho ZP, ktorý vypracovala na základe podkladov, ktoré jej predložil zadávateľ, teda obžalovaný. Mala k dispozícii aj ZP č. 30/2016, aj účtovné závierky, ktoré sú verejne dostupné. Komplet celé účtovníctvo nemala. Nakoľko zistila niektoré rozdiely a boli tam diametrálne odlišné údaje, ktoré mali vplyv na závery, tak ich v ZP uviedla. Podľa nej pokiaľ sa oboznámila so ZP Ekonomickej univerzity, tak táto sa prikláňa k záverom ZP č. 30/2016, ale zároveň Ekonomická univerzita prebrala závery z jej znaleckého posudku a nie zo ZP č. 30/2016. Jednalo sa hlavne o zaúčtovanie alebo nezaúčtovanie dokladov, kde ona uviedla na strane 10, že bolo nezaúčtované podstatne viac dokumentov, ktoré sú tam vyčíslené v celkovej sume 1.650,89,-Eur, teda celkom 24 položiek. Toto bolo prebraté aj do znaleckého posudku Ekonomickej univerzity. Taktiež pokiaľ konštatovala, že neboli zúčtované zálohy, to bolo rovnako napísané i v ZP Ekonomickej univerzity, že sa o nich neúčtovalo. Keď niekto zobral zálohu a v prípade ich nezaúčtovania to malo vplyv na celkový schodok. Keď bola záloha zobratá, čiže bol výdavok a doklady sú k tomu doložené a tvrdilo sa tam, že sú tie doklady v účtovníctve zahrnuté. Niektoré boli, čo tiež vo svojom posudku napísala, pokiaľ sa to zhodovalo s takou sumou, ktorá sa nachádzala v účtovníctve, tak to akceptovala, ale pokiaľ nie, tak nie sú tam. Tak to je ten rozdiel. Vo svojom ZP vypísala na strane 16 doklady, ktoré neboli v účtovníctve zahrnuté a bolo ich za 28.856,44,Eur. Podľa nej Ekonomická univerzita prebrala závery z jej posudku, ale ich mylne priradila k posudku č. 30/216. Konkrétne to, že v máji a júni je nula a ona tam vyčíslila 24 položiek, v celkovej sume 1.650,89,Eur, čo rovnako uvádza posudok Ekonomickej univerzity. Znalkyňa A. N. I. pri výsluchu poukázala, že ku ZP A. E. predložila písomné vyjadrenie, kde uviedla jednotlivé rozdiely, ktoré vznikli medzi znaleckými posudkami s tým, že s jej závermi sa stotožnila aj Ekonomická univerzita v Bratislave. Čo sa týka uvádzaných rozdielov, tak na otázku ohľadne účtovných operácií vykonaných v mesiaci máj 2015, kde sa v jej znaleckom posudku uvádza nula, odpovedala, že tam aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.7.2018 na strane 4 uvádzala, že v tabuľke č. 1 na strane 22 sú skutočne evidované výdavky v mesiaci máj, avšak obdobie v prvom stĺpci je uvedené jún. Bola to len technická chyba, to znamená, že tie výdavky, ktoré mali napr. dátum 5.5.2015 v tabuľke uviedla v období 2015/06, to znamená, že tieto výdavky boli ako keby sčítané spolu do júnových výdavkov. Nemá to vplyv na závery znaleckého posudku. Má to vplyv akurát na záver tých finančných prostriedkov v danom mesiaci, ale tieto výdavky neboli opomenuté v znaleckom posudku, boli zúčtované v mesiaci

jún. Na otázku či sú v ZP č. 30/2016 uvedené hotovostné príjmy a výdavky usporiadané chronologicky, sa vyjadrila, že je pravdou, že nie sú usporiadané chronologicky. V správnom účtovníctve sa vedú chronologicky. Uvedenú tabuľku vypracovala na základe podkladov uvedených pod tabuľkou, teda na základe zostavy pohybov na účte 211 – pokladňa. To znamená, že ak bol nejaký mesiac uzavretý a boli tam dopĺňané doklady do predchádzajúceho mesiaca, tak to bolo účtované v nasledujúcom mesiaci. Tento dôvod bol, že neboli chronologicky usporiadané. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo príp. iné majetková práva. Podľa § 130 ods. 3 Tr. zákona sa zverenou vecou rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Podľa ods. 4 sa prisvojením veci rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Za vec sa v zmysle § 130 ods. 1 Tr. zákona považujú i peňažné prostriedky v hotovosti. Škodou na majetku sa rozumie majetková ujma alebo reálny úbytok na majetku, či ujma na zisku. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý má v prvom a druhom odseku charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona ). Súd k otázke posudzovania peňažných prostriedkov na účte ako „zverenej veci“ uvádza, že Tr. zákon v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 písm. d/, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2016 výslovne považuje za vec i peňažné prostriedky na účte. Obžalovanému sa pritom kladie za vinu, že peňažné prostriedky z účtov MŠK ZH vyberal v hotovosti, či už osobne v banke alebo z bankomatu resp. vybral hotovostné peňažné prostriedky z fyzickej pokladne MŠK ZH a túto hotovosť neoprávnene použil pre svoje potreby na nezistený účel. Nejedná sa teda o prisvojenie si nematerializovaných financií, či pohľadávky. Je nesporné, že obžalovaný bol v rozhodnom čase jediným konateľom spoločnosti Mestský športový klub Žiar nad Hornom, spol. s r.o. a ako jediný bol oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami tejto spoločnosti. Peňažné prostriedky, ktoré vybral z bankových účtov spoločnosti, z jej pokladne a v jednom prípade prevzal ako hotovosť v pokladni Mesta Žiar nad Hronom ( dotácia v sume 3.000,-Eur ), teda dostal do sféry svojej dispozície a následne tieto peňažné prostriedky nepoužil spôsobom a na účely, na ktorý boli určené, ale si ich prisvojil tým, že ich použil pre vlastné potreby. Podstatou protiprávnosti jeho konania nie je samotný výber peňažných prostriedkov, ale ich následné použitie v rozpore s účelom, na ktoré mali byť tieto prostriedky v rámci predmetu činnosti spol. MŠK ZH použité. V zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade je žalovaný skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, pri ktorom Trestný zákon platný a účinný v čase spáchania činu stanovil výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Dňom 6.8.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorým došlo ku zmene trestnej sadzby uvedenej v druhom odseku § 213, a to vo výmere „až na 4 roky“. Zároveň došlo k úprave výšky škody ako kvalifikačného znaku skutkovej podstaty majetkových trestných činov, pričom v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona sa podľa novej právnej úpravy sa väčšou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000 eur. Trestnosť činu je nevyhnutné posúdiť podľa Tr. zákona v znení platnom a účinnom od 6.8.2024, ktorému síce zodpovedá rovnaká právna kvalifikácia skutku podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, ale nová právna úprava je z hľadiska trestnosti činu pre páchateľa priaznivejšia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že obž. A. B. C. sa dopustil žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona účinného od 6.8.2024, keďže konaním uvedeným v skutkovej vete, ako osoba, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania trestného činu, nakoľko

žiadne peniaze nespreneveril. Počas jeho pôsobenia v MŠK ZH, tento riadne fungoval a neboli podľa neho žiadne problémy. Účtovníctvo viedla A. K., ktorá ho nikdy neupozornila na to, že sú vysoké stavy na pokladni ani na to, že chýbajú nejaké peniaze. Nie je si vôbec vedomí údajného schodku. Čo sa týka nakladania s financiami, on chodieval na základe požiadavky pani K. vyberať v hotovosti financie z banky a tie jej potom odovzdal spolu s potvrdením z banky. Pani K. na to mala spraviť príjmový doklad a mať financie v pokladni. Tieto financie si potom jednotliví prezidenti chodili vybrať na základe ich požiadaviek do kancelárie MŠK a peniaze sa im vyplácali ako zálohy. Čo sa týkalo účtov, väčšinou tieto veci riešila pani K. a v rámci pokladne to riešili obidvaja. Prístup k účtom mal on i pani K.. Platobné karty k týmto účtom boli odložené v pokladničke MŠK. Prístup k tejto mal on aj pani K.. Karty nepoužíval on ani pani K.. Asi raz alebo dvakrát vyberal platobnou kartou. Pokladničnú knihu mala na starosti pani K.. Potom si začal prakticky z vlastného presvedčenia viesť aj on takúto knihu, aby mal prehľad o financiách, ktoré tiekli do pokladne. Ohľadne zmluvy o poskytnutí dotácie pre MŠK z 2.12.2015 na sumu 3.000,Eur sa vyjadril, že túto sumu doniesol do kancelárie MŠK, kde ich odovzdal p. K., aby spravila príjmový doklad. Aj doklady, ktoré mal z Mesta jej odovzdal, aby ich založila a potom sa mohli zverejniť. Tieto peniaze boli vydokladované, že boli použité na činnosť MŠK. On nikdy nezobral financie z MŠK, musia to byť len nejaké problémy, čo sa týka vedenia účtovníctva. Predložil v priebehu konania do spisu kópie dokladov, ktoré sú uvedené aj v znaleckom posudku A. E.. Práve tam boli tie schodky, nakoľko pani K. tie originály dokladov, ktoré boli zálohové následne likvidovala, čo vysvetľovala tým, že keď bola tá záloha vyúčtovaná, tak ten doklad sa roztrhá. Obrana obžalovaného však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním. Obž. A. B. C. je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaný výpoveďami svedkov - A. J. K., A. N. O., sčasti tiež B. F. a I. L. M., závermi znaleckých posudkov znalcov A. N. I. a znaleckej organizácie Ekonomická univerzita v Bratislave, ako i ďalšími listinnými dôkazmi. V rámci spol. MŠK ZH bola za vedenie účtovníctva zodpovedná A. J. K., ktorá vykonávala túto činnosť v rámci svojej spol. Credit Accounting, s.r.o., na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb uzavretej dňa 31.12.2012. Na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa potvrdila, že ona v MŠK ZH účtovala, ale peniaze v hotovosti z banky vyberal iba konateľ, teda A. C. a tento mal i fyzickú pokladňu. Ona nikdy peniaze z účtov nevyberala, nebola na to oprávnená a nemala ani kartu. K pokladni prístup nemala. Z pokladne sa vyplácali peniaze jednotlivým športovým klubom, na základe výdavkového pokladničného dokladu. V určitom období zistila, že zostatok na pokladni začal podozrivo stúpať, tak konateľovi A. C. vravela, že by mali skontrolovať či náhodou niečo nechýba, napr. nejaké doklady alebo niečo. Toto mu hovorila už nejako v lete. Napriek jej ďalším upozorneniam, obžalovaný na to nereagoval, nikdy nemal čas, ako keby sa jej vyhýbal. Okrem toho, že ho opakovane upozorňovala ústne, napísala mu aj email, ktorý doložila do spisu ( nachádzajúci sa na č.l. 134-135 s dátumom 24.11.2015 ). Ku koncu roka 2015 vyskočila strašne vysoká pokladňa. Ešte nejak pred Vianocami obžalovaný vybral z účtu MŠK ZH sumu 5 tisíc eur, pričom, keď mu povedala, že prečo to vybral, keď teraz peniaze nepotrebujú, tak jej uviedol, že sa pomýlil a že to malo byť zo súkromného účtu. Tiež sa stalo, že obž. vybral v bankomate peniaze a bloček jej nedal a ona to nakoniec zistila len podľa bankového výpisu. Myslel si, že keď jej nedá bloček, tak ona to nezistí. Ďalšia vec bola potom na konci roka, kedy bol obž. na Mestskom úrade, kde prevzal v hotovosti 3 tisíc eur ako dotáciu. Túto zmluvu nedal zverejniť na internete a nedoniesol jej ani doklad, že tie peniaze prijal. O tejto dotácii sa dozvedela len neskôr, keď robili konsolidáciu s Mestom, lebo to sa kontroluje medzi Mestským úradom a Mestským športovým klubom a pani ekonómka na Mestskom úrade jej povedala, že dávali 3 tisíc euro pánovi C.. To už bol taký koniec, tak potom zavolala hlavnej kontrolórke Mesta, že je vysoký stav pokladne, že takto už ďalej ona nemieni obháňať, nech sa s tým niečo robí. Bola teda vykonaná kontrola, kde bola prítomná hlavná kontrolórka Mesta a o výsledku kontroly bol spravený zápis. Tam bola len kontrola pokladne, nie celého účtovníctva. Je pravdou, že písomná inventarizácia pokladne rok predtým urobená nebola, nakoľko to nestihla pripraviť, ale inventarizácia bola ústna, obžalovaného o tom informovala. Je pravdou, že v rámci vedenia účtovníctva v spol. MŠK ZH boli zistené nedostatky a pochybenia, ktoré však nemajú vplyv na vznik schodku na pokladni, keďže tento bol jasne preukázaný podrobnou kontrolou celého účtovníctva spoločnosti znalcami, teda nie len pokladne, ale aj účtov a všetkých účtovných dokladov. Znalci poukázali, že v rozhodnom období neboli správne účtované zálohy a nebola vykonaná písomná inventarizácia, avšak bolo možné vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2014. Podľa tejto bol zostatok finančných účtov 211 pokladnica a 221 bankové účty k 31.12.2014 v sume 18.948,-Eur. Ide o súčet hotovosti evidovanej v účtovných knihách 13.084,87,-Eur a zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch 5.862,72,-Eur. Účtovnú závierku podpísal obžalovaný ako zodpovedná osoba - konateľ spoločnosti a tým potvrdil jej správnosť. Zároveň bol teda preukázateľne oboznámený so

stavom finančných prostriedkov ako i ďalšími ukazovateľmi uvádzanými v účtovnej závierke. V tomto smere je tiež potrebné uviesť, že obžalovaný vykonával funkciu konateľa od 24.2.2012, teda fyzicky nepreberal pokladňu k 1.1.2015, ale v čase nástupu do funkcie. Počas celého tohto obdobia bol jedinou osobou oprávnenou vyberať peňažné prostriedky z účtov MŠK ZH a disponovať s peňažnou hotovosťou. Sám uvádzal, že si viedol i vlastnú evidenciu v rámci platieb z pokladne a teda musel byť veľmi dobre oboznámený jednak s účtovným ako i reálnym stavom financií v pokladni. Pokiaľ by skutočne mal nejaké pochybnosti ohľadne spôsobu vedenia účtovníctva zo strany A. J. K., mohol ju požiadať o vysvetlenie, odstránenie prípadných nedostatkov či iniciovať kontrolu. V danom prípade práve naopak, A. J. K. obžalovaného upozorňovala na vysoký stav peňažných prostriedkov na pokladni a vzhľadom na to, že na jej upozornenia vôbec nereagoval, obrátila sa na hlavnú kontrolórku Mesta Žiar nad Hronom. Svedkyňa A. N. O., ktorá bola hlavnou kontrolórkou Mesta Žiar nad Hronom potvrdila, že ju na možnú spreneveru v MŠK ZH upozornila ekonómka A. J. K.. Následne sa urobila v MŠK hĺbková kontrola, kde vypracovala písomnú správu, na základe ktorej sa to potom riešilo ďalej. Obžalovaný A. B. C. bol jediným konateľom spoločnosti a jediný mohol disponovať s účtami. Kontrola sa urobila i za prítomnosti A. K., A. C. a tiež poslancov Mestského zastupiteľstva, o čom je spravený zápis. Obžalovaný mal zdokladovať kde vlastne sú tieto peniaze a viac menej nemal ich zdokladovať čím. Peniaze jednoducho chýbali a doklady na to neboli. Vykonávali kontrolu na pokladni, skontrolovali všetky príjmy a výdaje za obdobie posledných dvoch rokov 2014, 2015 a zistila sa sprenevera vo výške cca 23 tisíc eur. Obž. v podstate obvinil ekonómku A. K., že ona ho neupozornila. A. K. ale nemala žiadnu možnosť vyberať peniaze a tieto vyberal iba obžalovaný, ktorý bol konateľom spoločnosti. Z návrhu správy hlavného kontrolóra Mesta Žiar nad Hronom ( č.l. 329 – 332 + prílohy na č.l. 334 – 353 spisu ) bolo preukázané, že dňa 25.2.2016 bola vykonaná kontrola fyzického stavu pokladne v kancelárii MŠK ZH a následne aj fyzická kontrola pokladne za obdobie od 1.1.2015 do 25.2.2016. Dňa 1.3.2016 bola vykonaná opakovaná kontrola fyzického stavu pokladne MŠK ZH. Pri kontrole bolo zistené, že zostatok na pokladni k 31.12.2014 bol vo výške 13.084,87,-Eur. Boli odkontrolované prvotné doklady v pokladni od 1.1.2015 do 25.2.2016, pričom bol zistený konečný stav pokladne k 25.2.2016 v sume 23.622,94,-Eur. Fyzicky sa v pokladni nachádzala hotovosť 302,72,-Eur. Zistený bol schodok na pokladni vo výške 23.320,22,-Eur. Rovnako podľa zápisnice z kontroly fyzického stavu pokladne MŠK ZH zo dňa 1.3.2016, vykonanej v kancelárii MŠK ZH vyplýva, že fyzicky sa v pokladni nachádzala hotovosť 302,72,Eur a bol zistený schodok na pokladni vo výške 23.320,22,-Eur. Pri kontrole boli prítomní A. N. O., A. J. K., člen dozornej rady MŠK ZH A. I. P. a poslanec MsZ Žiar and Hronom Ing. N. O.. Prítomný bol i konateľ A. B. C., ktorý podľa poznámky zápisnicu z kontroly odmietol podpísať. Mestský športový klub Žiar and Hronom, spol. s r.o. vznikol zápisom do obchodného registra dňa 27.5.2003, pričom sa jedná o spoločnosť, v ktorej má 15 %-ný podiel Mesto Žiar nad Hronom a 85 %-ný podiel spol. Technické služby Žiar nad Hronom, spol. s r.o.. V zmysle organizačného poriadku spoločnosti je jej poslaním zabezpečenie rozvoja organizovaného, rekreačného a výkonnostného športu v meste Žiar nad Hronom. Orgánmi spoločnosti sú konateľ, valné zhromaždenie a dozorná rada. Obžalovaný vykonával funkciu konateľa spoločnosti od 24.2.2012. Konateľ je jediným štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločnosti, koná v jej mene a rozhoduje o všetkých jej záležitostiach, pokiaľ nie sú zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady a je jedinou osobou, ktorá podpisuje za spoločnosť. V rámci svojej činnosti sa spoločnosť riadila schválenou hospodárskou smernicou. Podľa tejto spoločnosť získava finančné prostriedky na svoju činnosť a činnosť svojich klubov na základe zmlúv o reklame, darovacích zmlúv a zmlúv o poskytnutí dotácie, ktoré zmluvy môže uzatvárať len konateľ. V rámci prípravného konania bola zo strany MŠK ZH doložená i Zmluva o výkone funkcie konateľa podľa § 66 ods. 3 ObZ, zo dňa 9.12.2012, ktorá však nie je podpísaná ( č.l. 562 – 564 spisu ). V tejto sa o.i. uvádza, že konateľ bude vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu. Do spisu bola neskôr doložená i podpísaná predmetná zmluva vo fotokópii ( č.l. 1490 – 1491 ). Zároveň bola predložená i Zmluva o poskytovaní služieb, uzavretá medzi poskytovateľom B. C. a spol. MŠK ZH, zo dňa 1.1.2013 ( na č.l. 559 – 561 spisu ). Predmetom poskytovaných služieb podľa tejto zmluvy sú administratívne a asistentské služby spojené s činnosťou firmy, pričom odmena za poskytované služby bola dohodnutá vo výške 700,-Eur mesačne. V tomto zmysle obžalovaný resp. jeho obhajca poukazoval na skutočnosť, že obžalovanému vznikla pohľadávka voči poškodenému z titulu nevyplácania odmeny za činnosť, ktorú pohľadávku je potrebné započítať s pohľadávkou poškodeného spočívajúcou v uplatňovanom nároku na náhradu škody. S takouto argumentáciou sa

absolútne nemožno stotožniť. V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol konateľom spoločnosti a sám rozhodoval či si odmenu za služby bude alebo nebude vyplácať. Podľa predložených výpisov z účtov si túto odmenu aj skutočne vyplácal, a to prevodom na svoj účet, v niektorých prípadoch v sumách po 700,-Eur mesačne, alebo tiež naraz za viac mesiacov, napr. platba 1.400,-Eur dňa 7.12.2015 označená ako „C. za cinnost 10, 11/2015, či platba 2.100,-Eur dňa 6.11.2015 označená ako „C. za cinnost 07, 08, 09/2015 a ďalšie. Podľa informácie ČSOB, a.s. bolo preukázané, že majiteľom účtu, na ktorý boli tieto peňažné prostriedky poukazované Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol obžalovaný B. C., r.č. XXXXXXXXXX ( č.l. 1898 spisu ). Obhajoba pritom jednoznačne uvádzala ( písomné vyjadrenie na č.l. 1852 – 1854 spisu ), že obžalovaný nie je majiteľom tohto účtu, tento účet mu nepatrí a nikdy nepatril ! Tvrdenie, že si obžalovaný nevyplácal odmenu za služby je potom zjavne nepravdivé a zavádzajúce. K uvedenému je potrebné doplniť, že bez ohľadu na to, či by si obžalovaný odmenu vyplácal alebo nevyplácal, je absurdné domáhať sa započítania eventuálnej pohľadávky voči poškodenému z titulu odmeny za služby a pohľadávky poškodeného z titulu škody spôsobenej trestným činom – spreneverou peňažných prostriedkov. Trestnosť trestného činu sprenevery nie je vylúčená skutočnosťou, že páchateľ má voči spoločnosti, ktorej majetok spreneveruje skutočný alebo domnelý nárok na majetkové plnenie. Pokiaľ mal obžalovaný za to, že poškodený mu dlží odmenu za poskytované služby v nejakom období, mohol sa tohto nároku domáhať právnymi prostriedkami. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti bol oprávnený nakladať s peniazmi a ostatným majetkom spoločnosti v súlade s jej záujmami a predmetom činnosti, a to s vynaložením odbornej starostlivosti. Nemal však oprávnenie nakladať s peniazmi a ostatným majetkom akýmkoľvek spôsobom resp. na akýkoľvek účel a pre svoje vlastné potreby. Ďalej bolo zo spisového materiálu preukázané, že dňa 29.2.2016 sa v sídle spoločnosti uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spol. MŠK ZH, ktoré bolo zvolané na požiadanie Mesta Žiar nad Hronom, a to z dôvodu, že účtovníčka spoločnosti oznámila, že v pokladni je k 25.2.2016 účtovne evidovaná suma 23.622,94,-Eur, pričom v pokladni sa fyzicky nachádza len 302,72,-Eur. Na valnom zhromaždení boli prítomný A. B. C., za mesto ZH primátor mesta I. L. M., za Technické služby ZH konateľ spoločnosti I. A. P. a bola tu prítomná aj A. J. K. ( zápisnica z mimoriadneho VZ sa nachádza na č.l. 548 - 550 spisu ). V zápisnici sa konštatuje, že kontrolou účtovných dokladov spoločnosti bolo zistené, že chýbajúca suma, účtovaná na pokladňu pozostáva z výberov finančných prostriedkov z bankomatu platobnými kartami a výberov z podnikateľských účtov spoločnosti vedených v ČSOB, a.s.. Podľa vyjadrenia konateľa B. C. k uvedeným skutočnostiam, tento uviedol, že si nie je vedomí, že by v pokladni malo chýbať 23.320,22,-Eur a že si vedie svoju účtovnú evidenciu, podľa ktorej mu pokladňa s účtovnými dokladmi sedí. Uznesením VZ bolo rozhodnuté o obmedzení konateľských oprávnení tak, že konateľ je oprávnený robiť len nevyhnutné úkony a finančné operácie, a to výlučne v prítomnosti účtovníčky J. K.. Tento je tiež povinný bezodkladne odovzdať A. N. O., konateľovi Technických služieb ZH, všetky platobné karty spoločnosti. Konateľ bol zároveň upozornený na porušenie jeho povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť v zmysle § 135a Obchodného zákonníka s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. VZ tiež zobralo na vedomie, že dňa 1.3.2016 sa v sídle spoločnosti o 15.00 hod. stretnú konateľ B. C., predseda dozornej rady A. I. P., účtovníčka A. J. K., konateľ väčšinového spoločníka A. N. O. a A. N. O., hlavná kontrolórka Mesta, ktorým je B. C. povinný predložiť svoju účtovnú evidenciu, vrátane všetkých účtovných a daňových dokladov spoločnosti, ktoré má u seba. Následne dňa 10.3.2016 sa uskutočnilo ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie spol. MŠK ZH, a to za účasti primátora Mesta Žiar nad Hronom I. L. M., konateľov spol. Technické služby ZH I. A. P. a A. N. O., konateľa MŠK ZH B. C., člena dozornej rady MŠK ZH Ing. Miroslava Rybárskeho, ekonómky A. J. K. a poslanca Mestského zastupiteľstva JUDr. I. S. ( zápisnica sa nachádza na č.l. 552 - 554 spisu ). Na VZ bol prerokovaný návrh správy z administratívnej a finančnej kontroly vykonanej hlavnou kontrolórkou Mesta, pričom spoločník Mesto informoval, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že ku dňu 25.2.2016 bol účtovný stav pokladne spoločnosti vo výške 23.622,94,-Eur a fyzicky sa v pokladni nachádza hotovosť 302,72,-Eur, teda bol zistený schodok vo výške 23.320,22,-Eur. Mesto označilo zistený stav za mimoriadne závažný a neakceptovateľný, nakoľko financovanie činnosti spoločnosti je zabezpečované z verejných prostriedkov Mesta a prostriedkov významných partnerov zo súkromného sektora. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že z pokladne nezobral žiadne prostriedky. Je si vedomí svojej zodpovednosti konateľa. Veril A. K., jej profesionalite, že si plní všetky svoje povinnosti. Kontrolu považuje za neštandardnú. Mesto uviedlo v nadväznosti na vyjadrenie konateľa k vykonávanej kontrole hlavnej kontrolórky, že 1.3.2016 prebehla opakovaná interná kontrola v spoločnosti, a to fyzického stavu pokladne, ktorá potvrdila závery kontroly uvedené v návrhu správy. A. J. K. sa vyjadrila, že si je vedomá pochybenia, a to nevykonávanie kontroly pokladne – fyzická inventúra

pokladne. Zároveň uviedla, že z pokladne spoločnosti nezobrala žiadne prostriedky. Následne sa na VZ konateľ A. C. vzdal funkcie konateľa spoločnosti a VZ vzdanie sa funkcie zobralo na vedomie. Zároveň bol do funkcie nového konateľa zvolený B. F.. Záverom spoločníci uviedli, že podajú trestné oznámenie na prešetrenie zistenej veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný A. C. ako v rozhodnom čase jediný štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Mestský športový klub Žiar and Hronom, spol. s r.o., svojím konaním porušil právne povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, uvedené v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ). Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Obžalovaný nepochybne bol oprávnený na výber peňažných prostriedkov z účtov spoločnosti, keďže jeho oprávnenia ako konateľa neboli v tomto smere nijako obmedzené ani spoločenskou zmluvou, ani rozhodnutím valného zhromaždenia v zmysle ust. § 133 ods. 3 ObZ, čo však v žiadnom prípade neznamená, že bol tiež oprávnený tieto peňažné prostriedky použiť na akýkoľvek účel v rozpore so záujmami a na škodu spoločnosti resp. pre svoje súkromné účely či iným spôsobom, ktorý nezodpovedal predmetu činnosti MŠK ZH. Podľa informácií Československej obchodnej banky, a.s., mala spoločnosť MŠK ZH v banke vedených 7 bežných účtov a jeden termínovaný vklad, pričom A. B. C. ako štatutárny zástupca mal oprávnenie disponovať s účtami písomne, elektronicky a prostredníctvom platobnej karty, a to od 30.3.2012 do 7.4.2016. A. J. K. disponovala s účtami iba elektronicky od 27.12.2012 doposiaľ ( správa na č.l. 363 spisu ). Podľa výpisov z bankových účtov ( č.l. 364 – 507 spisu ) bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vyberal peňažné prostriedky z účtov spoločnosti, pričom iná osoba na výber z účtov ani nebola oprávnená. Tieto peniaze následne používal v rozpore s účelom, na ktorý boli určené tzn. ich nepoužil na samotnú činnosť spoločnosti a jej základný účel vymedzený spoločenskou zmluvou, organizačným poriadkom či hospodárskou smernicou. Spôsob konania obžalovaného podľa súdu v danom prípade absolútne vylučuje aplikáciu zásady ultima ratio tzn. zásadu subsidiarity trestnej represie, na ktorú poukazovala obhajoba. Obžalovaný sa konania spočívajúceho v prisvojovaní si peňažných prostriedkov patriacich spoločnosti MŠK ZH dopúšťal počas dlhšieho časového obdobia, pričom je potrebné uviesť, že v prípade Mestského športového klubu Žiar and Hronom sa nejedná o bežný podnikateľský subjekt, ale spoločnosť založenú spoločníkmi Mesto Žiar nad Hronom a Technické služby Žiar nad Hronom spol. s r.o. ( ktorej jediným spoločníkom je Mesto Žiar nad Hronom ), najmä za účelom podpory a financovania športovej činnosti v oblasti individuálnych i kolektívnych športov na rôznych úrovniach, či už rekreačnej, amatérskej i výkonnostnej. Príjmy spoločnosti v podstatnej časti pozostávali z dotácií poskytovaných Mestom Žiar nad Hronom, teda z verejných prostriedkov a zo sponzorských príspevkov. Neoprávnené používanie peňažných prostriedkov konateľom spoločnosti malo teda negatívny dopad aj na rozpočet Mesta Žiar nad Hronom a potenciálne narušenie vzťahov Mesta s významnými partnermi súkromného sektora. V predmetnej veci podľa záveru súdu sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, pretože jeho protiprávne konanie celkom zjavne prekračuje rámec „bežného“ porušenia povinností vyplývajúcich z občianskoprávneho či obchodnoprávneho vzťahu a závažným spôsobom zasahuje do ochrany majetkových práv poškodenej spoločnosti. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že obžalovaný si dokonca priamo prisvojil i dotáciu vo výške 3.000,-Eur, ktorá mu bola vyplatená v hotovosti v pokladni Mesta Žiar nad Hronom dňa 2.12.2015, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie uzavretej dňa 2.12.2015 s Mestom Žiar nad Hronom, na výdavkový pokladničný doklad ( listiny na č.l. 354 – 357 spisu ). Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že túto sumu doniesol do kancelárie MŠK, kde ich odovzdal A. K., aby spravila príjmový doklad a odovzdal jej aj doklady z Mesta. Tieto peniaze boli podľa neho vydokladované, že boli použité na činnosť MŠK. Svedkyňa A. J. K. však vypovedala, že o tejto dotácii vôbec nemala vedomosť, pretože obžalovaný jej žiaden doklad nedoniesol a predmetnú zmluvu ani nedal na zverejnenie na internete. O dotácii sa dozvedela až neskôr, keď robili konsolidáciu s Mestom. Zo znaleckých posudkov taktiež vyplýva, že táto dotácia v sume 3.000,-Eur nebola zahrnutá do účtovníctva, keďže o nej obžalovaný nepredložil žiaden doklad. Rovnako túto skutočnosť potvrdil i svedok B. F.. Tvrdenia obžalovaného, že tieto peniaze a ich použitie malo byť riadne vydokladované nie sú preukázané žiadnym dôkazom. Obžalovaný aj pri prvom mimoriadnom valnom zhromaždení

spol. MŠK ZH, kedy sa oboznamovala správa hlavnej kontrolórky Mesta, tvrdil, že si viedol vlastnú evidenciu a podľa tej mu pokladňa s účtovnými dokladmi sedí, čo sa ukázalo ako nepravdivé, keďže i druhá kontrola dospela k rovnakému výsledku tzn. zisteniu schodku na pokladni vo výške 23.320,22,Eur. Obžalovaný následne doložil do spisu rôzne výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku znalkyňou A. G. E., ktorá na základe toho nesprávne konštatovala, že neboli zaúčtované doklady v celkovej sume 28.856,44,-Eur, hoci nemala k dispozícii celé účtovníctvo a tento záver nekriticky formulovala len z podkladov, ktoré jej doložil obžalovaný. Znaleckým dokazovaním Ekonomickej univerzity v Bratislave však bolo jednoznačne preukázané, že VPD doložené obžalovaným boli zaúčtované v účtovnej evidencii spol. MŠK Žiar nad Hronom spol. s r.o., s výnimkou troch ( sporných ) výdavkových pokladničných dokladov v celkovej sume 2.770,Eur. Zároveň znalecká organizácia v podstatnej časti potvrdila závery, ku ktorým dospela i znalkyňa Ing. Eva Molnárová. Čo sa týka výšky spôsobenej škody, táto bola pôvodne preukázaná vo výške 26.320,22,-Eur, ktorá pozostávala zo súčtu schodku na pokladni v sume 23.320,22,-Eur a prisvojenej dotácie v sume 3.000,-Eur. Ako súd odôvodňoval vyššie, znalecká organizácia Ekonomická univerzita v Bratislave v znaleckom posudku č. 1/2019 ustálila, že výška schodku pokladničnej hotovosti v prípade zohľadnenia uvedených troch VPD, bola v sume 20.550,22,-Eur. Súd preto v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ vychádzal z verzie pre obžalovaného priaznivejšej t.j. škody z titulu schodku na pokladni vo výške 20.550,22,-Eur plus spreneverenej dotácie v sume 3.000,-Eur, čo spolu predstavuje škodu vo výške 23.550,22,-Eur. Na základe uvedených skutočností súd uznal obžalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona účinného od 6.8.2024, na skutkovom základe uvedenom vo výroku o vine tohto rozsudku. Pokiaľ ďalej obhajca poukazoval na rôzne procesné pochybenia súdu a neprimeranú dĺžku konania s tým, že bolo povinnosťou súdu prerušiť trestné stíhanie z dôvodu závažného ochorenia obžalovaného a pod., súd takúto argumentáciu považuje za účelovú a nedôvodnú. Práve kvôli opakovaným ospravedlneniam obžalovaného z dôvodu rôznych zdravotných ťažkostí, vyšetrení, lekárskych zákrokov, hospitalizácií a pod., súd skúmal jeho zdravotný stav, či už žiadaním správ od lekárov, ale aj prostredníctvom znalcov. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.12.2021 bolo vyžiadané odborné vyjadrenie od znaleckej organizácie Forensic.sk., inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., za účelom posúdenia zdravotného stavu obžalovaného, ktorá vypracovala odborné vyjadrenie pod č. 61/2023, vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie v období do 11.6.2022. V záveroch odborného vyjadrenia konštatovala, že zdravotný stav obžalovaného bol do júna 2022 uspokojivý. Vzhľadom k pokračujúcim a neustálym ospravedlneniam obžalovaného z rôznych zdravotných dôvodov súd opätovne uznesením zo dňa 12.2.2024 pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie I. B. K. P., L., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 6/2024, doručený súdu 28.11.2024. Znalec v záveroch posudku konštatoval, že v predložených lekárskych záznamoch obžalovaného nenašiel ochorenie ani úraz, ktoré by obžalovaného ohrozovali bezprostredne na živote. K vyhnutiu účasti na dopredu vytýčených pojednávaniach sa obžalovanému podarilo len vlastnou iniciatívou – organizovaním väčšiny odborných vyšetrení v tesnej časovej súvislosti so stanovenými termínmi. Znalec je presvedčený o manipulácii obžalovaného s údajmi o svojom zdravotnom stave či už v časových ako i v príčinných a obsahových súvislostiach. Správy lekárov ani znalci teda nekonštatovali existenciu žiadneho závažného ochorenia, ktoré by dlhodobo či trvalo bránilo účasti obžalovaného na konaní pred súdom a malo by predstavovať dôvod na prerušenie trestného stíhania. Vo vzťahu k námietkam ohľadne porušenia práv obžalovaného a nesplnenia zákonných podmienok na vykonanie hlavných pojednávaní ( dňa 8.4.2025 a 21.5.2025 ) v jeho neprítomnosti, kde obhajca poukazoval na obsah ústavnej sťažnosti, v ktorej o.i namietal, že „súd za pomoci nátlaku na sťažovateľa a nezákonných prostriedkov donútil vzdať sa svojho práva, aby sa pojednávanie konalo v jeho prítomnosti....“, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie obžalovaného v zápisnici o výsluchu dňa 17.3.2025, že súhlasí a žiada, aby sa všetky ďalšie hlavné pojednávania konali bez jeho prítomnosti, tento urobil slobodne a dobrovoľne, a to aj za účasti povereného advokátskeho koncipienta zvolenej obhajkyne, ktorý bol počas celého výsluchu prítomný a toto vyhlásenie urobil dokonca po osobitnej porade s obhajcom, čo je aj v zápisnici zaznamenané. Obžalovaný i jeho obhajca zápisnicu na znak súhlasu podpísali a nemali žiadne výhrady či námietky voči jej obsahu. Obhajca obžalovaného na hlavných pojednávaniach dňa 8.4.2025 a 21.5.2025 prítomný bol a nenamietal voči tomu, aby tieto boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného. Na tieto termíny boli obžalovanému riadne a včas do vlastných rúk doručené aj predvolania, teda o hlavných pojednávaniach vedel a mal možnosť sa na nich zúčastniť. Súhlas obžalovaného s konaním HP v neprítomnosti pritom neznamená, že sa neodvolateľne a definitívne vzdáva práva osobnej účasti na HP, keďže napriek tejto žiadosti a súhlasu sa mohol na akékoľvek ďalšie hlavné pojednávanie dostaviť

a svoje práva osobne realizovať resp. súdu oznámiť, že odvoláva svoj súhlas s konaním v neprítomnosti a chce byť na hlavnom pojednávaní prítomný. Takto nakoniec aj postupoval, keď na HP dňa 15.10.2025, ktoré bolo nariadené za účelom ďalšieho dokazovania, najmä výsluchu súdnych znalkýň A. E. a A. I., obhajca uviedol, že obžalovaný chce byť na ďalšom HP prítomný. Keďže však obžalovaný opätovne ospravedlňoval svoju neúčasť na tomto HP a žiadal jeho odročenie zo zdravotných dôvodov, ktoré ospravedlnenie súd vyhodnotil ako bezdôvodné, účelové a nespĺňajúce dôvody v zmysle § 120 ods. 2 Tr. poriadku, nariadil predvedenie obžalovaného na ďalšie HP dňa 25.11.2025, ktoré následne aj bolo zrealizované. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany obhajoby súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol, a to z dôvodov, že sa jednalo o návrhy nepodstatné z hľadiska preukázania viny obžalovaného, či skutkového deja uvedeného v obžalobe a dokazovanie skutočností, ktoré už boli zistené inými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ obhajoba navrhovala dokazovanie výsluchmi svedkov – prezidentov športových klubov, ktoré pôsobili v rámci MŠK ZH, či ďalšie znalecké skúmanie účtovníctva, súd tieto návrhy vyhodnotil ako nedôvodné, keďže vôbec nie je zrejmé, za akým účelom by mali byť títo svedkovia vypočúvaní. Jedná sa o osoby, ktoré sa žiadnym spôsobom priamo nepodieľali na činnosti samotnej spol. MŠK ZH, aby sa mohli vyjadrovať k jej hospodáreniu, účtovníctvu či stavu financií na pokladni. K otázke účtovania záloh a jednotlivým účtovným dokladom sa podrobne vyjadrili znalci, vrátane znaleckej organizácie a ďalšie znalecké skúmanie účtovníctva znalkyňou A. E. súd považuje za nadbytočné. Súd ani nemôže znalkyni predložiť kompletnú účtovnú evidenciu, keďže touto už nedisponuje a bola vrátená poškodenému. Navyše závery znaleckého posudku A. E. možno jednoznačne hodnotiť ako neobjektívne, čo potvrdila i znalecká organizácia Ekonomická univerzita v Bratislave. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. C. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ žiaden záznam. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že pred spáchaním činu viedol riadny život a naproti tomu u neho nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Po posúdení všetkých okolností prípadu, najmä doby, ktorá uplynula od spáchania činu a spôsobeného následku, ako aj vyhodnotení osoby páchateľa, súd uložil trest odňatia slobody pri samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 213 ods. 2 Tr. zákona účinného od 6.8.2024, a to vo výmere 4 mesiace, pričom výkon trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r.o., v skúšobnej dobe podľa svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom v sume 23.550,22,-Eur. Takýto trest súd považuje za dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná. S poukazom na § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému v rámci tzv. adhézneho konania uložil povinnosť nahradiť poškodenému MŠK Žiar nad Hronom, spol. s r.o., škodu spôsobenú trestným činom vo výške 23.550,22,-Eur. Poškodený si riadne uplatnil nárok na náhradu škody v štádiu prípravného konania v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Ako súd odôvodňoval vyššie, spôsobenie tejto škody obžalovaným bolo preukázané vykonaným dokazovaním, pričom zo strany obžalovaného nedošlo doposiaľ k náhrade škody v žiadnej čiastke. Súd v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.