Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 25P/2/2026 6426200038 21. 04. 2026 JUDr. Milan Antal ECLI:SK:OSZH:2026:6426200038.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Mgr. Slavomír Vodnák s.r.o., IČO: 56 909 128, so sídlom Ul. Slobody č. 1478/142, 966 81 Žarnovica, otec: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX H., o návrhu starej matky: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, XXX XX D. J., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, XXX XX D. J., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. II. Matka je p o v i n n á platiť na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 130,- eur mesačne vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica. III. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica. IV. Styk rodičov s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e . V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.06.2014 č. k. 5C/48/2010-374 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.12.2015 č. k. 7Co/556/2014-437 vo výroku týkajúcom sa zverenia maloletej a vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 10.06.2025 podala stará matka I. J., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „stará matka“) na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh vo veci samej, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Stará matka v návrhu uviedla, že náhradnú osobnú starostlivosť žiada z dôvodu nepriaznivého psychického stavu mal. detí a následného sebapoškodzovania, ktoré bolo dôsledkom psychického ataku zo strany matky mal. detí. 3. Súd uznesením č. k. 25P/72/2025-18 zo dňa 16.06.2025 nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: „I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosti o maloleté deti v rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, najmä je oprávnená a povinná sa o maloleté deti starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach. II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej“. 4. Stará matka so súhlasom rodičov a kolízneho opatrovníka vzala návrh vo vzťahu k mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 17.12.2025 späť a navrhla konanie zastaviť. 5. Súd uznesením č. k. 25P/72/2025-330 zo dňa 17.12.2025 spolu s opravným uznesením č. k. 25P/72/2025-333 zo dňa 18.12.2025 vo vzťahu k mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX zastavil. Zároveň súd uznesením č. k. 25P/72/2025-337 zo dňa 17.12.2025 konanie vedené vo vzťahu k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vylúčil na samostatné konanie. 6. Súd uznesením č. k. 25P/2/2026-18 zo dňa 15.01.2026 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej aj „kolízny opatrovník“) v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. Súd si dňa 15.01.2026 vyžiadal správu zo sociálneho šetrenia od kolízneho opatrovníka, ktorá bola súdu následne doručená dňa 16.02.2026. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že bol vykonaný s maloletou A. pohovor. Maloletá komunikovala spontánne a primerane veku. Uviedla, že sa cíti dobre, školu navštevuje pravidelne. Vymeškané hodiny má len zo zdravotných dôvodov, t. č. je po operácii pravej ruky, pričom jej bude operovaná aj ľavá ruka. Voľný čas trávi s kamarátmi a kamarátkami zo školy či okolia. Maloletá nie je starou matkou trestaná, o vznikajúcich problémoch komunikujú a keď aj dôjde k hádke, následne si to vysvetlia. Mobilný telefón má k dispozícii, má ho stále pri sebe, bez kontroly zo strany starých rodičov. Potraviny, hygiena a základné potreby má zabezpečené, nič jej nechýba. Podľa slov maloletej nie je v kontakte so svojimi rodičmi. Posledné kontaktovanie zo strany matky formou textovej správy malo informatívny charakter o jej stave po operácii, predtým mali telefonický kontakt niekedy začiatkom januára 2026 a osobný kontakt sa uskutočnil počas obdobia Sviatku všetkých svätých. Maloletá sa vyjadrila, že kontakt s rodičmi nevyhľadáva a spoločné stretnutie nemajú a nemali naplánované, pričom o ne nejaví záujem a nechce byť s nimi v kontakte. Dodala, že jej nie je bránené v kontakte s nimi. Vzťah so starými rodičmi má dobrý, pristupujú k nej empaticky. Na starých rodičoch jej vadí iba to, že bývajú občas nervózni. V ich domácnosti sa cíti bezpečne a uvedené miesto vníma za svoj domov. Stará matka ju riadne oboznámila so zverením do svojej náhradnej osobnej starostlivosti a k tomuto návrhu vyjadrila súhlas. 8. Dňa 23.02.2026 bol súdu zo strany matky predložený vypracovaný znalecký posudok číslo 08/2026, číslo 04/2026 znalcami F. K. L. L. - znalec zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, evidenčné číslo 911536 a F. D. M. - znalec zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, evidenčné číslo 915252 pre účely trestného konania vedeného pod ČVS ORP-172/1VYS-ZH-2025 v trestnej veci zločinu Týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona – vyšetrenie duševného stavu svedka-poškodeného G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. 9. V rámci dokazovania si súd vyžiadal rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/48/2010-374 zo dňa 02.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/556/2014 zo dňa 03.01.2015, právoplatným 19.03.2016, na základe ktorého bola maloletá A., v tom čase F., zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- eur mesačne a v období od 06.10.2009 do 30.09.2010 a od 01.10.2010 sumou 100,- eur mesačne k rukám matky so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. 10. Na pojednávaní dňa 21.04.2026 navrhovateľka-stará matka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že maloletá býva v jej domácnosti od 17.06.2025 na základe nariadeného neodkladného opatrenia v čase keď maloletú prepustili z nemocnice v Žiari nad Hronom. V nemocnici bola z dôvodu pokusu o samovraždu a celkový kolaps jej organizmu. V tom čase mala 15 a pol roka. Odvtedy ako býva u starej matky, otec sa o maloletú vôbec nezaujíma a nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si neplnil. Matka s maloletou komunikovala telefonicky do novembra 2025. Starej matke mala maloletá uviesť, že sa vrátiť k matke nechce a chce zostať v domácnosti starej matky. Súdu bola predložená prepúšťacia správa, na základe ktorej bola hospitalizovaná maloletá od 10.04.2026 do 16.04.2026. Maloletá navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v Topoľčanoch, do školy chodieva v sprievode starej matky autobusom každý deň. Zo školy chodieva sama. Uviedla, že maloletá má možnosť komunikovať s maloletým G. aj matkou. Z výchovou o maloletú starej matke pomáha jej manžel. Matka prejavila nesúhlas s podaným návrh starej matky s poukazom na závery predloženého znaleckého posudku, podľa ktorých aktuálny stav maloletej nie je následkom trestnej činnosti, ale výsledkom rodinných nezhôd a separácie od rodičov. Matka bola v minulosti obvinená maloletou, na základe čoho nemocnica v Žiari nad Hronom podala trestné oznámenie. Naposledy sa stretla s maloletou 06.11.2025 vo Veľkých Ripňanoch a písali si navzájom správy dňa 22.01.2026. Komunikácia prebieha len medzi G. a maloletou. Matka súhlasila s tým, aby bola maloletá naďalej ponechaná v domácnosti starej matky a navštevovala tam aj školské zariadenie, avšak návrh starej matky žiadala zamietnuť. V prípade zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti matka súhlasila s výživným vo výške 130,- eur s prihliadnutím na jej príjem 1.161,- eur + 100,- eur daňový bonus. Kolízny opatrovník súdu navrhol zveriť mal. dieťa matke z dôvodu vzťahových väzieb a záverov znaleckého posudku aj s nariadením výchovného opatrenia. 11. Súd na posúdenie právnej stránky veci vychádzal z nasledovného: Podľa Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa § 111 písm. b) c) d) k) zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, j) zastupovaní maloletého, k) správe majetku maloletého, p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 232 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 12. Súd sa v úvode najskôr zaoberal otázkou zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko od uvedenej skutočnosti sa odvodzujú ďalšie práva a povinnosti účastníkov konania a celková starostlivosť o mal. dieťa. 13. Súd zdôrazňuje, že pre akékoľvek rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci. Súd vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa a podobne. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.
14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom starej matky, matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že zverenie maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je v záujme maloletej. Mal. A. bola naposledy zverená do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/48/2010-374 zo dňa 02.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/556/2014 zo dňa 03.01.2015 a otec bol povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- eur mesačne a v období od 06.10.2009 do 30.09.2010 a od 01.10.2010 sumou 100,- eur mesačne k rukám matky so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mal. A. býva v spoločnej domácnosti starej matky spolu s jej manželom. Osobnú starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje výlučne stará matka, ktorá má naďalej záujem pokračovať v tejto starostlivosti, pričom na pojednávaní dňa 21.04.2026 zotrvala na podanom návrhu. V konaní bolo zo strany kolízneho opatrovníka preukázané, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. A., pričom túto starostlivosť zabezpečuje už od júna 2025, kedy súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k. 25P/72/2025-18 zo dňa 16.06.2025, ktorým zveril maloletú A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V starostlivosti starej matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť je zabezpečovaná zo strany starej matky na požadovanej úrovni. Vo veci zverenie mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky bola pred súdom vypočutá aj matka, ktorá síce nesúhlasila s podaným návrhom starej matke, avšak nemala záujem o vyňatie maloletej zo súčasného prostredia v domácnosti starej matky. Kolízny opatrovník navrhol opätovne zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Matka aj kolízny opatrovník v tejto súvislosti poukázali už na vyššie uvedený znalecký posudok číslo 08/2026 a číslo 04/2026, z ktorého vyplýva, že príčinou aktuálneho stavu u maloletej je medzigeneračný rodinný rozvrat a s nim spojená psychická manipulácia. Depresívne naladenie a sebapoškodzovanie sú výsledkom kombinácie školskej šikany, vrodenej vulnerability a sekundárnej neurotizácie v dôsledku dlhodobého konfliktu medzi starou matkou a matkou maloletej. Znalecké posudky boli nariadené pre účely trestného konania vedeného pod ČVS ORP-172/1-VYSZH-2025 v trestnej veci zločinu Týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona – vyšetrenie duševného stavu svedka-poškodeného G. B., nar. XX.XX.XXXX a poškodenú A. B., nar. XX.XX.XXXX. Trestné stíhanie bolo vo veci začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odboru kriminálnej polície pod ČVS: ORP-172/1-VYS-ZH-2025 zo dňa 16.07.2025 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, a to z dôvodu, že doposiaľ nezistený páchateľ od presne nezistenej doby do 05.06.2025 nepriaznivo vplýval na mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že na adrese D. M. XXX na nich neustále kričal, pokúšal sa ich svojim konaním rozplakať a v kriku pokračoval aj keď maloletí plakali, pokúsil sa ich fyzicky napadnúť, čomu sa mal. G. B. vždy vyhol, počas noci ho budil so slovami, či spí, čo vyvolávalo u maloletých strach, toto neprimerané správanie viedlo k sebapoškodzovaniu maloletých, suicidiálnym myšlienkam a pokusu mal. A. B. o suicídum, ako aj k jej poruche príjmu potravy. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní vedú trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu podľa § 208 Trestného zákona, pričom toto konanie sa vedie vo veci proti doposiaľ nezistenému páchateľovi. Zo spisového materiálu vyplýva, že skutok, pre ktorý sa trestné konanie vedie, sa mal odohrať v prostredí domácnosti, v ktorej maloleté dieťa žilo spolu s matkou a jej manželom – otčimom maloletej. Súd zdôrazňuje, že voči matke ani voči otčimovi maloletého dieťaťa doposiaľ nebolo vznesené obvinenie a v trestnoprávnej rovine sa na nich plne vzťahuje prezumpcia neviny. Rovnako súd prihliadol na závery kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil konkrétne nedostatky v starostlivosti matky ani pochybenia v podmienkach domácnosti. Tieto skutočnosti však neodstraňujú pochybnosti o bezpečnosti prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa nachádzalo pred nariadením neodkladného opatrenia. V konaniach podľa Zákon o rodine je rozhodujúcim kritériom najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tento princíp vyžaduje, aby súd posudzoval nielen aktuálny stav, ale aj potenciálne riziká pre jeho priaznivý vývoj, pričom ochrana maloletého musí byť zabezpečená aj preventívne, ak existujú dôvodné pochybnosti o bezpečnosti prostredia. Súd považuje za rozhodujúce, že trestné konanie pre podozrenie z násilnej trestnej činnosti sa viaže na konkrétne prostredie – domácnosť, v ktorej maloleté dieťa žilo. Skutočnosť, že páchateľ doposiaľ nebol stotožnený, neumožňuje jednoznačne vylúčiť, že sa predmetné konanie neodohrávalo v bezprostrednom okolí maloletého dieťaťa, resp. že by maloleté dieťa nebolo vystavené jeho následkom. Takto vzniknutá neistota predstavuje z pohľadu súdu relevantné riziko, ktoré nie je možné ignorovať. 15. Súd sa osobitne zaoberal otázkou primeranosti a subsidiarity zásahu do rodičovských práv matky. Zvažoval, či je možné dosiahnuť ochranu maloletého dieťaťa miernejšími prostriedkami, najmä uložením výchovného opatrenia podľa § 37 Zákon o rodine, ako navrhoval kolízny opatrovník. Dospel však k
záveru, že výchovné opatrenie by v danom prípade nesplnilo svoj účel, keďže smeruje k náprave konkrétnych výchovných nedostatkov na strane rodiča. V prejednávanej veci však neboli identifikované individuálne pochybenia matky, ale pretrvávajúca neistota a riziko viazané na samotné prostredie, ktoré je predmetom trestného preverovania. Uloženie výchovného opatrenia by preto nebolo spôsobilé efektívne eliminovať uvedené riziká. 16. Súd preto dospel k záveru, že zásah do výkonu rodičovských práv matky je v danom prípade nevyhnutný a primeraný sledovanému cieľu, ktorým je ochrana maloletého dieťaťa. Zároveň ide o zásah dočasného charakteru, ktorý nevylučuje budúcu zmenu rozhodnutia v prípade, že sa pomery stabilizujú a dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pominú. Na druhej strane súd zistil, že stará matka maloletého dieťaťa spĺňa všetky predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Má vytvorené vhodné osobné, bytové a morálne podmienky, poskytuje maloletému stabilné a bezpečné prostredie a medzi ňou a maloletou existuje citová väzba. Takéto prostredie súd považuje za spôsobilé zabezpečiť riadny fyzický, psychický a emocionálny vývoj maloletého dieťaťa. 17. Súd sa zároveň dôsledne zaoberal predloženým znaleckým posudkom, podľa ktorého stará matka vykazuje manipulatívne prvky správania vo vzťahu k svojmu okoliu, najmä v rovine ovplyvňovania jeho postojov a citových väzieb. Uvedené zistenia nemožno bagatelizovať a súd ich považuje za relevantné riziko z hľadiska psychického vývoja maloletého dieťaťa. Pri komplexnom hodnotení všetkých okolností však súd dospel k záveru, že je potrebné porovnať mieru a bezprostrednosť rizík v jednotlivých výchovných prostrediach. Zatiaľ čo v prípade starej matky ide o riziko spočívajúce najmä v nevhodnom výchovnom pôsobení, ktoré je možné do určitej miery korigovať a sledovať, v prípade prostredia matky ide o riziko vyplývajúce z neobjasnenej násilnej trestnej činnosti, ktorá sa mala odohrávať priamo v domácnosti, v ktorej maloleté dieťa žilo pred nariadením neodkladného opatrenia. Takéto riziko súd považuje za závažnejšie z hľadiska možných následkov na fyzický a psychický vývoj maloletého. Navyše manipulatívne správanie starej matky je len jedným z faktorov psychického stavu maloletej, nie však jediným. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, že zveril mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s poukazom na § 45 a nasl. Zákona o rodine, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky predstavuje v danom čase primerané a nevyhnutné opatrenie, ktoré najlepšie zodpovedá jeho záujmu. V rámci procesu dokazovania neboli zo strany súdu zistené také pochybnosti vo veci starostlivosti o mal. dieťa na strane starej matky, ktoré by odôvodňovali záver, že zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nebude v jeho najlepšom záujme. Tak ako vyplynulo aj zo sociálneho šetrenia v domácnosti starej matky, stará matka disponuje všetkými predpokladmi na zabezpečenie riadne starostlivosti o mal. dieťa a mal. dieťa má v jej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývin. Mal. dieťa v bydlisku starej matky aj aktuálne býva a toto prostredie dôverne pozná. Súd pri posúdení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vychádzal aj z vyjadrení maloletej, ktorá bola vypočutá, a ktorá prejavila súhlas so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Maloletá sa vyjadrila, že kontakt s rodičmi nevyhľadáva a spoločné stretnutie nemajú a nemali naplánované, pričom o ne nejaví záujem a nechce byť s nimi v kontakte. Dodala, že jej nie je bránené v kontakte s nimi. Vzťah so starými rodičmi má dobrý, pristupujú k nej empaticky. Na starých rodičoch jej vadí iba to, že bývajú občas nervózni. V ich domácnosti sa cíti bezpečne a uvedené miesto vníma za svoj domov. Názor maloletej bol posudzovaný v súlade s § 43 ods. Zákona o rodine, § 38 CMP a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Cieľom tejto právnej úpravy je právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti. S týmto právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, to znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do takej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech, alebo nie.
19. Súd v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že matka neprejavila faktický záujem o prevzatie osobnej starostlivosti o maloletú, ale len o formálne zamietnutie návrhu starej matky, pričom v tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 21.04.2026, ktorá ani nežiadala vyňatie maloletej z domácnosti starej matky a neprejavila konkrétny, aktívny a presvedčivý záujem o faktické prevzatie osobnej starostlivosti o maloletú do svojej každodennej starostlivosti. Matka v konaní neuviedla konkrétne kroky smerujúce k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté dieťa, nepreukázala pripravenosť vytvoriť pre maloleté dieťa stabilné zázemie ani neprejavila iniciatívu smerujúcu k jeho bezprostrednému prevzatiu do svojej domácnosti. Jej procesný postoj sa obmedzil predovšetkým na nesúhlas s návrhom starej matky, pričom implicitne akceptovala, že maloleté dieťa naďalej zotrváva v prostredí starej matky, ktoré je mu známe a stabilné. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výkon rodičovských práv a povinností nie je možné redukovať na formálne procesné úkony, ale vyžaduje si reálny, aktívny a kontinuálny záujem o dieťa, prejavujúci sa konkrétnymi krokmi smerujúcimi k zabezpečeniu jeho každodenných potrieb, stability a riadneho vývoja. Za situácie, keď matka neprejavila skutočný záujem o bezprostredné prevzatie osobnej starostlivosti o maloletú a zároveň je maloletá dlhodobo umiestnená v domácnosti starej matky, kde má vytvorené stabilné a bezpečné zázemie, by náhla zmena tohto prostredia nebola v súlade s jej najlepším záujmom. Súd preto túto skutočnosť vyhodnotil ako jeden z významných faktorov podporujúcich záver, že ponechanie maloletej v starostlivosti starej matky je v súčasnosti najvhodnejším riešením, ktoré zabezpečuje kontinuitu jej výchovného prostredia a rešpektuje jej potrebu stability. Súd len záverom konštatuje, že v konaní mal preukázané, že maloletú nie je možné zveri ani otcovi maloletej, nakoľko tento sa nezúčastnil žiadneho pojednávania, o maloleté dieťa sa nezaujíma a na maloletú ani dobrovoľne neprispieva výživným. 20. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je v jej najlepšom záujme. Súd mal preukázané, že stará matka je osobou, ktorej je možné zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je predpoklad, že náhradnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletej. Stará matka je v súvislosti zverením mal. A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia maloletej, najmä je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. V ostatných veciach je potrebný súhlas súdu. 21. Nakoľko súd zveril mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosť starej matky, súd sa zaoberal ďalej otázkou úpravy vyživovacej povinnosti. 22. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnosť vyživovať svoje dieťa má každý z rodičov. Vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Ako je to uvedené v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. 23. V konaní mal súd preukázané, že matka sa na vyživovacej povinnosti maloletej od jej pobytu v domácnosti starej matky nepodieľala žiadnym spôsobom, a to ani zakupovaním darčekov alebo
oblečenia. V konaní nebolo sporné, že matka je zamestnaná v spoločnosti Salamandra Rezort HodrušaHámre ako kuchárka s čistým mesačným príjmom cca 1.300,- eur. Stará matka maloletej nežiadala určiť konkrétnu výšku výživného na mal. dieťa. Zároveň neboli zistené také okolnosti na strane matky, ktoré by jej bránili v riadnom plnení vyživovacej povinnosti, ani mimoriadne výdavky, ktoré by podstatným spôsobom znižovali jej schopnosť prispievať na výživu maloletej. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že maloletá je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá zabezpečuje jej každodenné potreby, vrátane bývania, stravy, ošatenia, školských a mimoškolských aktivít, čím na seba preberá podstatnú časť vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd zohľadnil jednak odôvodnené potreby maloletej s prihliadnutím na jej vek, jednak schopnosti a možnosti matky, pričom prihliadol aj na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- eur mesačne predstavuje primeraný príspevok matky na výživu maloletého dieťaťa, ktorý zodpovedá jej príjmovým pomerom a zároveň reflektuje rozsah starostlivosti zabezpečovanej starou matkou. Takto určené výživné považuje súd za spravodlivé, primerané a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, pričom matka s takto určenou výškou výživného prejavila súhlas. Navyše si matka plní vyživovaciu povinnosť voči mal. G. B., ktorého má zvereného vo svojej osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného preto súd uložil matke povinnosť platiť na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 130,- eur mesačne vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica. 24. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca súd zistil, že otcovi bola vyživovacia povinnosť naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/48/2010-374 zo dňa 02.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/556/2014 zo dňa 03.01.2015, právoplatným 19.03.2016, od 01.10.2010 sumou 100,- eur mesačne k rukám matky so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také zmeny pomerov na strane otca ani maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky určenej vyživovacej povinnosti. Súd preto vychádzal zo zásady stability súdnych rozhodnutí a dospel k záveru, že doteraz určené výživné vo výške 100,- eur mesačne naďalej zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, a preto nie je dôvod na jeho zmenu. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa bolo týmto rozhodnutím zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, bolo potrebné upraviť miesto plnenia vyživovacej povinnosti otca. Súd prihliadol na právnu úpravu podľa Zákon o rodine a na účel zabezpečenia riadneho, preukázateľného a kontrolovateľného plnenia vyživovacej povinnosti v podmienkach náhradnej osobnej starostlivosti. Súd preto rozhodol, že otec je povinný platiť výživné na mal. dieťaťa vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na príslušný účet Úrad práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ktorý zabezpečuje poskytovanie finančného príspevku smerujúceho k osobe vykonávajúcej náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Takto určený spôsob plnenia zodpovedá zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, konkrétne zmene osoby, ktorá zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť. Súd osobitne zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nedošlo k zmene výšky vyživovacej povinnosti otca, ale výlučne k zmene spôsobu jej plnenia. Takáto úprava nepredstavuje zásah do rozsahu vyživovacej povinnosti, ale len jej technickoorganizačné prispôsobenie aktuálnym pomerom, ktoré sleduje legitímny cieľ zabezpečenia riadneho uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa. Uvedený postup je zároveň primeraný a nevyhnutný, keďže reflektuje zmenu v osobe, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom nezasahuje do práv otca viac, než je potrebné. Súd preto považuje takúto úpravu za plne v súlade so zásadou proporcionality, ako aj so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o ponechaní vyživovacej povinnosti otca v nezmenenej výške a o zmene miesta jej plnenia. 25. Súd vo vzťahu k rodičom maloletého dieťaťa neupravil styk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pomery maloletého dieťaťa nie sú v súčasnosti stabilizované v takej miere, aby bolo možné bez ďalšieho presne a dlhodobo upraviť režim styku. Maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky z dôvodu existencie relevantných pochybností o bezpečnosti a vhodnosti pôvodného výchovného prostredia, pričom tieto pochybnosti doposiaľ neboli odstránené ani objasnené. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že prebieha trestné konanie pre podozrenie zo závažnej násilnej trestnej činnosti, viažucej sa na prostredie, v ktorom maloleté dieťa žilo. Hoci toto konanie doposiaľ nebolo skončené a konkrétny páchateľ nebol ustálený, jeho existencia predstavuje faktor, ktorý zvyšuje mieru neistoty a vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri nastavovaní kontaktu maloletého dieťaťa s rodičommatkou. Za tejto situácie súd nepovažoval za vhodné upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom pevným a vynútiteľným režimom, keďže takáto úprava by mohla viesť k formalizovanému výkonu styku aj v prípadoch, keď by konkrétne okolnosti neboli v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Súd má za
to, že rigidná úprava styku by v tomto štádiu mohla predstavovať neprimerané riziko a neumožňovala by dostatočne flexibilne reagovať na aktuálny vývoj pomerov. Súd preto považuje za nevyhnutné, aby realizácia styku rodičov s maloletým dieťaťom bola v súčasnosti podmienená individuálnym posúdením konkrétnych okolností, najmä s prihliadnutím na aktuálny psychický stav maloletého dieťaťa, jeho potrebu stability a bezpečia, ako aj na vývoj skutkového stavu v trestnom konaní. Neupravenie styku v tomto prípade nepredstavuje jeho vylúčenie, ale vedomé uprednostnenie ochrany maloletého dieťaťa pred formalizáciou rodičovských práv. Takýto postup je podľa názoru súdu primeraný, nevyhnutný a v súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ako aj so zásadou minimalizácie zásahov len na nevyhnutnú mieru. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že otec maloletej žiadnym spôsobom neprejavuje záujem o jej výchovu a starostlivosť, preto takýto styk vo vzťahu k otcovi nemožno upraviť. Z uvedených dôvodov súd styk rodičov s maloletým dieťaťom neupravil. 26. Nakoľko došlo k zmene v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.06.2014 č. k. 5C/48/2010-374 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.12.2015 č. k. 7Co/556/2014-437 vo výroku týkajúcom sa zverenia maloletej a vyživovacej povinnosti otca voči maloletej v zmysle § 121 CMP v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny s účastníkov nežiadal trovy konania priznať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na odvolací súd, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.