Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 9C/15/2026 6426201554 10. 09. 2026 JUDr. Igor Valent ECLI:SK:OSZH:2026:6426201554.1
Uznesenie Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX F. G., právne zast.: AKMN legal s. r. o., IČO: 36 864 463, so sídlom Eintsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Miloš Levrinc, PhD., sídlo kancelárie správcu: J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, úpadca: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX F. G., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Tatra Banka, a.s., IČO: 00 696 930, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zast.: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, Mostová 2, 811 02 Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k % trov konania.
na náhradu trov konania v rozsahu
100
odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2026 domáhal voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a náhrady trov konania, alternatívne určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žiar nad Hronom, obec D., katastrálne územie D., a to v podiele 1. Žalobca žalobu odôvodnil hlavne tým, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/51/2023-24 zo dňa 22.08.2023 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu s úpadcom, pričom do dňa podania žaloby na súd nedošlo k jeho vyporiadaniu, pričom na majetok úpadcu, bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/219/2025 zo dňa 26.06.2025 vyhlásený oddĺžovací konkurz vzťahujúci sa na fyzické osoby, zverejnením predmetného uznesenia v Obchodnom vestníku dňa 02.07.2025, pričom za správcu bol ustanovený JUDr. Miloš Levrinc, so sídlom kancelárie J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, ktorý má v tomto konaní postavenie žalovaného. 2. Súd zaslal dňa 05.08.2026 žalobu žalobcu na vyjadrenie žalovanému, t. j. správcovi, ktorý odo dňa vyhlásenia konkurzu vykonáva správu majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu, speňažuje ho a uspokojuje veriteľov dlžníka, pretože vyhlásením konkurzu oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať za úpadcu vo veciach tohto majetku, prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2026 navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že na prejednávanú vec sa vzťahuje výlučne štvrtá časť zákona č. 7/20025 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v § 167i ods. 1 tohto zákona hovorí, že vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu.
To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. 4. Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. 5. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 6. Podľa § 167b ods. 1 ZKR, oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka. 7. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za vymáhateľnú (§166b). 8. Podľa § 167i ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. 9. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 10. Súd poukazuje aj na komentár k ustanoveniu §167i citovaného zákona v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Tretie vydanie. Praha:C.H.BECK, 2019, strana 1161-1163), podľa ktorého „podobne ako v likvidačnom konkurze aj vyhlásením oddlžovacieho konkurzu zaniká BSM. Novela však siahla k radikálnej zmene v tom, že do konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila BSM s výnimkou prípadu, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k vyporiadaniu BSM.V takom prípade patrí do konkurznej podstaty len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Novela nemá ochranárske ustanovenia v prospech veriteľov ohľadne masy BSM, tak ako sú upravené v §53 ods. 3 pre potreby likvidačného konkurzu. Ak by však majetok patril do konkurznej podstaty iného dlžníka (druhého manžela), zostáva v tejto konkurznej podstate. V prípade súbehu viacerých konkurzov patrí do konkurznej podstaty toho dlžníka, ktorý skôr podal návrh na vyhlásenie konkurzu. 11. Zákon rieši práva veriteľov vo vzťahu k majetku, ktorý patril do BSM, ale nerieši práva druhého manžela. Zánikom BSM vzniká druhému manželovi pohľadávka z titulu vysporiadania BSM podľa § 149 OZ, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených v § 150 OZ. Pri určení výšky pohľadávky musí byť zohľadnené to, čo zo svojho vynaložil druhý manžel na spoločný majetok, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok, to, ako sa staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení pričinenia sa musí vziať na zreteľ aj starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 12. Ustanovenie § 167e ods.1 ZKR stanovuje povinnosť zastaviť súdne konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze v zmysle § 166a alebo sa považuje za nevymáhateľnú v zmysle § 166b. Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona sa súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné, sa neprerušujú. Súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť.
13. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na tunajšom súde dňa 29.06.2026 žalobu na vyporiadanie BSM medzi žalobcom a úpadcom, ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/51/2023, právoplatným dňa 08.09.2023. Dňa 02.07.2025 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZKR. Do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobcom a úpadcom, pričom v zmysle § 167i ods. 1 ZKR do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd zastavil konanie v súlade s § 167e ods. 1 ZKR z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu, ktorého správu vykonáva žalovaný správca. 14. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 16. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal voči žalovanému dňa 29.06.2026 na súd žalobu na vyporiadanie BSM napriek tomu, že na majetok úpadcu, bol vyhlásený konkurz dňa 02.07.2025, o ktorom mal vedomosť, pričom zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobcom a úpadcom nastalo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/51/2023-24 zo dňa 22.08.2023, a to dňa 08.09.2023, je nesporné, že žalobca i vzhľadom na odôvodnenie žaloby vedel o vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu, ktorého súčasťou je i majetok patriaci do BSM (keďže do vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného nedošlo k vysporiadaniu BSM). Žalobca podal žalobu na vyporiadanie BSM na súd až po približne dvoch rokoch od zrušenia BSM, kdežto to mohol spraviť už dňa 08.09.2023, pričom, tak nekonal a túto žalobu podal až takmer po roku od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a takmer po troch rokoch od zrušenia BSM. Vzhľadom k tomu, že žalobca má v konaní právneho zástupcu, má súd za to, že žalobca musel byť pred podaním žaloby oboznámený s tým, že v danom prípade ním navrhované riešenie danej veci nie je právne možné, a to z dôvodu, že nevyporiadané BSM, patrí v zmysle § 167i ZKR do konkurznej podstaty. Súd má z vyššie uvedených dôvodov za to, že zastavenie konania zavinil sám žalobca, pretože ako právne zastúpený odborne spôsobilou osobou v konaní, musel byť vedomý, že BSM za vyššie uvedených okolnosti už nie je možné toho času v zmysle jeho návrhu vyporiadať, resp. o ňom alternatívne rozhodnúť, a preto súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalobcovi, keďže mal za to, že zastavenie konania zavinil sám žalobca. 17. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, a to písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.