Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 12C/17/2025 6725201250 06. 03. 2026 JUDr. Jana Kovalčíková ECLI:SK:OSZV:2026:6725201250.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Zvolen, v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX D., štátna príslušnosť SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47241110, proti žalovanej: E. F. B., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. XXX, XXX XX G. F., štátna príslušnosť SR, zastúpená: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47257032, o určenie, že žalovaná nemá záložné právo k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že na základe Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom povolený pod č. H./XXXX, uzavretej medzi B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., B. XXXX/XX ako záložcom na jednej strane a žalovanou ako záložným veriteľom na strane druhej, žalovaná nemá záložné právo k nehnuteľnosti - k bytu č. XX na prízemí vo vchode XX bytového domu súpisné č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Zvolen, obec J. a katastrálne územie J. vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na „CKN“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 325 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 326 m2, na ktorých je bytový dom súpisné č. XXXX postavený. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 percent, ktoré je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 08.04.2025 žiadal určiť voči žalovanej, že nemá záložné právo k nehnuteľnosti. Žalobca je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom bytu č. XX na prízemí vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec J. a kat. úz. J., a to vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na „CKN" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 325 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 326 m2, na ktorých je bytový dom súp. č. XXXX postavený (ďalej len ako „nehnuteľnosť"). Žalovaná má vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti zapísané záložné právo podľa H./ XXXX. Dôkaz: informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres J., K. J. a kat. úz. J.; Záložná zmluva zo dňa 27.01.2019; spis K. L. J., katastrálneho odboru č. H./XXXX
Záložnou zmluvou zo dňa 27.01.2019 mala byť zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy pôžičke zo dňa 10.01.2019 uzatvorenej medzi žalovanou ako veriteľom na jednej strane a B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., B. XXXX/XX ako dlžníkom na strane druhej (ďalej len ako „dlžník"). Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale žalobca na základe komunikácie s dlžníkom ako aj so žalovanou zistil, že na základe vyššie označenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 nedošlo zo strany žalovanej k poskytnutiu akéhokoľvek peňažného plnenia v prospech dlžníka. Vychádzajúc i z komunikácie so žalovanou a dlžníkom je žalobca presvedčený o tom, že skutočným dôvodom uzatvorenia predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 medzi žalovanou a dlžníkom nikdy nebolo reálne poskytnutie peňažných prostriedkov, ale plánovaná ochrana majetku dlžníka zriadením (účelového) záložného práva k nehnuteľnosti. Z priloženej sms dlžníka vyplýva, že dlžník si nepamätal ani také základné údaje ako je (bol) dátum poskytnutia pôžičky a dátum splatnosti pôžičky; e-mail žalovanej zo dňa 05.02.2025, z ktorého je zrejmé, že ani samotná žalovaná nevedela zrozumiteľne ustáliť dátum splatnosti údajne poskytnutej pôžičky. Na jednej strane totižto žalovaná uvádza, že boli s dlžníkom dohodnutí na splatnosti 1 rok, avšak na druhej strane žalovaná súčasne uviedla, že dlžníka vyzvala na zaplatenie pôžičky po tom, ako dostala informáciu o vyhlásení konkurzu na jeho osobu v mesiaci jún 2022. Skutočnosť, že k podania návrhu na vklad záložného práva podľa Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 došlo až dňom 27.01.2021,teda dva roky od údajného uzatvorenia príslušnej zmluvy. Uvedené značne indikuje, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.01.2019 ako aj na ňu nadväzujúca Záložná zmluva zo dňa 27.01.2019 boli reálne vyhotovené v neskoršom období a antedatované. Je totižto logicky neodôvodniteľné, že by ktorýkoľvek reálny veriteľ bez existencie akejkoľvek objektívnej prekážky vyčkával dva kalendárne roky s podaním návrhu na vklad záložného práva za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky. Dátum 27.01.2019 pripadal na nedeľu, ktorá okolnosť rovnako výrazne znižuje vierohodnosť celého postupu žalovanej s dlžníkom. Dôkaz: Zmluva o pôžičke zo dňa 10.01.2019; e-mail žalovanej zo dňa 05.02.2025; sms komunikácia s dlžníkom; Zmluva o pôžičke predstavuje tzv. reálny kontrakt. To znamená, že na to, aby mohlo ísť o platne uzavretú zmluvu o pôžičke, musí dôjsť k reálnemu faktickému (skutočnému) odovzdaniu peňazí dlžníkovi zo strany veriteľa. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu boli dané. Zmluva o pôžičke je právne perfektným a v náležitostiach zmluvy zavŕšeným kontraktom iba ak peniaze boli skutočne odovzdané. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že medzi žalovanou a dlžníkom nikdy nedošlo titulom uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 k platnému vzniku právneho vzťahu z pôžičky. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke je prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi. Táto podmienka znamená, že veriteľ prenecháva dlžníkovi konkrétny druh veci, ktorý sa stanoví v zmluve. Ide o druh veci, ktoré majú byť predmetom pôžičky a ktoré má potom dlžník povinnosť vrátiť veriteľovi. Druhou podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. To znamená, že ak veriteľ prenechá dlžníkovi určitý druh veci, dlžník sa zaväzuje túto vec vrátiť veriteľovi v rovnakom druhu a množstve. Treťou podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je vymedzenie požičiavaných vecí. Ide o presné určenie konkrétnych vecí, ktoré sa majú preniesť z veriteľa na dlžníka a následne vrátiť. Je dôležité, aby zmluva presne vymedzila, o aké veci ide, aby sa zabránilo nejasnostiam a možným sporom. Ak preto na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 nedošlo zo strany žalovanej nikdy k poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech dlžníka, nemožno predmetnú zmluvu považovať za perfektný právny úkon. Uzatvorenie Zmluvy o pôžičke 10.01.2019 odporuje i zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ten stanovuje, že na poskytovanie úverov spotrebiteľom je potrebné oprávnenie Národnej banky Slovenska, pričom z registra vedeného Národnou bankou Slovenska vyplýva, že žalovaná nebola zapísaná ako veriteľ oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov a toto oprávnenie nemá. Žalovaná preto s poukazom na § 24 ods. 1 v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch porušila zákonnú podmienku pre poskytovanie úverov. Právny úkon, vykonaný bez potrebného oprávnenia, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V súvislosti so Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2019 bola medzi dlžníkom ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený príslušným Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom pod č. H./XXXX. Zmluva o zriadení záložného práva má vždy akcesorickú povahu. Ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho vzťahu spočíva najmä v tom, že čo do svojho vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovacieho záväzku. Bez existencie hlavného záväzku nemôže existovať
záväzok akcesorický. Nakoľko medzi dlžníkom a žalovanou po práve nedošlo k vzniku právneho vzťahu zmluvy o pôžičke podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019, nikdy nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu príslušnej záložnej zmluvy, ktorá mala „pohľadávku" podľa označenej zmluvy o pôžičke zabezpečovať. Neexistuje totiž tzv. hlavný záväzok, ktorý by dotknutá záložná zmluva ako zmluva akcesorická zabezpečovala. Pre neexistenciu hlavného záväzku absentuje v záložných zmluvách také označenie zabezpečenej pohľadávky, ktoré by dovoľovalo jej spoľahlivú identifikáciu tak, aby bolo nesporné k zabezpečeniu ktorej pohľadávky smeruje. Každá záložná zmluva musí obligatórne obsahovať jasné a určité identifikovanie a špecifikovanie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom. V zmluve musí byť okrem toho uvedený deň a právny dôvod vzniku pohľadávky a jej predmet. Takéto náležitosti záložnej zmluvy musia byt' totiž dostatočne určitým spôsobom určené v texte samotnej záložnej zmluvy, v opačnom prípade je takáto zmluva, pre nedostatok určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postihnutá dôvodom absolútnej neplatnosti. Základnou náležitosťou každej záložnej zmluvy je určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. S ohľadom na formuláciu čl. III. bodu 1) Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 vyplýva, že ani predmetné ustanovenie, ale ani iné dojednania záložnej zmluvy, neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v podobe presne a určito vymedzenej zabezpečovanej pohľadávky tak, aby takéto vymedzenie korešpondovalo s uzatvorenou Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2019. V prípade pohľadávky, ktorej hodnotu nemožno v čase uzatvorenia zmluvy presne určiť (v tomto prípade ide najmä o úrok, či „dohodnutý" úrok z omeškania), je potrebné v záložnej zmluve určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Z obsahu čl. III. bodu 1) Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 nemožno vyvodiť, že by suma 15 000,00 EUR určovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Odkaz na Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2019 nemožno považovať za určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky, prípadne určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Keďže chýba presné určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky s poukazom na § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, mala byť v záložnej zmluve určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, pretože dotknutá záložná zmluva neurčujú hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záložná zmluva zo dňa 27.01.2019 neurčuje ani hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že predmetná záložná zmluva nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona má mať. S poukazom na uvedené je vylúčené, aby postupom podľa § 41 Občianskeho zákonníka bolo možné oddeliť časť Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 nedotknutú dôvodom neplatnosti od takej, ktorá by prípadne takýmto nedostatkom trpieť nemala. 2. Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 12C/17/2025-41 zo dňa 17.04.2025, právoplatným 17.04.2025 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe. Zároveň jej doručoval aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. 3. Žalovaná elektronickým podaním zo dňa 30.04.2025 žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca žalobou spochybňuje, resp. napáda samotnú zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2019, a to bez akýchkoľvek dôkazov a právne relevantných skutočností, pričom vychádza len zo svojich nejakých subjektívnych pocitov a na základe toho si vytvoril nejaké zvláštnu konštrukciu, na základe čoho sa domnieva a je dokonca presvedčený, že táto zmluva by mala byť neplatná, resp. malo by sa jednať o neexistujúci právny úkon. E-mailová komunikácia ohľadne splatnosti pôžičky je irelevantná, pretože táto vyplýva zo samotnej zmluvy o pôžičke a o tom že ju v konečnom dôsledku žalovaná ustálila tak, ako to uviedla vo svojom e-maily zo dňa 05.02.2025 je podstatná. Zo zmluvy o pôžičke z čl. IV vyplýva, že táto je splatná do jedného mesiaca po písomnej alebo ústnej výzvy zo strany veriteľa, ak sa nedohodnú inak... Je teda len na účastníkoch zmluvy, ako sa dohodnú a pri tom sa ani nevyžaduje písomná forma. Pre zmluvu o pôžičke, ako je aj tento prípad sa v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomná forma a pri tom je len na zmluvný stranách, aké podmienky si zmluvné strany dohodnú, ako ich zmenia alebo zrušia. Pritom nejaké subjektívne pocity tretej strany sú úplne irelevantné. Preto aj v prípade rôznych teoretických úvah o tom, že sa má jednať o reálny kontrakt (teda aj reálne odovzdanie peňazí), je takisto len výlučnou otázkou vzťahu dlžník a veriteľ a názory v tomto prípade opäť tretej strany sú taktiež irelevantné. V samotnej zmluve sa jasne uvádza v čl. II. "Peniaze boli odovzdané veriteľom dlžníkovi ešte pred podpisom tejto zmluvy,..." Z tohto znenia je úplne zrejmé, že pred podpisom zmluvy, a to mohlo byť v dňoch, v mesiacoch aj v rokoch a zase názor alebo stanovisko tretej strany je irelevantný. V bode 6. na str. 4. sa nejedná o žiadny spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
Záložná zmluva zo dňa 27.01.2019 takisto napĺňa všetky zákonné predpoklady, aby bola perfektným právnym úkonom. 1) Je úplne irelevantné, že predmetná záložná zmluva bola vyhotovená a podpísaná v nedeľu. Táto skutočnosť ju nemôže robiť a ani ju nerobí neplatným právnym úkonom. 2) Keďže hlavný zabezpečovací záväzok (zmluva o pôžičke) je (podľa názoru žalovanej) platným právnym úkonom, je aj samotný zabezpečovací záväzok (záložná zmluva) platná. V samotnej záložnej zmluve je v čl. III. bod 1. dostatočne a presne, a určito definovaný zabezpečený záväzok (15 000,00 EUR) a v čl. III. bod 3. aj prípadné príslušenstvo, ktoré však ešte v tom čase nemohlo byť presne špecifikované a definované, ale Občiansky zákonník, že je možné záložnou zmluvou zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Podľa názoru žalovanej v danom prípade žalobca od samotného prvotného úmyslu kúpiť dotknutú nehnuteľnosť kalkuloval s tým, že urobí všetko pre to, aby nemusel zaplatiť celú kúpnu cenu, resp. aby nemusel hradiť minimálne príslušenstvo pohľadávok, ktorými bola nehnuteľnosť (byt) zaťažená. Bol to práve žalobca, ktorý zjavne zo špekulatívnych dôvodov odďaľoval požiadavky žalovanej na vyplatenie dlhu s príslušenstvom, pričom si vymýšľal rôzne dôvody na oddialenie zaplatenia a toto je opäť len jeden zo spôsobov, ako hľadá spôsob oddialenia povinnosti zaplatiť za reálne existujúci dlh. Žalobca si u správkyne konkurznej podstaty prihlásil aj túto pohľadávku z pôžičky s príslušenstvom. Na úpadcu p. I. nie je doteraz právoplatne ukončené konkurzné konanie, a preto sa dá len domnievať, že či nekoná správkyňa konkurznej podstaty v zhode alebo po dohode so žalobcom a táto žaloba má len byť ďalším krokom v tejto zvláštnej situácii. 3. Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 12C/17/2025-54 zo dňa 07.05.2025, právoplatným 23.05.2025 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalovanej. 4. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 03.06.2025 trval na podanej žalobe. Podľa názoru žalobcu nie je vôbec irelevantný fakt, že ani samotná žalovaná a ani údajný dlžník podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 nevedeli zrozumiteľne ustáliť dátum splatnosti poskytnutej pôžičky a ani jej výšku. Naopak, uvedená okolnosť jednoznačne potvrdzuje, že v prípade označenej zmluvy o pôžičke sa nejednalo o reálnu zmluvu a že jej účastníci jej uzavretím nikdy nesledovali skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom (žalovanou) a ich prevzatie dlžníkom. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, že by sa pre platné uzatvorenie zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke obligatórne vyžadovala písomná forma. Vlastná polemika žalovanej v podanom vyjadrení k žalobe je tak tomto smere úplne nedôvodná. Pre prejednávanú vec je podstatné, že Záložná zmluva zo dňa 27.01.2019, ktorou je zaťažená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, odkazuje konkrétne práve na písomne uzatvorenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2019 bližšie označenú v podanej žalobe. Preto je celkom dôvodné a potrebné, aby práve uvedená zmluva bola podrobená súdnemu prieskumu z hľadiska jej prípadnej neplatnosti, že sa v prípade zmluvy o pôžičke vždy jedná o reálny kontrakt, nie je v žiadnom prípade otázkou teoretickej úvahy žalobcu ako úplne nesprávne uvádza žalovaná v podanom vyjadrení, ale faktom vyplývajúcim jednak z príslušnej zákonnej úpravy, a jednak z rozsiahlej a ustálenej súdnej praxe. Nie je pravdou, že by odovzdanie a prevzatie predmetu pôžičky bolo otázkou vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Opätovne sa jedná o nesprávny právny názor žalovanej. Tiež preukazujúci, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.01.2019 predstavuje len zmluvu „naoko". Podstata reálneho kontraktu, o ktorý sa v prípade zmluvy o pôžičke vždy jedná, spočíva práve v tom, že na jeho základe dôjde k odovzdaniu/ prevzatiu predmetu pôžičky. Prenechanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi predstavuje pojmový znak zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke vzniká až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Nemôže sa nikdy jednať o platne uzatvorenú zmluvu o pôžičke, ak na jej základe nedošlo k odovzdaniu/k prevzatiu predmetu pôžičky. Z dôvodov uvedených v podanej žalobe zo strany žalovanej nikdy nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov podľa obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019. Pokiaľ ide o samotnú záložnú zmluvu, žalobca v podanej žalobe ako dôvod jej prípadnej neplatnosti nikde neuviedol samotný dátum jej uzatvorenia. Žalobca „iba" konštatoval, že jej uzatvorenie v nedeľu výrazne znižuje vierohodnosť celého postupu žalovanej s dlžníkom. V príslušnej záložnej zmluve absentuje podstatná náležitosť v podobe určenia hodnoty zabezpečenej pohľadávky, prípadne určenia najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Na uvedenom fakte nič nemení ani to, že záložnou zmluvou možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Práve naopak, ak v čase uzatvorenia záložnej zmluvy nemožno zabezpečenú pohľadávku presne špecifikovať, Občiansky zákonník pre platné uzatvorenie záložnej zmluvy vyžaduje, aby došlo k určeniu najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Tento údaj však v príslušnej záložnej zmluve absentuje.
Otázka motivácie žalobcu ku kúpe nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa podanou žalobou domáha určenia neexistencie záložného práva, nie je z hľadiska merita veci vôbec podstatná. Žalobca vníma ako svoje právo domáhať sa voči žalovanej určenia neexistencie záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, ak s ohľadom na okolnosti popísané najmä v podanej žalobe má za to, že príslušná záložná zmluva trpí vadou absolútnej neplatnosti. K tomuto záveru pritom žalobca dospel až po príslušnej dražbe na základe komunikácie práve so žalovanou a p. B. I.. Nad rámec dôvodov uvedených v žalobe žalobca uvádza ďalší dôvod zakladajúci neexistenciu príslušného záložného práva. Z listín, ktoré má žalobca nateraz k dispozícii, vyplýva, že návrh na začatie katastrálneho konania vo veci vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 bol datovaný dňom 27.01.2021 a podaný oboma účastníkmi danej záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Podľa poznatkov žalobcu však pred uvedeným dátumom už bolo najneskôr dňom 10.09.2020 začaté exekučné konanie voči B. I., nar. XX.XX.XXXX a bolo vydané aj upovedomenie o začatí exekúcie voči menovanému ako povinnému. Podľa § 61c ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom aj k rozhodnému dňu pritom platí, že povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Súčasne z § 61c ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom aj k rozhodnému dňu vyplýva, že za bežný právny úkon sa na účely tohto zákona nepovažuje najmä prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti, pripadne ich zaťaženie právom tretej osoby. V kontexte citovaných zákonných ustanovení a s ohľadom na účinky, obsah a význam návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 27.01.2021 sa jednoznačne jednalo o iný ako t zv. bežný právny úkon, na ktorý však B. I., nar. XX.XX.XXXX, už nebol v dôsledku začatého exekučného konania voči jeho osobe oprávnený. Preto je na neho potrebné prihliadať ako na absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon ani nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v príslušnom katastrálnom konaní bol B. I., nar. XX.XX.XXXX, (právne) zastúpený. Zástupca totiž nepochybné konal len v mene menovaného a na jeho účet. Vzhľadom na fakt, že záložné právo vzniká až rozhodnutím príslušného okresného úradu katastrálneho o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe podaného návrhu, tak pri závere o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - návrhu na začatie katastrálneho konania zo dňa 27.01.2019 v zmysle vyššie uvedeného, nemohlo predmetné záložné právo po práve nikdy platne vzniknúť. Dôkaz: indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcií; dopyt na Exekútorský úrad A. A. F., M. X, XXX XX D. G. za účelom oznámenia kedy bolo: - začaté exekučné konanie voči dlžníkovi B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., B. XXXX/XX; - vyššie označenému povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. 5. Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 12C/17/2025-66 zo dňa 05.06.2025, právoplatným 05.06.2025 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila v lehote 15 dní. 6. Žalovaná elektronickým podaním zo dňa 18.06.2025 žiadala žalobu zamietnuť. Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne a nepochybne vyplýva, že finančné prostriedky (ktoré účastníci zmluvy ustálili ku dňu jej podpisu na sumu 15 000,00 EUR - jedná sa o jednu pôžičku v celkovej sume 15 000,00 EUR, a to či ju dostal naraz alebo v troch splátkach nemá žiadny vplyv na jej výšku) boli poskytnuté veriteľom dlžníkovi "ešte pred podpisom tejto zmluvy". Peniaze žalovaná požičala niekoľko dní pred podpísaním zmluvy - čiže začiatkom januára 2019. Medzi veriteľom a dlžníkom bolo totiž v minulosti poskytnutých viac finančných prostriedkov, z ktorých však dlžník medzičasom časť vrátil, a preto pre ustálenie vzájomných práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom, bola práve táto písomná zmluva, keďže v minulosti sa jednalo len o reálny kontrakt "z ruky do ruky" a "na čestné slovo". Takže aj v bode 3 čl. I. sa len vytvára zase nejaká nezmyselná konštrukcia, podľa ktorej sa vytvárajú rôzne konšpirácie, akože "naoko". Reálnosť poskytnutia pôžičky potvrdzuje aj fakt, spísania záložnej zmluvy k nehnuteľnosti. Predsa nikto si nezaloží nehnuteľnosť ak reálne nedostane pôžičku. K čl. I. bod 4., je to irelevantné, pretože nie je zrejmé, že na základe čoho by mali byť "perfektné" len právne úkony urobené v pracovných dňoch a v čase určenom ako ten, v ktorom je možné realizovať platné právne úkony. Je totiž úplne jedno, či na zmluve alebo inom dokumente sa uvedie dátum, ktorý je sobota alebo nedeľa, štátny sviatok, Vianoce alebo Silvester....
K bodu 5., zmluva o zriadení záložného práva je podľa názoru žalovanej perfektná, platná, obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona, a to aj určenia hodnoty zabezpečenia pohľadávky. Preto už nemusí ani obsahovať "prípadne" určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Vo vzťahu k motivácii žalobcu uvedenej v čl. I. bod 6 vyjadrenia - žalobca sa slobodne rozhodol byt kúpiť za sumu určenú v dražbe, a teda aj s pohľadávkou žalovanej. Preto žalovaná nerozumela tomu, akú má žalobca motiváciu napadnúť túto pohľadávku, keďže hoc pri jeho úspechu v tomto konaní by príslušnú sumu musel vydať SKP, a teda jeho postavenie sa nijako nezmení. Je pritom zaujímavé, že si práve túto pohľadávku u správkyni, ako budúcu pohľadávku, už uplatnil, čo bolo aj uverejnené v Obchodnom vestníku. Nad rozsah predchádzajúcich dôvodov a skutočností sa žalobca zaoberá v čl. II. bod 7. aj novým dôvodom, a to že v čase podania návrhu na vklad (o ktorý požiadala žalovaná) záložnej zmluvy mal povinný exekúciu u A. A. F.. K uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva došlo už dávno predtým, teda dňa 27.01.2019. Keďže sa jedná o listinu, ktorá je v zmysle Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona "vkladu schopnou" počas nasledujúcich 3 rokov od do dňa jej uzatvorenia je len na účastníkoch konania, kedy sa v tejto zákonnej 3-ročnej lehote rozhodnú takýto návrh urobiť. Okrem toho návrh bol podávaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takže v zmysle ust. § 61c ods. 1 Exekučného poriadku, povinný p. B. I. neurobil žiadny právny úkon, ktorý by bol v rozpore s týmto ustanovením a ani s ust. § 61c ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku tak, ako to tvrdí žalobca.. 7. Žalobca v elektronickom podaní zo dňa 23.07.2025 uviedol, že je presvedčený o tom, že ostatné stanovisko žalovanej úplne potvrdzuje dôvodnosť podanej žaloby a skutočnosti, ktorými žalobca podanú žalobu odôvodil. Upriamil pozornosť na tú časť stanoviska žalovanej, v ktorej samotná žalovaná doslova uvádza: „Peniaze mu naša klientka požičala niekoľko dni pred podpísaním zmluvy, čiže začiatkom januára 2019. Medzi veriteľom a dlžníkom bolo totiž v minulosti poskytnutých viac finančných prostriedkov, z ktorých však dlžník medzičasom časť vrátil, a preto pre ustálenie vzájomných práv a povinnosti medzi veriteľom a dlžníkom, bola práve táto písomnú zmluva, keďže v minulosti sa jednalo len o reálny kontrakt „z ruky do ruky" a „na čestné slovo". Žalovaná uvedenou časťou vyjadrenia teda sama nepochybné potvrdila, že na základe spornej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 neboli reálne poskytnuté akékoľvek finančné prostriedky, a teda nedošlo k naplneniu účelu zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke a k splneniu zákonnej podmienky o potrebe reálnosti daného kontraktu. Opätovne poukázal na e-mail žalovanej zo dňa 05.02.2025, ktorý žalobca pripojil k podanej žalobe, v ktorom žalovaná uviedla, že si s B. I. ústne dohodli splatnosť 1 rok. Uvedené tvrdenie žalovanej tiež preukazuje, že zmluva o pôžičke medzi jej osobou ako veriteľom a p. B. I. ako dlžníkom bola v skutočnosti uzatvorená nanajvýš ústne a nie v písomnej forme podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva, okolnosti aj jej uzavretia sú viac ako nedôveryhodné. Okrem faktu, že táto mala byť uzatvorená cez víkend, je treba poukázať na fakt, že je celkom nelogické, aby akýkoľvek veriteľ poskytol pôžičku. V prejednávanej veci žalovaná na základe údajnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 a následne až s odstupom troch týždňov v postavení záložného veriteľa uzatváral záložnú zmluvu, v prejednávanej veci na základe údajnej Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.01.2019. Žalovaná ako údajný veriteľ predsa nemohla mať žiadnu právnu istotu, že jej údajný dlžník podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 záložnú zmluvu dodatočne podpíše. Podľa názoru žalobcu aj uvedené potvrdzuje scenár, ktorý žalobca už v predchádzajúcich podaniach naznačil, a to, že k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 ako aj Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 v skutočnosti došlo až dňa 27.01.2021. Zmluvné strany danej záložnej zmluvy pritom v presvedčení, že zmluva je vkladuschopná len 3 roky od jej uzatvorenia tak ako je uvedené i v bode e) ostatného stanoviska žalovanej, v čase podávania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 27.01.2021, túto antidatovali dňom 27.01.2019, čiže presne 3 roky spätne pred podaním návrhu neuvedomujúc si, že uvedený deň pripadal na nedeľu. Podľa názoru žalobcu je ťažko uveriteľné, resp. neuveriteľné, že záložnú zmluvu „musela" žalovaná údajne nutne podpísať práve v nedeľu 27.01.2019 a následne žalovaná kľudne čakala 3 roky, kým došlo k podaniu návrhu na jej zavkladovanie do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu je celkom nesprávna obrana žalovanej, že by zmluva o zriadení záložného práva nemusela obsahovať údaj o hodnote zabezpečenej pohľadávky, prípadne určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Ak v čase uzatvorenia záložnej zmluvy nemožno zabezpečenú pohľadávku presne špecifikovať. Občiansky zákonník v § 151b ods. 3 pre platné uzatvorenie záložnej zmluvy výslovne vyžaduje, aby došlo k určeniu najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Za absolútne nepravdivé považuje žalobca skutočnosti uvedené v bode e) podaného vyjadrenia ohľadom podaného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Z obsahu príslušného katastrálneho spisu, je celkom zrejmé, že návrh na začatie katastrálneho konania vo veci vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019 datovaný dňom 27.01.2021 bol podaný oboma účastníkmi danej záložnej zmluvy prostredníctvom spoločne splnomocneného právneho zástupcu. Tvrdenie žalovanej o tom, že p. B. I. nemal urobiť žiadny úkon smerujúci k zavkladovaniu do úvahy prichádzajúcej záložnej zmluvy je tak zavádzajúce. Na podanom návrhu na v klad záložného práva zo dňa 27.01.2021 je aj menovaný jednoznačne uvedený ako navrhovateľ konajúci prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Zástsupca konal v mene menovaného a na jeho účet. Právny úkon spočívajúci v podaní návrhu na vklad záložného práva zo dňa 27.01.2021 do katastra nehnuteľností tak p. B. I. urobil v čase, kedy už nebol na takýto úkon v dôsledku začatého exekučného konania voči jeho osobe oprávnený. Žalobcovi vôbec nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu a titulu by mal plniť správkyni konkurznej podstaty B. I., ak by neplnil v prospech žalovanej. Ide o úplne nesprávny názor žalovanej. Navyše, z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že konkurzné konanie voči B. I. už bolo aj ukončené (viď Obchodný vestník č. 109/2025 zo dňa 10.06.2025). 8. Na pojednávaní dňa 18.12.2025 a 05.02.2026 žalobca zotrval na podanej žalobe. Právny zástupca žalobcu uviedol, že musí byť zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt. Jednak musí byť uzatvorená a musí dôjsť k odovzdaniu finančných prostriedkov. Je neplatná záložná zmluva. Išlo o antidatovaný úkon. Prešla zavkladovaním. Kataster neskúma formálne náležitosti. Žalobca v rámci konkurzu nadobudol nehnuteľnosť. Pohľadávka neexistuje, záložné právo neexistuje. Považuje ju za absolútne neplatný právny úkon. Vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o pôžičke. Vo vzťahu k oprávneniu žalovanej uskutočniť výkon záložného práva najneskôr to mohla uskutočniť do júla 2025 čo neurobila. Námietku vzniesol na pojednávaní 18.12.2025 z dôvodu, že by poskytol návod žalovanej v rámci 7 dňovej lehoty zhojiť túto pasivitu. Uznanie dlhu k 18.12.2025 od pána I. neexistovalo. Výkon záložného práva sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Podmienenú pohľadávku si žalobca prihlásil. Žalobca poukázal na to, že pán I. mal exekúcie, pýtal sa žalobcu či zaplatil žalovanej, resp. on sa pýtal na to správkyne. Keby nemal záujem na veci, tak sa to nepýta. Žalovaná bola vypočutá na pojednávaní dňa 18.12.2025. Tvrdila, že peniaze odovzdala dlžníkovi. Dohodli sa na pôžičke bez splatnosti tvrdila, že splatnosť pôžičky nastala dňom vyhlásenia konkurzu na pána I.. Žalovaná tvrdila, že po konkurze požiadala žalobcu, aby jej vrátil pôžičku a následne mu dá do katastra kvitanciu. Žalovaná sa pokúsila o mimosúdnu dohodu kde žiadala, aby jej žaloba uhradil sumu 26 000,00 EUR. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná sa neprihlásila do konkurzu, lebo bola ako oddelený veriteľ zapísaná na predmetnom byte. Na pojednávaní dňa 05.02.2026 žalobca zotrval na podanej žalobe. Do spisu doložil životopis dlžníka, z ktorého vyplýva, že pán I. bol priateľ žalovanej. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke je hlavný záväzok. Ak je neplatná, tak na ňu nadväzujúca zmluva o zriadení záložného práva, ktorá má akcesorickú povahu, je tiež neplatná. K premlčaniu práva na výkon záložného práva došlo skôr ako je datované. 9. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav: Na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny, sú vedené parcely č. XXX/XX o výmere 325 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/XX o výmere 326 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Na týchto parcelách nehnuteľnosť – bytový dom so súp. číslom XXXX – bytový dom B.. V časti C, vo vchode XX, prízemie, č. bytu XX je evidovaný pod bodom XX žalobca v 1/1, na základe osvedčenia o vykonaní dražby N. XXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX z 25.10.2024, potvrdenie o uhradení ceny dosiahnutej vydražením 07.11.2024 J./XXXX-XXXX/XX. Z rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, č. vkladu V XXX/XXXX zo dňa 24.02.2021 vyplýva, že je povolený vklad záložného práva na nehnuteľnosti – bytu č. XX, č. vchodu XX, prízemie, súp. číslo XXXX na pozemkoch reg. C KN XXX/XX, XXX/XX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku C KN parcela č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2 na pozemku C KN parcela č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 326 m2 v prospech žalovanej, na základe Záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a B. I., nar. XX.XX.XXXX, na kataster doručený 27.01.2021, vklad bol povolený 24.02.2021. Týmto dňom bola nadobudnutá aj právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali 24.02.2021. Záložná zmluva medzi záložným veriteľom – žalovanou a záložcom a záložným dlžníkom – B. I., nar. XX.XX.XXXX na tento byt je z 27.01.2019. Zmluva o pôžičke medzi veriteľom - žalovanou a dlžníkom B. I., nar. XX.XX.XXXX na sumu 15 000,00 EUR bez určenia splatnosti a príslušenstvom je z 10.01.2019. Komunikácia medzi
žalobcom a žalovanou sa nachádza na č.l. 26 – 30 spisu. Z tejto komunikácie vyplýva, že nevedela žalovaná uviesť dátum a rok kedy dávala pôžičku. Z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX exekútorom A. A. F. so sídlom v Rimavskej Sobote, sp. zn. XXXXX XXX/XXXX, ktorému bolo udelené poverenie 10.09.2020, kde oprávneným bola ČSOB, a.s. a povinný YOGY WORLD s.r.o. a B. I., vyčíslil pohľadávku na 27 330,45 EUR, úrok 4 833,29 EUR s trovami. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností 27.01.2021, na základe Záložnej zmluvy z 27.01.2019. Potvrdenky B. I. vo vzťahu k žalovanej na sumu 4 200,00 EUR z 02.01.2019 pod 1/2019, na sumu 5 800,00 EUR zo 07.01.2019 pod 2/2019, sumu 5 000,00 EUR z 09.01.2019 pod 3/2019. To bol príjmový. Výdavkový pokladničný blok 1/2019 – 4 200,00 EUR, 2/2019 – 5 800,00 EUR, 3/32019 – 5 000,00 EUR. Konečný rozvrh výťažku zo speňaženia majetku úpadcu B. I., pod obchodným menom B. I. – O.. Preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu a nevyhnutných výdavkov 500,00 EUR, výťažok zo speňaženia predmetu dražby 17 200,00 EUR. V rozvrhovej časti výška prihlásenej pohľadávky žalobcu 24 078,10 EUR - možné uspokojiť 24 078,10 EUR, k úhrade 194,99 EUR, žalobca 26 055,50 EUR - možné uspokojiť 26 055,50 EUR, k úhrade 211,00 EUR. V zozname majetku dlžníka z 20.05.2022 je byt č. XX, prízemie, č. bytu XX v hodnote 50 000,00 EUR v podiele 1/1. Wüstenrot poisťovňa Okresnému súdu Galanta uviedla, že B. I. má na zmluve o stavebnom sporení zo dňa 23.09.2024 sumu 24 078,10 EUR. Zabezpečená pohľadávka voči B. I. vzniknutá na základe zmluvy o pôžičke k 30.11.2024 je vo výške 26 055,50 EUR, z toho 15 000,00 EUR predstavuje úrok, istina 4 418,00 EUR, zmluvné úroky 6 637,50 EUR, úrok z omeškania. Po pojednávaní dňa 18.12.2025 bolo do spisu doložené uznanie dlhu B. I. voči žalovanej vo výške 15 000,00 EUR vrátane príslušenstva. Uznanie je z 31.10.2025 podpísané B. I.. Zo životopisu dlžníka zo dňa 20.05.2022, aktuálnej životnej situácie, zoznam spriaznených osôb, doloženého do konkurzu vyplýva, že si požičal od priateľky pani F. B.. Z Obchodného vestníka XXX/XXXX vydaný 29.06.2022 vyplýva, že na B. I. s obchodným menom B. I. – O., IČO: XXXXXXXX bol vyhlásený konkurz 23.06.2022. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená A. A. P.. Konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Z Obchodného vestníka 109/2025 z 10.06.2025 vyplýva, že konkurz XXXX/XXX/XXXX na B. I., pod obchodným menom B. I. – O., E.: XXXXXXXX bol splnený rozvrhom výťažku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Súd si pripojil originál spisu Okresného úradu, odbor katastrálny V XXX/XXXX kde je návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností – záložný veriteľ žalovaná a záložca, záložný dlžník B. I., nar. XX.XX.XXXX na byt č. XX na prízemí vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., K. J. a kat. úz. J., a to vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na C KN parcele č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 325 m2 a parcele č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 326 m2, na ktorých je bytový dom súp. č. XXXX postavený 27.01.2024. Podpísaný za žalovanú právny zástupca A. I. I., za záložcu a záložného dlžníka B. I. A. I. I.. 10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka platí, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 11. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh. 12. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. 13. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. 14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí. že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 19. Námietka premlčania do oprávnenia, resp. práva za žalovanú uskutočniť výkon záložného práva je dôvodná. Tento mohla uskutočniť len v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, najneskôr do júla 2025, neurobila tak. Odôvodnenie žalobcu, že tak uskutočnil na pojednávaní 18.12.2025 z dôvodu, aby neposkytol možnosť žalovanej zhojiť túto pasivitu súd akceptoval. 20. Súd v danom konaní posúdil otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2019 ako aj otázku absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019. Súd má za to, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatná. Ak je neplatná zmluva o pôžičke, tak je neplatná aj záložná zmluva. Žalobca si pohľadávku v konkurze na B. I., ktorý bol priateľom žalovanej, prihlásil. Tvrdenie žalovanej, že by dala kvitanciu žalobcovi keby jej vrátil pôžičku, nemá oporu v tom, že z podporných dôkazov ako je pripojená komunikácia medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že vôbec nevedela o akú pôžičku sa jedná. Súd má za to, že listiny doložené do spisu sú vyhotovené dodatočne. Pohľadávka voči B. I. je 50 000,00 EUR. Uznanie dlhu doložené po pojednávaní dňa 18.12.2025 v elektronickom podaní zo dňa 12.01.2026 s dátumom 31.10.2025 podpísané B. I. súd nepovažoval za vierohodné. Súd má za to, že zmluva o pôžičke z roku 2019 nenapĺňa reálny kontrakt. Záložné právo bolo po zmluve o pôžičke zavkladované dva roky. B. I. nebol oprávnený splnomocniť inú osobu, právneho zástupcu na návrh na vklad záložného práva. Aj z tohto dôvodu súd považuje záložnú zmluvu za neplatnú. Na B. I. bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 23.06.2022, bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie. V životopise dlžníka B. I. je uvedené, že si požičiaval peniaze od priateľky – žalovanej, v bode 7. Žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu nie je v tomto smere pravdivé. Na pojednávaní dňa 05.02.2026 bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej. Súd má za to, že zmluva o pôžičke bola účelová. Sám B. I. sa informoval u právneho zástupcu žalobcu, správkyne konkurznej podstaty, či bolo plnené. Súd vyhodnotil túto zmluvu o pôžičke za neplatnú, účelovú a tým pádom aj záložné právo k nehnuteľnosti za účelové. Súd preto rozhodol, že určuje, že na základe Záložnej zmluvy zo dňa 27.01.2019, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom povolený pod č. H./XXXX, uzavretej medzi B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., B. XXXX/XX ako záložcom na jednej strane a žalovanou ako záložným veriteľom na strane druhej, žalovaná nemá záložné právo k nehnuteľnosti - k bytu č. XX na prízemí vo vchode XX bytového domu súpisné č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec J. a katastrálne územie J. vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na „CKN“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 325 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 326 m2, na ktorých je bytový dom súpisné č. XXXX postavený. 21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Žalobca bol úspešný, žalovaná neúspešná, žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, súd mu ich priznal proti žalovanej v rozsahu 100 percent. 23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).