Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/23/2020 9520100172 09. 09. 2020 JUDr. Peter Pulman ECLI:SK:SSPK:2020:9520100172.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.septembra 2020 v Banskej Bystrici takto rozhodol: Obžalovaný: U. B., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom A. č. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, uznáva sa vinným, že na základe jeho požiadavky odsúdení U. B. st. a M. B. súhlasili so zasielaním balíkov odsúdenému F. F., civilnému zamestnancovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, na adresu miesta jeho bydliska v Slovenskej Ľupči, kde tieto balíky v období od 5. októbra 2018 do 10. apríla 2019 pripravili a odovzdali na poštovú prepravu adresátovi F. F., A. XX, Q.R., aby ich obsah nosil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, kde časť vecí z uvedených balíkov bola určená pre U. B. ml., a časť z týchto vecí, označených menom F. F., bola určená pre F. F., ako odmena za to, že zabezpečí prevzatie uvedených balíkov a odovzdanie ich obsahu U. B. ml. v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a to konkrétne: - zásielku s podacím číslom DN010015702SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 5. októbra 2018, v ktorej sa nachádzal tabak, čokoláda a prípadne ďalšie, bližšie nezistené veci, z ktorých tabak bol určený pre U. B. ml. a čokoláda a prípadne ďalšie nezistené veci pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736238604SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 17. decembra 2018, v ktorej sa nachádzali minimálne klobásy, slanina, čokolády a holiaci strojček, z ktorých časť klobás, slanina, čokolády a holiaci strojček boli určené pre U. B. ml. a časť klobás pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736239091SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 4. marca 2019, v ktorej sa nachádzal minimálne tabak a čokolády a prípadne ďalšie bližšie nezistené veci, z ktorých tabak a časť čokolád boli určené pre U. B. ml. a časť čokolád a prípadne ďalšie bližšie nezistené veci pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736239180SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 10. apríla 2019, v ktorej sa nachádzali minimálne tužkové baterky, švajčiarske pivo v plechovke, fľaša domáceho alkoholu o objeme 0,7 l, balzam po holení, ďalší drogistický tovar, náhradné hlavice na holiaci strojček a sladkosti, z ktorých tužkové baterky, balzam po holení, ďalší drogisticky tovar, náhradné hlavice na holiaci strojček a sladkosti boli určené pre U. B. ml. a dánske pivo v plechovke a fľaša domáceho alkoholu o objeme 0,7 l pre F. F., teda spoločným konaním inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal
prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko považuje trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T 7/2015 zo 17.03.2015 v spojení s uznesením toho istého súdu rovnakej spisovej značky zo dňa 12.06.2019 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a za iné trestné činy a trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 112/2016 zo dňa 16.10.2017 právoplatného 31.01.2018 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 17.07.2020 obžalobu na obžalovaných F. F., U. B. ml., U. B. st. a na M. B. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tento skutok kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Po preskúmaní obžaloby vydal samosudca dňa 03.08.2020 vo veci trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný U. B. ml. dňa 17.08.2020 odpor, ktorý odôvodnil tým, že sa v predmetnej veci necíti byť vinný, nakoľko nikomu nesľúbil, ani neposkytol úplatok a nemal vedomosť o tom, že jeho rodičia do balíkov určených pre neho zasielali zároveň veci navyše pre F. F.. O tejto skutočnosti sa dozvedel až dodatočne a to sprostredkovane od F. F.. Proti uvedenému trestnému rozkazu vo vzťahu k obžalovanému U. B. ml. podal dňa 13.08.2020 odpor aj prokurátor ÚŠP GP SR. Vo vzťahu k ostatným obžalovaným sa stal trestný rozkaz právoplatným a vykonateľným. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že na základe požiadavky obžalovaného U. B. ml. odsúdení U. B. st. a M. B. súhlasili so zasielaním balíkov odsúdenému F. F., civilnému zamestnancovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, na adresu miesta jeho bydliska v Slovenskej Ľupči, kde tieto balíky v období od 5. októbra 2018 do 10. apríla 2019 pripravili a odovzdali na poštovú prepravu adresátovi F. F., A. XX, Q.R., aby ich obsah nosil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, kde časť vecí z uvedených balíkov bola určená pre U. B. ml., a časť z týchto vecí, označených menom F. F., bola určená pre F. F., ako odmena za to, že zabezpečí prevzatie uvedených balíkov a odovzdanie ich obsahu U. B. ml. v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a to konkrétne: - zásielku s podacím číslom DN010015702SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 5. októbra 2018, v ktorej sa nachádzal tabak, čokoláda a prípadne ďalšie, bližšie nezistené veci, z ktorých tabak bol určený pre U. B. ml. a čokoláda a prípadne ďalšie nezistené veci pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736238604SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 17. decembra 2018, v ktorej sa nachádzali minimálne klobásy, slanina, čokolády a holiaci strojček, z ktorých časť klobás, slanina, čokolády a holiaci strojček boli určené pre U. B. ml. a časť klobás pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736239091SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 4. marca 2019, v ktorej sa nachádzal minimálne tabak a čokolády a prípadne ďalšie bližšie nezistené veci, z ktorých tabak a časť čokolád boli určené pre U. B. ml. a časť čokolád a prípadne ďalšie bližšie nezistené veci pre F. F., - zásielku s podacím číslom EH736239180SK, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 10. apríla 2019, v ktorej sa nachádzali minimálne tužkové baterky, švajčiarske pivo v plechovke, fľaša domáceho alkoholu o objeme 0,7 l, balzam po holení, ďalší drogistický tovar, náhradné hlavice na holiaci strojček a sladkosti, z ktorých tužkové baterky, balzam po holení, ďalší drogisticky tovar, náhradné hlavice na holiaci strojček a sladkosti boli určené pre U. B. ml. a dánske pivo v plechovke a fľaša domáceho alkoholu o objeme 0,7 l pre F. F..
Obžalovaný U. B. ml. neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 Trestného poriadku a uviedol, že podanej obžalobe nerozumie, nakoľko on sám nikomu úplatok nedal a svojich rodičov nenavádzal, aby ho F. F. poskytli. Celé sa to začalo tým, že v robote počas výkonu trestu chceli so spoluväzňami robiť sódovku, k výrobe ktorej potrebovali ventil. Nakoľko údržbár ÚVTOS F. F., nevedel konkrétny typ ventilu zohnať a obžalovaný predpokladal, že by taký ventil mali mať u nich doma, vyžiadal si domácu adresu F. F., na ktorú mali jeho rodičia ventil poslať. Zo zámeru však zišlo, nakoľko otec obžalovaného vhodný ventil nemal. Túto skutočnosť uvádzal obžalovaný aj vyšetrovateľovi pri výsluchu v prípravnom konaní a nevedel vysvetliť, prečo o nej nie je zmienka v zápisnici o výsluchu. ; Následne sa obžalovaný F. F. spýtal, či by mu cez neho nemohli poslať rodičia iné veci, s čím menovaný súhlasil. Akým spôsobom boli pripravované balíky a konkrétne ktorým z rodičov, to obžalovaný uviesť nevedel, s rodičmi sa o tom v telefonátoch nebavil. Len v prípade jedného balíka mal informáciu od F. F., že v ňom boli veci navyše a to pivo a fľaša pre neho. Obžalovaný telefonoval s rodičmi pravidelne jedenkrát týždenne, pričom sa rozprával s obidvomi, na obsah rozhovorov si už podrobne nepamätá. Na otázku prokurátora uviedol, že pýtal pre seba od rodičov španielske víno, ktoré zvykli mávať doma, nakoľko majú známych v Španielsku. Nepamätal si na obsah rozhovoru, v ktorom mali byť spomínané nejaké labute a uviedol, že on sám nemá žiadnu rečovú vadu a nevie o tom, že by nejakú rečovú vadu mal niektorý z jeho rodičov. Obžalovaný trvá na tom, že F. F. za to, že cez neho dostával balíky od rodičov nikdy nesľúbil ani neposkytol žiadnu odmenu, tiež nedal pokyn svojim rodičom, aby niečo ako „poďakovanie za službu“ posielali. F. F. nikdy nijakú odmenu od neho nepýtal a ako dôvod, prečo bol menovaný ochotný pre neho túto službu urobiť uviedol, že zrejme z ľútosti, lebo je to dobrák. Svedok F. F. uviedol, že v ÚVTOS Banská Bystrica, kde pracoval ako údržbár - vodár, sa na zámočníckych dielňach zoznámil s U. B., ktorý bol v ústave vo výkone trestu. Z rozhovorov vyplynula požiadavka obžalovaného, či by mu nevedel do výkonu trestu doniesť nejaké veci, konkrétne mal požiadavku na obstaranie tabaku. Svedok s tým spočiatku nesúhlasil, no po mesiaci ho obžalovaný „zlomil“. Svedok súhlasil, že mu budú rodičia obžalovaného posielať na domácu adresu balíky a on ich potom doručí obžalovanému do výkonu trestu. Následne svedok obdržal na adrese svojho trvalého bydliska od mamy obžalovaného balíky s obsahom tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku, ktorých obsah potom postupne nosil obžalovanému. Svedok vopred vedel čo budú balíky obsahovať, nemal však informáciu o tom, že by sa v nich malo nachádzať niečo navyše. V balíkoch boli takto navyše osobitne veci určené pre svedka s uvedením jeho mena. Tieto boli prelepené lepiacou páskou, bol na nich papierik s jeho menom a so slovom ďakujem. Jednalo sa o pivo, pálenku, ďalšie veci svedok konkretizovať nevedel. Svedok pri odovzdávaní obsahu každého z balíkov informoval obžalovaného, čo v nich bolo navyše, z čoho bol obžalovaný prekvapený, následne ho inštruoval, že si má teda uvedené veci nechať. Obžalovaný tak vždy vedel, čo si svedok z balíka necháva pre seba. Svedok uviedol, že nikdy od obžalovaného nežiadal, aby mu za jeho „službu“ poskytol nejakú odmenu a obžalovaný mu za toto jeho konanie dopredu žiadnu odmenu nesľúbil. Svedok potvrdil, že väzni si robili v práci sódu, on sám sa však na jej výrobe nepodieľal. Rozprávali sa s obžalovaným o postupe výroby, aj o tom, aký k tomu treba ventil, svedok však nikdy nežiadal, aby mu obžalovaný takýto ventil obstaral, len sa obžalovaného pýtal, kde taký ventil jeho otec kúpil. Svedkovia U. B. st. a M. B. boli trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 3.8.2020, právoplatným vo vzťahu k obidvom menovaným dňa 20.08.2020 odsúdení k peňažným trestom. Na hlavnom pojednávaní ako rodičia obžalovaného zhodne využili svoje právo nevypovedať. Zápisnice o výsluchu menovaných z prípravného konania neboli na hlavnom pojednávaní čítané, nakoľko v čase ich výsluchu v prípravnom konaní boli v procesnom postavení obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne D. L. (č.l. 176-178), pracovníčky pošty v Slovenskej Ľupči, ktorá uviedla, že ju jej kolegyňa na materskej dovolenke - manželka F. F. - niekedy pred letom 2019 požiadala, aby vyzdvihla balík, ktorý má jej manžel na pošte. Svedkyňa balík prevzala, podpísala svojím menom, uviedla svoje číslo občianskeho preukazu a balík zaniesla na poschodie pred byt F. F.. Svedkyňa nevedela uviesť, kto bol odosielateľom balíka, ani jeho presné rozmery (bola to nejaká krabica od korčúľ). Taktiež nevedela uviesť, čo bolo obsahom balíka, a ani sa dodatočne na jeho obsah neinformovala. Bolo to jediný prípad, kedy svedkyňa niečo prevzala pre F. F.. Ďalej súd podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to písomností Slovenskej pošty (č.l. 279-282, č.l. 289-295), dokladov predložených ÚVTOS (č.l. 271-277), pracovného poriadku ÚVTOS (č.l. 18-29), pracovného posudku obžalovaného (č.l. 312), správy o povesti (č.l. 319), výpisov z ÚSEP MV SR (č.l. 317), odpisov z registra trestov (č.l. 315-316).
Súd následne podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku vykonal dokazovanie prečítaním doslovných prepisov obrazovo zvukových záznamov (č.l. 224-227, č.l. 229-231) a zaznamenaných telefonických hovorov (č.l. 234-269). Prokurátor vyjadril presvedčenie, že všetky oboznámené telefonické hovory preukazujú komunikáciu o vydávaní pokynov a informovaní sa o odosielaní balíkov mimo oficiálnej pošty a z niektorých - konkrétne z hovorov zo dňa 3.10.2018, 30.11.2018, 12.12.2018, 20.12.2018, 14.04.2019 - vyplýva aj vedomosť obžalovaného o tom, že v balíkoch sa nachádzali veci, niekedy aj presne špecifikované, pre inú - tretiu osobu, konkrétne svedka F.. Obžalovaný namietal, že pokiaľ prokurátor uvádza, že na jeho protiprávne konanie poukazuje obsah telefonických rozhovorov, ide len o jeho domnienku a že komunikácia by sa v zásade mala vykladať v rámci jej doslovného významu. Obžalovaný prezentoval vlastnú interpretáciu telefonických hovorov s rodičmi - keď sa v rozhovore spomínajú jablká išlo o to, že jeho rodičia mali obrať jablká a tieto doniesť rodičom spoluväzňa, keď sa spomína, že „koštujú kamaráti“, išlo o to, aby sa podelil s obsahom balíka, lyžičky sú skutočne lyžičky, keď sa spomína Peťo, je to brat obžalovaného, ktorý žije vo Švajčiarsku a aj jemu rodičia posielali balíky, keď sa spomína X. a koláč, išlo o to, že mama obžalovaného upiekla koláč, ktorý mala predať a peniaze získané z predaja mu poslať, dvojnohé myslel klobásy, dvadsať päťka je tabak, atď. Súd dospel k záveru, že niektoré hovory úplne jasne preukazujú vedomosť a súhlas obžalovaného s tým, že v balíkoch zaslaných na adresu F. F. sa nachádzali aj veci pre neho, ako „poďakovanie“ za to, že bol ochotný balíky prevziať a odovzdať obžalovanému. Konkrétne ide o rozhovor z 08.08.2018 na č.l. 246 (obžalovaný otcovi uvádza adresu F. F., na ktorú môže posielať pre neho balíky), rozhovor z 30.11.2018 na č.l. 252 (otec sa s obžalovaným rozpráva o tom, čo má zo zabíjačky poslať F. F., popri veciach pre obžalovaného „na ochutnanie“), rozhovor z 12.12.2018 na č.l. 254 (otec obžalovaného informuje o obsahu balíka aj vo vzťahu k F. F.), rozhovory z 20.12.2018 na č.l. 255 a z 24.12.2018 na č.l. 256 (otec obžalovaného si overuje, či F. F.deniny chutili a či ďakuje a či obžalovaný dostal všetko, čo mu poslali), rozhovor z 23.04.2019 na č.l. 226-227 (F. F. obžalovanému oznamuje, že v balíku bola aj pálenka a on mu odpovedá, že áno a má si ju nechať), rozhovor z 28.04.2019 na č.l. 239 a na č.l. 267 (mama obžalovaného sa pýta, či „prekvapenie“ v balíku chutilo a obžalovaný to potvrdzuje). Okrem toho tieto a ďalšie rozhovory jednoznačne preukazujú, že obžalovaný svojich rodičov inštruoval, čo mu majú v balíkoch na adresu F. F. poslať, išlo najmä o tabak, cukrovinky, domáce údeniny, batérie atď. Pokiaľ obžalovaný namietal, že on sa trestnej činnosti nedopustil, pretože žiadnym spôsobom neusmerňoval svojich rodičov - právoplatne odsúdených U. B. st. a M. B., aby do balíkov okrem predmetov určených výhradne pre neho, vkladali aj iné predmety, ktoré mali byť „poďakovaním“ pre F. F. za to, že sa nechal na takúto činnosť nahovoriť, tak táto námietka bola vyvrátená výsluchom samotného F. F. na hlavnom pojednávaní, keď tento priamo usvedčil obžalovaného U. B. ml. Jednoznačne totiž uviedol, že obžalovaného informoval o tom, že v balíku sa okrem tých vecí, na ktorých boli dohodnutí, nachádzali aj veci, ktoré boli špecifikované ako veci pre F. F., na čo ho mal obžalovaný usmerniť v tom smere, že tieto si má ponechať ako vďaku za to, že bol ochotný balíky mimo oficiálneho procesu prijímania balíkov vo väznici pre odsúdeného prijať a ich obsah mu odovzdať. Súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti vyjadrení F. F., pretože na obsah jeho výpovede nadväzovali ďalšie dôkazy, najmä obsah telefonických hovorov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené. Minimálne z časti týchto hovorov totiž vyplýva, že komunikácia obžalovaného s rodičmi prebiehala aj v tom zmysle, že obžalovaný bol uzrozumený s tým, že do balíkov sa vkladá „poďakovanie“ pre F. F., teda že sa tam vkladajú aj iné predmety, v niektorých hovoroch boli dokonca presne špecifikované, teda konkrétne klobásy, alebo iné údeniny, že sú určené pre F. F., takže v tomto smere obžalovaný konkludentne konal s už odsúdenými U. B. st. a M. B.. Súd sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že obžalovaný nemal žiadne vlastnícke právo k týmto predmetom, prípadne že ich nemal v držbe, keďže je zrejmé, že tieto dary, či už pre obžalovaného, alebo pre F. F. boli odovzdávané rodičmi obžalovaného a preto za takéto konanie nemôže niesť zodpovednosť. Z výsledkov dokazovania je pre súd úplne jasné, že obžalovaný usmernil F. F., aby si tieto veci ako prejav vďaky nechal a ak boli tieto veci podľa obhajoby určené pre obžalovaného, potom podľa názoru súdu tento vlastne vydaním pokynu, aby si F. F. veci nechal obdarovával jeho osobu za jeho protiprávne konanie. Po právnej stránke bolo na mieste hodnotiť konanie obžalovaného ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to spoločným konaním spolupáchateľstvom, nakoľko konal v zhode s ďalšími dvomi osobami s tým, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu poskytol úplatok ako neoprávnenú výhodu, na ktorú by inak F. Madoš nemal nárok a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čo vyplýva zo skutkovej vety rozsudku.
Za spáchanie prečinu podplácania podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona je ustanovený trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Naproti tomu súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol pre trestný čin odsúdený. Konkrétne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T 7/2015 zo dňa 17.03.2015 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a za iné trestné činy na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom uznesením toho istého súdu rovnakej spisovej značky zo dňa 12.06.2019 bol nariadený výkon tohto trestu a rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 112/2016 zo dňa 16.10.2017 právoplatným 31.01.2018 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, ktoré tresty v súčasnej dobe vykonáva. Táto skutočnosť znamenala potom úpravu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, že súd obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody na 3 až 5 rokov. Podľa § 34 ods. l Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na to, že na základe vyššie uvedených rozsudkov obžalovaný má vykonať celkom 13 rokov trestu odňatia slobody. Teda pri uložení ďalšieho trestu by mu reálne hrozilo odňatie slobody celkom najmenej na 16 rokov. V tomto smere súd považoval uloženie ďalšieho trestu v zmysle § 43 Trestného zákona aj vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného (spáchanie prečinu) a najmä vzhľadom na jeho prejavenú snahu po náprave za neprimerane prísne. Snahu po náprave zo strany obžalovaného mal súd preukázanú z hodnotenia jeho správania sa vo výkone trestu odňatia slobody. Toto hodnotenie konštatuje, že obžalovaný má stabilizované správanie a vystupovanie, povinnosti odsúdeného plní. Doteraz bol päťkrát disciplinárne odmenený, potrestaný bol raz za porušenie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. U obžalovaného je evidované aj jeho zapájanie sa do aktivít smerujúcich na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti. Svoje pracovné povinnosti si plnil, pričom z pracoviska bol vyradený z dôvodu nadviazania nedovoleného kontaktu, za čo teraz stojí pred súdom. Po vyradení z práce bol poverený funkciou z radov odsúdených ako služba na ubytovni, kde k zvereným povinnostiam pristupuje zodpovedne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd dospel k záveru, že je namieste upustiť od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko má súd za to, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je uloženie predchádzajúcich trestov možné považovať za postačujúce. spoločným konaním inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) - Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.