Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-9Sp/144/2015 1015202158 01. 08. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:1015202158.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovak Games, s.r.o., IČO: 36 862 495, so sídlom Gajova 11, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 844 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. A./XXXX/X zo dňa 12. novembra 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Dňa 28. decembra 2015 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený opravný prostriedok, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu sp. zn. A./XXXX/X zo dňa 12. novembra 2015, ktorým tento uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 2000,- eur za spáchanie správneho deliktu porušenia času prevádzky služieb podľa ustanovenia § 4 ods. 1 bod. V. kategórie č. 7 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. 2/2015 zo dňa 05.05.2015 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby a času pre stavebnú činnosť (ďalej len „VZN“). Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 9Sp/144/2015. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-9Sp/144/2015. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný. Správny súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 OSP prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN vydaného odporcom v rámci výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní. Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade odporca koná aj v oblasti podnikania (§ 7a ods. 2 písm. f) zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t. j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení sankcie zaň. Takýmito rozhodnutiami odporca zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Túto trestnú právomoc ako vyjadrenie princípu suverenity je pritom nutné vždy nevyhnutne odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu (a teda i priamo spájať so štátnou mocou). Aj napriek tomu, že ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť živnostenského podnikania patrila medzi výkon pôsobnosti prenesenej štátom na obec, s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým uloženie sankcie navrhovateľovi v prejednávanej veci bezpochyby je, je preneseným výkonom štátnej správy na obec - odporcu. Rovnaké závery vyplývajú napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Rks/1/2010 z 27. júla 2010 o kompetenčnom konflikte, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy... ...všeobecne záväzné nariadenie obce je v danom prípade hmotnoprávnym predpisom, na základe ktorého starosta obce pokutu uložil, a pokiaľ ide o ustanovenie § 27 ods. 2, veta za bodkočiarkou zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, toto ustanovenie sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti nepoužije, nakoľko ukladanie sankcií obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ustanovení § 13 ods. 9 a 10 zákona č. 369/1990 Zb. (§ 27b citovaného zákona účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov. Uvedená otázka bola opakovane riešená aj v rámci už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia 3Sžo/55/2012, 5Rks/3/2013, 8Rks/1/2012, 4Sžo/35/2014), podľa ktorej je rozhodnutie orgánu samosprávy o spáchaní priestupku a o uložení sankcie zaň individuálnym správnym aktom preskúmateľným súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a to na základe žaloby, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (a teda nie postupom podľa tretej hlavy piatej časti OSP). Samotné administratívne trestanie je preneseným výkonom štátnej správy (napr. rozhodnutie 5Rks/2/2011), a preto o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa správny súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. Podľa § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 66a písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý preniesol výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady. Ako zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania, a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku (v znení účinnom do 30. júna 2016, t. j. za účinnosti OSP) upravoval aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 83 ods. 2 ustanovoval, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku správnym súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Rozdielny právny režim pri preskúmavaní priestupkov a ostatných správnych deliktov by bol neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania a vo všeobecnej rovine i vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na citované ustanovenie§ 66a písm. a) živnostenského zákona okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania (už postupom podľa príslušných ustanovení SSP). Obdobne správny súd postupoval napríklad aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sp/146/2015, resp. v konaniach vedených pod sp. zn. 6S/354/2016 a sp. zn. 6S/355/2016, kedy správny súd preskúmal až druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o podanom odvolaní voči prvostupňovému orgánu verejnej správy, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta za porušenie VZN. Podľa § 246c ods. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. S ohľadom na skutočnosť, že uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový orgán verejnej správy, rozhodol správny súd pri aplikácii § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na rozhodnutie o podanom odvolaní. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 OSP).