Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/145/2016 1016201166 29. 11. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:1016201166.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený PRK Partners, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1868/2016 zo dňa 27.06.2016, takto rozhodol: I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.08.2016 z a m i e t a. II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1868/2016 zo dňa 27.06.2016 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov č. 2015/00045-20 zo dňa 04.05.2016 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 19.06.2015 vykonala žalovaná v rámci inšpekčnej skupiny s inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov (ďalej aj ako „RVPS“) úradnú kontrolu potravín, v prevádzkarni žalobcu: A. B. C. D., E. F. XXXX, D., ktorá bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). 2. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“) Bardejov č. 2015/00045 – 20 zo dňa 04.05.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške X XXX XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 19.06.2015, keď (i) žalobca umiesťoval na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby/minimálnej trvanlivosti, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách; (ii) umiestňoval na trh výrobky, u ktorých bolo zistené porušenie spotrebiteľského obalu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; (iii) umiestňoval na trh výrobky, u ktorých bola trvanlivosť viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby menej ako 24 hodín a ktoré neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení dátumu spotreby, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách; (iv) umiestňoval na trh potraviny nevhodné pre ľudskú spotrebu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
Skorším rozhodnutím žalovanej č.2839/2014 zo dňa 16.09.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Bardejov č. 2014/00043-7 zo dňa 25.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 2.000.- eur za porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, došlo do jedného roka od právoplatnosti skoršieho rozhodnutia k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta. Rozhodnutím žalovanej č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014, právoplatným dňa 24.11.2014 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške XX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za porušenie povinností a požiadaviek pri umiestňovaní potravín na trh a za umiestňovanie na trh výrobkov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, a teda došlo k opätovnému porušeniu povinnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto skoršieho rozhodnutia. Boli tak naplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná Štátna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „ŠVPS“) rozhodnutím č. 1868/2016 zo dňa 27.06.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Zhrnutie podstatných argumentov žalobcu 4. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a náhrady trov konania. 5. Žalobca v podanej žalobe, jej doplnení a replike namietal, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov a bolo nedostačujúce na posúdenie veci; rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a v konaní orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. 6. Žalobca mal za to, že orgány verejnej správy nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu a tiež závažným spôsobom porušili procesné pravidlá vedenia konania, resp. vedenia kontroly. Dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutí videl žalobca predovšetkým v tom, že: RVPS nebola príslušná na vydanie prvostupňového rozhodnutia; bola porušená zásada dvojinštančnosti; kontrolu vykonali predpojatí inšpektori a rozhodli predpojaté osoby; ŠVPS prekročila účel kontroly; ŠVPS počas kontroly nedostatočne zistila skutkový stav a zhromaždené dôkazy sú nepreskúmateľné; kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená. 7. Žalobca vo vzťahu k uloženej pokute namietal, že táto je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená. Žalovaná v rozhodnutí pri určovaní výšky miliónovej pokuty dostatočným spôsobom neodôvodnila, prečo by extrémne vysoká pokuta mala byť primeraná údajnému porušeniu zákona o potravinách a nemala by byť likvidačná, v tomto smere sú rozhodnutia nedostatočné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Pokuta je neprimeraná a rozporná s Ústavou Slovenskej republiky, keďže v súlade s požiadavkou materiálneho právneho štátu mala žalovaná ako aj RVPS dbať na to, či je uložená pokuta primeraná z hľadiska Ústavy SR. Pokuta je protiprávnemu konaniu zjavne neprimeraná a nemôže predstavovať spravodlivý trest, a teda je aj protiústavná. Takto uložená pokuta protirečí požiadavke úmernosti trestania podľa čl .55 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“) vykladaného v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Vzhľadom na priame účinky Nariadenia boli správne orgány povinné prednostne aplikovať Nariadenie pred zákonom o potravinách a neaplikovať § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré odporuje Nariadeniu ako aj Charte. ŠVPS síce uviedla, že údajné protiprávne konanie žalobcu priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa, avšak bližšie nekonkretizovala, ako sa mal tento priamy zásah prejaviť. Priamy zásah do práv spotrebiteľov by mohol nastať, ak by bol preukázaný dopad údajného protiprávneho konania žalobcu na zdravie spotrebiteľov, čo preukázané nebolo. Rovnako žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohla žalovaná prihliadať na skutočnosť, že neboli zistené žiadne následky na zdravie spotrebiteľov, keď bola uložená vo výške X.XXX.XXX,- eur.
8. Žalobca uloženú pokutu považoval za zjavne neprimeranú, keď jednou zo zásad ukladania trestov (a v prejednávanej veci ide o vec trestného charakteru) je zásada primeranosti trestu k trestnému činu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Zdôraznil, že trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Poukázal na to, že z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere a trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ju ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Záverom požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 9. Žalobca návrhom zo dňa 02.08.2026, doručeným krajskému súdu dňa 02.08.2016 navrhol konanie prerušiť podľa § 100 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, týkajúce sa výkladu čl. 55 ods. 1 Nariadenia. III. Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej 10. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným vyjadrením zo dňa 02.08.2016, doručeným krajskému súdu dňa 05.08.2016, pričom mala za to, napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 11. Žalovaná trvala na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že rozhodnutie o uložení pokuty považovala za vydané oprávnene. Mala za to, že z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané, že žalobca umiesťoval na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby/minimálnej trvanlivosti, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách; umiestňoval na trh výrobky, u ktorých bolo zistené porušenie spotrebiteľského obalu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; umiestňoval na trh výrobky, u ktorých bola trvanlivosť viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby menej ako 24 hodín a ktoré neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení dátumu spotreby, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách; umiestňoval na trh potraviny nevhodné pre ľudskú spotrebu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. 12. Žalovaná zdôraznila, že žalobca opakovane uvádzal na trh potravinu, ktorá nie je vhodná na ľudskú spotrebu, pričom do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Potraviny s výskytom plesne a hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie, pretože nielen mikroorganizmy, ale hlavne ich toxíny môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Pri maloobchodnom predaji je potrebné vykonať všetky opatrenia, aby sa spotrebiteľovi nedostali produkty nielen nevyhovujúce kvalitatívnym požiadavkám, ale ani také, ktoré vykazujú známky hnitia prípadne iného skazenia, pretože takáto potravina nie je vhodná na ľudskú spotrebu. 13. Dostatočným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol záznam z úradnej kontroly potravín č. F. G.,H.,H. zo dňa 19.06.2015 (vrátane fotodokumentácie), v ktorom boli riadne zdokumentované a popísané nedostatky zistené pri kontrole, ktorý záznam podpísal p. I. J. K. (vedúci obchodného domu), s tým, že k záznamu námietky podané neboli, p. K. uviedol, že žalobca sa vyjadrí v zákonnej lehote. 14. K dvojinštačnosti konania žalovaná uviedla, že podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách je zamestnanec RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín oprávnený na základe poverenia žalovanej vykonávať kontrolu aj v územnom obvode inej RVPS. V prejednávanej veci kontrolu vykonali inšpektori
žalovanej, inšpektori RVPS Bardejov a na základe príslušného poverenia inšpektor RVPS Banská Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS Bardejov, ktorá vec v prvom stupni samostatne posúdila. Takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách ani zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Je vylúčené, aby sa inšpektor žalovanej, ktorý sa zúčastnil na úradnej kontrole, podieľal následne na rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Námietky zaujatosti vznesené žalobcom proti inšpektorom prítomným pri výkone kontroly považovala žalovaná za nedôvodné. Na základe dostatočne zdokumentovaného skutkového stavu zisteného pri kontrole jedine správny orgán dospeje k záveru, či sú dôvody pre uloženie sankcie. Z konštatovania inšpektorov v zázname o tom, aké právne predpisy boli porušené zistenými nedostatkami, nemožno vyvodiť ich zaujatosť voči žalobcovi. V súvislosti s dotknutými osobami neboli zistené žiadne skutočnosti alebo dôvody preukazujúce akúkoľvek ich zaujatosť. 15. K dôvodom uloženia pokuty žalovaná uviedla, že pri zistení nedodržania právnych predpisov musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil nápravu situácie a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu vo výške určenej v § 28 zákona o potravinách, ktorý na rozdiel od Trestného zákona neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty pod dolnú hranicu alebo upustenie od potrestania. Pokiaľ RVPS určila za opakovaný správny delikt podľa § 28 ods. 4 pôvodne posúdený podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách pokutu v rozpätí od X.XXX.XXX,L. M. X.XXX.XXX,- eur a uložila pokutu na spodnej hranici tohto zákonného rozpätia, nepochybila. V prípade existencie okolností odôvodňujúcich uloženie pokuty nie na úplne spodnej hranici (spáchanie viacerých správnych deliktov, minulosť prevádzkovateľa), zákonom o potravinách definovaná spodná hranica pokuty pri opakovanom konaní je natoľko vysoká, že postačuje na dosiahnutie represívneho a výchovného účelu. Žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na najzávažnejší správny delikt, čo neznamená, že ostatné skutky neboli sankcionované. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli jednotlivé porušenia jednoznačne vymedzené, bola dostatočne a podrobne posúdená opakovanosť skutku a uvedené rozhodnutia, na základe ktorých bolo konanie posúdené ako opakované. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu, pričom použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu bolo náležite odôvodnené. Správna úvaha bola použitá v rámci zákonného rámca, z ktorého správne orgány nevybočili; inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili a správna úvaha bola použitá v súlade so zákonom. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/145/2016 – 221 zo dňa 21.09.2016 priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 17. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/145/2016 – 278 zo dňa 14.01.2019 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. Rvp 1159/2018 o návrhu Krajského súdu v Bratislave podanom vo veci vedenej pod sp. zn. 5S/161/2017 podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/72/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/145/2016. 19. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-2S/145/2016 – 326 zo dňa 28.06.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní.
20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie RVPS, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov netrval na nariadení pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP). 22. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgán. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 27. Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené. 28. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 29. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené 30. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 31. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 32. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 33. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 34. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z. z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 35. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z. z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 36. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z. z.), konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022. 37. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 38. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 39. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil predchádzajúci procesný predpis – Občiansky súdny poriadok, a to poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované. 40. Predmetom tohto konania je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu t. j. do 31.12.2016, a to za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 19.06.2015. 41. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v priebehu správneho súdneho konania zákonodarca prijal zákon, ktorý s účinnosťou od 01.07.2022 (okrem iného) vypustil spodnú hranicu pokuty vo výške X XXX XXX,- eur. Zákonodarca zároveň do zákona o potravinách zakomponoval prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené do 30.06.2022 dokončia podľa zákona o potravinách v znení novely. K podstatnej zmene právneho predpisu, ktorý bol aplikovaný na predmetnú vec, došlo (okrem iných) v súvislosti so sadzbou pokuty, ktorú môže správny orgán v rámci správnej úvahy aplikovať. 42. Správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022, (ďalej len „Uznesenie“), ktoré sa aplikujú na právnu úpravu zákona o potravinách, o ktorej použitie ide aj v predmetom súdnom konaní. 43. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 18. a 19. Uznesenia konštatoval, že: „..v nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania...“ 44. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 20. odôvodnenia Uznesenia uviedol, že „požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorá sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty, ... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súd prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania.“ V bode 21. odôvodnenia Uznesenia je zároveň konštatované, že „odôvodnenosť rozširujúceho výkladu § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zároveň dokresľuje § 195 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 ústavy). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto navrhovateľom (krajským súdom) vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku.“ 45. Napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stratilo platnosť dňa 30.06.2022 prijatím zákona č. 211/2022 Z. z. a bolo nahradené novou právnou úpravou - aktuálne § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení zdôraznil vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie a poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2022 Z. z. k bodu 17 tohto zákona: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“ 46. Je nepochybné, že k zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda v čase po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaná pri ukladaní sankcie postupovala na základe právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania, ktorý postup jej explicitne vyplýval z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu je potrebné prihliadnuť. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021 vyplýva záver, že: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ 47. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 48. Správny súd poukazuje na to, že uplatnenie nepravej retroaktivity v prospech páchateľa v priebehu konania na správnom súde zároveň prelamuje pravidlo viazanosti súdu právnym stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vyjadrené v § 135 ods. 1 SSP. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, avšak s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. 49. Niet pochýb o tom, že zákon o potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z. účinný od 01.07.2022, je pre žalobcu priaznivejší. Z uvedeného dôvodu tak správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a hoci žalovaná pri ukladaní sankcie postupovala podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania, správny súd dospel k záveru, rešpektujúc princípy správneho trestania, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu, je nutné napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a umožniť mu vec nanovo právne posúdiť a prípadne uložiť sankciu. Orgány verejnej správy vec nanovo posúdia v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorým sú viazané. 50. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti posudzovanej veci už správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími žalobnými dôvodmi, keďže by žiadnym spôsobom neovplyvnili prijatý záver správneho súdu o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa zákona o potravinách. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).