Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/136/2022 1022200799 11. 07. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), právne zastúpeného: JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: minister životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810, so sídlom: Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ IVSTA, s.r.o., IČO: 36 670 570, so sídlom: Poľovnícka č. 11, 919 51 Špačince, 2/ Obec Malženice, IČO: 00 312 762, so sídlom: Malženice č. 294, 919 29 Malženice, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XXX, XXX XX C., 4/ Chceme zdravú krajinu, IČO: 53 509 188, so sídlom: Lermontova č. 911/3, 811 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. apríla 2022, č. sp. 2080/2022-1.1, č. 36570/2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15. júna 2022 i e t a.
zam
odôvodnenie: 1. Správnou žalobou podanou dňa 15. júna 2022 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. apríla 2022, č. sp. 2080/2022-1.1, č. 36570/2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím (záverečným stanoviskom) Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „Ministerstvo“), zo dňa 14. januára 2021, č. 1998/2021-1.7/pb, 1842/2021, 1844/2021-int (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 61, § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie, zamietnutý rozklad žalobcu a rozklad ďalších účastníkov konania 1/ až 4/ proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku a ako orgán príslušný podľa § 3 písm. k), § 54 ods. 2 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) rozhodlo podľa § 46, § 47 Správneho poriadku a § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber odpadov a mechanické spracovanie starých vozidiel IVSTA recycling“ navrhovateľa IVSTA, s. r. o., IČO: 36 670 570, E. D. XX, XXX XX F., v zastúpení splnomocnencom G. H. C., EKO-SPIRIT, I. D. X, XXX XX J., za predpokladu dodržania príslušných platných právnych predpisov a dodržania podmienok uvedených v kapitole VI.3. uvedeného záverečného stanoviska, a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobca v rámci žalobného návrhu žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie i prvostupňové
rozhodnutie zrušené podľa § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v celom rozsahu a vec vrátená Ministerstvu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) SSP. 2. V rámci označenej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového rozhodnutia – hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu ďalej odvodzoval z § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), podľa ktorého „ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť“. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a realizácia zámeru podľa neho môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako príliš veľký a nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Žalovaný rozhodol natoľko nekonkrétne, že podľa žalobcu nie je možné reálne skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia. Ako ďalší dôvod na priznanie odkladného účinku označil právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte s tým, že ak sa odkladný účinok žalobe neprizná, realizáciou projektu sa poprie toto právo verejnosti. Poukázal aj na zásadu preventívnej opatrnosti, z ktorej vyvodil, že pochybnosť o tom, či zámer príliš zasahuje do životného prostredia, nesmie byť prekážkou v jeho účinnej ochrane. Zdôraznil, že princípy prevencie a predbežnej opatrnosti je nevyhnutné spojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, keďže priemerná dĺžka súdneho konania by mohla mať aj v prípade úspešnosti žaloby nezvrátiteľný dopad na životné prostredie. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Skonštatoval, že je bežnou praxou, že bez priznania odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti už „čo chrániť“. Žalovaný neposúdil vplyvy na jednotlivé časti životného prostredia, preto nie je možné určiť, či na tieto časti nebude existovať nadmerný vplyv, a preto je podľa žalobcu v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti odôvodnené priznať správnej žalobe odkladný účinok. 3. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave. 4. Podaním zo dňa 16. júna 2023, doručeným Správnemu súdu v Bratislave, sa žalovaný vyjadril k navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby. Zdôraznil, že návrh je založený na citácii § 13 zákona o ŽP, podľa ktorého má v preskúmavanej veci hroziť vznik závažnej ujmy na životnom prostredí. Túto hrozbu označil za úplne abstraktnú s poukazom na to, že podstatou procesu posudzovania vplyvov činností na životné prostredie je práve dôkladné zistenie všetkých možných negatívnych vplyvov a zvolenie efektívneho rámca opatrení na ich elimináciu alebo zmiernenie. Konštatoval, že v rámci preskúmavaného konania boli možné negatívne vplyvy na životné prostredie náležite zistené a zabezpečené príslušnými opatreniami. Navyše žalobca podľa neho nepreukázal, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, hoci to konštatuje. Žalobca tiež podľa neho nešpecifikoval, v čom mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorá by údajne mala byť dôsledkom navrhovanej činnosti. Uzavrel, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno, keďže nijakým spôsobom nepreukázal existenciu hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, preto takýto návrh považoval za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť. 8. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané. 9. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu z 15. júna 2022 podľa § 185 písm. a) SSP. 10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby z 15. júna 2022, odôvodňoval závažnou ujmou na životnom prostredí s poukazom na zákon o ŽP, Aarhuský dohovor a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať akákoľvek ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo výkonom napadnutého rozhodnutia, či s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia dôjsť, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca neuviedol ani jediný možný negatívny dôsledok výkonu preskúmavaných rozhodnutí, ktorý by mohol nastať a ktorý by reálne hrozil. Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe však nie je prípustný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený a nepodložený. 11. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd rozhodol tak, ako je uvedené výroku tohto rozhodnutia.
vo
12. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].