Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/49/2023 4023200212 18. 12. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:4023200212.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NR1/RK/KON/2023/33, č. z. 2023/140070 zo dňa 05.04.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Súd žalobu p o s t u p u j e ako riadny opravný prostriedok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra na ďalšie konanie. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou (podaním) zo dňa 19.04.2023, doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 21.04.2023, ohradila (odmietla zaplatiť požadovanú pokutu) proti rozhodnutiu žalovaného č. NR1/RK/ KON/2023/33, č. z. 2023/140070 zo dňa 05.04.2023, ktorým žalovaný rozhodol v zmysle § 68a ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.„) o uložení pokuty žalobkyni vo výške XXX,XX Eur za porušenie povinnosti podľa § 55 ods. 7 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z., neoznámením zmeny súvisiacej s priznaným postavením chráneného pracoviska, ktorú mala oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra do 30 kalendárnych dní od jej uskutočnenia. Uvedenou zmenou bolo zrušenie chráneného pracoviska na adrese C. XX, F. ku dňu 30.04.2021. 2. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). 3. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) bod 5 zákona č. 5/2004 Z. z. „do pôsobnosti úradu (úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) patrí rozhodovať o uložení pokuty“. 4. Podľa § 68a ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. „ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky XX XXX,XX eura, ak tento zákon neustanovuje inak; to sa nevzťahuje na porušenie povinnosti podľa § 62 ods. 6“.
5. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. „na konanie podľa § 12 písm. l), t), ac) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,63) ak tento zákon neustanovuje inak.“ 6. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) „proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal“. 7. Podľa § 54 správneho poriadku: „(1) Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. (2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.“ 8. Podľa § 47 správneho poriadku: „(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.“ 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v aktuálnom znení) „v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“. 10. Podľa § 7 písm. a) SSP „správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.“ 11. Podľa § 18 ods. 1 SSP „ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi“. 12. Podľa § 18 ods. 5 SSP „právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.“ 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 14. Podľa § 98 ods. 2 SSP „ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas.“ Podľa § 191ods. 3 písm. a) SSP, „Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.“ 15. Súd z administratívneho spisu zistil, že žaloba (podanie) žalobkyne bola podaná voči rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo prvostupňovým rozhodnutím. V zmysle § 13 ods. 1 písm. e) bod 5, § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v nadväznosti na § 53 zákona č. 71/1967 správneho poriadku je proti (prvostupňovému) rozhodnutiu správneho orgánu prípustné odvolanie. Z poučenia napadnutého rozhodnutia vyplýva možnosť podať odvolanie (s odkladným účinkom) v lehote 15 dní od jeho doručenia na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a zároveň jeho preskúmateľnosť súdom po nadobudnutí právoplatnosti po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku. V nadväznosti na toto rozhodnutie
žalovaného a poučenie v ňom uvedené podala žalobkyňa žalobu, ktorou žiadala o preskúmanie záverov rozhodnutia žalovaného. Z obsahu žaloby žalobkyne vyplýva, že túto podávala zrakovo postihnutá osoba (o čom, vychádzajúc z obsahu rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa spomína, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo priznané postavenie chráneného pracoviska, mohol mať žalovaný vedomosť), ktorá riadiac sa poučením zjavne porozumela, že rozhodnutie žalovaného možno preskúmať aj súdom. 16. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal uvedeným poučením v napadnutom rozhodnutí, ktoré možno v danej situácii považovať za čiastočne zmätočné, keďže sa v ňom uvádza možnosť podať odvolanie a zároveň jeho preskúmateľnosť súdom. Treba uznať, že osobitne pre zrakovo znevýhodnenú osobu takto formulované poučenie mohlo vyvolať dojem o možnosti ihneď podať žalobu na súd, resp. alternatívu uvedených možností. Obzvlášť, keď v poučení sa najskôr uvádza možnosť podať odvolanie a pri možnosti preskúmať rozhodnutie súdom sa spomína ako podmienka vyčerpanie riadneho opravného prostriedku, teda iný pojem ako odvolanie, pričom pre osobu, ktorá neštudovala právo – laika, nemusí byť zrejmé, či a aký je rozdiel medzi odvolaním a riadnym opravným prostriedkom, tak isto kedy sa nadobúda právoplatnosť a pod. Navyše samotná uvádzaná preskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia súdom je diskutabilná, pretože toto samé osebe nie je preskúmateľné súdom – čo vlastne z poučenia nesprávne vyplýva. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému je prípustné odvolanie, by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu iba v prípade existencie druhostupňového rozhodnutia, teda po využití odvolania a jedine spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP upravuje možnosť správneho súdu pri rušení napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného, v závislosti od okolností na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Správny súd však nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, a aj preto v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Doslovne vzaté potom posledná veta v poučení (t. j. že „Ak toto rozhodnutie po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku nadobudne právoplatnosť, je preskúmateľné súdom.“) v rozhodnutí žalovaného nie je správna. 17. Súd zároveň zistil, že žaloba bola doručená na krajský súd dňa 21.04.2023, napadnuté rozhodnutie bolo autorizované dňa 05.04.2023, teda s veľkou pravdepodobnosťou (keďže súd nemá k dispozícii administratívny spis na overenie lehoty doručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni, ale to pravdepodobne nastalo až v nasledujúcich dňoch) bolo toto podanie urobené v lehote 15 dní na podanie odvolania, ako je uvedené v poučení. Z uvedeného vyplýva zámer žalobkyne využiť opravný prostriedok/ žalobu včas v zmysle poučenia (v lehote 15 dní). Zjavne nedostatočnou zrozumiteľnosťou poučenia sa žalobkyňa plánujúc využiť opravný prostriedok (akýkoľvek, ideálne na čo najvyššej inštitúcii), rovno obrátila na súd. 18. Hoci v § 98 ods. 2 SSP ide o odmietnutie žaloby a postúpenie veci prvostupňovému správnemu orgánu v prípade nesprávneho poučenia orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, súd výkladom per analogiam toto aplikuje aj v danom prípade zmätočného (nie úplne jasného) poučenia orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie a v podstate aj žaloba, na základe ktorého potom žalobca podal opravný prostriedok/ žalobu v 15-dňovej lehote na súd. Súd v tomto prípade vzhliadol potrebu aplikovať ust. § 98 ods. 2, § 99 ods. 1 písm. g) SSP, v zmysle ktorých rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto uznesenia (pozn. obdobný postup je aj v prípade zastavenia konania, ak vec nepatrí do právomoci súdov, v § 18 ods. 1 a 5 SSP). 19. V zmysle § 98 ods. 2 SSP potom platí, že ak bola v danom prípade žaloba/ podanie žalobkyne podané na správnom súde včas, t.j. v lehote na podanie žaloby (podľa § 181 ods. 1 SSP v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia správneho orgánu), pričom táto bola zrejme podaná aj v 15-dňovej lehote na podanie odvolania, teda žaloba bola podaná včas, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas. Pre úplnosť súd dodáva, že včasnosť podania žaloby sa v zmysle uvedeného ustanovenia posudzuje podľa lehôt ustanovených SSP, nie v zmysle administratívnych predpisov pre podanie riadneho opravného prostriedku. Zmyslom postúpenia žaloby prvostupňovému orgánu verejnej správy je nielen umožniť mu aplikovať inštitút autoremedúry, resp. vykonať potrebné úkony pre začatie konania o riadnom opravnom prostriedku, ale súčasne ho i upozorniť na nesprávnosť ním vykonaného poučenia o inštančnom postupe (komentár k Správnemu súdnemu poriadku, Baricová a kol., 1. vydanie, 2017, k § 98).
20. Súd poznamenáva, že ustanovenie § 98 ods. 2 SSP predstavuje špecifický „benefit“ pre žalobcu, teda akési dobrodenie zákona v jeho prospech spojené s podaním neprípustnej žaloby. A to v prípade neprípustnej žaloby v zmysle § 7 písm. a) SSP smerujúcej proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, proti ktorému účastník konania nepodal riadny opravný prostriedok, pričom príčinou jeho nepodania bolo nesprávne poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku (komentár k Správnemu súdnemu poriadku, Baricová a kol., 1. vydanie, 2017, k § 98). 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. 22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP v aktuálnom znení). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.