Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/11/2023 0723100331 09. 05. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100331.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. E. F. XX/X, XXX XX G. – H. I. E. H., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, IČO: 42 261 597, proti žalovanému: Obec Kvetoslavov, so sídlom E. K. XXX/XX, XXX XX F., IČO: 00 305 545, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.04.2023, takto rozhodol: I. Správny súd konanie z a s t a v u j e . II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 21.06.2023 (ďalej len „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného a fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby vydaných v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“). 2. Žalobca uviedol, že prostredníctvom elektronickej pošty požiadal dňa 15.03.2023 povinnú osobu (L. M. F.) o sprístupnenie viacerých informácií. Žalobca poukázal na to, že riaditeľ povinnej osoby druhý deň po podaní žiadosti zaslal formou elektronickej pošty odpoveď s tým, že k bodu 6. žiadosti uviedol: „žiaľ v tejto veci Vám nemôžem vyhovieť, rozhodnutie obsahuje osobné údaje chránené GDPR, zakrytím základných údajov by nebolo absolútne zrejmé o koho ide, rozhodnutie by sa podobalo všetkým ostatným rozhodnutiam. Jediný rozdiel, ktorý by tam bol je dátum. Ak trváte aj napriek tomu na jeho zaslaní, prekryjem osobné údaje a viem Vám to v priebehu najbližších dní poslať.“ K danému žalobca zaslal odpoveď, v ktorej uviedol, že trvá na zaslaní predmetného rozhodnutia. 3. Z dôvodu, že povinná osoba neposkytla žalobcovi informácie požadované v bode 6. žiadosti a ani nevydala v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie, predpokladalo sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť požadovanú informáciu, a preto žalobca podal proti tomuto fiktívnemu rozhodnutie odvolanie. Žalobca súčasne uviedol, že ako povinná osoba, tak ani žalovaný na podané odvolanie nereagovali, pričom žalovaný podané odvolanie v zákonom stanovenej lehote nevybavil, takže tiež vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou. Žalobca tak navrhol správnemu súdu, aby fiktívne rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 30.03.2023 a fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.04.2023 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.01.2024, v rámci ktorého konštatoval, že rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť žalobcovi informáciu, nebolo vydané administratívnym nedopatrením, za čo sa žalovaný ospravedlnil, avšak dôvody odmietnutia poskytnutia informácie boli žalobcovi komunikované, čo žalobca aj sám potvrdil v odvolaní. Žalovaný súčasne uviedol, že povinná osoba vydala dňa 11.01.2024 rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu. Žalovaný správnemu súdu predložil rozhodnutie L. M. F. zo dňa 11.01.2024 (ďalej len „rozhodnutie o nesprístupnení“),
na podklade ktorého povinná osoba rozhodla tak, že požadované informácie podľa bodu 6. žiadosti čiastočne nesprístupní. 5. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 20.02.2024, v rámci ktorej zotrval na podanej žalobe a uviedol, že vydaním rozhodnutia o nesprístupnení nie je možné nezákonné fiktívne rozhodnutie dodatočne konvalidovať. K replike žalovaný predložil dupliku zo dňa 06.03.2024, v ktorej uviedol, že pohnútkou pre vydanie rozhodnutia o nesprístupnení bolo, že tohto rozhodnutia sa sám žalobca domáha. 6. Podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 7. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 8. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na žalobu a podania žalobcu, ako aj s odkazom na písomné podania žalovaného ustáliť, či v danom prípade jestvuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. 9. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca podal povinnej osobe – L. M. F. elektronickú žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 15.03.2023, v rámci ktorej o. i. v bode 6. žiadal aj o „zaslanie rozhodnutia riaditeľa ZŠ o prijatí N. H. na základné vzdelávanie (do 1. ročníka ZŠ).“ Povinná osoba elektronickou odpoveďou zo dňa 16.03.2023 vyhovela bodu 1. až 5. žiadosti a k bodu 6. žiadosti uviedla skutočnosti citované v bode 2. tohto uznesenia. Podaním zo dňa 06.04.2023 podal žalobca odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby a počas prebiehajúceho súdneho konania vydala povinná osoba rozhodnutie o odmietnutí zo dňa 11.01.2024. 10. Správny súd mal na podklade vyššie uvedených skutočností preukázané, že povinná osoba o podanej žiadosti v bode 6. rozhodla, a to počas prebiehajúceho súdneho konania tak, že vydala rozhodnutie o odmietnutí, a teda došlo k vydaniu rozhodnutia so všetkými formálnymi náležitosťami. V predmetnom prípade tak nastala procesná situácia, kedy síce žalobca napadol žalobou fiktívne rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácie a fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní a zároveň povinná osoba vydala rozhodnutie o odmietnutí, ktorým formálne o bode 6. žiadosti rozhodla tak, že informáciu nesprístupnila. 11. Správny súd mal za to, že v danej situácii pripadá do úvahy aplikácia § 99 písm. g) SSP. Zákon v predmetnom ustanovení upravil zastavenie konania v prípade, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejedná sa o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa § 99 písm. c) a d) SSP logicky nejde ani o tie prípady, s ktorými spája zastavenie konania priamo zákon v zmysle § 99 písm. h) SSP, napr. pri zastavení konania v prípade odstránenia nečinnosti žalovaným podľa § 248. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe (k tomu pozri G., J. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. G., 2017, s. 553). 12. Správny súd zastáva názor, že v prípade, keď povinná osoba vydala rozhodnutie o odmietnutí, toto rozhodnutie skonzumovalo následky žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí bez toho, aby došlo k ich formálnemu zrušeniu. Povinná osoba svojím vlastným procesným postupom totižto rozhodla o podanej žiadosti, vydala rozhodnutie o odmietnutí, a tým tak fiktívne rozhodnutia stratili svoje účinky. 13. Súčasne, ak by aj správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby a zrušeniu napadnutých fiktívnych rozhodnutí, procesná situácia žalobcu by sa žiadnym spôsobom nezmenila a ani nezlepšila, pretože povinná osoba vydala rozhodnutie o odmietnutí, čím tak povinná osoba konala vo vzťahu k podanej žiadosti. K strate účinkov fiktívnych rozhodnutí došlo tým, že povinná osoba vydala
rozhodnutie o odmietnutí, a teda došlo k vydaniu formálneho rozhodnutia, voči ktorému má žalobca právo podať opravný prostriedok. 14. Správny súd uvádza, že rozhodnutie povinnej osoby má prednosť pred fiktívnymi rozhodnutiami, a to aj v prípade, ak k vydaniu rozhodnutia dôjde po vydaní tzv. fiktívnych rozhodnutí a po podaní žaloby, ktorými sa napáda zákonnosť práve týchto fiktívnych rozhodnutí. Vydaním rozhodnutia o odmietnutí tak došlo k formálnemu zrušeniu fiktívnych rozhodnutí. K danému správny súd poukazuje na to, že fiktívne rozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnych rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013). Fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel Zákona o slobode informácií aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti (pozitívne alebo negatívne), a to aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2013). Žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí žiadosti a nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia by tak nebolo dôvodom vrátenia veci na ďalšie konanie. 15. Keďže v predmetnej veci došlo k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí, odpadol dôvod existencie žalobou napadnutých fiktívnych rozhodnutí, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume zákonnosti napadnutých fiktívnych rozhodnutí preto nie je možné. Ako správny súd uviedol vyššie, v súlade s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydanie faktického rozhodnutia má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má vecné rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení Zákona o slobode informácií. 16. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zastavenia konania podľa § 99 písm. g) SSP, keďže opadol dôvod na pokračovanie v konaní. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Vo vzťahu k danému platí, že ak sa pre správanie žalovaného konanie zastaví, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Z dôvodu, že zastavenie konania procesne zapríčinil žalovaný a povinná osoba tým, že počas prebiehajúceho súdneho konania došlo a k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí a odpadol tak dôvod predmet súdneho prieskumu, správny súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).