KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieSprávny súd v Bratislave20. 2. 2024plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1Sf/38/2023 z 20. 2. 2024

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 20. februára 2024, sp. zn. 1Sf/38/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100577.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 1Sf/38/2023 0723100577 20. 02. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100577.1

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa 07.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa 07.07.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 08.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa 07.07.2023, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z.z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100142628/2023 zo dňa 12.01.2023, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 130 318,06 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe. 2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 50 zamestnancov, v regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov a od jeho činnosti je závislých v Slovenskej republike aj v zahraničí niekoľko desiatok ďalších spoločností. Podľa tvrdení žalobcu si voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam riadne a včas plnil a plní svoje záväzky, nikdy sa nedostal do žiadneho omeškania a záväzky z obchodného styku uhrádza taktiež v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia podľa žalobcu bude znamenať ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia poškodila jeho dennodenný chod, a to aj výkon jeho podnikateľskej činnosti, ohrozila by žalobcovu dôveryhodnosť, ďalej by žalobcu dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a súčasne mu znemožní spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa účastní verejného obstarávania, kedy mu v prípade výkonu rozhodnutia hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom. V tejto súvislosti odkázal žalobca na oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021, zn. 26675/MST. Žalobca ďalej tvrdil, že prípadný výkon rozhodnutia mu spôsobí nevyčísliteľnú škodu,

bude vedený Finančnou správou Slovenskej republiky ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu sťaží aj výkon podnikateľskej činnosti a je možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania osôb. Žalobca ďalej uviedol, že táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie jeho záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom, poškodzuje jeho dobré meno a nemôže sa zúčastňovať verejných súťažných konaní. Podľa žalobcu sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na priznanie odkladného účinku, lebo mu hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov a odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohy : e-mail od Tatra banky, a. s., ktorým mu bolo oznámené, že banka pristúpila k holdovaniu kontokorentného úveru v plnej výške do času, kým nebude vysporiadaná záležitosť s Finančnou správou a oficiálne zverejneným nedoplatkom voči daňovej sekcii, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 (ďalej aj len ,,daňové priznanie“), účtovnú závierku k 31.2.2022 (ďalej aj len ,,účtovná závierka“), kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom MMJ Invest, s.r.o. (ďalej aj len „kúpna zmluva“). II. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 07.02.2024 s jeho priznaním nesúhlasil a to poukazom na nedôvodnosť žaloby. III. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. IV. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie. 10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 11. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila závažná ujma, či značná hospodárska škoda. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol do jeho majetkových práv a ohrozil by výkon jeho podnikateľskej činnosti (prevádzky), ďalej by výkon rozhodnutia ohrozil jeho dôveryhodnosť a súčasne by žalobcu dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými prostriedkami. Z obsahu priloženého daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 súdu vyplynulo, že žalobca mal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 298 349,- Eur, základ dane: 412 409,12,Eur, daňový preplatok: 71 575,80,- Eur, odpisy hmotného majetku 424 547,10,- Eur, výnosy : a) služby 80 000,- Eur, b) hmotný majetok 33 000,- Eur, c) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru 456 000,- Eur; náklady: a) služby vo výške 508 120,- Eur, b) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru vo výške 192 399,Eur. Z obsahu priloženej účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2022 súd okrem iného zistil, že žalobca má vlastné imanie vo výške 5 892 301,- Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu 298 350,- Eur v bežnom účtovnom období. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva okrem iného to, že žalobca ako objednávateľ si objednal u dodávateľa „logické celky“ presne špecifikované v predmetnej kúpnej zmluve za dohodnutú kúpnu cenu 1 765 588,- Eur bez DPH s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa dodania tovaru objednávateľovi.

12. Na podporu svojich tvrdení, okrem predmetných listín, žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške 130 318,06,- Eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Na základe žalobcom všeobecne formulovaných tvrdení a predložených vyššie uvedených listín nemožno prijať záver, že prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, alebo iný vážny nenapraviteľný následok tak, ako predpokladá § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol následky, ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, a teda možno konštatovať, že svoje tvrdenia v určitých častiach formuloval relatívne hypoteticky (napr. ,,je možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít“), pričom neuviedol konkrétne skutkové okolnosti a dôkazy slúžiace na podporu záveru o reálnosti tejto, ním tvrdenej hrozby. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby reálnu, priamo hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými, či hypotetickými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. 15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. § 188 SSP zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.