Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/70/2023 0723100728 08. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. sp.: NBS1-000-079-406, č. z.: 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 04.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej Banky Slovenska č. sp.: NBS1-000-079-406, č. z.: 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp. NBS1-000-073-774, č.z. 100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovanej, a to s poukazom na § 5 ods. 3 SSP a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 zo dňa 08.08.2016. 3. Zdôraznil nejednoznačnosť výroku č. II napadnutého rozhodnutia o uložení sankcie a skutočnosť, že sa nejedná o zjavne neopodstatnenú žalobu. Žalovaná nezohľadnila skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, porušila práva žalobcu na účinnú obhajobu, nezákonne odmietla vykonanie znaleckého dokazovania a nedostatočne zistila skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a tiež došlo k porušeniu nezávislosti žalovanej. Uzavrel, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie, ktoré ex lege vedie k „právnej smrti“ žalobcu v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, že tým bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 4. Žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom resp. právnymi následkami napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme, značnej škode, ako aj ďalším vážnym nenapraviteľným následkom, a to nie len voči žalobcovi ako takému, ale aj voči jeho klientom, či priamo voči štátu. Bez priznania odkladného účinku žalobe hrozí aj reálne riziko, že žalobca zanikne skôr ako bude napadnuté rozhodnutie posúdené súdom. Žalovaná podala v súlade s § 159 ods. 5 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve “) dňa 08.06.2023 návrh na zrušenie žalobcu a na vymenovanie jeho likvidátora, keďže napadnuté rozhodnutie
o odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti nadobudlo právoplatnosť. Ak príslušný súd na základe návrhu žalovanej rozhodne o zrušení žalobcu, žalobcovi bude ustanovený likvidátor, ktorého povinnosťou bude ukončiť činnosť žalobcu. Ak by došlo k ukončeniu existencie žalobcu pred vydaním rozhodnutia konajúceho súdu, prípadne k späťvzatiu žaloby likvidátorom, tak nielenže by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ale došlo by aj k zániku nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý by inak žalobcovi prislúchal v prípade úspechu v tomto spore v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“). Likvidátor sa bude v rámci likvidácie usilovať o predaj poistného kmeňa a vyplatenie veriteľov žalobcu ešte pred rozhodnutím súdu o žalobe, pričom samotné rozhodnutie o žalobe bude už len formálnou satisfakciou, keďže už nebude možné, aby došlo k obnoveniu podnikania žalobcu. Z dôvodu predídenia nezvratným následkom je potrebné priznať žalobe odkladný účinok. 5. Poukázal na to, že s odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti je priamo spojený aj okamžitý vznik škody v podobe ušlého zisku. Za posledných 5 rokov svojej činnosti žalobca dosiahol zisk na úrovni približne XX A. eur. Značné škody žalobcovi hrozia aj priebežne, a to v dôsledku výpovedí poistných zmlúv, ku ktorým začalo dochádzať už len zverejnením správy o odňatí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Uloženou sankciou žalovaná znemožňuje realizovať ústavné právo žalobcu na podnikanie, hoci žalobca spĺňa všetky podmienky na vydanie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Taktiež samotná správa o tom, že žalovaná takúto sankciu žalobcovi uložila, negatívne ovplyvňuje jeho pôsobenie na poistnom trhu, pretože preniknutie takejto informácie do povedomia laickej verejnosti a prípadnej konkurencie vyvoláva u žalobcu hrozbu nezvratných likvidačných dopadov. Iba popretie tejto informácie, ktoré môže vyvolať len priznanie odkladného účinku žalobe, môže tento stav zvrátiť. Ďalej uviedol, že vzniknutá situácia spôsobená odobratím povolenia vytvára výrazný tlak na spotrebiteľov s nižšou finančnou gramotnosťou, ktorá môže viesť k výpovediam ich poistných zmlúv, čím utrpia nenapraviteľnú škodu, keďže v prípade výpovede poistnej zmluvy z ich strany dostanú iba odkupnú hodnotu už zaplateného poistného, ktorá je znížená o všetky doteraz neuplatnené obstarávacie poplatky, ktoré sa vyberajú počas prvých piatich rokov trvania poistnej zmluvy. Uviedol, že portfólio jeho poistných zmlúv je relatívne mladé, táto situácia sa týka cca 45 tisíc klientov (v zásade 70% klientov) a v tejto súvislosti vyčíslil časť potenciálnej škody spočívajúcej v „prepadnutých“ obstarávacích poplatkoch na približne XXX A. eur. Navyše, v prípade výpovede poistnej zmluvy budú spotrebitelia v pozícii, že novú poistnú zmluvu s inou poisťovňou budú schopní uzatvoriť iba za zjavne menej výhodných podmienok, keďže došlo k zmene skutkových okolností, za ktorých bola uzavretá pôvodná poistná zmluva so žalobcom. V prípade úspechu tejto žaloby bude žalobca voči žalovanej iniciovať konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona o zodpovednosti za škodu voči štátu. Výška tejto škody každým dňom nepochybne narastá, pričom v prípade odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k aspoň čiastočnému zamedzeniu jej narastania. 6. Priznanie odkladného účinku žalobe nie je podľa názoru žalobcu v rozpore s verejným záujmom, pretože preukázal, že plní všetky podmienky na vydanie povolenia na výkon poisťovacej činnosti, vrátane krytia SCR a MCR. Ak teda žalobca plní podmienky na vydanie príslušného povolenia, ktoré by mu bolo ex lege vydané, čím by mu bolo umožnené vykonávať poisťovaciu činnosť, nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry je úlohou žalovanej, ako správneho orgánu preukázať, že priznanie odkladného účinku žalobe je v rozpore s verejným záujmom. Čo sa týka ochrany klientov, žalobca považoval za kľúčové zodpovedanie otázky či jeho likvidácia zlepší (posilní) právne postavenie klientov, alebo ochráni ich investície. Žalobca je presvedčený, že zánik žiadnej spoločnosti nemôže priniesť pre jej klientov výhodnejšie postavenie ako jej ďalšie fungovanie. Ak verejným záujmom je v danom prípade predovšetkým ochrana klientov žalobcu ako spotrebiteľov, tak ten prevyšuje pri zachovaní ďalšej činnosti žalobcu (nie pri jej zastavení), a teda priznaním odkladného účinku žalobe bude poskytnutá práve ochrana tomuto záujmu. Ďalej konštatoval, že skutočný cieľ žalovanej nie je a nikdy nebol chrániť práva klientov žalobcu, ale vytlačiť žalobcu z poistného trhu. Tvrdenie žalovanej o potrebe „ochrany poistníkov a oprávnených osôb prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním” nemá žiaden reálny základ v správaní sa žalobcu na poistnom trhu. 7. Žalobca tiež uviedol, že nevyhovením návrhu na priznanie odkladného účinku by boli negatívne dotknuté oprávnené záujmy tretích osôb, a to klientov žalobcu, zásahom do ústavného práva na ochranu vlastníctva týchto osôb. Obdobne ako u klientov žalobcu došlo právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia aj k zásahu do práv členov predstavenstva žalobcu a ostatných držiteľov kľúčových funkcií
u žalobcu, na ktorých sa bude nazerať ako na nedôveryhodné osoby, a teda nebudú môcť vykonávať takéto funkcie v iných poisťovniach, či iných finančných inštitúciách. Rovnako ako v prípade klientov žalobcu by mal súd pri aplikácii § 185 SSP postupovať tak, aby nevylúčil z konania osoby, do práv ktorých môže svojim rozhodnutím nepriznať odkladný účinok žalobe zasiahnuť. 8. Podaním zo dňa 09.10.2023 označeným ako „Doplnenie dokumentácie a nových informácií“ žalobca vo vzťahu k odkladnému účinku poukázal na skutočnosť, že ďalším dôvodom priznania odkladného účinku podanej žalobe je prípadné priznanie odkladného účinku jeho žalobe zo dňa 13.09.2021 vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021. Poukázal aj na reálne riziko, že žalovaná podá na príslušný súd účelový návrh na vyhlásenie konkurzu. 9. Žalovaná sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadrila podaním zo dňa 08.11.2023. K neexistencii hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného nenapraviteľného následku uviedla, že argumentácia žalobcu relevantne neodôvodňuje priznanie odkladného účinku žalobe, pričom niektoré z dôvodov sú navyše nepravdivé. Prirodzeným dôsledkom každej sankcie je aj spôsobenie alebo hrozba spôsobenia nejakej ujmy subjektu, ktorému bola sankcia uložená. Ak by dôvodom na priznanie odkladného účinku žalobe proti rozhodnutiu o uložení sankcie mala byť hrozba ujmy, ktorá vyplýva z uloženej sankcie a je vlastne aj podstatou uloženej sankcie, potom by bol dôvod na priznanie odkladného účinku všetkým žalobám, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o uložení sankcie. V takom prípade by však zákonodarca priamo priznal odkladný účinok takýmto žalobám ex lege a neponechal by posudzovanie prípustnosti odkladného účinku žaloby na konajúci súd. 10. Zároveň poukázala na § 159 ods. 1 zákona o poisťovníctve, v zmysle ktorého od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, nesmie právnická osoba vykonávať poisťovaciu činnosť okrem činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov. Uvedený prístup je vyjadrený aj v čl. I. osobitnej časti dôvodovej správe k § 158 a 159. Je tak zrejmé, že účinky napadnutého rozhodnutia (zákaz uzatvárania nových poistných zmlúv a vykonávania iba úkonov smerujúcich k zániku poisťovne) nastávajú ex lege na základe zákonom vymedzenej právnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade doručenie rozhodnutia o odobratí povolenia. Zániku žalobcu musí predchádzať ešte proces likvidácie, prípadne iný zákonný postup, a teda hrozba zániku žalobcu nie je dôvodom na priznanie odkladného účinky žalobe, ale vecou posúdenia celej žaloby súdom v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. O jeho prípadnom odvolaní rozhoduje súd, ktorý nezávisle posudzuje, či si likvidátor plní svoje povinnosti. K tvrdeniu, že likvidátor môže vziať späť žalobu a tým ukrátiť žalobcu o rozhodnutie vo veci a zároveň aj následne o žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vyžaduje ako podmienku prípustnosti zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia pre nezákonnosť, uviedol, že je nepravdivé v kontexte § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca pred vstupom do likvidácie splnomocnil advokátsku kanceláriu zastupovaním v tomto konaní, toto splnomocnenie nezanikne. 11. Pokiaľ išlo o argumenty žalobcu, že likvidátor by sa prednostne usiloval o predaj poistného kmeňa, žalovaná uviedla, že táto skutočnosť bude na posúdení likvidátora. Je zrejmé, že likvidátor nebol dosiaľ ani vymenovaný, pričom samotnej likvidácii predchádza najskôr oznámenie vstupu spoločnosti do likvidácie známym veriteľom, zverejnenie oznámenie a výzva veriteľom na prihlásenie pohľadávok, ďalej zistenie všetkého majetku a záväzkov žalobcu, vypracovanie zoznamu pohľadávok, zoznamu majetku a mimoriadna účtovnú závierka a ďalšie relevantné činnosti s tým spojené. Zároveň žalovaná poukázala aj na bode 596. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde uviedla, prečo nepovažuje za realizovateľný prevod poistného kmeňa a obáva sa, že tento nebude uskutočniteľný ani v rámci likvidácie. Žalovaná poukázala aj na rozpornosť tvrdení žalobcu, ktorý v žalobe uviedol obavu z prevodu portfólia a tým odôvodnil opodstatnenosť odkladného účinku, avšak v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu napádal toto rozhodnutie, aj kvôli tomu, že namiesto odobratia povolenia žalovaná nenariadila prevod portfólia; zároveň žalobca argumentoval, že po vstupe do likvidácie už z rôznych dôvodov nebude možné prevod realizovať (bod 274. doplnenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 18.11.2022).
12. Ďalej žalovaná zdôraznila, že otázka posúdenia prípadného ušlého zisku závisí až od konečného rozhodnutia súdu, z ktorého bude zrejmé, či došlo k porušeniu povinnosti ako predpokladu vzniku škody. Z tohto dôvodu možno tvrdenia žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku vyhodnotiť ako irelevantné. Tvrdenie žalobcu o znemožnení realizácie jeho ústavného práva na podnikanie považovala žalovaná za nepravdivé. Žalobca nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, a to minimálne podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. j) a k) zákona o poisťovníctve, teda schopnosť kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku (MCR) a schopnosť kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť (SCR). Práve neschopnosť kryť MCR a SCR použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi patrí medzi dôvody vydania napádaných rozhodnutí, ktorými došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozpore so zákonom nemôže spadať pod ochranu ústavného práva na podnikanie. 13. K tvrdenej hrozbe škody v dôsledku zverejnenia správy o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, čo sa prejavilo výpoveďami poistných zmlúv zo strany klientov, žalovaná uviedla, že v záujme dostatočnej informovanosti spotrebiteľov zároveň zverejnila tlačovú správu, v ktorej stručne vysvetlila, že od odobratia povolenia nemôže žalobca vykonávať poisťovaciu činnosť, a teda uzatvárať nové poistné zmluvy, avšak odobratie povolenia nemá vplyv na trvanie existujúcich poistných zmlúv (klienti majú naďalej poistné krytie, nárok na vyplatenie poistného plnenia a ostatné nároky vyplývajúce z poistných zmlúv), pričom o ďalších krokoch bude klientov informovať likvidátor. Zverejnenie výroku napádaných rozhodnutí ako ani uvedená tlačová správa žalobcovi škodu nespôsobuje. V prípade, ak došlo k vzniku škody, spôsobil ju žalobca svojim nezákonným konaním, ktorého následkom bolo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Aj keby súd priznal žalobe odkladný účinok (s čím žalovaná nesúhlasí), takéto rozhodnutie nebude mať zásadný vplyv na konanie klientov, pretože nepôjde o konečné rozhodnutie vo veci samej a priznanie odkladného účinku žalobe ešte neznamená, že žalobe bude aj vyhovené. K žalobcom vyčíslenej potenciálnej škode pre klientov v sume XXX A. eur žalovaná uviedla, že predložený výpočet nie je správny. Tvrdenia, že sa jedná o „zbytočne vynaložené náklady“ klientov alebo že sa jedná o „prepadnuté obstarávacie poplatky, ktoré už boli zaplatené klientami žalobcu“ sa nezakladá na pravde, keďže sa jedná o poplatky, ktoré si žalobca už uplatnil voči svojim klientom (XXX,X A. eur), a ktoré by si žalobca uplatnil v nasledujúcich obdobiach (XX,X A. eur) za každých okolností. Poplatky resp. zrážky predstavujú výnos pre žalobcu a ani pri zotrvaní v poistnom vzťahu, by neboli nikdy pripísané späť na poistné účty klientov. Žalovaná konštatovala, že jediný dopad priznania odkladného účinku by bol vo vzťahu k potenciálnym novým klientom, a to významne negatívny, keďže žalobcovi by to umožnilo uzatváranie nových poistných zmlúv, čím by došlo k rozšíreniu okruhu finančných spotrebiteľov, ktorých nároky z poistných zmlúv by boli konaním a finančnou situáciu žalobcu ohrozené. Žalovanej je z jej dohľadovej činnosti známe, že žalobca používa finančné prostriedky získané od klientov na výplatu záväzkov voči iným svojim veriteľom namiesto investovania a zhodnocovania týchto prostriedkov v prospech klientov. 14. Ďalším dôvodom, ktorým žalobca preukazoval hrozbu škody alebo iného nenapraviteľného následku bol zánik pracovných miest u žalobcu ako aj u distribútorov naviazaných na jeho činnosť. Samotné priznanie odkladného účinku žalobe nebude mať na pracovné miesta u žalobcu a jeho distribútorov žiadny zásadný dopad. Žalobca v súčasnosti podľa § 159 ods. 1 v spojení s § 189 ods. 2 zákona o poisťovníctve vykonáva naďalej činnosti ako poisťovňa s tým, že nie je oprávnený uzavierať nové poistné zmluvy a je oprávnený uskutočňovať úkony nevyhnutné na uplatnenie svojich pohľadávok a vyrovnanie záväzkov. Vo vzťahu k existujúcim klientom však nedošlo k žiadnej zmene, pričom za týmto účelom bude naďalej potrebovať svojich zamestnancov. Aj po vstupe do likvidácie bude žalobca naďalej pokračovať v plnení týchto povinností a likvidátor na plnenie svojich úloh bude potrebovať aj zamestnancov žalobcu. Zánik pracovných miest u distribútorov nemá relevantný súvis s dôvodmi, s ktorými počíta SSP pre priznanie odkladného účinku. Prípadná škoda u distribútorov, ktorí sa kedykoľvek môžu rozhodnúť predávať produkty aj iných spoločností, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre priznanie odkladného účinku a nemôže prevyšovať ohrozenie záujmov prípadných nových klientov žalobcu, ak by žalobca mohol uzavierať nové poistné zmluvy. 15. Žalobca poukazoval aj na jeho ratingové hodnotenie od ratingovej agentúry Standard&Poor z októbra 2021, ktoré má byť podľa jeho tvrdení potvrdením jeho stability a fundamentu. Žalovaná uviedla, že existencia ratingového hodnotenia nijako nesúvisí s odôvodnenosťou žalobcom navrhovaného odkladného účinku žaloby a ani nepreukazuje hrozbu vzniku akejkoľvek škody či iného vážneho
následku. V súvislosti s hrozbou vzniku škody pre Slovenskú republiku, keď v prípade zániku žalobcu by štát nedostal sumu vo výške cca. XX,X A. eur, ktorú žalobca v rámci súvahy eviduje ako odloženú daň z príjmov, žalovaná uviedla, že žalobca si vzájomne protirečí. Na jednej strane tvrdí, že pre Slovenskú republiku hrozí škoda z dôvodu nezaplatenia dane, avšak na druhej strane v bode 2.2.7.2 auditovanej účtovnej závierky, ktorá je súčasťou výročnej správy žalobcu za rok 2021 (ktorú žalobca predložil ako dôkaz č. 18), uvádza, že podľa projekcií v dohľadnej budúcnosti neočakáva dosiahnutie kladného daňového základu, z čoho vyplýva, že k plateniu dane by nemalo dôjsť. Zároveň žalobca uvádza, že vlastne žiadny odložený daňový záväzok od roku 2023 platný nebude a bude rozpustený v plnom rozsahu z dôvodu, že príslušný majetok z poistných zmlúv už nebude pri prechode na nový štandard IFRS 17 vykazovaný. Uvedené skutočnosti uvádza žalobca aj v účtovnej závierke, ktorá je súčasťou výročnej správy žalobcu za rok 2022. 16. V predmetnom prípade by test proporcionality priznania odkladného účinku medzi záujmom žalobcu a verejným záujmom viedol podľa názoru žalovanej k nepriznaniu odkladného účinku žalobe súdom z viacerých dôvodov. Verejný záujem na ochrane spotrebiteľov a na predchádzaní vzniku rozsiahlych ekonomických škôd na strane finančných spotrebiteľov v dôsledku pokračovania vo výkone poisťovacej činnosti žalobcom neobozretným spôsobom a spôsobom rozporným so zákonom, kedy žalobca nedodržiava najzákladnejšie požiadavky regulácie, a to najmä dostatočný kapitál a riadne krytie svojich záväzkov voči klientom, prevyšuje individuálny záujem žalobcu. Žalobca argumentoval, že ochrana jeho klientov, teda finančných spotrebiteľov je priaznivejšie zabezpečená práve v situácii, keď bude žalobca pokračovať vo výkone poisťovacej činnosti, ako v prípade zániku, resp. vstupu žalobcu do likvidácie v dôsledku odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Žalobca v rámci svojej poisťovacej činnosti poskytoval, okrem iného, životné poistenie spojené s investovaním, ktoré sa vyznačuje svojou dlhodobosťou (spravidla trvanie takéhoto produktu je v rokoch, či desaťročiach). Žalobca je povinný zo zaplateného poistného, okrem krytia dohodnutého poistného rizika (po vykonaní dohodnutých zrážok) investovať prijaté poistné v prospech klientov a prípadne zhodnocovať podľa vývoja podkladových aktív na investičnom trhu. Výška nároku klienta, ako sa postupne v priebehu rokov trvania zmluvy vyvíja, je vyjadrená vo výške hodnoty poistného účtu klienta. Po riadnom skončení takejto poistnej zmluvy dojednanej pre prípad dožitia (maturovaní), je žalobca povinný vyplatiť klientom dohodnuté poistné plnenie, ktoré štandardne zodpovedá práve hodnote stavu ich poistných účtov. Žalobca však v dôsledku zmien všeobecných obchodný podmienok bližšie opísaných v napadnutých rozhodnutiach žalovanej, neinvestuje v prospech klientov prostriedky prijímané od klientov v poistnom tak, aby aj priebežne zodpovedali hodnote stavu poistných účtov, vytvára postupne deficit na investíciách a tým pádom aj deficit na krytí nárokov klientov. Deficit žalobcu sa prehlbuje, keďže prostriedky prijaté od klientov žalobca nielenže neinvestuje v ich prospech, ale ich spotrebúva na iné účely a deficit vytvorený na investíciách nemá krytý ani iným spôsobom. Tým sa vystavuje významnému riziku neschopnosti plniť záväzky voči svojim klientom. Toto riziko je o to významnejšie, o čo je deficit vyšší. Spoliehanie sa žalobcu iba na to, že tento deficit bude vykrývať iba z poistného prijatého v budúcnosti žalovaná nepovažuje za reálne, ani obozretné, pretože žalobca by musel uzatvárať nové a nové poistné zmluvy navždy a v približne rovnakom tempe ako doteraz, čo nie je uskutočniteľné. Napádanými rozhodnutiami boli žalobcovi uložené dve sankcie, a to odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a obmedzenie voľného nakladania s aktívami žalobcu. Uložené sankcie sledujú ochranu záujmov jednak nových potencionálnych klientov, keď odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti bráni žalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy, a teda rozširovať okruh svojich klientov, avšak obmedzenie nakladania s aktívami žalobcu chráni záujmy už existujúcich klientov žalobcu pred znížením jeho majetku, ktoré by znemožnilo, resp. značne ohrozilo uspokojenie pohľadávok klientov vyplývajúcich z poistných zmlúv. 17. Priznanie odkladného účinku žalobe vo vzťahu k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preto nebude mať reálny dopad na existujúcich klientov. Predmetná sankcia má chrániť predovšetkým potenciálnych nových klientov, aby neuzatvárali zmluvy s poisťovňou, ktorá je postihovaná za to, že neplní kapitálové požiadavky, že neinvestuje poistné prijímané od klientov, napriek záväzku v zmluve a aj napriek právoplatnému rozhodnutiu investície a toto poistné namiesto toho spotrebúva a zásadne ohrozuje plnenie záväzkov klientov. Pokiaľ je napádané rozhodnutie právoplatné a nie je súdom meritórne ustálené, že je nezákonné, je potrebné predpokladať, že žalobca sa vytýkaných nedostatkov dopustil. V takom prípade by verejný záujem na ochrane klientov nebol sledovaný, ak by sa priznaním odkladného účinku umožnilo žalobcovi pokračovať v uzatváraní nových zmlúv a v zvyšovaní deficitu v investíciách, ktorými má kryť nároky klientov a v rozširovaní potenciálne poškodených
klientov. Obmedzenie voľného nakladania s aktívami predstavuje sankciu, ktorá je zameraná na ochranu existujúcich klientov, aby nedochádzalo k znižovaniu majetku žalobcu, ktorým by sa prehlbovalo ohrozenie reálneho uspokojenia pohľadávok klientov žalobcu. Vo vzťahu k tejto sankcii ani samotný žalobca vecne nijako neargumentuje, pretože nie je možné logicky dovodiť žiadnym výkladom, že by zrušenie obmedzenia nakladania majetkom žalobcu bolo akokoľvek na prospech klientov. 18. Žalobca považuje za kľúčové zodpovedanie otázky či likvidácia žalobcu zlepší (posilní) právne postavenie klientov, alebo ochráni ich investície. Žalobca je presvedčený, že určite nie, pretože zánik žiadnej spoločnosti nemôže priniesť pre jej klientov výhodnejšie postavenie ako jej ďalšie fungovanie, ktoré ich práva minimálne ponechá v doterajšom rozsahu. Žalovaná má za to, že premisa žalobcu nie je správne postavená. SSP vyžaduje ako podmienku pre priznanie odkladného účinku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Preto je potrebné zodpovedať otázku nie či likvidácia zlepší postavenie klientov, ale či odkladný účinok zásadne neohrozí klientov, pričom už z vyššie uvedeného vyplýva, že odkladný účinok by bol pre klientov neželaný. V prípade začatia likvidácie skôr, ako bude meritórne rozhodnuté vo veci, klientov neohrozí ani prípadne takáto skutočnosť. Naopak, nároky z poistenia sa v rámci likvidácie stávajú prednostnými a budú uspokojované zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (§ 161 ods. 12 zákona o poisťovníctve). Rovnako je tomu aj v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu (§ 195 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Tým sa zvýši šanca klientov, že sa svojich nárokov domôžu. 19. Žalovaná sa nestotožnila ani s názorom žalobcu, že v rámci likvidácie by mali klienti nárok iba na odkupné hodnoty, ktoré sú nižšie, ako je stav ich investičného účtu. Na odkupnú hodnotu má klient nárok iba vtedy, ak on z vlastného rozhodnutia predčasne zruší poistnú zmluvu, čo nie je prípad ani likvidácie, ani konkurzu. Žalobca tiež uviedol, že doposiaľ nedošlo k porušeniu práv žiadneho klienta, čo dokazuje neexistencia akéhokoľvek sporu klienta so žalobcom. Žalovaná uviedla, že prevažná časť portfólia žalobcu je tvorená investičným životným poistením, pričom takéto poistenie sa vyznačuje svojou dlhodobosťou, kedy k maturovaniu zmlúv dochádza často až o 20 – 30 rokov (zmluvy sú viazané na dožitie určitého veku, prípadne smrť). Ak by teda žalovaná nezasiahla a nevydala napádané rozhodnutia, klienti by sa o nedostatku majetku žalobcu dozvedeli až pri vzniku nároku na výplatu poistného plnenia (po desiatkach rokov trvania poistného vzťahu a platenia poistného), kedy už žalobca nebude mať dostatok majetku na riadne uspokojenie všetkých klientov. Vo vzťahu ku klientom, ktorým vznikol nárok na poistné plnenie alebo klientom, ktorí predčasne ukončili svoju poistnú zmluvu a uplatňujú si v súčasnom období svoje nároky voči žalobcovi, žalobca záväzky momentálne plní, pretože zatiaľ disponuje dostatočným majetkom na uspokojenie týchto nárokov, čo vytvára zdanie, že žalobca nič neporušuje. Ak by však došlo k uplatneniu nárokov z poistných zmlúv vo väčšom rozsahu, tak žalobca nebude schopný tieto nároky riadne uspokojiť. 20. Žalovaná viedla v posledných rokoch voči žalobcovi viaceré sankčné konania a za zistené porušenia postupne ukladala žalobcovi pokuty a opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, pričom niektoré sankcie ukladala aj opakovanie (podrobnejšie uvedené v bode 524. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). Uložené sankcie však neviedli k náprave na strane žalobcu, ktorý vždy tvrdil, že k žiadnemu porušeniu nedošlo. Zároveň zdôraznila, že tvrdenie žalobcu, že je pripravený obratom odstrániť následky svojho doterajšieho postupu, ak bude súdom vyhodnotený ako protiprávny, nie je vzhľadom na jeho doterajší prístup a možnosti ani pravdepodobné ani realizovateľné, pretože by to znamenalo potrebu doinvestovať zo strany žalobcu niekoľko B. A. eur, čo dlhodobo nebol schopný zabezpečiť. 21. Žalovaná tiež uviedla, že verejný záujem na stabilite a dôvere vo finančný trh, ktorý umožňuje férovú hospodársku súťaž prevyšuje nad individuálnym záujmom žalobcu. Žalovaná je povinná v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NBS“ ) dohliadať nad stabilným, bezpečným a zdravým fungovaním finančného trhu, jeho dôveryhodnosťou a dodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže. Napádané rozhodnutia vydané proti žalobcovi smerujú okrem iného aj k dosiahnutiu týchto cieľov. Umožnenie predlžovania stavu výkonom poisťovacej činnosti žalobcu, je v rozpore s povinnosťami uloženými právnymi predpismi, ktoré je žalobca povinný dodržiavať rovnako ako ostatné dohliadané subjekty, by vytvorilo nebezpečnú konkurenčnú výhodu, pripustením ktorej by mohlo dôjsť k nedôvodnej pozitívnej diskriminácii žalobcu. Taktiež by vzhľadom na nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu žalobcu bola znížená dôveryhodnosť poistného sektora ako takého, a to vo všetkých krajinách Európskej únie, v
ktorých žalobca vykonáva poisťovaciu činnosť. V prípade, ak by žalovaná nezakročila voči nezákonnému výkonu poisťovacej činnosti žalobcom, vyslala by tým neželaný signál k ostatným subjektom poistného trhu, že porušovanie právnych predpisov je na danom trhu tolerované. Tým by došlo k popieraniu generálneho preventívneho účinku sankcie, keď účelom ukladania sankcií je okrem iného odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania správnych deliktov, ale zároveň aj ochrana ostatných členov spoločnosti, v ktorých utvrdzuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, a teda v danom prípade by takýto postup smeroval v konečnom dôsledku k ohrozeniu stability finančného trhu. 22. Vo vzťahu k doplneným dôvodom odôvodňujúcim priznanie odkladného účinku v podaní zo dňa 09.10.2023, žalovaná uviedla, že žalobca je postihovaný za iný delikt spáchaný iným spôsobom, ako to bolo v prípade rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021. Iba následky sú v zásade rovnaké, kedy žalobca v konečnom dôsledku míňal poistné prijaté od klientov, namiesto jeho investovania v prospech klientov. Z tohto dôvodu je klamlivé tvrdenie žalobcu, že priznaním odkladného účinku vo vzťahu k žalobe zo dňa 13.09.2021 zanikne jedno z porušení vytýkané v napadnutých rozhodnutiach. Pokiaľ išlo o vyžiadanie Národnej banky Slovenska z 25.09.2023 týkajúce sa konkurzu, na ktoré sa v argumentácii odvolával žalobca, žalovaná by si neplnila riadne svoje kompetencie, ak by neskúmala potenciálnu otázku predlženia žalobcu po odobratí povolenia, o to viac, že povolenie žalobcu bolo odobraté pre nedostatočný kapitál a pre nedostatočné investovanie finančných prostriedkov v prospech klientov, pričom následne žalovaná tiež zistila, že žalobca už neinvestuje novoprijaté poistné pre klientov vôbec, ale používa ho na uspokojovanie iných svojich veriteľov, najmä spoločnosti Securis a sprostredkovateľov. 23. K tvrdeniu žalobcu, že právoplatnosťou rozhodnutia došlo k zásahu do práv členov predstavenstva žalobcu ako aj osôb vykonávajúcich kľúčové funkcie v žalobcovi, keď tieto osoby sa považujú za nedôveryhodné v zmysle § 24 ods. 4 písm. e) zákona č. o poisťovníctve, žalovaná uviedla, že v zmysle § 185 písm. a) SSP sa nejedná podmienku, resp. dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe. 24. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023 zotrval na svojej argumentácii v prospech priznania odkladného účinku správnej žalobe. 25. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 26. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 27. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 28. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 29. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 30. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP. 31. Správny súd uvádza, že podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže takýto návrh podať najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu.
32. Zákon explicitne ustanovuje ako podmienku pre rozhodnutie správneho súdu vyjadrenie žalovaného orgánu verejnej správy k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku. Zároveň podľa § 187 ods. 3 správny súd rozhodne o návrhu do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov. Správny súd nemá o odkladnom účinku rozhodovať len na podklade návrhu, ale so znalosťou administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného. 33. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 34. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 35. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň ich má nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 37. Správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 38. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje kumulatívnu podmienku, ktorá musí byť súbežne splnená, a to že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený s účinkami preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd musí v tomto smere vykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným verejným záujmom.
39. Správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej špecifikované v bode 3. tohto uznesenia nepredstavujú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a treba ich odlíšiť od dôvodov predpokladaných § 185 SSP. Tieto argumenty žalobcu budú predmetom prieskumnej činnosti súdu pri meritórnom rozhodovaní o správnej žalobe. 40. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba podľa § 185 SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak. 41. Správny súd zastáva názor, že hrozba právnych následkov spojená s právoplatným rozhodnutím žalovanej vo veci správneho trestania, sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil a ponechal rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnemu súdu. 42. Vychádzajúc z rozsiahlej argumentácie žalobcu a žalovaného a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že v danej veci, aj pokiaľ by súd dospel k záveru, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, absentuje splnenie kumulatívnej podmienky, podľa ktorej priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Správny súd sa tak bližšie v odôvodnení tohto uznesenia nevenoval splneniu podmienok pre priznanie odkladného účinku vo vzťahu k preukázaniu hrozby závažnej ujmy. 43. Správny súd vzhliadol rozpor s verejným záujmom v prípade priznania odkladného účinku žalobe vo vzniku situácie, ktorá by naďalej umožňovala žalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy a prijímať ďalšie finančné prostriedky od spotrebiteľov, čím by došlo k navýšeniu množstva klientov, ktorých nároky z poistných zmlúv by boli konaním a finančnou situáciou žalobcu ohrozené. Uložené sankcie sledujú ochranu záujmov jednak nových potencionálnych klientov, keď odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti bráni žalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy a obmedzenie nakladania s aktívami žalobcu chráni záujmy už existujúcich klientov žalobcu pred znížením jeho majetku, ktoré by ohrozilo uspokojenie pohľadávok klientov vyplývajúcich z poistných zmlúv. Správny súd sa preto nestotožnil s odôvodnením žalobcu, podľa ktorého ochrana klientov bude zabezpečená práve pri zachovaní ďalšej obchodnej činnosti žalobcu. 44. Správny súd dodáva, že hlavným cieľom dohľadu nad poisťovníctvom je ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním. Verejný záujem v danom prípade predstavuje záujem spoločnosti na riadnom fungovaní finančného trhu, jeho stabilite a dôvere v takýto finančný trh a prevyšuje nad individuálnym záujmom žalobcu vykonávať podnikateľskú činnosť. Inými slovami, cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Dohľad zahŕňa čo najskoršiu identifikáciu rizík, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy poistníka alebo stabilitu systému, hodnotí ich a sleduje spôsob, akým poisťovňa vykonáva svoju činnosť, aby sa zabránilo neželanému vývoju alebo aby sa včas identifikoval takýto vývoj. 45. Pokiaľ žalobca súlad priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom videl tom, že aj v súčasnosti plní všetky podmienky na vydanie povolenia na výkon poisťovacej činnosti, správny súd zdôrazňuje, že práve spôsob výkonu poisťovacej činnosti žalobcu /súlad alebo nesúlad s príslušnými zákonnými ustanoveniami/, vrátane dispozície dostatočným kapitálom a potrebným krytím pre výplatu finančných nárokov spotrebiteľov, je predmetom konania vo veci samej, keď žalovaná uložila sankcie práve pre neplnenie zákonných podmienok podľa zákona o poisťovníctve. Súd tak nemohol toto tvrdenie žalobcu považovať za argument svedčiaci priznaniu odkladného účinku správnej žalobe.
46. Žalobca rovnako mal za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže skutočným cieľom žalovanej nie je a nikdy nebolo chrániť práva klientov žalobcu, ale vytlačiť žalobcu z poistného trhu. Uvedené tvrdenie vyhodnotil správny súd ako neodôvodnené a bez vplyvu na súlad/rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom. Žalovaná nie je konkurentom žalobcu, ktorý by mohol mať z prípadného „vytlačenia žalobcu“ určitý majetkový prípadne iný prospech; ide o nezávislý správny orgán, ktorého úlohou je výkon dohľadu nad poisťovníctvom, prostredníctvom ktorého sa realizuje ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení pri ich pôsobení na finančnom trhu. 47. Žalobca v prospech priznania odkladného účinku argumentoval aj prípadným priznaním odkladného účinku vo veci správnej žaloby zo dňa 13.09.2021 o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021, avšak návrh na priznanie odkladného účinku vo vyššie spomenutej veci bol zamietnutý (uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/26/2023 zo dňa 14.11.2023), a preto ani tento argument nebol vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku relevantný. 48. Vzhľadom k tomu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danej veci je v rozpore s verejným záujmom, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
(§ 139