Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/71/2023 0723100740 03. 04. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100740.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ EKOJET, s.r.o., so sídlom Tehelná 19, 831 03 Bratislava, IČO: 35 734 990, 2/ obec Kútniky, so sídlom 92901 Kútniky 686, IČO: 00305537, 3/ obec Veľké Dvorníky, so sídlom Hlavná ulica 190/16, 92 901 Veľké Dvorníky, IČO: 00 305 375, 4/ mesto Dunajská Streda, so sídlom Hlavná ulica 50/16, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 305 383, 5/ obec Ohrady, so sídlom Nový rad 267/8, 930 12 Ohrady, IČO: 00 305 634, 6/ HelloSzerdahely, so sídlom Kodályova 1620/36, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 53 086 431, 7/ Agrárna komora Slovenska, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 165 083, 8/ A. B. C., bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 9/ G. H., bytom D. I. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 10/ C. H., bytom D. I. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 11/ J. K., bytom D. I. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 12/ L. K., bytom D. I. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 13/ K. K., bytom D. I. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 14/ A. M. N., bytom O. XXX/XX, XXX XX E. F., nar. XX.XX.XXXX, 15/ ECORI, so sídlom Tôňska cesta 608/26, 930 10 Dolný Štál, IČO: 42 161 606, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2023/048809-003 z 28.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2023, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.09.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2023/048809-003 z 28.08.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-DS-OSZP-2023/001272-130 zo dňa 31.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a toto rozhodnutie potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a iným vážnym nenapraviteľným následkom, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Zároveň uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia sa umožňuje navrhovateľovi (Panattoni Slovakia Development s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 383 514, v zastúpení spoločnosťou Ekojet s.r.o., so sídlom Tehelná 19, 831 03 Bratislava, IČO: 35 734 990) požiadať o územné rozhodnutie a následne o stavebné povolenie.
Navrhovateľ môže takto postupovať len na základe nezákonného napadnutého rozhodnutia. Tým sa otvára celá spleť nových právnych skutočností, ktoré efektívne znižujú možnosť presadiť nultý variant. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia teda priamo ohrozuje realizáciu práva podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, a to umožniť verejnosti ovplyvniť navrhovanú činnosť v čase, keď sa to môže uskutočniť efektívne. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia priamo vyplýva záver o prípustnosti zámeru a o tom, že je možné navrhovanú činnosť v chránenej vodohospodárskej oblasti prevádzkovať. V dôsledku právnej záväznosti takéhoto rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku sa znižuje účinná ochrana životného prostredia takým spôsobom, že táto otázka už nebude v územnom a následnom stavebnom konaní riešená práve z dôvodu odvolania sa na výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie. Kumuláciou jednotlivých ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) o možnosti žalobcu v následných povoľovacích konaniach účinne hájiť ochranu chránenej vodohospodárskej oblasti je teda nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie zo zisťovacieho konania je finálnym rozhodnutím v zmysle Aarhuského dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia sa v budúcnosti znemožní chrániť dotknutou verejnosťou verejný záujem v chránenej vodohospodárskej oblasti. Navrhovateľ zneužíva právo tým, že sa snaží nastoliť právny stav jemu priaznivý na úkor účinnej ochrany životného prostredia, a to nezákonným spôsobom. Žalovaný vykonáva verejnú moc šikanóznym spôsobom, kedy uprednostňujúc záujmy navrhovateľa spočívajúce v zneužívaní vlastníctva, spôsobuje poškodenie záujmov verejnosti na priaznivé životné prostredie ako aj na úkor práva verejnosti poznať vplyv na životné prostredie úplne a presne. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.02.2024 konštatujúc, že navrhovanou činnosťou nehrozí závažná ujma na životnom prostredí. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania určuje len to, či sa má alebo nemá navrhovaná činnosť posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Napadnuté rozhodnutie neoprávňuje navrhovateľa vykonávať činnosť; oprávňuje ho len na podanie návrhu na začatie povoľovacieho konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný neodporučil priznať žalobe odkladný účinok. Žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis dňa 05.03.2024. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle.
Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku žalobe (ďalej len „návrh“) odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, a najmä prvostupňového rozhodnutia. V návrhu však neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon týchto rozhodnutí by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí. K návrhu ani nepripojil žiadne dôkazy a existenciu dôvodov hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí podložil len neurčitými úvahami o možných následkoch výkonu predmetných rozhodnutí (t. j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia). Zároveň dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Len jednoduché tvrdenie hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého
rozhodnutia, a najmä prvostupňového rozhodnutia, považoval správny súd za nepostačujúce na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nemohla bez povšimnutia zostať skutočnosť, že predmetné rozhodnutia neoprávňujú navrhovateľa vykonávať činnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na životné prostredie. Prvostupňovým rozhodnutím v spojitosti s napadnutým rozhodnutím totiž bolo rozhodnuté „iba“ o tom, že navrhovaná činnosť „Logistický park Dunajská Streda“ uvedená v predloženom zámere, v obci Kútniky, katastrálne územie C., č. p. XXX/X, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výkon samotného prvostupňového rozhodnutia v spojitosti s napadnutým rozhodnutím tak zjavne nemôže predstavovať hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí. 17. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, bolo na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 18. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. 19. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139