KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieSprávny súd v Bratislave14. 3. 2024plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/28/2023 z 14. 3. 2024

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 14. marca 2024, sp. zn. 3S/28/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100746.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 3S/28/2023 0723100746 14. 03. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100746.1

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Evonik Fermas s.r.o., so sídlom Slovenská Ľupča 938, IČO: 31 578 896, zastúpeného advokátskou kanceláriou Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO: 36 855 707, 2. Obec Slovenská Ľupča, Námestie SNP 13, Slovenská Ľupča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 10155/2023-9, č. 34949/2023 zo dňa 03. júla 2023, rozhodujúc o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05. septembra 2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 05. septembra 2023, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. septembra 2023, preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp.: 10155/2023-9, č. 34949/2023 zo dňa 03. júla 2023, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 9539/2022-11.1.1/sm, 67902/2022, 67901/2022-int. zo dňa 22. novembra 2022. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), že zmena navrhovanej činnosti „Výroba glukánových solí“ navrhovateľa Evonik Fermas s.r.o. sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania v praxi sa stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom zrušujúcim rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nezákonnosť, ktoré však bolo medzičasom realizované s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo nie je v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Podporne sa odvolal aj na čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus sú podľa žalobcu splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Verejným záujmom je tu aj právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale musí sa ako zákonné aj javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nie je a preto prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej

opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) - zjednodušene to interpretoval ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia. Podľa žalobcu sa nepriznaním odkladného účinku umožní ďalšie skládkovanie odpadov v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky. Návrh odôvodnil aj tým, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívne zmarilo právo na priaznivé životné prostredie. Priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11. marca 2024, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť prípadne z dôvodu jej šikanózneho charakteru odmietnuť a návrh na odkladný účinok zamietnuť. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je založený na § 13 zákona o životnom prostredí, podľa ktorého má v preskúmavanej veci hroziť vznik závažnej ujmy na životnom prostredí. Túto hrozbu možno s ohľadom na predmet a predovšetkým účel preskúmavaného rozhodnutia označiť za abstraktnú, nakoľko v rámci preskúmavaného konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neboli identifikované také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by si vyžadovali posudzovanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca neposkytol žiadne dôkazy, resp. nijakým relevantným spôsobom nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť vzniku bližšie neurčitej závažnej ujmy. Hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, nesmie byť nepatrná a musí mať závažný dopad. Podľa žalovaného žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno. Realizáciou navrhovanej činnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo nenávratného závažného poškodenia životného prostredia. Navyše sa žalobca popri spomínanej citácii v tejto súvislosti obmedzuje iba na konštatovanie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, nijako ho však nepreukazuje. 4. K žalobe vo veci samej sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. februára 2024 vyjadril ďalší účastník konania 1. Evonik Fermas s.r.o. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že v danom prípade zákonné predpoklady zakotvené v § 185 SSP neboli naplnené. Taktiež uviedol, že návrh žalobcu obsahuje len všeobecné úvahy, ale neuvádza žiadne vecné ani technické skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že predmetný projekt predstavuje riziko značnej ujmy na životnom prostredí, alebo by vznikali otázky ohľadne platnosti práva EÚ. 5. Ďalší účastník konania 2. sa k meritu správnej žaloby a ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu na životnom prostredí. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. 13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca argumentoval zásadou preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, avšak vôbec neosvedčil, v čom reálne, v preskúmavanej veci hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia v prípade, ak súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nevyhovie. Dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musia byť jasne zadefinované a aj náležite osvedčené. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 15. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Ale vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku na životnom

prostredí, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva v ochrane životného prostredia, preto je potrebné, aby žalobca, ktorého účasť v konaní vyplýva z účasti na procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, osvedčil reálny vplyv rozhodnutia na životné prostredie, ktorého súčasťou je verejnosť. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil. 17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).