Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/77/2023 0723101337 30. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101337.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PYROBATYS SK, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 679, 059 35 Batizovce, IČO: 35 703 130, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12286-9000/2023 zo dňa 21.09.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 12286-9000/2023 zo dňa 21.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté tak, že podľa § 177 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o VO“) došlo k zmene rozhodnutia žalovaného č. 9441-6000/2018-OD/4 zo dňa 07.09.2018 nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky „Komplexná technologická linka na produkciu špeciálneho vrstveného skla s požiarnou odolnosťou“, vyhlásenej uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2017/S 214 - 444453 zo dňa 08. 11. 2017 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 221/2017 zo dňa 09. 11. 2017 pod značkou 15829 MST, svojím konaním porušil: 1. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princípy rovnakého zaobchádzania a transparentnosti tým, že neidentifikoval zainteresovanú osobu podľa § 23 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, v nadväznosti na čo neprijal primerané opatrenia podľa § 23 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vo väzbe na realizovanie čestnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ 2. Žalobca namietol, že aj napriek tomu, že v poučení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podľa § 177 ods. 6 tretia veta Zákona o VO nie je dané rozhodnutie preskúmateľné súdom a s poukazom na § 176 druhá veta Zákona o VO nemožno voči nemu podať odvolanie, s odkazom na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky mal žalobca za to, že nie je možné akceptovať právnu úpravu, ktorá porušuje základné práva garantované v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, a teda odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Žalobca následne poukázal na to, že závery napadnutého
rozhodnutia sú nesprávne (nebolo preukázané porušenie Zákona o VO, ktoré sa mu kládlo za vinu) a nepreskúmateľné. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.07.2024, v ktorom namietol neprípustnosť žaloby, a to s odkazom na § 7 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 177 ods. 6 Zákona o VO. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom prípustnosti žaloby nemôže obstáť. Následne sa žalovaný vyjadril aj ku skutkovému stavu a ostatným žalobným námietkam, a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko replikou zo dňa 09.08.2024, v ktorej zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 5. Ďalšie podania zo strany účastníkov konania neboli správnemu súdu doručené. II. 6. Správny súd v prvom rade uvádza, že predmetná právna vec pôvodne napadla do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S. 7. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 9. Podľa § 177 ods. 1 Zákona o VO, rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať predseda úradu. Ak predmetom rozhodnutia podľa prvej vety je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 predseda úradu toto rozhodnutie preskúma na základe podnetu riadiaceho orgánu, orgánu auditu alebo certifikačného orgánu. 10. Podľa § 177 ods. 6 Zákona o VO, na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 167 a § 170 až 176. Proti rozhodnutiu predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť. III. 11. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté rozhodnutie. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný napadol prípustnosť podanej žaloby, a preto sa správny súd v prvom rade zameral na preskúmanie procesných otázok spojených s prípustnosťou podanej žaloby. 12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že v poučení napadnutého rozhodnutia je odkaz na § 177 ods. 6 tretia veta Zákona o VO, a teda, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Správny súd konštatuje, že žalovaný nepochybil, ak odkázal na § 177 ods. 6 Zákona o VO, ktorý jednoznačne upravuje, že „rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť.“ Napadnuté rozhodnutie bolo vydané predsedom žalovaného, a preto bola naplnená prvá podmienka tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie však predpokladá preskúmateľnosť súdom v prípade, ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť (tzv. druhá podmienka, ktorá musí byť kumulatívne splnená s prvou podmienkou). V tejto prizme správny súd postupoval ďalej a vyhodnotil, či sa napadnutým rozhodnutím uložila žalobcovi povinnosť. 13. Vychádzajúc z výroku napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že priamo žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť (napr. povinnosť niečo konať, strpieť alebo zaplatiť). Žalobcovi bolo uvedené,
že porušil § 10 ods. 2 Zákona o VO, pričom mu nebola uložená žiadna povinnosť. Dané konštatoval aj žalovaný v bode 83. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kedy uviedol, že „za daného stavu, a teda po uzavretí zmluvy v predmetnom verejnom obstarávaní, nebolo možné nariadiť odstrániť protiprávny stav podľa § 175 ods. 1 písm. a) Zákona o VO, pretože taký výrok rozhodnutia by bol po uzavretí zmluvy v predmetnom verejnom obstarávaní nevykonateľný. Predseda úradu preto vo výroku tohto rozhodnutia pristúpil ku konštatovaniu zistených porušení Zákona o VO v zmysle § 175 ods. 4 Zákona o VO, ktorý predseda úradu v tomto konaní primerane aplikoval na základe § 177 ods. 6 tohto zákona.“ Samotný žalovaný tak uviedol, že žalobcovi neuložil povinnosť (teda povinnosť odstrániť protiprávny stav), ale len konštatoval zistené porušenia Zákona o VO. Nebola tak naplnená druhá podmienka, a teda uloženie povinnosti, a preto nedošlo k porušeniu práv žalobcu tým, že bolo napadnuté rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu. 14. Súčasne nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že by tým, že bol vylúčený súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonodarca totižto v § 7 písm. h) SSP upravil negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov, a teda ustanovil, čo správne súdny nepreskúmavajú. Ako to uviedol aj žalovaný, § 7 písm. h) SSP ustanovuje správne akty vylúčené osobitným predpisom – v predmetnom prípade Zákonom o VO. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím len konštatoval porušenie ustanovení Zákona o VO, pričom týmto napadnutým rozhodnutím nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv a povinností žalobcu. 15. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP odmietol. 16. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 17. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).