Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/26/2017 1017200468 18. 10. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200468.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, D., ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pôvodne bytom A. C. XXXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala pôvodnému žalobcovi starobný dôchodok od 02.01.2016 v sume 163,20 EUR mesačne (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 02.01.2016. K tomuto dňu získal 9 004 dní (24 rokov a 244 dní) obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pôvodný žalobca v rozhodujúcom období nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984 a priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení, za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a od roku 2013 sú stanovované Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, akým spôsobom určil hodnotu priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,5948 a aktuálnu dôchodkovú hodnotu na rok 2016 (k 02.01.2016 bola platná aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 EUR). Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikol pôvodnému žalobcovi nárok, bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty a výsledná suma bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 1,90 EUR (pevná suma zvýšenia starobného dôchodku). Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že pôvodnému žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení. 2. Pôvodný žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.12.2016 namietal, že jeho zárobok v období, ako je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, bol v skutočnosti oveľa vyšší. V tom čase, t. j. od roku 1983 bol ako slobodný umelec nadmerne vyťažený a okrem koncertnej činnosti po celom Československu pod hlavičkou G. koncertoval aj v zahraničí, a to vo Francúzsku, Švajčiarsku a Rakúsku. Nahrával tiež v Slovenskom rozhlase viac ako 50 sólových nahrávok a uskutočnil viacero vystúpení v Slovenskej televízii. Poukázal na to, že nie je jeho vinou, že G. nebol schopný uchovať potrebnú dokumentáciu a spôsobil mu finančnú škodu. Za každý koncertný výkon v Československu aj v zahraničí dostal honorár, z ktorého riadne odvádzal dane. Žiadal preto o prehodnotenie výšky jeho dôchodku. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie pôvodného žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia vymeriavacieho základu v nesprávnej výške od roku 1983, t. j. za obdobie, počas ktorého pracoval ako slobodný umelec pre zamestnávateľa G., je nedôvodná, pretože podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, v období od 01.10.1983 do 30.04.1994 bol účastník konania prihlásený do poistenia ako slobodný umelec (hudobník), čo potvrdila aj pobočka Sociálnej poisťovne dňa 30.09.2016. Podľa potvrdenia H. I., E. I. G., Bratislava sa v archíve nenašli doklady (honorárové listy) preukazujúce príjem za uvedené obdobie. Žalovaná poukázala na § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Žalovaná sa preto stotožnila s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí a odvolanie účastníka konania vyhodnotila ako nedôvodné. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 28.03.2017, doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 28.03.2017, sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie pre nesprávne určenie výšky starobného dôchodku. Osobný list dôchodkového poistenia obsahuje podľa pôvodného žalobcu viacero nepresných údajov, ktoré boli zapríčinené stratou honorárových listov v archíve H. I. v spoločnosti E. I. G. H. I.. V tom čase pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní a jeho príjmy boli omnoho vyššie ako uvádza žalovaná v liste dôchodkového poistenia. Za trvania 24 rokov a 244 dní dôchodkového poistenia je presvedčený, že výška priznaného dôchodku uráža ľudskú dôstojnosť. Žiadal, aby súd rozhodol o zrušení nízkeho dôchodku a určil výšku primeraného mesačného dôchodku v súlade so zákonmi, ľudskými právami a hodnotami EÚ. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 28.04.2017 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že vzhľadom na skutkové a právne dôvody uvedené vo vyjadrení uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. 7. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o vyhodnotenie splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok, určenie priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. K námietke pôvodného žalobcu, ktorou poukazoval na nízku sumu starobného dôchodku, uviedla, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 8. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 14.07.2017 uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej a žiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
9. Žalovaná v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 31.08.2017 uviedla, že zotrváva na písomných dôvodoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.04.2017 v plnom rozsahu, keďže žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Vzhľadom na skutkové a právne dôvody uvedené vo vyjadrení zo dňa 24.04.2017 žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Konanie na správnom súde 10. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 11. Podľa ustanovenia § 25 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“ 12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.“ 13. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 CSP „Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.“ 14. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.“ 15. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže pôvodný žalobca v priebehu súdneho konania pred jeho právoplatným skončením stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nárok na dávku, konkrétne na sumy splatné ku dňu smrti pôvodného žalobcu, prechádzajú postupne na jeho manželku, deti a rodičov, s ohľadom na skutočnosť, že manželka pôvodného žalobcu je spôsobilá byť účastníkom konania, súd ďalej konal s manželkou pôvodného žalobcu (ďalej aj ako „žalobkyňa“). 16. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.04.2017. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, s poučením podľa § 103 ods. 2 SSP, v súdom určenej lehote nereagovala. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 24. Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.“
25. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku; na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa, ďalej 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 27. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 28. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 29. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie pôvodného žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol pôvodnému žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 02.01.2016 priznaný starobný dôchodok v sume 163,20 EUR mesačne. Pôvodný žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že osobný list dôchodkového poistenia obsahuje podľa jeho názoru viacero nepresných údajov z dôvodu straty honorárových listov v archíve H. I. E. I. G. (ďalej len „Hudobné centrum“). Keďže v rozhodnom čase pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní, jeho príjmy boli omnoho vyššie ako uvádza žalovaná v liste dôchodkového poistenia, ktoré bolo podkladom pre určenie výšky starobného dôchodku. 30. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dňa 02.01.2016. Sporným tiež nebolo, že pôvodný žalobca splnil aj druhú podmienku vzniku nároku na dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení – bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Spornou otázkou je určenie výšky hrubých zárobkov resp. vymeriavacieho základu (pre účel stanovenia osobného vymeriavacieho základu a následne osobného mzdového bodu), a to za obdobie, v ktorom mal pôvodný žalobca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 31. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že pôvodný žalobca žiadosťou zo dňa 06.10.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.01.2016. V žiadosti uviedol, že v čase od 03.10.1980 do 30.09.1981 pracoval vo Vojenskom umeleckom súbore, od 01.10.1981 do 02.10.1981 nepracoval, od 03.10.1981 do 28.09.1983 plnil základnú vojenskú službu, od 29.09.1983 do 30.09.1983 nepracoval, od 01.10.1983 do 30.04.1994 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a od 01.05.1994 bol nezamestnaný (neevidovaný), pričom ku dňu podania žiadosti tento stav trval. Dĺžka doby zamestnania (civilné zamestnanie – hudobník) a hrubé zárobky (potvrdenie vymeriavacích základov na dôchodkové účely) za obdobie od 03.10.1980 do 30.09.1981 boli potvrdené listom Ministerstva obrany č. ÚSRK-51-303/2016-1 zo dňa 06.09.2016 v spojení s potvrdením Ministerstva obrany SR,
Vojenského archívu – centrálnej registratúry Trnava, č. VA-CR-4-345/2016 zo dňa 07.09.2016. Doba výkonu základnej vojenskej služby vyplýva z overenej kópie vojenskej knižky. Pôvodný žalobca predložil v správnom konaní listinný dôkaz - potvrdenie Hudobného centra zo dňa 12.09.2016,v ktorom Hudobné centrum uviedlo, že v jeho archíve sa nenašli žiadne honorárové listy. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, nachádzajúceho sa na ústredí Sociálnej poisťovne, v období od 01.10.1983 do 30.04.1994 bol pôvodný žalobca prihlásený na účely sociálneho poistenia ako slobodný umelec (hudobník), čo potvrdila aj pobočka Sociálnej poisťovne dňa 30.09.2016. 32. Osobným vymeriavacím základom za obdobie pred 01.01.1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani z príjmu bez odpočítania tejto dane. Od 01.01.1993 do 31.12.2003 je osobným vymeriavacím základom úhrn vymeriavacích základov za príslušný kalendárny rok, z ktorých osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie. Osobný vymeriavací základ od 01.01.2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že v osobnom liste dôchodkového poistenia je viacero nepresných údajov, pričom nepresnosť je zapríčinená stratou honorárových listov zo strany Hudobného centra (právneho nástupcu G.). Pôvodný žalobca však nešpecifikoval, ktorého obdobia sa nepresné údaje mali týkať. Z kontextu žaloby však vyplýva, že by malo ísť o obdobie, keď mal status samostatne zárobkovo činnej osoby. V osobnom liste dôchodkového poistenia je v časti „vymeriavacie základy rozhodujúceho obdobia“ vyčíslený osobný vymeriavací základ a všeobecný vymeriavací základ aj za obdobie rokoch 1981 – 1994. Pokiaľ pôvodný žalobca tvrdil, že za uvedené obdobie dosahoval vyššie hrubé príjmy, než aké sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, tieto tvrdenia v konaní nepreukázal. Hudobné centrum na jeho žiadosť uviedlo, že vo vzťahu k jeho osobe neeviduje/nenašlo žiadne honorárové listy, ktorými by preukázal vyšší hrubý príjem, než aký za sporné obdobie evidovala žalovaná. Pôvodný žalobca svoje tvrdenie o nesprávnosti určenia vymeriavacieho základu nedoložil dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že v spornom období dosahoval vyššie príjmy, než boli preukázané v správnom konaní. Dôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukázania výšky hrubých príjmov za sporné obdobie nesie predovšetkým pôvodný žalobca, ktorý mal v tom čase status samostatne zárobkovo činnej osoby a zodpovedal aj za uchovávanie účtovných písomností a údajoch z nich potrebných pre účely dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia po zákonom stanovenú dobu. Skutočnosť, že sa nezachovali údaje o jeho honorároch v Hudobnom centre (pričom z odpovede Hudobného centra ani nevyplýva, či vôbec pôvodného žalobcu na tento účel evidovali), nezbavuje pôvodného žalobcu zodpovednosti za preukázanie tvrdených skutočností. Pôvodný žalobca v správnom konaní neprodukoval iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. vyjadrenie svedkov, ktorí v spornom období vykonávali koncertnú činnosť s pôvodným žalobcom a s obdobným honorárom, či potvrdenie alebo inú listinu preukazujúcu ním tvrdené skutočnosti), a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností. 33. Hoci to pôvodný žalobca výslovne nenamietal, správny súd vzhľadom na neviazanosť žalobnými bodmi, preskúmal aj posúdenie splnenia podmienok pre získanie nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a dospel k záveru, že žalovaná správne vyhodnotila, že žalobca nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 34. Správny súd vzhľadom na námietky uplatnené pôvodným žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovanej má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi vyslovenými tak žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení musí organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná odkázali na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých rozhodli o nároku pôvodného žalobcu na starobný dôchodok. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia sú dostatočne podrobné a je z nich zrejmé, z čoho žalovaná vychádzala a ako aplikovala právne predpisy. 35. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ani konania, ktoré mu predchádzalo, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a
vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 a § 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).