Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/81/2017 1017201615 28. 08. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201615.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2017 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), žalobcovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 2931 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 13.08.2010 zvýšila starobný dôchodok v sume 188,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky bol žalobcovi od 01.01.2011 zvýšený starobný dôchodok na sumu 192,00 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky bol žalobcovi od 01.01.2012 zvýšený starobný dôchodok na sumu 198,40 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od 01.01.2013 zvýšený starobný dôchodok na sumu 209,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od 01.01.2014 zvýšený starobný dôchodok na sumu 218,40 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, bol žalobcovi od 01.01.2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 223,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, bol žalobcovi od 01.01.2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 225,50 eur mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi od 01.01.2017 zvýšený starobný dôchodok na sumu 233,70 eur mesačne. Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 10Sd/182/2013-69 zo dňa 19.11.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/60/2015-85 zo dňa 30.11.2016. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017 generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg file_1.wmf podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. VÚSZ 53182 BA/2013-002 zo dňa 06.08.2013 žalobcovi bol podľa § 33 zákona 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný od 01.04.1995 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1961 do 31.08.1963 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služby od 01.09.1963 do 14.08.1979 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služby od 15.08.1979 do 31.12.1992 zaradená do II. kategórie funkcií, a doba služby od 01.01.1993 do 31.03.1995 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal najmenej 20 rokov služby v I. pracovnej kategórii, jeho dôchodkový vek je 55 rokov veku. Vzhľadom na to, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, t. j. 01.09.1998, o nároku na starobný dôchodok bolo v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. rozhodnuté podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Do vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania získal 37 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 37 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1997, 1994, 1993, 1996, 1995 a upravený podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona 310/2006 Z. z. na 4.544,- Sk. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v sume 14.767,- Sk sa suma 2.500,- Sk započítala v plnej výške, zo sumy nad 2.500,Sk do 6.000,- Sk sa započítala jedna tretina a zo sumy nad 6.000,- Sk sa započítala jedna desatina. Suma starobného dôchodku žalobcu do vzniku nároku na dôchodok je 94 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 4.272,- Sk mesačne. V súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 01.09.1998 do 31.08.2005 sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov o 1.788,- Sk, na sumu 6.060,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 8.064,- Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 848,- Sk mesačne na sumu 14.972,- Sk mesačne. Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu 01.09.2005 vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 14.972,- Sk mesačne. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby je preto potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sa vypočíta ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Táto pomerná časť zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v celých rokoch získaných v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu dôb poistenia získaného
v osobitnom aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Následne je v odôvodnení uvedený výpočet pomernej časti starobného dôchodku a zdôvodnené jednotlivé zvýšenia starobného dôchodku žalobcu s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Ďalej žalovaná v odôvodnení uviedla, že námietka žalobcu ohľadom nesprávneho zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia je nedôvodná. Namietané obdobie od 01.07.1961 do 31.08.1961 nebolo zhodnotené na základe vysvedčenia učňovskej školy. Tiež podľa žiadosti žalobcu o starobný dôchodok spísanej dňa 20.01.2005 štúdium na Poľnohospodárskej UŠ Komárno trvalo od 01.09.1960 do 30.06.1961. Žalobcovi tiež nebolo zhodnotené obdobie od 04.11.2008 do 26.06.2010, kedy žalobca vykonával práce na dohodu, ktorá pred 01.01.2013 nezakladala účasť na dôchodkovom poistení. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.09.2017.
II. Žaloba 3. Žalobou zo dňa 28.09.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 01.09.1998 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 7 377 dní, t. j. 20 rokov a 77 dní v službe I. kategórie funkcií. Žalobca odslúžil v službe II. kategórie funkcií 4 888 dní, t. j. 13 rokov a 143 dní. Žalobca odpracoval 5 448 dní, t. j. 14 rokov a 338 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórie. Žalobca spolu odslúžil 7 377 dní + 4 888 dní, teda spolu 12 265 dní, t. j. 33 rokov a 220 dní. Žalobca spolu odpracoval 6 265 dní, t. j. 17 rokov a 60 dní. Vojenský zamestnávateľ za svojich vojakov z povolania do 30.04.1998 odvádzal určené odvody na dôchodkové poistenie výhradne na účet Sociálnej poisťovne, čo jasne naznačuje, že boli v tom čase poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. To znamená, že žalobca v rozhodnom čase (spolu so svojim zamestnávateľom) spoločne odvádzali určenú sumu do Sociálnej poisťovne. Dôchodkový vek 62 rokov žalobca dovŕšil dňa 01.09.2005. Vzhľadom na to, že žalobca poberá výsluhový dôchodok, podal si dňa 13.08.2013 žiadosť o nové prepočítanie starobného dôchodku od 13.08.2010 za odpracovanú dobu a dobu jeho aktívnej vojenskej činnej služby, t. j. od 01.09.1961 do 31.03.1995. V žiadosti žalobcu bolo uvedené, že žiadal priznať a znovu prepočítať dávku dôchodkového zabezpečenia podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalobcu nemožno vylúčiť zo sociálneho zabezpečenia všeobecného dôchodkového systému len preto, že poberá výsluhový dôchodok. Žalovaná žalobcovi vypočítala dôchodkovú dávku v oveľa nižšej sume. V osobitnom dôchodkovom systéme vojakov žalobca nebol poistený ani jeden jediný deň. Pričom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal až 18 530 dní poistnej doby, čo predstavuje 100% z celkovej doby dôchodkového poistenia. Na základe vyššie uvedených faktov sa žalobca domnieval, že jednoznačne splnil podmienku trvania doby poistenia aj pre nárok na oveľa vyšší starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa aplikovala len článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a neaplikuje čl. 30 v spojitosti s čl. 17 až 19 časti III. Dohovoru. Zastával názor, že pri krátení dávky by prichádzalo do úvahy s ohľadom na čl. 43 písm. b) Dohovoru až za obdobie dôchodkového poistenia, získaného po 25.10.1991, t. j. v čase účinnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku. Ďalej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., pretože neobsahuje predpísané náležitosti. Výkon vojenskej služby v ČSĽA v I. a II. kategórii funkcií a odpracované obdobie v III. pracovnej kategórii v civilnom sektore, nebolo žalobcovi dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom zohľadnené pre vznik nároku na oveľa vyššiu dávku dôchodkového zabezpečenia. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (analogicky) nepostupoval dôsledne ani podľa zák. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7So/138/2011. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.06.2018 zhrnula doterajší priebeh administratívneho konania s tým, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. file_2.jpg file_3.wmf file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
file_8.jpg file_9.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 06.07.2018, v ktorom v podstate zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe. Uviedol, že trvá na prepočítaní starobného dôchodku za odpracovanú a odslúženú dobu, ktoré mu neboli dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom zohľadnené.
IV. Konanie na správnom súde 6. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobu prejednal na pojednávaní dňa 31.07.2024 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 28.08.2024 (§ 116 SSP). 7. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žiada zrušiť prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie. Poukázal na záväzok vykonávať vojenskú službu najmenej 10 rokov, ktorý na seba prevzal po ukončení štúdia na vojenskej strednej škole, v opačnom prípade by musel zaplatiť 24.000,- Kčs, čo považoval za diskrimináciu voči civilným študentom. Mal za to, že žalovaná vo veci nevykonala riadne dokazovanie týkajúce sa odpracovaných a odslúžených rokov, pričom v osobnom liste dôchodkového poistenia úmyselne chýbajú niektoré údaje. Žalobca tiež poukázal na okolnosti ukončenia jeho služobného pomeru. 8. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí s tým, že tieto sú zákonné a správe, vydané v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2014, ako aj Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2016.
V. Právne posúdenie 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. výsluhové príspevky priznané podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. 17. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 18. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 19. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 20. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií 21. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
22. Podľa § 274 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 23. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím zo dňa 04.04.1995, č. 651001005316204/2-VÚSZ/DO 2 priznal žalobcovi od 01.04.1995 výsluhový príspevok vo výmere 4.660,- Sk. Pre nárok na výsluhový príspevok mu bolo zhodnotené obdobie poistenia od 01.09.1961 do 31.08.1963 - základná služba (I. kategória funkcií), od 01.09.1963 do 14.08.1979 - vojak z povolania (I. kategória funkcií), od 15.08.1979 do 31.12.1992 - vojak z povolania (II. kategória funkcií) a od 01.01.1993 do 31.03.1995 - vojak z povolania (I. kategória funkcií). Rozhodnutím zo dňa 15.06.2005 Sociálna poisťovňa ústredie zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že k 01.01.2005 nedosiahol vek 62 rokov. Rozhodnutím č. 430 901 1450 zo dňa 03.10.2005 bol žalobcovi od 01.09.2005 priznaný starobný dôchodok v sume 3.797,- Sk mesačne, ktorý bol následne rozhodnutím zo dňa 21.05.2009 rovnakého čísla zvýšený od 01.03.2009 na sumu 174,30 eur mesačne. Žiadosťou zo dňa 13.08.2013 žalobca požiadal o prehodnotenie výšky starobného dôchodku. Rozhodnutím číslo XXXXXXXXXX X z 25.09.2013 v znení rozhodnutia toho istého čísla zo dňa 14.04.2014 žalovaná podľa § 273 ods. 5 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 13.08.2013 o zvýšenie starobného dôchodku. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2014, č. k. 10Sd/182/2013 – 69 obidve rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/60/2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca ako vojak z povolania získal dobu služby v rozsahu 33 skončených rokov, z toho 20 rokov v 1. kategórii funkcií a 13 rokov v 2. kategórii funkcií. V zmysle § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274. Žalobca nevykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tento dôchodok mu nebol priznaný. Priznaný mu bol výsluhový príspevok. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., nebol mu priznaný výsluhový dôchodok, v zamestnaní získal viac ako 25 rokov a službu vojaka z povolania v 1. kategórii funkcií vykonával v rozsahu 20 rokov, podľa názoru odvolacieho súdu mu dňom 01.09.1998, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a tento nárok mu zostal zachovaný v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb., resp. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Dobu zamestnania (dôchodkového poistenia) žalobcu od 01.09.1998 je potrebné považovať za dobu zamestnania (dôchodkového poistenia) po vzniku nároku na starobný dôchodok. Z oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že žalobcovi bol od 13.08.2010 vyplácaný príspevok za službu/výsluhový príspevok v sume 733,66 eur mesačne. 24. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalovaná postupovala správne, keď vzhľadom k tomu, že žalobca je poberateľom inej dávky za tú istú sociálnu udalosť (výsluhový príspevok), v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vypočítala pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré nebolo žalobcovi zhodnotené na účely priznania výsluhového príspevku. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalovaná vypočítala teoretickú sumu starobného dôchodku žalobcu s prihliadnutím na dobu služby ku dňu 01.09.2005 v sume 14.972,Sk a následne túto sumu krátila o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Napokon ustálila po zohľadnení pôvodného zvýšenia podľa § 82 a § 293az zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 449/2008 Z. z. sumu starobného dôchodku žalobcu vypočítanú podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu 01.09.2005 na 4.071,- Sk. Z napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť, či suma krátenia nepresahuje druhú dávku, teda výsluhový príspevok žalobcu. Pokiaľ
totiž žalovaná vypočítala pomernú časť sumy starobného dôchodku ku dňu 01.09.2005, bolo potrebné uviesť, v akej výške poberal žalobca k tomuto dátumu výsluhový príspevok, a to bez ohľadu na to, že v napadnutom resp. prvostupňovom rozhodnutí rozhodovala žalovaná o zvýšení starobného dôchodku žalobcu až od 13.08.2010 (s poukazom na § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). V napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí však absentuje údaj o tom, v akej výške poberal žalobca ku dňu 01.09.2009 výsluhový príspevok. Takáto informácia sa nenachádza ani v administratívnom spise. Z neho je možné zistiť iba, v akej výške bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok od 01.04.1995 (4.660,- Sk) a v akej výške poberal výsluhový príspevok od 13.08.2010 (733,66 eur). V odôvodnení rozhodnutia má byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. V danej veci v rozhodnutí chýba podstatný údaj o tom, v akej výške poberal žalobca výsluhový príspevok ku dňu, ku ktorému žalovaná vypočítavala pomernú časť sumy starobného dôchodku na základe článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), t. j. ku dňu 01.09.2005. Z uvedeného dôvodu je potom napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže nie je možné preskúmať, či krátenie dávky (starobného dôchodku žalobcu) na základe článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) nepresahovalo druhú dávku – výsluhový príspevok žalobcu. Nadväzujúc na to potom nie je možné posúdiť, ani to, či žalovaná správne vypočítala jednotlivé sumy zvýšeného dôchodku od 13.10.2010, ktoré sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. 25. Zároveň, vzhľadom na vyššie uvedené, je možné konštatovať, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav potrebný na riadne posúdenie veci, keď nezistila, v akej výške poberal žalobca výsluhový príspevok ku dňu 01.09.2005. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 SSP v znení úč. do 30.06.2023). Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci. Bude preto potrebné, aby takéto dokazovanie doplnila žalovaná. 26. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere (ods. 25 odôvodnenia rozsudku) a následne vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť, tak aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné pre účastníka konania. 27. Na záver ešte súd v súvislosti s námietkou žalobu týkajúcou sa aplikácie Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, najmä čl. 43 písm. b), podľa ktorého Dohovor sa nevzťahuje na dávky poskytované v dôsledku sociálnych udalostí, ktoré nastali, keď už príslušná časť Dohovoru nadobudla účinnosť pre zúčastnený členský štát, pokiaľ nároky na tieto dávky pochádzajú z doby pred spomenutým dňom začiatku účinnosti, uvádza, že v danom prípade nejde o dávky, na ktoré by vznikol nárok pred účinnosťou Dohovoru pre Slovenskú republiku, preto nie je dôvod, aby sa na prejednávanú vec Dohovor neaplikoval. 28. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania, keďže mal úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).