Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/135/2020 1018200410 29. 02. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200410.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., žalobcu v 2. rade: E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., obaja právne zastúpení: KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 621, za účasti ďalších účastníkov: 1. Obec Petrova Ves, Petrova Ves č. 53, 908 44 Petrova Ves, IČO: 00 309 770, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 2083/2014-430 zo dňa 24.11.2014, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Senici rozhodnutím pod č. j. 282/2004 - nariadenie/ PV a PL zo dňa 28.06.2006 nariadil podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v relevantnom znení (ďalej len „zákon o PÚ“) v k. ú. F. G. a F. H. pozemkové úpravy z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o PÚ - je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. 2. Verejnou vyhláškou č. 282/04-166/09 zo dňa 29.12.2011 bol schválený register pôvodného stavu a rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu v Senici č. S/2012/007-VZFUU zo dňa 01.02.2012 boli schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia. Žalobca v 1. rade dňa 02.03.2012 doručil námietky proti zásadám pre umiestňovanie nových pozemkov v obvode PPÚ v k. ú. F. G. a F. H.. Dňa 23.03.2012 doručil žalobca v 2. rade námietky proti zásadám pre umiestňovanie nových pozemkov v obvode PPÚ v k. ú. F. G. a F. H.. Následne boli vlastníkmi pozemkov podľa §11 ods. 23 zákona o PÚ odsúhlasené zásady pre umiestnenie nových pozemkov, ktoré boli vyhlásené za platné verejnou vyhláškou č. j. S/2012/00096-ZUPN-platnosť z 17.07.2012 a správnym orgánom bolo zadané vypracovanie projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“). Dňa 22.05.2013 bol PPÚ podľa § 13 ods. 1 zákona o PÚ doručený združeniu účastníkov a dňa 03.05.2013 formou verejnej vyhlášky č. 3/2013 pod zn. č. S/2013/00090-s.282/2004-RNS zverejnený na úradnej tabuli obce po dobu 30 dní. Súčasne
bol každému známemu účastníkovi, ktorého pobyt bol známy, doručený výpis z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (ďalej len „rozdeľovací plán“). 3. Dňa 05.06.2013 sa dostavili na správny orgán žalobcovia a požiadali o prerokovanie umiestnenia nových pozemkov v PPÚ podľa § 11 ods. 18 zákona o PÚ a žiadali: 1/ pozemky žalobcu v 1. rade z projekčného celku C umiestniť vedľa novo navrhovaného pozemku žalobcu v 2. rade parc. č. XXXX, 2/ novo-navrhovaný pozemok žalobcu v 2. rade parc. č. XXXX sceliť do parc. č. XXXX, 3/ výmeru pod verejným zariadením – tribúna a priľahlý pozemok k stavbe sceliť v zmysle § 11 ods. 2 písm. d), f) a ods. 3 zákona o PÚ do celku G bloku 36 s výmerou prislúchajúcou podielovému spoluvlastníctvu žalobcu v 2. rade na pôvodnom pozemku parc. č. XXX, 4/ podľa § 11 ods. 18 prerokovať umiestnenie nového pozemku v celku G, 5/ pričleniť pozemok parc. č. XXXX do pozemku parc. č. XXXX, 6/ nerozčleňovať výmeru 2867 m2 žalobcu v 1. rade na dva pozemky. 4. Dňa 09.12.2013 vydal Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutie č. OU-TT-OOP4-2013/00068, ktorým čiastočne vyhovel námietkam žalobcov a zároveň vrátil projekt v časti rozdeľovacieho plánu na prepracovanie. Proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 09.12.2013 sa odvolali žalobcovia. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2083/2014-430 zo dňa 24.04.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.12.2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, vyplývajúcej z nejednoznačného výroku. 5. V rámci nového konania vydal dňa 16.06.2014 Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. OÚ-TT-OOP4-2014/0068260 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 13 ods. 4 zákona o PÚ námietkam zo dňa 05.06.2013 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnych územiach F. G. a F. H., a to 1) námietkam žalobcu v 2. rade, v ktorých žiadal pre pozemky nachádzajúce sa v k. ú. F. G.: pozemok parc. č. XXXX sceliť do pozemku parc. č. XXXX, výmeru pod verejným zariadením (tribúna a priľahlý pozemok) sceliť do celku G bloku 36, a pozemok parc. č. XXXX pričleniť do pozemku parc. č. XXXX, nevyhovel, 2) námietke žalobcu v 1. rade, v ktorej žiadal časť a): pozemok nachádzajúci sa v k. ú. F. G. z projekčného celku C umiestniť vedľa novo navrhovaného pozemku žalobcu v 2. rade parc. č. XXXX, nevyhovel, a časť b) pre pozemky nachádzajúce sa k. ú. F. H. nerozčleňovať výmeru 2867 m2 na dva pozemky vyhovel a projekt vrátil v tejto časti na prepracovanie. 6. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol v odvolacom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 2083/2014-430 zo dňa 24.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), právoplatným dňa 16.12.2014, tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že porovnaním plošných výmer vstupného a výstupného nároku pozemkov žalobcov, ako aj porovnaním hodnoty pôvodných a nových pozemkov žalobcov a ich umiestnenia je zrejmé, že nové pozemky sú primerané vo výmere, polohe aj hodnote pozemkom pôvodným, nové pozemky sú navrhnuté v súlade s § 11 ods. 4 a 5 zákona o PÚ, a sú umiestnené v súlade so schválenými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov. Námietke žalobcu v 1. rade, v ktorej žiadal pozemok z projekčného celku umiestniť vedľa pozemku žalobcu v 2. rade parc. č. XXXX, nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že nový pozemok v umiestnení podľa požiadaviek žalobcu v 1. rade by mal vyššiu hodnotu o 190 Eur, čo by bolo v rozpore s § 11 ods. 4 zákona o PÚ, pretože hodnota výmery nových pozemkov by bola o 144% vyššia ako je hodnota pôvodných pozemkov. Ďalej žalovaný konštatoval, že v časti b) bolo námietke žalobcu v 1. rade vyhovené. Žalobca v 2. rade odmietol návrh nového usporiadania pozemkov na prerokovaní s vlastníkmi dňa 21.11.2012 podpísať, avšak jeho požiadavky boli v tam uvedenej časti splnené: konkrétne pozemok parc. č. XXXX bol vytvorený tak, že mal väčšiu výmeru ako 600 m2, rovnako umiestnenie pozemku parc. č. XXXX rešpektovalo požiadavky žalobcu v 2. rade a po pričlenení výmer iných pozemkov sa vytvoril nový pozemok parc. č. XXXX so samostatným prístupom k cestnej komunikácii. Z požiadaviek žalobcu v 2. rade nebola splnená iba žiadosť, aby mu za časť pozemkov prechádzajúcich pod verejným zariadením bolo poskytnuté vyrovnanie v projekčnom celku G, čomu nebolo možné vyhovieť, pretože v tomto bloku sa novými pozemkami plnili nároky na vyrovnanie len pre vlastníkov, ktorí v tomto bloku pôdu vlastnia v zodpovedajúcej výmere ich pôvodných pozemkov, a vyrovnanie za časť pozemkov umiestnených
pod tréningovým ihriskom bolo navrhnuté v pozemku umiestnenom v projekčnom celku E. Správny orgán má podľa zákona o PÚ povinnosť prerokovať s každým vlastníkom návrh umiestnenia nových pozemkov, avšak zo zákona mu nevyplýva povinnosť uplatneným návrhom vlastníkov vždy vyhovieť. Táto skutočnosť vyplýva z primeraného plnenia požiadaviek a nárokov všetkých účastníkov konania s ohľadom aj na výhody, ktoré pozemkovými úpravami dosiahli. II. Správna žaloba 7. Žalobcovia sa žalobou z 27.01.2015, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) dňa 27.01.2015, postúpenou uznesením NS SR sp. zn. 2Sž/2/2015 zo dňa 16.02.2015 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) dňa 09.03.2015, domáhali, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové rozhodnutie. V žalobe uviedli, že správny súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma, či vykonané dôkazy nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, a či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis - žalobca má na zreteli zákon o PÚ v znení účinnom ku dňu 17.07.2012. 8. Žalobcovia tiež v žalobe namietali, že žalovaný zjavne porušil základné zásady správneho konania, keď vydal napadnuté rozhodnutie bez náležitého a riadne zisteného skutkového stavu a rozhodol predčasne. Namietali, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď žalobcov riadne nepoučil a neposkytol im riadnu účinnú pomoc k tomu, aby rozhodovanie a samotné rozhodnutie netrpelo žiadnymi procesnými vadami, navyše, keď toto rozhodnutie vykazuje neodstrániteľné právne vady. 9. Ďalej namietali, že žalovaný pri svojej činnosti porušil nasledovné zásady správneho konania: a) zásadu hospodárnosti - konanie bolo sprevádzané vykonaním úkonov, ktoré s prejednávanou vecou nemajú nič spoločné, b) opomenul konať vo veci tak, aby bola vec zmierlivo, včas vybavená, bez akýchkoľvek procesných pochybení, pričom všetky vecné a právne návrhy žalobcov na racionálne rozhodnutie boli zamietnuté, c) zásadu zákonnosti - žalovaný nerešpektoval verejné listiny, ktoré žalobcovia predložili s úmyslom vec rozhodnúť včas a spravodlivo, d) zásadu spravodlivého procesu, e) práva na pomoc účastníkovi správneho konania, keď nebol vzatý ohľad na žalobkyňu v 1. rade, ktorá je staršou osobou a v čase vydania napadnutého rozhodnutia mala 83 rokov a nemá právnické vzdelanie, f) pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania žalovaný pochybil, keď nevydal dve samostatné rozhodnutia pre obe osoby samostatne, keďže nie je vhodné uskutočniť spojenie konania, keď počas správneho konania správny orgán neuviedol a nerozhodol samostatným procesným rozhodnutím v konaní, že spája konania do jedného konania. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.03.2016 zrekapituloval priebeh konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia a uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného (viď bod 5. rozsudku vyššie). Žalovaný po preskúmaní žalobných dôvodov konštatoval, že žalobcovia sa svojou podanou žalobou snažia iba spochybniť skutkový stav a konanie príslušných správnych orgánov konajúcich v PPÚ v k. ú. F. G. a F. H.. Nekonkretizovali, akým spôsobom správne orgány porušili ustanovenia zákona o PÚ a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok, ďalej len „správny poriadok“), iba všeobecne namietali porušenie zásad správneho konania. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcov, k novému usporiadaniu pozemkov uviedol, že správny orgán postupoval v rámci etapy vytvorenia rozdeľovacieho plánu v súlade so zásadami usporiadania nových pozemkov v k.ú. F. G. I. F. H. a podmienkami primeranosti. Dodal, že v zmysle vydaných rozhodnutí Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor prepracoval zverejnený rozdeľovací plán projektu pozemkových úprav v k. ú. F. G. I. F. H. a schválil ho rozhodnutím č. OU-SEPLO/2015/000466 zo dňa 21.01.2015, následne jeho vykonanie nariadil a schválil rozhodnutím č. OUSE-PLO/2015/000466-schv. vykonania zo dňa 24.03.2015 podľa § 14 ods. 4 zákona o PÚ, na základe ktorého bol projekt pozemkových úprav zapísaný do katastra nehnuteľnosti v decembri 2015.
11. Podľa žalovaného je projekt pozemkových úprav komplexné geodetické dielo, kde nemôže jeden účastník konania presadzovať svoje záujmy na úkor práv ostatných účastníkov konania, a to spôsobom, ktorý je v rozpore nielen so základnými zásadami konania podľa zákona o PÚ, ale aj so špecifickými zásadami usporiadania nových pozemkov v PPÚ v k. ú. F. G. (s ktorými súhlasilo 2174 účastníkov konania) a F. H. platnými dňa 17.07.2012. Správne orgány sa svedomite zaoberali každou námietkou žalobcov, okrem tých, na ktoré neboli povinné prihliadať podľa § 13 ods. 5 zákona o PÚ, nakoľko niektoré námietky žalobcov smerovali mimo účastníkmi schválených zásad usporiadania nových pozemkov v uvedených katastrálnych územiach alebo mimo podmienok primeranosti. Žalovaný považoval námietky žalobcov za neopodstatnené a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 12. Žalobca v replike zo dňa 16.10.2016 uviedol, že v súdenej veci nejde o dodržanie primeranosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o PÚ v hodnote a výmere, tiež že zásady usporiadania nových pozemkov nemôžu vytvárať prekážky pre presadenie sa ustanovení zákona o PÚ upravujúcich vyrovnanie novými pozemkami. Dal do pozornosti porušenie zákonnosti vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom žalobcov k pozemku parc. č. XXX pre k. ú. F. G., pričom podľa žalobcov sú stále podľa práva podieloví spoluvlastníci k spoločnej veci - uvedenému pozemku. 13. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/55/2015-106 zo dňa 07.02.2017 konanie zastavil podľa § 99 písm. b) v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení (ďalej aj len „SSP“), pretože žaloba žalobcov nespĺňala náležitosti v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP - uvedenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. 14. Na podklade žalobcami podanej kasačnej sťažnosti vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušujúce uznesenie sp. zn. 3Sžrk/4/2017 zo dňa 21.02.2018 (ďalej len „uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžrk/4/2017“), ktorým zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 5S/55/2015-106 zo dňa 07.02.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že podľa najvyššieho súdu krajský súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pretože tým, že svojím rozhodnutím zastavil konanie z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania, ktorá bola odstrániteľná, postupom v zmysle § 59 SSP, nesprávnym procesným postupom odňal žalobcom ich možnosť konať pred súdom. Uviedol že, úlohou krajského súdu bude v prvom rade zaoberať sa odstránením vád podanej žaloby žalobcov a následne vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Zároveň NS SR konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 27.01.2015, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „OSP“), ktorý rozsah žaloby stanovil v § 249 ods. 2 a v prípade, ak krajský súd posudzoval a vyžadoval splnenie náležitostí žaloby podľa procesného predpisu účinného až po podaní žaloby, konal v rozpore s § 491 ods. 2 SSP. K vymedzeniu dôvodov žaloby dodal, že ich považuje za dostatočne zrozumiteľné na to, aby z nich bolo zrejmé, ochrany, ktorých svojich, priamo dotknutých procesných práv, sa žalobcovia domáhali (nedostatočné zistenie skutkového stavu, že neboli v konaní riadne poučení a nebola im poskytnutá účinná pomoc, že správne orgány neprihliadli na verejné listiny, ktoré žalobcovia v konaní predkladali, nevydali dve samostatné rozhodnutia, pretože spojenie konaní týkajúcich sa dvoch samostatných osôb považovali za nedôvodné). 15. Na základe výzvy krajského súdu na uvedenie jasných a zrozumiteľných dôvodov žaloby, obsiahnutej v uznesení sp. zn. 5S/48/2018 zo dňa 07.09.2018, žalobca uviedol v liste zo dňa 28.09.2018 (tzv. doplnenie žaloby), že sa odvoláva na právny názor kasačného súdu v uznesení NS SR sp. zn. 3Sžrk/4/2017 zo dňa 21.02.2018, v bode 14., v ktorom kasačný súd poznamenal, že uvedené dôvody žaloby považuje za dostatočne zrozumiteľné. Žalobcovia v doplnení žaloby dodali, že napadnutým rozhodnutím boli porušené ustanovenia tretieho a štvrtého oddielu zákona o PÚ, aj § 1 tohto zákona. Napadnuté rozhodnutie nepredstavuje vo vzťahu k žalobcom racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva a priamo odporuje účelu, ktorý má byť pozemkovými úpravami dosiahnutý. 16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S/48/2018 zo dňa 19.02.2019 zamietol žalobu a v odôvodnení uviedol, že v nadväznosti na § 13 ods. 5 zákona o PÚ považuje za potrebné zdôrazniť, že s príslušným projektom pozemkových úprav vyslovilo súhlas 97,84 % všetkých účastníkov projektu, a teda bola naplnená zákonná podmienka - súhlas vlastníkov viac ako 2/3 výmery pozemkov. Nakoľko príslušný projekt pozemkových úprav bol schválený po splnení podmienky súhlasu účastníkov, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy, tak verejný záujem je možné vidieť i v záujme takto kvantitatívne vyjadrenej skupiny vlastníkov na kvalitatívne novom
priestorovom a funkčnom usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, kedy táto príslušná väčšina sa rozhodla pre takéto nové riešenie vlastníckych vzťahov, ktoré jej umožňuje zákon o PÚ. Ako vyplýva z administratívneho spisu správneho orgánu, tak žalobcom boli vyčlenené nové pozemky, ktoré sú z hľadiska kritérií zakotvených v ustanovení § 11 ods. 3 zákona o PÚ primerané k pôvodným pozemkom, s ktorými žalobcovia vstupovali do jednoduchých pozemkových úprav. 17. Ďalej krajský súd v odôvodnení druhého rozsudku poukázal na § 14 ods. 1 a 4 zákona o PÚ a dodal, že vykonanie projektu pozemkových úprav F. G. a F. H. bolo schválené rozhodnutím Okresného úradu Senica č. OU-SE-PLO/2015/000466-schv.vyk. zo dňa 24.03.2015 a bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 16.12.2015, a z administratívneho spisu a ani zo žiadnych listinných dôkazov nachádzajúcich sa v príslušnom súdnom spise nevyplýva, že by žalobcovia boli napadli žalobou ostatné rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Uvedená skutočnosť taktiež znamená, že nakoľko rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav nadobudlo právoplatnosť, tak príslušná správa katastra vykonala zmeny v katastri nehnuteľností, v dôsledku ktorých účastníkom pozemkových úprav boli v podstate založené nové listy vlastníctva, a teda došlo k nadobudnutiu vlastníckych práv zo strany účastníkov jednoduchých pozemkových úprav v časti k. ú. F. G. a F. H. k príslušným pozemkom, avšak už podľa nového stavu, a medzičasom účastníkom jednoduchých pozemkových úprav v časti k. ú. F. G. právne nič nebránilo, aby mohli disponovať svojim vlastníckym právom k pozemkom, vytvoreným už podľa nového stavu. 18. Na podklade žalobcami podanej kasačnej sťažnosti vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky druhý zrušujúci rozsudok sp. zn. 9Sžrk/2/2020 zo dňa 18.06.2020 (ďalej len „rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020“), ktorým zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/48/2018 zo dňa 19.02.2019 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že doplnenie žaloby žalobcami nemožno považovať za realizované v súlade s poučením krajského súdu vyplývajúcim z uznesenia zo dňa 07.09.2018 a bolo preto povinnosťou krajského súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu možného porušenia zásad správneho konania postupom orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby, t. j. či prípadným nesprávnym procesným postupom mohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcov, či tieto procesné vady mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. či by zrušením napadnutého rozhodnutia a vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie len z procesných dôvodov, došlo novým rozhodnutím k zlepšeniu postavenia žalobcov. Krajský súd v druhom rozsudku nepreskúmaval postup orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby, čím porušil dispozičnú zásadu správneho súdneho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 a 4 zákona o PÚ, pričom neskúmal vplyv prípadného porušenia zásad správneho konania na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (v medziach žaloby) a z toho vyplývajúci zásah do subjektívnych práv žalobcov, preto porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces a jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným. 19. Najvyšší súd v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 taktiež poznamenal, že podľa § 250h ods. 1 v nadväznosti na § 250b OSP a § 62 ods. 1 SSP mohli žalobcovia dôvody podanej žaloby formulovať, príp. rozširovať, v lehote 2 mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia, t. j. v lehote na podanie žaloby na správny súd. Preskúmaním žalobných dôvodov uvádzaných žalobcami najvyšší súd zistil, že v súdnom konaní boli žalobou namietané procesné postupy orgánov verejnej správy predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia (porušenie zásady hospodárnosti, vrátane pokusu o zmierlivé vybavenie veci, porušenie zásady spravodlivého procesu s poukazom na čl. VI., ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), neposkytnutie práva na pomoc/ poučovacia povinnosť, pochybenie pri zisťovaní okruhu účastníkov konania), zároveň bolo namietané vydanie napadnutého rozhodnutia predčasne, bez náležitého a riadne zisteného skutkového stavu. Z uvedeného popisu všeobecne uvádzaných dôvodov žaloby najvyšší súd, okrem procesných vád konania nezistil, že by žalobcovia v súlade s požiadavkou zákona skutkovo a s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona o PÚ špecifikovali hmotnoprávne vady napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd konštatoval, že žalobcovia rozšírili dôvody žaloby na výzvu krajského súdu v podaní zo dňa 28.09.2018 len o všeobecné tvrdenie o porušení ustanovenia tretieho a štvrtého oddielu zákona o PÚ a tvrdili, že rozhodnutie odporuje § 1 tohto zákona, neuviedli však, akým konkrétnym spôsobom sa uvedené pochybenia dotýkajú ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov. V danom kontexte je potrebné konštatovať, že žalobcovia nemôžu žalobou úspešne namietať porušenie zákona bez toho, aby nekonkretizovali, ktoré ich subjektívne právo bolo týmto porušením dotknuté, prípadne namietať porušenie práva inej osoby. Namietať porušenie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy za účelom ochrany verejného záujmu prislúcha prokuratúre.
20. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/135/2020-226 zo dňa 18.05.2021 pribral podľa § 32 ods. 3 a § 33 SSP do konania účastníkov administratívneho konania ako ďalších účastníkov konania 1 a 2. Ďalší účastník konania 2. sa k správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 02.07.2021 v tom zmysle, že konanie sa týka výlučne pozemkov vo vlastníctve žalobcov, v danom prípade nie sú dotknuté vecné práva účastníkov, ktorých v konaní on zo zákona zastupuje, preto ponecháva posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu na úvahe súdu. 21. Žalobcovia podali do súdneho konania vyjadrenie zo dňa 25.07.2022, v ktorom konkretizovali dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutiu, čo sa týka práva prerokovať ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov podľa § 11 ods. 18 zákona o PÚ, neprerokovania námietok žalobcov, zásad správneho konania - zásady zákonnosti a zásady spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 249 ods. 2 OSP (účinného v čase podania žaloby, t. j. od 01.01.2015 do 28.02.2015), „Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.“ 23. Podľa § 250b ods. 1 OSP, „Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.“ 24. Podľa § 250h ods. 1 OSP, „Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.“ 25. Podľa § 250j ods. 1, prvá časť súvetia OSP, „Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, ...“ 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP (účinného do 30.06.2023), „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 27. Podľa § 62 ods. 1 SSP, „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.“ 28. Podľa § 119, prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 31. Podľa § 183 SSP, „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.“ 32. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 33. Podľa § 469 SSP, „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.“ 34. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP:
„(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.“ 35. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 36. Podľa § 1 ods. 1 zákona o PÚ, „Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.“ V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom 37. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) pod sp. zn. BA-5S/135/2020. 38. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 250b ods. 1 OSP, rovnako § 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (podľa § 250j v spojení § 250h ods. 1 OSP, rovnako § 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 29.02.2024 na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 39. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, aj všetkých dosiaľ uvedených tvrdení a vyjadrení, najmä vyjadrenia z 25.07.2022. Mal za to, že najvyšší súd rozsudkom NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 zrušil predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu z dôvodu, že krajský súd nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu možného porušenia zásad správneho konania, najmä v rozsahu, či malo prípadné porušenie zásad správneho konania vplyv na porušenie subjektívnych práv žalobcov, čo sa domnievajú, že malo. Zdôraznil predovšetkým porušenie zásady zákonnosti správneho konania, k čomu došlo tým, že správne orgány odmietli preskúmať/ prerokovať námietky žalobcov spôsobom, ktorý požadovali, na čo podľa vtedy platnej právnej úpravy mali nárok. Ďalej predniesol námietky, že v prípade pozemku pod verejným zariadením nebol žalobcom poskytnutý primeraný nový pozemok, nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného ani k ostatným námietkam žalobcov, zdôraznil nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. 40. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov. Poukázal na to, že všetky porušenia zásad správneho konania boli namietané vo všeobecnosti, a to s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020. Ako dôležitú skutočnosť uviedol, že právoplatným rozhodnutím z roku 2015 bol PPÚ zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 16.12.2015 a akýmkoľvek ďalším zásahom, otvorením pozemkových úprav by sa vniesol chaos do PPÚ; toto konanie považuje za nadbytočné. Zdôraznil, že pozemkové úpravy sa robia vo verejnom záujme. Ďalší účastník konania 2. na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a ponecháva rozhodnutie na súd. Ďalší účastník konania 1. doplnil, že v katastri nehnuteľností sa od roku 2015 vykonalo viacero zmien a nie je to možné vrátiť späť,
zároveň obec má zablokovaný pozemok rozhodnutím o neodkladnom opatrení po dobu vedenia tohto správneho súdneho konania, čo by podľa neho obec nemala znášať. 41. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na to uviedol, že právoplatnosť rozhodnutia o PPÚ nemôže byť dôvodom na to, aby boli žalobcovia obmedzení vo výkone svojich práv a nemôže to byť na ich ťarchu. Žalobca v 2. rade na pojednávaní dal do pozornosti judikát o tom, že neplatný právny úkon nemôže konvalidovať všetky ďalšie právne úkony a neodkladným opatrením dal zablokovať zlý úmysel ďalšieho účastníka konania 1. - previesť vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Právny zástupca žalobcov v konečnom návrhu zdôraznil, že je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie má isté vady, ktoré sa predovšetkým týkajú porušenia zásad správneho konania, na čo poukázal aj najvyšší súd, a to je podstatná vec, na ktorú na má správny súd zamerať. Žalovaný v konečnom návrhu poukázal na vnesenie chaosu, pokiaľ by sa mali pozemkové úpravy otvárať. 42. Správny súd, viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho súdu (v zmysle § 469 SSP) vyslovenom v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 in concreto, má za úlohu v ďalšom konaní riadne sa vysporiadať s námietkami žalobcov vyplývajúcimi zo žaloby z 27.01.2015 a z doplnenia žaloby z 28.09.2018. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku k rozsahu prieskumu správneho súdu v tomto ďalšom konaní uviedol nasledovné: „18. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ mohli dôvody podanej žaloby formulovať v lehote 2 mesiacov od doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalobcov musí byť nielen tvrdenie o nezákonnosti napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale bolo potrebné uviesť rozsah, v akom žiadajú rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia ich práv. Súdna prax oprávnene trvá na tom, aby žalobcovia uviedli všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizovali skutkovo aj právnou kvalifikáciou, obmedzili mieru všeobecnosti a nespoliehali sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby, a tak z úradnej povinnosti rozširovať rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo postupu. Všetky dôvody sa musia týkať ukrátenia na subjektívnych právach žalobcov. 19. Preskúmaním žalobných dôvodov uvádzaných žalobcami kasačný súd zistil, že v súdnom konaní boli žalobou namietané procesné postupy orgánov verejnej správy predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. Orgánom verejnej správy vyčítali porušenie zásady hospodárnosti, vrátane pokusu o zmierlivé vybavenie veci, porušenie zásady spravodlivého procesu s poukazom na čl. VI., ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, neposkytnutie práva na pomoc (poučovacia povinnosť), pochybenie pri zisťovaní okruhu účastníkov konania. Žalobcovia zároveň uviedli, že žalovaný vydal rozhodnutie bez náležitého a riadne zisteného skutkového stavu, a z tohto dôvodu rozhodol predčasne. Z uvedeného popisu všeobecne uvádzaných dôvodov žaloby kasačný súd, okrem procesných vád konania nezistil, že by žalobcovia v súlade s požiadavkou zákona skutkovo a s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb. špecifikovali hmotnoprávne vady rozhodnutia žalovaného. 22. Žalobcovia zastúpení advokátom po obdržaní výzvy krajského súdu na doplnenie žaloby vo svojom podaní zo dňa 28.09.2018 uviedli, že zo žaloby jasne vyplýva, ktoré ich práva a právom chránené záujmy boli vydaným rozhodnutím žalovaného porušené. Napriek požiadavke na špecifikáciu konkrétnych ustanovení právnych predpisov, ktoré boli vydaným rozhodnutím porušené, takéto upresnenie z predmetného podania nevyplýva. Okrem už v žalobe uvedených procesných pochybení orgánov verejnej správy žalobcovia rozšírili dôvody žaloby len o všeobecné tvrdenie o porušení ustanovenia tretieho a štvrtého oddielu zákona č. 330/1991 Zb. a tvrdili, že rozhodnutie odporuje § 1 tohto zákona, neuviedli však, akým konkrétnym spôsobom sa uvedené pochybenia dotýkajú ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov. V danom kontexte je potrebné konštatovať, že žalobcovia nemôžu žalobou úspešne namietať porušenie zákona bez toho, aby nekonkretizovali, ktoré ich subjektívne právo bolo týmto porušením dotknuté, prípadne namietať porušenie práva inej osoby. Namietať porušenie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy v prípadoch, ak sa ním účastník konania zároveň nedomáha priamo ochrany svojho subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu, prislúcha orgánom zriadeným za účelom ochrany verejného záujmu, vykonávajúcim opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie (prokuratúra).
23. Doplnenie žaloby žalobcami v tomto prípade nemožno považovať za realizované v súlade s poučením krajského súdu vyplývajúcim z uznesenia zo dňa 07.09.2018. Bolo preto povinnosťou krajského súdu preskúmať rozhodnutie žalovaného len v rozsahu možného porušenia zásad správneho konania postupom orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby, t. j., či prípadným nesprávnym procesným postupom mohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcov, či tieto procesné vady mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp., či by zrušením tohto rozhodnutia a vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie len z procesných dôvodov, došlo novým rozhodnutím k zlepšeniu postavenia žalobcov. 24. Krajský súd v rozsudku napadnutom kasačnou sťažnosťou nepreskúmaval postup orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby, čím porušil dispozičnú zásadu správneho súdneho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na ust. § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 330/1991 Zb., pričom neskúmal vplyv prípadného porušenia zásad správneho konania na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (v medziach žaloby) a z toho vyplývajúci zásah do subjektívnych práv žalobcov. Svojim rozhodnutím preto porušil právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces a jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným.“ 43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmaním žaloby zo dňa 27.01.2015 a doplnenia žaloby zo dňa 28.09.2018, tak ako ho zaviazal najvyšší súd, zistil nasledovné námietky/ tvrdenia žalobcov: - žalobcovia konštatovali, že v rámci správneho súdneho prieskumu sa skúma, či vykonané dôkazy nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, - žalobcovia tiež konštatovali, že v rámci správneho súdneho prieskumu sa posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis - žalobcovia mali na zreteli zákon o PÚ v znení účinnom ku dňu 17.07.2012, - žalobcovia namietali, že žalovaný zjavne porušil základné zásady správneho konania, keď vydal napadnuté rozhodnutie bez náležitého a riadne zisteného skutkového stavu a rozhodol predčasne, - ďalej namietali, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď žalobcov riadne nepoučil a neposkytol im riadnu účinnú pomoc k tomu, aby rozhodovanie a samotné rozhodnutie netrpelo žiadnymi procesnými vadami, navyše, keď toto rozhodnutie vykazuje neodstrániteľné právne vady, - namietali porušenie nasledovných zásad správneho konania žalovaným: a) zásadu hospodárnosti - konanie bolo sprevádzané vykonaním úkonov, ktoré s prejednávanou vecou nemajú nič spoločné, b) opomenutie konať vo veci tak, aby bola vec zmierlivo, včas vybavená, bez akýchkoľvek procesných pochybení, pričom všetky vecné a právne návrhy žalobcov na racionálne rozhodnutie boli zamietnuté, c) zásadu zákonnosti - žalovaný nerešpektoval verejné listiny, ktoré žalobcovia predložili s úmyslom vec rozhodnúť včas a spravodlivo, d) zásadu spravodlivého procesu, ktorá je účastníkom konania garantovaná na základe čl. VI ods. 2 dohovoru, e) práva na pomoc účastníkovi správneho konania, keď nebol vzatý ohľad na žalobkyňu v 1. rade, ktorá je staršou osobou a v čase vydania napadnutého rozhodnutia mala 83 rokov a nemá právnické vzdelanie, f) pochybenie žalovaného pri zisťovaní okruhu účastníkov konania, keď nevydal dve samostatné rozhodnutia pre obe osoby samostatne, keďže na tomto mieste nie je vhodné uskutočniť spojenie konania, keď počas správneho konania správny orgán neuviedol a nerozhodol samostatne procesným rozhodnutím v konaní, že spája konania do jedného konania. - v doplnení žaloby dodali, že napadnutým rozhodnutím boli porušené ustanovenia tretieho a štvrtého oddielu zákona o PÚ, aj § 1 tohto zákona, a napadnuté rozhodnutie nepredstavuje vo vzťahu k žalobcom racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva a priamo odporuje účelu, ktorý má byť pozemkovými úpravami dosiahnutý. 44. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že všetky v žalobe a v doplnení žaloby uvádzané námietky sú všeobecné, abstraktné, nepomenúvajúce, v čom konkrétne boli jednotlivé procesné zásady správneho konania porušené, ani aký to malo dopad na subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobcov. Rovnako v nich absentuje poukaz na konkrétne závery z napadnutého rozhodnutia, okolnosti z administratívneho konania či postupu žalovaného. Absentuje aj uvedenie, ktorými úkonmi, akým spôsobom boli porušené, ktoré konkrétne ustanovenia hmotnoprávnych či procesnoprávnych
príslušných právnych predpisov v rámci vykonaných pozemkových úprav. Žalobné námietky v podstate len všeobecne opisujú zásady, ktoré platia v správnom konaní alebo namietajú ich porušenie v danom administratívnom konaní všeobecne. Vo vymedzení žalobných dôvodov absentuje uvedenie toho, v čom konkrétne žalobcovia vidia nezákonnosť v danom prípade, preto toto vymedzenie žalobných dôvodov žalobcov nespĺňa požiadavky podľa § 249 ods. 2 OSP, ani v súčasnosti § 182 ods. 1 písm. e) SSP (účinného do 30.06.2023). Správny súd má za to, že rovnaké zistenia uviedol najvyšší súd v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020, a to že súdna prax trvá na tom, aby žalobcovia dostatočne konkretizovali dôvody nezákonnosti, skutkovou aj právnou kvalifikáciou, obmedzili mieru všeobecnosti a nespoliehali sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby, a tak z úradnej povinnosti rozširovať rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo postupu. 45. Najvyšší súd taktiež v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 uviedol, že žalobcovia nemôžu žalobou úspešne namietať porušenie zákona bez toho, aby nekonkretizovali, ktoré ich subjektívne právo bolo týmto porušením dotknuté. Dokonca najvyšší súd k doplneniu žaloby uviedol, že toto v danom prípade nemožno považovať za realizované v súlade s poučením krajského súdu vyplývajúcim z uznesenia zo dňa 07.09.2018. Súd podotýka, že žalobca v ďalšom konaní pred správnym súdom v podstate nijako osobitne nevenoval pozornosť záverom najvyššieho súdu v uvedenom rozsudku ani viazanosti správneho súdu právnym názorom kasačného súdu, neposkytol súdu žiadne dôvody ani nezameral svoju argumentáciu na to, prečo a akým výkladom rozsudku NS SR a zákonov by mal správny súd posúdiť konkrétne tvrdenia žalobcov v tomto konaní, akosi automaticky (ale neopodstatnene) predpokladal, že správny súd má v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 preskúmať všetky námietky žalobcov z administratívneho konania, čo však z tohto rozsudku nevyplýva, práve naopak. V zmysle uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že správny súd sa nemohol venovať tým žalobným bodom, ktoré presahujú rozsah žaloby, resp. ktoré rozšírili žalobcovia po uplynutí lehoty na podanie žaloby, a správny súd bol zaviazaný na posúdenie pôvodného znenia žaloby v znení jej doplnenia z 28.09.2018. Viazanosť žalobnými bodmi znamená, že ak si aj súd všimne nezákonnosť nad rámec žalobných námietok, tak ju nepreskúmava a neposudzuje, ak nejde o výnimky z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP, na ktoré prihliada ex offo. O takéto výnimky v danom prípade nejde. 46. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec žaloby, v čom asi môžu spočívať ním namietané všeobecné porušenia zásad správneho konania v jeho administratívnom konaní. Tieto dôvody mali byť riadne identifikované a preukázané v žalobe, nanajvýš v doplnení žaloby, konkrétnymi tvrdeniami žalobcov, podporou zákonov, podporou skutkového stavu a podporou úkonov, ktoré boli vykonané v rámci administratívneho konania, a teda či už špecifikovaním, ktoré podania nevzal správny orgán do úvahy, alebo s ktorými konkrétnymi námietkami sa nevysporiadal, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho predpisu nesprávne aplikoval a prečo, akým spôsobom sa dotkol subjektívnych práv žalobcov a pod. Uvedené vyplýva aj z § 250j OSP a § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v danom prípade nejde o typ žaloby s neformálnym posudzovaním. Uvedené vyplýva z celkového konceptu správneho súdnictva, v ktorom súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu, a v ktorom sa uplatňuje zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Správny súd taktiež nevyhľadáva konkrétne námietky z priložených príloh k žalobe vo vzťahu k všeobecne pomenovaným žalobným bodom v žalobe, nevyhľadáva nedostatky z administratívneho spisu, a nad rámec žaloby nemôže konkretizovať porušenia, môže preveriť len to, čo tvrdili a namietali žalobcovia, aj to len v žalobe, resp. v lehote na podanie žaloby. 47. Aplikáciou vyššie uvedeného možno demonštratívne uviesť, že správny súd by mal v rámci prvého tvrdenia žalobcov (všetky zosumarizované v bode 43. rozsudku) preskúmať pochybnosť vykonaných dôkazov. Nakoľko žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne dôkazy sú podľa nich pochybné alebo v čom konkrétne spočívalo pochybenie, nemá čo správny súd preskúmať. Rovnako to neznamená, že by správny súd v prípade nejasnosti námietky mal preskúmať všetko s ňou súvisiace, prípadne celý proces v administratívnom konaní; práve naopak, v takom prípade má byť a aj boli žalobcovia vyzvaní na spresnenie/ konkretizáciu namietaných porušení práv, žalobcovia však svoje námietky napriek výzve krajského súdu z 07.09.2018 nekonkretizovali. K tvrdeniu žalobcov ohľadom skúmania aplikácie relevantného predpisu na predmetnú vec, konkrétne zákona o PÚ v znení účinnom ku dňu 17.07.2012, súd uvádza, že žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne ustanovenie majú na mysli, či sa v čase nejako
menilo to ktoré ustanovenie, a či by aplikácia zákona v neskoršej/ skoršej účinnosti privodila žalobcom zlepšenie ich postavenia alebo nie. 48. Ďalšia námietka žalobcov o absencii náležitého a riadneho zistenia skutkového stavu a predčasného rozhodnutia je rovnako nekonkrétna. Zo strany žalobcov chýba vymedzenie, ktoré skutkové zistenia považujú za nesprávne, nezákonné, v čom spočívajú a aké zistenia vyplývajú podľa nich. Rovnako je všeobecného charakteru námietka žalobcov o absencii riadneho poučenia účastníkov konania žalovaným a neposkytnutí im riadnej a účinnej pomoci, dokonca bez ozrejmenia, ako to zasiahlo do subjektívnych práv žalobcov. 49. Čo sa týka namietaných porušení zásad správneho konania žalovaným, k porušeniu zásady hospodárnosti (odôvodnenej tým, že konanie bolo sprevádzané vykonaním úkonov, ktoré s prejednávanou vecou nemajú nič spoločné) absentuje uvedenie takýchto úkonov, ktoré s prejednávanou vecou nemali nič spoločné a zdôvodnenie ich dopadu na práva alebo právom chránené záujmy žalobcov. Namietané opomenutie žalovaného konať vo veci tak, aby bola vec zmierlivo, včas vybavená, bez akýchkoľvek procesných pochybení, pričom všetky vecné a právne návrhy žalobcov na racionálne rozhodnutie boli zamietnuté, opäť postráda konkretizáciu dôvodov, napr. uvedením, ktoré návrhy žalobcov boli racionálne a boli zamietnuté, a ako mali byť podľa žalobcov vyriešené. Namietané porušenie zásady zákonnosti nerešpektovaním predložených verejných listín by vyžadovalo na umožnenie súdneho prieskumu minimálne označenie konkrétnych verejných listín a popísanie, v čom spočíva ich nerešpektovanie. Namietané porušenie zásady spravodlivého procesu v kontexte čl. VI. ods. 2 dohovoru, ktorý zmieňuje prezumpciu neviny v trestnom konaní, nevedno ako súvisí s prípadom žalobcov. Rovnako žalobcovia nevysvetlili, v akom kontexte utrpeli ich subjektívne práva, keď bolo porušené ich právo na pomoc ako účastníkov správneho konania, či nevzatie ohľadu na vek žalobkyne v 1. rade, a ani neuviedli, na akú pomoc mali mať nárok a nebola im poskytnutá. Napokon námietka o pochybení žalovaného pri zisťovaní okruhu účastníkov konania - nevydanie dvoch samostatných rozhodnutí pre obe osoby samostatne - by vyžadovala presnejšie označenie, ktoré rozhodnutia majú žalobcovia na mysli a ako im to poškodilo v administratívnom konaní. Zo všeobecného hľadiska sa táto posledná procesná námietka nejaví takého charakteru, že by mohla mala mať vážny dopad na práva žalobcov, ani že by mohla prispieť k zlepšeniu postavenia žalobcov. 50. Z uvedeného vyplýva, že namietané porušenia zásad správneho konania postupom orgánov verejnej správy a namietané procesné vady konania v rozsahu žaloby, pre absenciu ich konkrétneho vymedzenia v nadväznosti na predmetné administratívne konanie, nie sú dôvodné, neodôvodňujú ani porušenie subjektívnych práv žalobcov, a nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd mohol zvažovať v zmysle § 59 ods. 3 SSP a poučenia k výzve na doplnenie žaloby v uznesení krajského súdu sp. zn. 5S/48/2018 zo dňa 07.09.2018 odmietnutie žaloby pre nedoplnenie žaloby, no v kontexte záverov z rozhodnutí NS SR v tejto konkrétnej veci („preto bolo povinnosťou krajského súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu možného porušenia zásad správneho konania postupom orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby“) pristúpil k preskúmaniu všetkých, aj keď všeobecných, námietok žalobcov uvedených v žalobe v znení jej doplnenia. 51. Uvedenie ďalších námietok v doplnení žaloby o porušení ustanovení tretieho a štvrtého oddielu a § 1 zákona o PÚ a o neracionálnom priestorovom usporiadaní pozemkového vlastníctva žalobcov, týkajúce sa hmotnoprávnych vád napadnutého rozhodnutia, predstavujú opäť len všeobecné tvrdenia žalobcov, bez konkretizácie, v čom spočívajú, a ktoré ich subjektívne právo bolo týmto porušením dotknuté. Ani tieto námietky žalobcov nie sú spôsobilé preukázať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše v prípade uvedených nových hmotnoprávnych námietok ide o neprípustné rozšírenie dôvodov žaloby po uplynutí lehoty na podanie žaloby v zmysle § 183 SSP (obdobne podľa § 250h ods. 1 v spojení s § 250b ods. 1 OSP). 52. Čo sa týka všetkých ďalších/ neskorších vyjadrení žalobcov (okrem žaloby a doplnenia žaloby), ktoré boli zaslané do súdneho spisu, ktoré či už špecifikovali jednotlivé procesné pochybenia alebo priniesli novú argumentáciu o porušeniach hmotnoprávnych predpisov, tieto treba považovať za rozšírenie rozsahu a dôvodov žaloby. Nakoľko k takémuto rozšíreniu žaloby došlo až po uplynutí zákonnej lehoty na jej prípadné rozšírenie, t. j. po lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250h ods. 1 v spojení s § 250b ods. 1 OSP, čo korešponduje aj s § 62 ods. 1, § 183 a § 181 ods. 1 SSP, súd vzhľadom na uplynutie lehoty nemohol na tieto rozšírenia argumentácie žalobcov prihliadať. Súd
poznamenáva, v súlade s názorom najvyššieho súdu v bode 22. rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020, že ku konkretizácii žalobných bodov nedošlo ani v doplnení žaloby na výzvu krajského súdu postupom podľa § 59 SSP, pričom v rámci tohto doplnenia nemohlo dôjsť k účinnému rozšíreniu žalobných bodov (len k spresneniu námietok už uvedených v žalobe, ale nedošlo ani k tomu), pretože by to bolo urobené po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Potom v podstate z rovnakého dôvodu súd nemôže prihliadať ani na námietku o všeobecnom porušení hmotnoprávnych ustanovení zákona o PÚ, ktorá bola uvedená v doplnení žaloby ako úplne nová námietka. 53. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie je pravdou, že by najvyšší súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie má isté vady týkajúce sa porušenia zásad správneho konania, ako uviedol právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 29.02.2024. Najvyšší súd v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 uviedol, že bolo povinnosťou krajského súdu preskúmať rozhodnutie žalovaného len v rozsahu možného porušenia zásad správneho konania postupom orgánov verejnej správy v rozsahu žaloby, nekonštatoval, že by k akýmkoľvek porušeniam došlo. Zároveň k námietke žalobcu v 2. rade uvedenej na tom istom pojednávaní ohľadom zásady nemo plus iuris, že nikto nemôže previesť viac práv na inú osobu, ako sám má, súd uvádza, že to nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu; orgány verejnej správy aj tretie strany sú viazané právoplatným stavom, ide o otázku občianskeho práva, ktorá ani nespadá do rámca žalobných bodov. 54. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, vyhodnotil žalobné námietky žalobcov za neodôvodnené a neopodstatnené, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne. Zároveň správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených súdom a žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 3Sžrk/4/2017 a rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžrk/2/2020 a § 467 ods. 3 SSP mal správny súd rozhodnúť aj o trovách kasačných konaní (sp. zn. 3Sžrk/4/2017, sp. zn. 9Sžrk/2/2020), ktoré sa posudzujú v rámci zásady jednoty konania ako celok, a preto správny súd z rovnakých dôvodov ako v konaní pred správnym súdom, nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania ani v uvedených kasačných konaniach, a o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 56. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.