Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/67/2019 1019200445 17. 10. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200445.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., so sídlom Švabinského 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 390 633, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., zastúpenej: JUDr. Slávo Uhrina, advokát, so sídlom Švabinského 19, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2019/020136-HAN zo dňa 28.01.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a ďalšej účastníčke konania voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Správny súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil, že medzi žalobcom ako nájomcom a vlastníčkou nehnuteľnosti - ďalšou účastníčkou konania bola uzavretá dňa 26.06.2007 nájomná zmluva s platnosťou od 01.07.2007 do 30.06.2017, predmetom ktorej bol nájom časti pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 772 m2, zastavané plochy a nádvoria v k. ú. F. (ďalej len „nájomná zmluva“). Vlastníčka okrem toho pre účely dodatočného povolenia stavby vydala samostatne súhlas z 06.06.2016 s prevádzkou žalobcom zriadenej sacej a vsakovacej šachty do 30.06.2017. Žalobcovi bolo dňa 29.06.2016 udelené dodatočné povolenie na zriadenie dočasnej stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Švabinského 21“, povolenie na užívanie stavby a na odber podzemnej vody na dobu určitú do 30.06.2017. 2. Na základe písomného podnetu vlastníčky z 21.08.2017 začal prvostupňový správny orgán vodoprávne konanie o odstránení predmetnej stavby. Uvedené konanie bolo rozhodnutím z 11.10.2017 prerušené do 31.12.2017 z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o predĺžení nájomnej zmluvy, pričom účastníci boli vyzvaní, že v prípade pokiaľ by došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy, aby v stanovenej lehote doplnili nájomnú zmluvu a žiadosť o predĺženie vodoprávneho povolenia, zároveň boli poučení, že v opačnom prípade správny orgán nariadi odstránenie stavby. Listom z 09.01.2018 ďalšia účastníčka konania podala na prvostupňový správny orgán podnet na pokračovanie v konaní o odstránenie predmetnej vodnej stavby a oznámila, že nájomná zmluva nebola obnovená. Prvostupňový správny
orgán rozhodnutím z 04.06.2018 nariadil odstránenie dočasnej vodnej stavby v lehote do 31.10.2018 z dôvodu uplynutia doby povolenia a skončenia nájomnej zmluvy. žalovaný rozhodnutie z 04.06.2018 o odstránení predmetnej dočasnej vodnej stavby potvrdil rozhodnutím odvolacieho orgánu č. j. OU-BAOOP3-2018/086947-HAN z 04.10.2018, právoplatným 10.10.2018 (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“). 3. Žalobca ďalej požiadal žiadosťou z 12.09.2018 o vodoprávne povolenie na užívanie predmetnej stavby a na osobitné užívanie vôd, odôvodnenou tým, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy na 1 rok, a preto bola v danom čase platná. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej vodnej správy a špeciálny stavebný úrad (ďalej len „orgán štátnej vodnej správy“) podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „vodný zákon“) rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2018/102568/SOJ/V-zast zo dňa 24.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zastavil podľa § 73 ods. 14 vodného zákona konanie vo veci vydania vodoprávneho povolenia na stavbu „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Švabinského 21“ stavebníkovi a vlastníkovi - žalobcovi. 4. Orgán štátnej vodnej správy v prvostupňovom rozhodnutí uviedol informácie o predchádzajúcej žiadosti žalobcu, na základe ktorej bolo žalobcovi udelené dodatočné povolenie na danú vodnú stavbu na dobu určitú do 30.06.2017, ktoré bolo podmienené platnosťou nájomnej zmluvy. Nakoľko žalobca nepredložil novú zmluvu na dotknutý pozemok a vlastníčka pozemku prejavila svoj nesúhlas, orgán štátnej vodnej správy rozhodnutím zo dňa 04.06.2018, potvrdeným odvolacím orgánom, nariadil odstránenie stavby s termínom do 31.10.2018. Orgán štátnej vodnej správy ďalej konštatoval, že žalobca pri súčasnej žiadosti nepreukázal vlastnícke ani iné právo k pozemku podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“), odvolal sa na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v relevantnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vzhľadom k tomu, že žalobca je v zmysle rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy z 04.06.2018 povinný odstrániť predmetnú stavbu, orgán štátnej vodnej správy rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. 5. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OUBA-OOP3-2019/020136-HAN zo dňa 28.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný dospel k záveru, že niet dôvodov na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový správny orgán postupoval vo veci procesne správne. Skonštatoval, že z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy k predmetnému pozemku a nepredloženia novej zmluvy, prvostupňový správny orgán nariadil žalobcovi rozhodnutím z 04.06.2018 odstránenie predmetnej dočasnej vodnej stavby, čo bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím o odstránení stavby. K tvrdeniu žalobcu, že nájomná zmluva je naďalej platná, žalovaný uviedol, že tak ako aj prvostupňový správny orgán ani on nerozhoduje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a pokiaľ žalobca nesúhlasil s výrokom rozhodnutia o odstránení stavby, v ktorom už žalovaný upozornil na skutočnosť, že nerozhoduje podľa Občianskeho zákonníka, mal žalobca podať žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia o odstránení stavby na súd. Žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové konkrétne námietky a dôvody uvedené v odvolaní nemajú opodstatnenie ani neodôvodňujú zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Správna žaloba 6. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy. 7. Žalobca ako prvé v žalobe popísal skutkový stav. Uviedol, že súčasťou nájomnej zmluvy je aj súhlas vlastníčky nehnuteľnosti so zriadením vodnej stavby. Dal do pozornosti, že voči rozhodnutiu o odstránení
stavby podal správnu žalobu dňa 05.12.2018, o ktorej bolo vedené konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/218/2018. 8. žalobca namietal, že otázka posúdenia trvania nájomnej zmluvy bola v tomto prípade jednou z rozhodujúcich skutočností, pričom správne orgány uviedli, že nerozhodujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zodpovedanie otázky existencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a ďalšou účastníčkou konania predstavuje právne významnú skutočnosť, ktorú posudzovali oba správne orgány, avšak dospeli k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Žalobca tvrdil, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomná zmluva priamo zo zákona obnovuje za tých istých podmienok (najviac na rok) v prípade, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súd do tridsiatich dní po skončení nájmu, z uvedeného dôvodu nájomný vzťah trvá aj v súčasnosti. Poukazoval na výzvu od ďalšej účastníčky konania z 05.09.2018 na zaplatenie nájomného za 1 rok nájmu od 01.07.2017 do 01.07.2018, ktoré uhradil dňa 17.09.2018. Správne orgány pochybili, keď nevzali do úvahy obnovenie nájomného vzťahu vyplývajúce priamo zo zákona, a tak nezabezpečili zistenie skutkového stavu dostačujúco na posúdenie veci. Žalobca nebol povinný správnemu orgánu predkladať novú nájomnú zmluvu, a teda boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie vodoprávneho povolenia na vodnú stavbu. Správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nezaoberali otázkou obnovenia nájomnej zmluvy napriek tomu, že tento spôsob pokračovania nájomného vzťahu vyplýva priamo zo zákona. Napadnuté rozhodnutia sú tak v rozpore s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok, ďalej len „správny poriadok“), nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 9. Na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, správne orgány v rozpore so základným pravidlom správneho konania nepostupovali v súlade so zákonmi, keď neposudzovali trvanie nájomnej zmluvy, čo samé považovali v konaní za rozhodujúcu skutočnosť. V nadväznosti na uvedené potom správne orgány nesprávne právne posúdili splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 73 ods. 14 vodného zákona. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 10. Ďalšia účastníčka konania vo svojom vyjadrení z 14.06.2019 uviedla, že dňa 21.02.2018 podala žalobu na vypratanie pozemku, čím zabránila prípadnému obnoveniu nájmu a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/8/2018 na pojednávaní dňa 24.04.2019 súd jej žalobe vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť stavby odstrániť, pozemok uviesť do pôvodného stavu, vypratať a odovzdať jej všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Poprela tvrdenie o obnovení nájmu z dôvodu, že v lehote do 30 dní po skončení nájmu nepodala žalobu na vypratanie pozemku, pretože dohoda o nájme vylúčila obnovenie nájmu, a ak by sa nájom aj obnovil, tak len na dobu jedného roku, nie dlhšie. V zmysle § 2 ods. 2, ods. 3 a § 678 Občianskeho zákonníka zákonná fikcia obnovenia nájmu neplatí vtedy, ak sa zmluvné strany dohodli inak. V čl. III bod 4 nájomnej zmluvy sa dohodlo, že ak sa strany nedohodnú na predĺžení nájmu, nájomca je sám povinný do 60 dní po ukončení nájmu saciu a vsakovaciu šachtu zbúrať a pozemok uviesť do pôvodného stavu, a ak tak neurobí, je oprávnený tak vykonať prenajímateľ. Týmto dojednaním sa zmluvné strany dohodli, že k obnoveniu nájmu nemá dôjsť, a teda že ich vzťah sa nebude riadiť ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o zákonnej fikcii obnovenia nájmu. Ak by sa aj malo použiť ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu, čo inak ďalšia účastníčka konania popierala, dôsledkom by mohlo byť obnovenie nájmu maximálne o 1 rok, t. j. od 01.07.2017 do 30.06.2018, pretože podaním žaloby na vypratanie pozemku dňa 21.02.2018 prípadnému novému obnoveniu nájmu zabránila. Limitovanie vlastníka podať žalobu na vypratanie len v lehote 30 dní po skončení doby obnoveného nájmu je nad rámec zákona, žalobu je možné podať kedykoľvek počas tejto doby obnoveného nájmu, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Účelom výzvy ďalšej účastníčky konania voči žalobcovi na zaplatenie nájomného za dobu obnovenia nájmu, za 1 rok od 01.07.2017 do 01.07.2018, bolo len získanie protihodnoty za užívanie pozemku žalobcom za uplynulé obdobie. Záverom ďalšia účastníčka konania uviedla, že ak by aj došlo zo zákona k obnoveniu nájmu na 1 rok, čo popierala, ani to by nebolo dostatočné na vydanie nového vodoprávneho povolenia, s vydaním ktorého nesúhlasí a žalobu navrhla zamietnuť. 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.08.2019 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobu
navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný popísal skutkový stav, uviedol tiež, že nesplnením podmienok uvedených v rozhodnutí o prerušení konania o odstránení stavby boli splnené podmienky podľa § 25 bod a) a § 26 ods. 10 vodného zákona, ktoré sú dôvodom pre vydanie rozhodnutia podľa § 26 vodného zákona a § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona na nariadenie odstránenia dočasnej vodnej stavby. Ďalej uviedol, že žalobca spolu so žiadosťou z 17.09.2018 o vodoprávne povolenie na predmetnú stavbu nepreukázal vlastnícke ani iné právo k pozemku podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona a odvolal sa na Občiansky zákonník. Vzhľadom k tomu, že žalobca je v zmysle rozhodnutia o odstránení stavby povinný túto odstrániť, prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania. Žalovaný súčasne uviedol, že námietkou platnosti nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v odvolacom konaní nezaoberal, pretože nájomná zmluva preukazuje to, kto je vlastníkom vodnej stavby na prenajatom pozemku, naviac správny orgán nie je oprávnený rozhodovať vo veciach podľa Občianskeho zákonníka a spochybňovať predloženú nájomnú zmluvu či posudzovať jej platnosť v súlade s § 676 Občianskeho zákonníka. 12. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení z 03.09.2019 doplnila, že predmetnej stavby žalobcu sa týkajú 3 samostatné rozhodnutia žalovaného, z ktorých bolo alebo je každé preskúmavané formou správnej žaloby na Krajskom súde v Bratislave (týkajúce sa dodatočného povolenia stavby, jej užívania a odberu podzemnej vody pod sp. zn. 6S/333/2016; odstránenia stavby pod sp. zn. 6S/218/2018; novej žiadosti o vydanie nového povolenia na predmetnú stavbu), pričom predmetom tohto konania je správne konanie týkajúce sa novej žiadosti žalobcu o vydanie nového povolenia na predmetnú stavbu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v jej súhlase z 06.06.2016 k dodatočnej legalizácii stavby žalobcu bol tento pre účely prvého rozhodnutia podmienený tým, že žalobca po skončení doby nájmu vodné stavby v lehote do 30.08.2017 sám odstráni a pozemok uvedie do pôvodného stavu, pričom žalobcovi boli tieto podmienky známe, prijal ich, avšak svoj záväzok nesplnil. Podotkla, že samotná nájomná zmluva neoprávňovala žalobcu k zriadeniu predmetnej stavby, a jej súhlas k dodatočnej legalizácii stavby bol potrebný v zmysle čl. V. bod 2 a 3 nájomnej zmluvy. Uviedla, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/8/2018, ktorým bolo žalobcovi uložené vodné stavby z pozemku odstrániť a pozemok vypratať, žalobca napadol odvolaním. 13. Napokon ďalšia účastníčka konania v podaní z 21.07.2020 uviedla, že žalovaný nesprávne vychádzal z toho, že tepelné čerpadlo sa nachádza v budove EMEL; dom G. XX H. I. neexistuje, je to len orientačné číslo vchodu v polyfunkčnom objekte Andalex, domu s vchodmi G. B. XX, XX, XX J. XX H. I., v ktorom žalobca pre tepelné čerpadlo zriadil v hromadnej garáži tzv. technickú miestnosť, nepovolenú stavbu, k čomu nemal potrebný súhlas schôdze vlastníkov. Z uvedeného dôvodu bolo vydané rozhodnutie príslušného stavebného úradu Bratislava - Petržalka z 08.01.2019, ktorým mu bolo nariadené technickú miestnosť odstrániť. IV. Relevantná právna úprava 14. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 15. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“. 17. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“. 18. Podľa § 26 ods. 10 vodného zákona (v znení účinnom do 31.10.2018), „Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.“ 19. Podľa § 73 ods. 1, ods. 14 vodného zákona, postup v konaní:
„(1) Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. (14) Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.“ 20. Podľa § 40 správneho poriadku, predbežné otázky „(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 21. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 22. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 23. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ohľadom zastavenia správneho konania vo veci vydania vodoprávneho povolenia na predmetnú stavbu a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal nedostatočné skutkové zistenia čo do posúdenia platnosti nájomnej zmluvy a nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom ohľadom splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 73 ods. 14 vodného zákona. 24. Správny súd žalobnú námietku nesprávneho skutkového zistenia ohľadom existencie nájomného vzťahu vyhodnotil ako nespôsobujúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednak konštatoval tzv. dva dôvody, pre ktoré konanie zastavil, a to nedoloženie novej nájomnej zmluvy žalobcom a nemožnosťou rozhodovať podľa Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťou, že právoplatným rozhodnutím zo dňa 04.10.2018 bolo žalobcovi nariadené odstránenie predmetnej dočasnej stavby. Tým, že žalobca napadol len jeden z dvoch záverov, ktoré správne orgány viedli k zastaveniu predmetného správneho konania, aj keby bolo žalobcovi dané za pravdu v tomto jednom závere, stále ostáva platný druhý uvedený záver správnych orgánov o nariadenom odstránení predmetnej dočasnej stavby ako predpokladu pre rozhodnutie v tejto veci, ktorý žalobca v podstate nijako nenapadol. Zároveň odstránenie stavby bolo potvrdené samostatnými rozhodnutiami správnych orgánov, aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/218/2018 z 02.12.2021, v rámci ktorých mohol a mal žalobca prioritne uplatňovať svoje námietky čo do merita veci. Bez zrušenia rozhodnutí o odstránení stavby by správne orgány nemohli vydať protichodné rozhodnutie o vydaní
vodoprávneho povolenia na predmetnú stavbu. Napadnuté rozhodnutia o zastavení konania fakticky len nadväzujú na rozhodnutia o odstránení stavby a už len procesne ukončili správne konanie o následne podanej opätovnej žiadosti žalobcu, ktorá bola podaná ako tzv. „žalobcova obrana v správnom konaní o odstránení stavby“. Žalobca pritom daný procesný postup správnych orgánov v konkrétnostiach v žalobe nijako nenapádal. 25. Okrem toho správny súd sa čiastočne stotožňuje so žalobcom v tom smere, že správny orgán sa mal vysporiadať s jeho námietkou o existencii či predĺžení nájomnej zmluvy, a teda mal si o nej urobiť úsudok s odkazom na § 40 správneho poriadku, čo možno správnemu orgánu vytknúť, že to urobil len veľmi povrchne. Avšak vychádzajúc z administratívneho a súdneho spisu, z argumentácie účastníkov konania v tomto súdnom konaní a predložených listín, správny súd zistil, že predĺženie nájomnej zmluvy po 30.06.2018, keďže 21.02.2018 ďalšia účastníčka konania ako vlastníčka podala žalobu na vypratanie, čím znemožnila prípadné ďalšie predĺženie nájomnej zmluvy podľa § 676 Občianskeho zákonníka, nebolo možné; a teda už v čase rozhodovania prvostupňového orgánu (24.10.2018) nebolo možné dospieť k záveru o existencii/ predĺžení nájomného vzťahu k predmetnému pozemku, potrebnému k vydaniu vodoprávneho povolenia na predmetnú stavbu. Okrem toho nájomná zmluva neobsahovala automaticky súhlas vlastníčky so zriadením a prevádzkou sacej a vsakovacej šachty, tento bol daný samostatne, preto ani prípadné obnovenie nájomnej zmluvy v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by neznamenalo automatické obnovenie aj takéhoto osobitného súhlasu vlastníčky, s čím sa žalobca opomenul vyrovnať vo svojej argumentácii. Správny súd dospel k záveru, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia z daného dôvodu (a teda potreby vysporiadať sa s otázkou platnosti nájomnej zmluvy a urobiť si na ňu vlastný úsudok) by neprinieslo pre žalobcu iný výsledok a v zmysle zásady nevracania veci z dôvodu formálneho zopakovania administratívneho konania (vychádzajúcej napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 z 20.05.2010, publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 103/2011) súd napadnuté rozhodnutie za danej situácie nezrušil. 26. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia žalobca v podstate neuviedol žiadne konkrétnosti, napr. v čom konkrétne nesprávnosť právneho posúdenia spočíva a aké právne posúdenie navrhuje a na základe akých ustanovení zákona, ale toto konštatoval a namietal len v nadväznosti na námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a ako jeho dôsledok. Za danej situácie nemal čo správny súd v rámci právneho posúdenia veci skúmať, a teda v kontexte na skôr posúdenú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave ako nespôsobujúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako posúdil aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda ako nedôvodnú. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec žaloby, resp. aby dopĺňal žalobcovu argumentáciu o konkrétnosti v ním naznačenom všeobecnom žalobnom bode. Žalobné body mali byť riadne identifikované a preukázané v žalobe konkrétnymi tvrdeniami a argumentáciou žalobcu, podporené zákonnými ustanoveniami, ako aj príslušnými dôkazmi. 27. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného zistenia skutkového stavu ani nesprávneho právneho posúdenia veci, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Zároveň súd priznal náhradu trov konania ďalšej účastníčke konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP v zmysle zásady úspechu, pretože bola na strane úspešného žalovaného, bola v súdnom konaní právne zastúpená, bola aktívna, vznikli jej trovy v súvislosti s plnením uložených povinností, pričom v zmysle § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. 29. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.