Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/135/2019 1019200959 30. 10. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom: Brečtanová 1, 830 07 Bratislava, IČO: 31 340 822, zastúpeného: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe podnetu zo dňa 07.05.2018 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (žalobcu) pri zadávaní štyroch zákaziek vyhlásených prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len „EKS“) dňa 09.04.2018 s totožným názvom „Osobné motorové vozidlo“. Výzvou žalovaného zo dňa 08.03.2019 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov, pričom skonštatoval, že žalobca použitým postupom v rozpore s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) pri zadávaní predmetných zákaziek naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, pretože týmto postupom rozdelil predmet nadlimitnej zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky (ďalej len „PHZ“) pod finančné limity, a tým sa vyhol použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. V podaní zo dňa 28.03.2019 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam žalovaného s tým, že nesúhlasí s jeho zisteniami, nakoľko žalovaný týmto konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty tvrdeného správneho deliktu a ani neporušil žiadne princípy zákona o verejnom obstarávaní, čo znamená, že jeho konanie nemohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Rozhodnutím č. 8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán konštatoval, že kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, a to tým, že rozdelil nadlimitnú zákazku na štyri samostatné podlimitné zákazky, medzi ktorými existuje časová, miestna a vecná súvislosť, čím znížil PHZ pod finančný limit podľa zákona
o verejnom obstarávaní, teda nepostupoval pri zadávaní zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. 3. Prvostupňový orgán po preskúmaní predloženej dokumentácie zistil, že kontrolovaný vyhlásil dňa 09.04.2018 na webovej stránke www.eks.sk verejné obstarávania na štyri podlimitné zákazky na dodanie tovaru s totožným názvom „Osobné motorové vozidlo“: - zákazka č. 1 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:35 hod., - zákazka č. 2 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:36 hod., - zákazka č. 3 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:34 hod., - zákazka č. 4 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:34 hod., postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 109 až § 112 zákona o verejnom obstarávaní. PHZ určil na základe katalógových cenníkov dodávateľov – na zákazku č. 1 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č. 2 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č. 3 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH a na zákazku č. 4 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH, čo spolu predstavuje sumu XXX.XXX,- Eur. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená jednotne na 13.04.2018, pričom na zákazku č. 1 v čase do 14:30 hod., na zákazku č. 2 v čase do 14:45 hod., na zákazku č. 3 v čase do 10:00 hod. a na zákazku č. 4 v čase do 10:30 hod. s tým, že ako kritérium pre určenie poradia dodávateľov bola stanovená celková suma predmetu zákazky s uvedením ceny bez DPH. 4. V procese verejného obstarávania bola predložená jedna ponuka ku každej zo zákaziek č. 1, 3 a 4 od totožného uchádzača B. C., D. E. XX, XXX XX F. (ďalej len „B. C.“), s návrhom na plnenie kritéria na zákazku č. 1 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č. 3 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH a na zákazku č. 4 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH. V procese verejného obstarávania zákazky č. 2 boli žalobcovi prostredníctvom EKS predložené dve ponuky od uchádzačov: - G. H. E. C., organizačná zložka Slovakia, I. XXX, XXX XX F. s návrhom na plnenie kritéria v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, - B. C., s návrhom na plnenie kritéria v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH. Výsledkom zadávania predmetných obstarávaní zákaziek č. 1 – 4 boli štyri kúpne zmluvy uzavreté medzi kontrolovaným ako objednávateľom a úspešným uchádzačom spoločnosťou B. C. ako dodávateľom v totožný deň, a to 13.04.2018, konkrétne: - zákazka č. 1 s dodaným množstvom 15 kusov a lehotou plnenia do 02.08.2018, 14:00 hod., miesto plnenia: F. X, F., - zákazka č. 2 s dodaným množstvom 5 kusov a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto plnenia: F. X, F., - zákazka č. 3 s dodaným množstvom 1 kus a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto plnenia: F. X, F., - zákazka č. 4 s dodaným množstvom 5 kusov a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto plnenia: F. X, F.. 5. Prvostupňový orgán konštatoval, že súčasťou žalobcom predloženej dokumentácie je okrem iného aj dokument Test bežnej dostupnosti tovaru zo dňa 19.03.2018 obsahujúci vyhodnotenie bežnej dostupnosti obstarávaných tovarov v rámci zadávania všetkých zákaziek č. 1 – 4 v zmysle § 2 písm. o) a § 2 ods. 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní. Z predmetného dokumentu podľa jeho názoru vyplýva, že ide o tovar, ktorý je bez špeciálnych úprav dostupný na trhu u viacerých dodávateľov, čo dokazuje aj možnosť výberu predmetu zákazky z verejne dostupných katalógov viacerých dodávateľov. Z predloženého objednávkového formulára zákazky č. 1 vyplýva, že ide o nový automobil na prepravu osôb a nákladu kategórie M1, typ MPV; v prípade zákazky č. 2 sa jedná o nový automobil na prepravu osôb kategórie M1, typ kombi; v prípade zákazky č. 3 sa jedná o nový automobil na prepravu nákladu kategórie N1, typ VAN a v prípade zákazky č. 4 ide o sa jedná o nový automobil na prepravu osôb kategórie M1, typ Hatchback. 6. Prvostupňový orgán uviedol, že výber postupu verejného obstarávania, ktorý verejný obstarávateľ použije, závisí od výšky PHZ a od druhu zadávanej zákazky, čo má v konečnom dôsledku vplyv na okruh potenciálnych záujemcov a uchádzačov. Zadaním jednej nadlimitnej zákazky rozdelenej na časti by bola nadlimitná zákazka zverejnená nielen vo Vestníku verejného obstarávania, ale aj v Úradnom vestníku Európskej únie, čím by oslovil väčší okruh potenciálnych záujemcov a výrazne by sa posilnila hospodárska súťaž. Zároveň poukázal na zrejmú časovú, miestnu a vecnú súvislosť jednotlivých
zákaziek. Časová súvislosť podľa jeho názoru znamená rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie zadávania zákazky – všetky zákazky boli zadané dňa 09.04.2018, jednotlivé PHZ boli stanovené v jeden deň (19.03.2018) a aj kúpne zmluvy boli uzatvorené s rovnakým uchádzačom v ten istý deň (13.04.2018). K miestnej súvislosti uviedol, že všetky štyri zákazky boli zadávané s totožným miestom plnenia, a to F. X, F.. V tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že pri miestnej súvislosti je jedným z rozhodujúcich kritérií územná pôsobnosť kontrolovaného. Aj v prípade, že by boli zákazky zadávané na iné adresy, je rozhodujúca najmä územná pôsobnosť kontrolovaného, ktorá je na celom území Slovenskej republiky. V nadväznosti na preukázanie vecnej, resp. funkčnej súvislosti prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že predmetom zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie zákazky ako celku. O vecnej súvislosti rozdelených zákaziek môže podľa jeho názoru svedčiť aj samotný priebeh verejného obstarávania, napríklad, že vo všetkých štyroch zákazkách predložil ponuku rovnaký uchádzač, elektronickej aukcie sa zúčastnil vo všetkých štyroch zákazkách rovnakých uchádzač, alebo že kúpne zmluvy boli uzatvorené s totožným úspešným uchádzačom. Zdôraznil, že ide o podobné predmety zákaziek, konkrétne v tomto prípade o motorové vozidlo, pričom je zrejmé, že predmety zákaziek č. 1 až 4 je schopný dodať rovnaký okruh dodávateľov. Zároveň konštatoval, že jednotlivé plnenia nemusia byť celkom totožné, stačí, ak sú podobné alebo majú obdobný predmet plnenia. Notifikácia v systéme EKS o vyhlásení predmetných zákaziek č. 1 – 4 bola zaslaná takmer rovnakému počtu potenciálnych záujemcov v počte od 345 do 353 registrovaných dodávateľov. 7. Záverom prvostupňový orgán skonštatoval, že v tomto konaní sa kontrolovanému subjektu neukladá pokuta, keďže to bude predmetom ďalšieho konania. V nadväznosti na túto skutočnosť sa preto nebude ďalej zaoberať súvisiacim vyjadrením žalobcu, a zároveň mu odporúčal, aby pri druhovo rovnakej veci v prípade zadávania zákaziek, ktoré spolu časovo, miestne a vecne súvisia, tieto zadával v rámci jednej zákazky spoločne, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti. Týmto postupom by nedochádzalo k umelému znižovaniu PHZ za účelom realizácie zadávania samostatných zákaziek, ktoré majú menej prísnejší postup. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 03.05.2019, v ktorom konštatuje, že prvostupňový orgán nesprávne tvrdí, že by sa pri všetkých štyroch zákazkách jednalo o tovar s totožným názvom „Osobné motorové vozidlá“. Zo samotného označenia zákazky pod identifikačným číslom A. je zrejmé, že sa jedná nie o osobné motorové vozidlo, ale o motorové vozidlo (dodávkové automobily). Ďalej namietal konštatovanie, že § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní zakazuje rozdeliť predmet zákazky s cieľom, aby sa neaplikoval zákon o verejnom obstarávaní, resp. pravidlá a postupy ním ustanovené. ÚVO podľa názoru žalobcu nepreukázal, že by jeho cieľom bolo neaplikovanie tohto zákona, resp. pravidiel a postupov ním ustanovených, na dotknuté zákazky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžh/1/2007 zo dňa 21.05.2008, podľa ktorého musí byť v konaní preukázané, že postup verejného obstarávateľa je motivovaný cieľom vyhnúť sa použitiu metódy verejného obstarávania. Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s tvrdenou časovou, miestnou a vecnou súvislosťou jednotlivých zákaziek, pričom v tejto súvislosti poukázal na nesprávne právne posúdenie s dôrazom na rozlišovanie rovnakého a podobného druhu plnenia. V súvislosti s dodržiavaním princípov verejného obstarávania žalobca uviedol, že samotný EKS musí spĺňať všetky požiadavky ohľadom princípov verejného obstarávania, ako aj možnosti preskúmania nestrannosti tohto procesu, pričom akékoľvek nedostatky nemôžu byť na škodu verejného obstarávateľa. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že akékoľvek verejné obstarávanie realizované prostredníctvom EKS musí byť plne transparentné a má za to, že obstarávanie prostredníctvom EKS, ako aj prostredníctvom nadlimitného postupu zadávania zákaziek musí spĺňať všetky atribúty a požiadavky kladené na verejného obstarávateľa pri procese verejného obstarávania na základe princípu transparentnosti. 9. Žalobca ďalej rozporoval tvrdenie, že možnosť získať plnenie všetkých štyroch zákaziek od jedného dodávateľa preukazuje totožnosť alebo podobnosť predmetu plnenia všetkých zákaziek, pre ktoré by bolo charakteristické ich obstarávanie v rámci jednej zákazky. Konštatoval, že ak by sa aj žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že sa jedná o podobné tovary, je toho názoru, že pre takéto tovary nie je charakteristické, že by sa obstarávali ako celok a túto skutočnosť prvostupňový orgán ani nepreukázal. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán sa nezaoberal tým, že aj pre rozhodnutie o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty, je nutné mať spoľahlivo zistený skutkový stav veci, to znamená, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona
o verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa, pričom s touto námietkou sa žalovaný nevyrovnal a rovnako sa podľa jeho názoru nevyrovnal s návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadrení k výzve prvostupňového orgánu v zmysle bodu 1 tohto rozsudku. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 10. Žalovaný rozhodnutím č. 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný v krátkosti zosumarizoval dovtedajší priebeh správneho konania, pričom v nadväznosti na námietku časovej súvislosti poukázal na tvrdenia kontrolovaného, že v rovnakom čase zistil na základe prieskumu trhu, ktorý bol z dôvodu efektivity a hospodárnosti realizovaný v rovnakom čase, že považoval za efektívne a hospodárne, ak s ohľadom na aktuálnosť informácií v rovnakom čase vyhlásil dotknuté zákazky, ako aj na ďalšie súvisiace argumenty. Miestnu súvislosť žalovaný vzhliadol, rovnako ako prvostupňový orgán, v totožne uvádzanej adrese, ktorá je zároveň sídlom žalobcu. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou vecnej, resp. funkčnej súvislosti, keď okrem iného uviedol, že predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku. O vecnej súvislosti podľa jeho názoru svedčí aj samotný priebeh verejného obstarávania, napr. skutočnosť, že v samostatne obstarávaných zákazkách si súťažné podklady vyžiadali, resp. prevzali rovnakí záujemcovia alebo že ponuky boli predložené rovnakými záujemcami. Žalovaný v tejto súvislosti tiež argumentuje, že vo všetkých prípadoch sa jedná o obstaranie motorového vozidla, hoci v prípade zákaziek č. 1, 2 a 4 ide o obstarávanie osobného motorového vozidla na účely zabezpečenia prepravy osôb, prípadne aj nákladu a v prípade zákazky č. 3 ide o obstaranie motorového vozidla na účely zabezpečenia prepravy nákladu, pričom stále platí, že ide o obstaranie motorových vozidiel, teda ide o podobné predmety zákaziek, ktoré slúžia na podobný účel (prepraviť niekoho/niečo z jedného bodu do druhého). Uvedené konštatovanie sa týka zákaziek č. 1 – 4, nie však akéhokoľvek motorového vozidla. 11. V kontexte ďalšej argumentácie žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af/44/2010 zo dňa 12.01.2012 a rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 2Afs/55/2010 zo dňa 15.12.2010, na základe ktorých je možné podľa vyjadrenia žalovaného dospieť k záveru, že o jedinú zákazku ide vtedy, keď sú jednotlivé plnenia svojím charakterom/ povahou rovnakého alebo podobného druhu, t. j. nemusia byť rovnakého/totožného druhu tak, ako to uvádza žalobca. Kontrolovaný tiež argumentoval, že dotknuté zákazky ako plnenia nie sú neoddeliteľne súvisiacimi plneniami, netvoria ucelenú časť, a to práve s ohľadom na rôznosť uspokojovaných potrieb, k čomu žalovaný uviedol, že ak by toto tvrdenie bolo správne, ak by sa obstarávalo napr. 20 kusov počítačov, ktoré by slúžili na rôzne účely (napr. na jednoduché administratívne úkony, na grafické, manažérske práce a pod.), tak by podľa tohto výkladu potrebné vyhlásiť 20 samostatných verejných obstarávaní. 12. V nadväznosti na argument žalobcu, že prvostupňový orgán nepreukázal, že by jeho cieľom bolo neaplikovanie zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný uvádza, že túto skutočnosť ani nebol povinný preukazovať. Tvrdil, že slovné spojenie „s cieľom“ použité v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní neznamená vo vzťahu k rozdeleniu zákazky potrebu preukazovania úmyslu alebo účelu. Nakoľko pri právnickej osobe je pojmovo vylúčený úmysel, nemožno konštatovať, že pri porušení zákazu upraveného v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní je znakom tohto porušenia aj úmysel konkrétnej fyzickej osoby. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na prísne objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie, resp. nevedomosť účastníka konania o tom, že porušil právnu normu. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán skúma len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne za preukázaný. Úlohou žalovaného teda nebolo skúmať úmysel a dôvody kontrolovaného, ktoré ho viedli k rozdeleniu predmetu zákazky na časti a k zvoleniu nesprávneho postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska. 13. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že žalobca mal zákazky č. 1 až č. 4 obstarávať ako jednu nadlimitnú zákazku, mal teda postupovať v režime vyplývajúcom zo zákona o verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky, ktorý predstavuje transponovanie európskych smerníc
o verejnom obstarávaní, čo by znamenalo, že žalobca bol povinný zákazku vyhlásiť vo Vestníku verejného obstarávania, ako aj v Úradnom vestníku Európskej únie, čo by do dôsledkov mohlo predstavovať širší okruh uchádzačov, na základe čoho by mohla byť vybratá najlepšia ponuka. III. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 14. Žalobou zo dňa 11.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.07.2019 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 15. Žalobca v žalobe namieta, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa neexistencie časovej súvislosti, resp. sa s ňou vysporiadal nedostatočne a účelovo a nevykonal dôkazy predložené žalobcom, ktoré vyvracali jej existenciu, ďalej namietal, že nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď neposudzoval skutočnosti vzťahujúce sa na samotný trh s motorovými vozidlami a neúspešne realizované verejné obstarávania motorových vozidiel, taktiež skutkovo neustálil, či sa v rámci dotknutých zákaziek jednalo o rovnaký alebo o totožný tovar a nevysporiadal sa ani s pojmom cieľ, ktorý je jedným zo znakov porušenia § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa odkazu na rozhodovaciu prax Českej republiky, keď táto vychádza z odlišnej právnej úpravy a je neaplikovateľná na dotknutý prípad. Nestotožnil sa s tvrdením správneho orgánu, že v rámci konania o porušení zákona sa neukladá trest, a teda sa nejedná o správne trestanie, preto sa nemusí zaoberať naplnením všetkých znakov skutkovej podstaty, ani niektorými ním namietanými skutočnosťami. Zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, nakoľko v ňom neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu uvedenými najmä vo vyjadrení zo dňa 28.03.2019. 16. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa s pojmom porovnateľný tovar žalobca uvádza, že zákonodarca v zákone o verejnom obstarávaní a ani v dôvodovej správe neurčil, čo je nutné rozumieť pod pojmom porovnateľný tovar, pričom uviedol, že pre posúdenie podobnosti tovaru je zásadné, aby podobné tovary spadali do bežnej škály produktov u hospodárskeho subjektu. Tvrdenie žalovaného, že podobnosť tovaru je daná tým, že sa do všetkých štyroch zákaziek prihlásil ten istý potenciálny dodávateľ, pričom do jednej zo zákaziek predložil ponuku aj iný subjekt, považuje za nesprávnu, nakoľko ak do jednej zo zákaziek bola predložená ponuka aj od iného potenciálneho uchádzača, tento mal vedomosť aj o ostatných zákazkách na iné motorové vozidlá, avšak tieto zákazky pre potenciálneho uchádzača nepredstavujú tovar, ktorý patrí do jeho bežnej škály. Tvrdí, že skutočnosť, že jeden dodávateľ má možnosť dodať rôzne druhy tovarov nepreukazuje, že tovar je bežným sortimentom u viacerých hospodárskych subjektov na relevantnom trhu. Podľa názoru žalobcu taktiež nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že pre tovary, ktoré sú predmetom dotknutých zákaziek, je charakteristické, že sa obstarávajú spoločne, pričom sám žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom má túto skutočnosť preukazovať. Žalobca v tomto smere vykonal lustráciu v EKS ohľadom obstarávania motorových vozidiel inými obstarávateľmi, z ktorej podľa neho vyplýva, že tí verejní obstarávatelia, ktorí masovo obstarávajú napr. 150 a viac rovnakých motorových vozidiel, využívajú EKS práve so zadávaním jednotlivých zákaziek. 17. Žalobca ďalej namieta, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pojmu „cieľ“, ktorý je použitý v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, ako termínu zhodného/ zameniteľného s pojmom „úmysel“. V prípade, ak sa jedná o subjektívnu stránku, pre úmyselné konanie pojem cieľ ani v trestnoprávnej rovine nie je pre tento znak skutkovej podstaty používaný, ale používa sa priamo pojem úmysel, resp. pri nedbanlivostnom konaní sa používa pojem z nedbanlivosti. Pojem cieľ je synonymum pojmu „dôvod“ alebo „účel“ a teda najbližšie má k pojmu motív, ktorý je v trestnom práve používaný a známy, v žiadnom prípade nie je používaný vo vzťahu k pojmu úmysel. Podľa názoru
žalobcu bez preukázania cieľa podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní nemožno hovoriť o porušení predmetného ustanovenia a ani o naplnení znakov súvisiaceho správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Záverom žalobca poukázal aj na ďalšie pochybenia zo strany žalovaného. IV. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.09.2019, pričom poukázal na normatívnu právnu úpravu v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá expressis verbis zakazuje rozdeliť zákazku z dôvodu vyhnutia sa povinnosti aplikovať zákon o verejnom obstarávaní. Ide o rozdelenie rovnakého či obdobného plnenia zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, ekonomického, časového, miestneho a z hľadiska technických špecifikácií spolu súvisia. Žalovaný zopakoval svoje argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že sa jedná o podobné predmety zákaziek, ktoré slúžia na podobný účel, to znamená prepraviť niekoho/niečo z jedného bodu do druhého. Tvrdí, že je evidentné, že motorové vozidlá boli na trhu bežne dostupné, čo preukazuje aj skutočnosť, že spoločnosť B. C. bola úspešná vo všetkých štyroch zákazkách. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nemožnosti aplikácie rozhodovacej praxe Českej republiky, keď podmienky vecnej, miestnej a časovej súvislosti nie sú dané zákonom, ale závisia od konkrétneho prípadu a nie je v tomto smere relevantné, na akú národnú rozhodovaciu prax sa žalovaný odvoláva, ak sa týka takého konania, ktoré je reprobované samotnými smernicami. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/13/2015 zo dňa 24.08.2016, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/295/2016 zo dňa 13.12.2018, ktoré sa týkajú obdobného právneho posúdenia. 19. V súvislosti so žalobcovou námietkou, že žalovaný nepreukázal, že mal v rámci verejného obstarávania osobitný motív, teda „cieľ“ vyplývajúci z porušenia § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný uviedol, že slovné spojenie „s cieľom“ neznamená vo vzťahu k rozdeleniu zákazky potrebu preukazovania úmyslu alebo účelu. Pri právnickej osobe je pojmovo vylúčený úmysel, a tak nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že pri porušení zákazu je jeho znakom aj úmysel konkrétnej fyzickej osoby. Administratívna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na prísne objektívnom princípe, to znamená, že na uloženie sankcie postačuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie, resp. nevedomosť o tom, že porušil právnu normu, preto pre samotný vznik zodpovednosti je zavinenie verejného obstarávateľa irelevantné. Zároveň uviedol, že odvolávať sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžh/1/2007 zo dňa 21.05.2008 je zo strany žalobcu nenáležité, nakoľko toto rozhodnutie nie je vykladané v kontexte predmetného sporu. 20. Záverom žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného, ako správne konanie o uložení pokuty. Cieľom je odhaliť a uviesť zistené porušenia, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a zároveň pre neho uviesť stručný návod, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Správne konanie o uložení pokuty tak podľa jeho názoru predstavuje samostatné konanie. 21. K vyjadreniu žalovaného žalobca doručil repliku zo dňa 17.10.2019, v ktorej zotrval na doteraz prezentovaných argumentoch. Poukázal na rozdielnosť interpretácie pojmov úmysel a cieľ, ako aj na viazanosť správneho orgánu vlastným rozhodnutím ako aktu aplikácie práva, ktorý je záväzný nielen pre účastníkov, ale aj pre subjekt, ktorý ho vydal. Zároveň poukázal na nekompletnosť administratívneho spisu. 22. K veci už neboli podané ďalšie vyjadrenia. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 4S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4 účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/135/2019. 24. Podľa § 493e SPP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, zákazka je nadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“). 27. Podľa § 1 písm. b) vyhlášky č. 481/2023 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov, finančný limit pre nadlimitnú zákazku je 221 000 eur pre verejného obstarávateľa, podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) zákona, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona. 28. Podľa § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky. 29. Podľa § 6 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, do predpokladanej hodnoty zákazky verejný obstarávateľ a obstarávateľ zahrnú aj a) hodnotu opakovaných plnení, ak sa plánujú zabezpečiť, b) všetky formy opcií a všetky obnovenia zákazky, c) ceny a odmeny, ktoré sa poskytnú uchádzačom alebo účastníkom súťaže návrhov (ďalej len „účastník“), d) predpokladanú hodnotu tovaru alebo služieb, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytnú dodávateľovi v súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, ak sú potrebné na uskutočnenie stavebných prác. 30. Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť a ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. 31. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.
32. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 33. Podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, pri podlimitných zákazkách verejný obstarávateľ postupuje podľa § 109 až 112, ak ide o dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu okrem služby, ktorej predmetom je intelektuálne plnenie. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 34. Úlohou Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) príslušného podľa § 10 a § 13 SSP bolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, podľa ktorých žalobca porušil § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princíp transparentnosti, keď rozdelil nadlimitnú zákazku na štyri samostatné podlimitné zákazky, medzi ktorými existuje časová, miestna a vecná súvislosti, čím znížil predpokladanú hodnotu zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30.10.2024 (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). 35. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že „krátko predtým, ako žalobca zadával tieto zákazky ako samostatné sa pokúsil obstarať všetky tieto zákazky v rámci jednej nadlimitnej zákazky. Žiadny potenciálny uchádzač sa však neprihlásil. Na základe tejto skutočnosti následne žalobca pristúpil k tomu, že ide zrejme o rôzne zákazky a je nutné ich obstarávať samostatne. V tejto súvislosti máme za to, že žalobca nikdy nebol motivovaný týmto cieľom, ako vyžaduje dotknutá právna úprava na to, aby bola naplnená skutková podstata, ktorú tvrdil žalovaný.“ Žalobca zároveň dodal, že aj keď sa nové verejné obstarávanie vyhlásilo po uplynutí približne jedného roka od toho predchádzajúceho, situáciu si nevyhodnotil tak, že by mohlo dôjsť ku zmene na trhu s automobilmi. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/4/2021 zo dňa 28.04.2023, keď toto rozhodnutie je podľa jeho názoru uplatniteľné aj v prejednávanom prípade, čo sa týka správneho trestania, a to aj napriek skutočnosti, že ide o rozhodnutie finančných orgánov, princípy správneho trestania v oblasti finančných orgánov sa majú aplikovať aj na verejné obstarávanie. Nerozlišovanie pojmu cieľ a úmysel je zo strany žalovaného tendenčné. Zároveň sa na pojednávaní vyjadril aj žalovaný, keď tvrdil, že zákazka na obstaranie motorového vozidla typu VAN označená ako polododávka sa odlišuje od predmetov ostatných obstarávaných zákaziek. Uviedol, že z EKS vyplýva, že informácia o vyhlásení zákazky, ktorou chcel žalobca obstarávať dodávkový automobil, bola zaslaná 97,73 % rovnakých notifikovaných dodávateľov, ako v prípade obstarania osobných motorových vozidiel v rámci ostatných zákaziek. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať zhodný trh všetkých obstarávaných zákaziek. Pokiaľ žalobca najprv vyhlásil nadlimitnú zákazku a po tom, ako sa nikto do súťaže neprihlásil, následne vyhlásil štyri samostatné podlimitné zákazky, lebo si myslel, že tento postup obstarávania nadlimitnej zákazky nebol správny, správny súd nemôže prisvedčiť správnosti tohto postupu. Z konania žalobcu vyplýva, že sám bol toho názoru, že sa jedná o nadlimitnú zákazku a to, či sa nejaký uchádzač prihlási alebo neprihlási, nemôže mať v konečnom dôsledku vplyv na postup verejného obstarávania, ktorý je v zmysle zákona povinný použiť. 36. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou, ako aj s príslušným administratívnym spisom správny súd konštatuje, že medzi jednotlivými štyrmi podlimitnými zákazkami, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ, je zrejmá časová, miestna, ako aj vecná (funkčná) súvislosť. Časovú súvislosť jednotlivých zákaziek možno vzhliadnuť v tom, že jednotlivé PHZ boli stanovené v jeden deň (19.03.2018), všetky štyri podlimitné zákazky boli vyhlásené v jeden deň (09.04.2018) s časovým odstupom maximálne 2 minúty, teda v časovo blízkom období a aj kúpne zmluvy na všetky štyri zákazky boli uzatvorené v ten istý deň (13.04.2018), navyše s jedným úspešným uchádzačom (B. C.). Čo sa týka miestnej súvislosti, správny súd uvádza, že miestna súvislosť predstavuje najmä miesto plnenia zákazky, pričom všetky štyri zákazky mali určené jedno miesto plnenia, a to sídlo žalobcu na adrese F. X, F.. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že je potrebné vziať do úvahy aj územnú pôsobnosť žalobcu (miesto výkonu podnikania), ktorá sa realizuje v rámci celej Slovenskej republiky, pričom ale dodanie tovaru sa malo reálne uskutočniť vo všetkých zákazkách len na jednom mieste.
37. Vo vzťahu k posúdeniu vecnej, resp. funkčnej súvislosti jednotlivých zákaziek je potrebné predovšetkým posúdiť, či predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého alebo podobného druhu. Správny súd konštatuje, že pri všetkých štyroch zákazkách sa jedná o plnenie podobného druhu, čo odôvodňuje tým, že sa jedná o obstarávanie motorových vozidiel, ktoré slúžia určitému podobnému účelu, či už je to preprava osôb, preprava osôb a tovaru, alebo len preprava tovaru. Jednotlivé motorové vozidlá sa môžu líšiť určitými špecifikami/parametrami (napríklad druh karosérie, výkon motora, objem batožinového priestoru a podobne), ktoré si verejný obstarávateľ môže zadefinovať ako požiadavku v opisnom formulári k jednotlivým zákazkám. Práve na tomto mieste sa premietnu typové odlišnosti jednotlivých motorových vozidiel, kedy vzhľadom na povahu predmetu jednotlivých zákaziek možno identifikovať ich podobný účel, resp. charakter využitia. Na druhej strane tieto technické odlišnosti vylučujú konštatovanie o rovnakom druhu predmetu zákazky. Tvrdenie správneho súdu o podobnosti jednotlivých predmetov zákazky podporuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca uviedol, že motorové vozidlo nepatrí do bežnej škály produktov hospodárskych subjektov, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, čo vyplýva z Testu bežnej dostupnosti, ktorý v rámci stanovenia PHZ uskutočnil sám žalobca na základe katalógových cenníkov jednotlivých predajcov. Z neho je zrejmé, že pre každú zo štyroch zákaziek žalobca vykonal prieskum cien u viacerých továrenských značiek, z čoho vyplýva, že motorové vozidlá predstavujú na trhu bežne dostupný produkt, to znamená, že ten istý výrobca sa so svojimi motorovými vozidlami môže zapojiť aj do všetkých vyhlásených zákaziek. Je to výlučne len na jeho voľbe, či túto možnosť využije a jeho prípadný nezáujem nemožno vyhodnocovať ako nemožnosť zapojenia sa do verejného obstarávania. Skutočnosť, že sa môže do všetkých štyroch zákaziek bez problémov zapojiť jeden uchádzač v rámci tohto odvetvia (automobilový priemysel), taktiež svedčí o podobnosti predmetu zákazky. Práve pre tieto prípady zákon o verejnom obstarávaní umožňuje v dôsledku istých odlišností vyhlásiť jednu nadlimitnú zákazku rozdelenú na časti. 38. Správny súd zároveň dodáva, že v prípade zákazky na obstaranie motorového vozidla typu VAN (vozidlo kategórie N) nie je celkom presné konštatovanie žalobcu, že je určené len na prepravu tovaru. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke“), vozidlá sa členia na tieto základné kategórie: b) kategória M – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny, c) kategória N – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na prepravu nákladu. V nadväznosti na horeuvedenú zákonnú definíciu správny súd dodáva, že zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke demonštratívnym spôsobom (použitie slovíčka „najmä“) uvádza účel jeho využitia, a to najmä na prepravu nákladu, čo však nevylučuje, aby bol takýto typ motorového vozidla použitý aj na prepravu osôb. Správny súd navyše dodáva, že § 4 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý definuje jednotlivé základné kategórie vozidiel, práve motorové vozidlá pod písm. b) (kategória M) a pod písm. c) (kategória N) sú svojou charakteristikou a účelom využitia podobné, a práve v použití postupu verejného obstarávania spočívajúceho vo vyhlásení jednej zákazky rozdelenej na časti (§ 28 zákona o verejnom obstarávaní) sa môže táto špecifickosť vyjadriť. V nadväznosti na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, z ktorej vyplynulo, že akákoľvek menšia odlišnosť by hneď znamenala dôvod na vylúčenie postupu obstarávania nadlimitným spôsobom. Práve preto správny súd poukazuje na nevyhnutnú podobnosť v účele, charakteristike, resp. spôsobe využitia a v obsahovom kontexte zákazky v prejednávanej veci. Nakoľko v zákone o verejnom obstarávaní nie je zadefinovaný pojem podobnosť, verejný obstarávateľ si musí logickým postupom ustáliť mieru vzájomnej podobnosti a odlišnosti jednotlivých predmetov zákaziek, ktoré obstaráva. Zákon o verejnom obstarávaní pozná postupy, v rámci ktorých môže verejný obstarávateľ zohľadniť prípadné odlišnosti a zároveň určiť, či je možné ponuku podať len na niektorú časť alebo na všetky časti zákazky a pod. 39. Správny súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy situáciu na trhu s motorovými vozidlami. V prvom rade je každý verejný obstarávateľ povinný dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní a akákoľvek situácia na trhu nemôže byť dôvodom na jeho obchádzanie. Taktiež nie je relevantný argument, že takýmto spôsobom postupovali aj iní verejní obstarávatelia, keď motorové vozidlá obstarávali vo viacerých samostatných zákazkách. To, že zvolili tento postup, neprezumuje správnosť ich konania a ani jeho súlad so zákonom o verejnom obstarávaní. Rovnako sa správny súd nestotožnil s námietkou, že česká právna úprava nie je relevantná v podmienkach Slovenskej republiky.
Nie je vylúčené, aby boli v rámci rozhodovacej praxe použité právne názory aplikované v rozhodovacej praxi Českej republiky (viď. napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020, ktorého odôvodnenie odkazuje na viaceré rozhodnutia Nejvyššího správního soudu České republiky), pokiaľ sa týkajú obdobnej prejednávanej veci. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 2Asf/55/2020 zo dňa 15.12.2010, ktorý, ako správne konštatoval žalovaný, dospel k záveru, že o jedinú zákazku ide vtedy, keď plnenia jednotlivých zákaziek spočívajú v plnení rovnakého alebo porovnateľného druhu, teda čo do ich obsahu totožnými, obdobnými, čo sa vzťahuje aj na posudzovaný prípad. Správny súd však zdôrazňuje, že podobnosť (resp. porovnateľnosť) predmetu jednotlivých zákaziek je zrejmá z preukázanej vecnej súvislosti tak, ako bolo podrobne vysvetlené vyššie. 40. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že právna úprava obsiahnutá v zákone o verejnom obstarávaní v žiadnom rozsahu neuvádza, že by mal verejný obstarávateľ povinnosť obstarať podobné tovary v rámci jednej zákazky. Z § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní platného v čase konania verejného obstarávania, ako aj vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zákazku nie je možné rozdeliť s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa predpokladaná hodnota zákazky určí na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nakoľko sú medzi obstarávanými štyrmi zákazkami odlišnosti len čo sa týka technických špecifikácií, podobnosť týchto predmetov zákazky je ruka v ruke spojená s ich vzájomnou porovnateľnosťou. Nie je možné konštatovať, že podobný predmet zákazky nie je zároveň porovnateľný. K úlohe CPV kódu vo verejnom obstarávaní správny súd uvádza, že súhlasí s tvrdením žalovaného ohľadom jeho štatistického významu. Jeho určenie, či už správne, alebo nesprávne, nemá za podmienok posudzovaného prípadu podstatnejší význam pri zadefinovaní správnosti alebo nesprávnosti rozdelenia nadlimitnej zákazky na časti. 41. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil svoje povinnosti ako správneho orgánu v rámci rozhodovania o porušení povinnosti, keď uviedol, že v rámci konania o porušení zákona o verejnom obstarávaní sa neukladá sankcia, nejedná sa o správne trestanie, preto sa nemusí zaoberať naplnením všetkých znakov skutkovej podstaty a ani súvisiacimi námietkami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 28.03.2019. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prejednávanej veci sa nejedná o správne trestanie, keďže správny orgán nerozhodoval o uložení žiadnej sankcie a ani nekonštatoval spáchanie správneho deliktu. Jeho predmetom nie je identifikovanie žiadnej skutkovej podstaty, ale konštatovanie porušenia § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto rozhodnutie má deklaratórny charakter. Správne konanie o uložení pokuty, resp. identifikovanie skutkovej podstaty v zmysle § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní bude predstavovať samostatné konanie, v ktorom bude príslušný správny orgán posudzovať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu vrátane posudzovania aplikácie trestnoprávnych zásad na predmetné konanie, pričom rozhodnutie o porušení zákona o verejnom obstarávaní bude predstavovať podklad pre ďalšie konanie. Správny orgán si v tomto konaní vzhľadom na charakter tohto konania (správne trestanie) samostatne a komplexne vyhodnotí zistené skutočnosti a následne uloží sankciu. 42. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil požiadavku preukázania cieľa znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o verejnom obstarávaní ako termínu zhodného/zameniteľného s pojmom úmysel, správny súd konštatuje, že cieľ je v zmysle článku 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ zo dňa 26.02.2014 upravujúceho metódy spôsobu výpočtu PHZ, keď výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V kontexte použitého slová zámer, ktorého terminológia je zhodná aj v anglickej verzii a ktorý sa môže synonymicky vykladať aj ako cieľ, je priamo preukázaný existenciou časovej, miestnej a vecnej súvislosti všetkých štyroch obstarávaných zákaziek, a teda samotným konaním žalobcu, ktorý mal pri verejnom obstarávaní zvoliť iný postup. Preto nie je potrebné cieľ ďalej osobitne preukazovať. 43. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), v zmysle ktorého musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel (účastník konania) ujmu, správny orgán nepoučil žalobcu o jeho právach, najmä
v možnosti nechať sa zastúpiť advokátom, pričom v tejto súvislosti mohol v konaní utrpieť ujmu. Z uvedeného tvrdenia nie je možné vyabstrahovať, ktorých práv, okrem poučenia o možnosti zastúpenia advokátom, sa uvedená námietka týka. Správny súd konštatuje, že správny orgán postupoval v súčinnosti so žalobcom, žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia oboznámený so zistenými skutočnosťami, mal právo vyjadriť sa k nim, čo aj využil, a taktiež bol poučený o možnosti podať opravný prostriedok. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že nebol zo strany správneho orgánu poučený o možnosti zastúpenia a mohol utrpieť ujmu na svojich právach, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného v rámci správneho konania namietaná, navyše v rámci správneho konania nie je ustanovené povinné zastúpenie. Tvrdenie žalobcu, že mohol v tejto súvislosti utrpieť ujmu, je hypotetické. Správny súd zastáva názor, že táto námietka žalobcu do dôsledkov nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 44. Podľa názoru správneho súdu, postup, ktorý žalobca zvolil pri realizácii predmetného verejného obstarávania, nie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Predpokladaná hodnota všetkých štyroch zákaziek bola určená na sumu XXX.XXX,- Eur bez DPH, pričom finančný limit na použitie postupu pri nadlimitnej zákazke bol v sume XXX.XXX,- Eur. Rozdelením jednej nadlimitnej zákazky na štyri samostatné podlimitné zákazky sa umelo znižujú nároky na publicitu verejného obstarávania (zverejnenie nadlimitnej zákazky sa realizuje nielen vo Vestníku verejného obstarávania, ale aj v Úradnom vestníku Európskej únie), v dôsledku čoho sa znižuje aj okruh potenciálnych záujemcov. Následkom správne zvoleného postupu verejného obstarávania nadlimitnou zákazkou by sa posilnila hospodárska súťaž, a zároveň by tak boli vytvorené podmienky, aby mohlo teoreticky dôjsť aj k obstaraniu tovarov za výhodnejšiu cenu. Použitý postup verejného obstarávateľa má, ako správne konštatoval žalovaný, v konečnom dôsledku vplyv aj na transparentnosť samotného verejného obstarávania. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania finančných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Nejvyšší správní soud České republiky v rozsudku sp. zn. 5Afs/131/2007 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. V tejto súvislosti nie je relevantné tvrdenie žalobcu o automatickej transparentnosti EKS. Verejný obstarávateľ je zodpovedný za postup, ktorý v súvislosti s verejným obstarávaním zvolí a EKS nemá možnosť zistiť (a nie je to ani jeho úlohou), resp. automaticky filtrovať nedostatky zadaných verejných obstarávaní. EKS disponuje len s údajmi, ktoré mu boli poskytnuté verejným obstarávateľom, ktorý je zodpovedný napr. za správne určenie výšky PHZ, za správny výpočet lehôt a podobne. 45. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil žiadne procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť ich nezákonnosť a má za to, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody, na základe ktorých by ich bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP). Poučenie:
(§ 139
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Správny súd v Bratislave v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.