Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/175/2020 1020201054 11. 04. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201054.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: DEEM s.r.o., so sídlom Holubyho 1, Bratislava, IČO: 31 351 689, právne zastúpený: Mgr. Peter Forgáč, advokát so sídlom Zámocká 14, Bratislava, IČO: 42 447 739, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100827067/2020 zo dňa 28.04.2020 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102270670/2019 zo dňa 13.11.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 102270670/2019 zo dňa 13.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku – za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Určil splatnosť pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý je potrebné pokutu zaplatiť. 2. Rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že u daňového subjektu DEEM s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 Daňovým úradom Žilina, na základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 102113936/2018 z 24.10.2018 určený rozdiel dane v sume XXX.XXX eur, čím mu nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eura. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 16.11.2018, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2019. V odôvodnení sa správca dane odvolal na ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku v spojení s § 155 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, výšku pokuty odôvodnil § 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015. Bližšie k určenej výške pokuty uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) predstavovala ku dňu doručenia rozhodnutia, t. j. dňa 16.11.2018 sumu 0,00%, trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10%, preto bola pokuta uložená
vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní ( t. j. 10% x XXX.XXX eur = XX.XXX eur). 3. Žalovaný na základe podaného odvolania potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 100827067/2020 zo dňa 28.04.2020. Žalovaný reagujúc na odvolacie námietky rozhodnutie odôvodnil tým, že správnym deliktom podľa § 154 daňového poriadku je uplatnenie si nároku vo vyššej výške než je nárok, ktorý si mal právo daňový subjekt uplatniť, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa § 155 daňového poriadku. Výroku prvostupňového rozhodnutia obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a aj skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená ( uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom. II. Žaloba 4. Správnou žalobou doručenou dňa 20.07.2020 na Krajský súd v Bratislave ako správnemu súdu sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100827067/2020 zo dňa 28.04.2020 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102270670/2019 zo dňa 13.11.2019. Správnu žalobu odôvodnil žalobca tým, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s platnými právnymi predpismi, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie s odkazom na § 63 ods. 1,5 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe namieta, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje daňovým poriadkom vyžadované náležitosti a iba stručne uvádza, že „Výpočet pokuty: 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní“. Správca dane mal v odôvodnení reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci a mala byť medzi nimi logická súvislosť. Žalobcovi v odôvodnení absentovalo jasné vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný skutkový stav, aby mal možnosť pochopiť vzájomný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Podľa žalobcu mu uložil správca dane pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, v zmysle ktorého „správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá Je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť“. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca podal dňa 25.09.2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eura a dňa 25.10.2015 podal dodatočné daňové priznanie s nadmerným odpočtom v sume XX. XXX,XX eura. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, o výsledku ktorej vyhotovil protokol, ktorý bol doručený dňa 22.11.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 102113936/2018 z 24.10.2018 určil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX eur, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.11.2018. Na základe týchto skutočností bola žalobcovi rozhodnutím správcu dane č. 102270670/2019 zo dňa 13.11.2019 uložená pokuta vo výške 10 % zo sumy XXX XXX,XX eur, t. j. XX XXX,XX eur podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku – „za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške , ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.Z. v znení neskorších predpisov“. Rozhodnutie potvrdil v odvolacom konaní aj žalovaný. Ohľadom výpočtu výšky pokuty zopakoval svoje odôvodnenie z rozhodnutia ( aj prvostupňového rozhodnutia) vrátane uvedenia vzorca, akým spôsobom sa k výške pokuty dospelo. 6. Podľa žalovaného rozhodnutie o uložení pokuty č. 102270670/2019 zo dňa 13.11.2019 vo výroku obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a aj skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, ktorou bolo „uplatnenie nadmerného za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“. Správca dane v odôvodnení uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty ako aj dostatočným spôsobom uviedol skutkový stav, ktorý
predchádzal uloženiu pokuty. Podľa žalovaného je prvostupňové rozhodnutie jasné a zrozumiteľné pre adresáta s uvedením všetkých skutkových a právnych skutočností, na základe ktorých sa rozhodovalo tak, aby pri jeho výklade nedochádzalo k nejasnostiam. IV. Konanie na správnom súde 7. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/175/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/175/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. V. Pojednávanie 8. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 9 ods. 1, §10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 11. apríla 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. VI. Relevantné právne predpisy 8. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 9. Podľa čl. 46 ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 10. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 11. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 502/2015 zo 06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný dôvod “ (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015). 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 16. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e), g) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správneho deliktu sa dopustí ten, kto: e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 18. Podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti (§78 zákona o DPH) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu (§ 79 zákona o DPH) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. 19. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 20. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 21. Podľa 165e ods. 2 Daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015. VII. Posúdenie veci správnym súdom 22. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku vo výške XX.XXX eur, a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. 23. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenia § 154 a § 155 Daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež
spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. 24. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi si žalobca uplatnil v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eur a v dodatočnom daňovom priznaní nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eur. Daňový úrad Žilina na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 102113936/2018 zo dňa 24.10.2018, ktorým určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur, čím nepriznal nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX eur, Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa doručené dňa 16.11.2018. Žalobca tieto skutočnosti v správnej žalobe nepopieral. Z obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy jasne vyplýva, že vychádzali zo základu, že správca dane žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur, lebo žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2015 uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH (§ 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku). 25. Správca dane vydal dňa 13.11.2019 preskúmavané rozhodnutie č. 102270670/2019, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške XX.XXX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalovaný predmetné rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutím č. 100827067/2020 zo dňa 28.04.2020. Vzhľadom na vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ju určil správca dane a potvrdil žalovaný. Samotný žalobca právnu kvalifikáciu skutku v žalobných námietkach na jednej strane ani nenamietal, ale na druhej strane na miesto písm. g) § 154 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že mu bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ďalej to nezdôvodnil, napríklad kde mi malo byť v rozhodnutí predmetné právne ustanovenie uvedené. Preto súd túto námietku o údajnej pokute podľa § § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Súd neprisvedčil žalobným námietkam žalobcu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie, že v ňom absentujú logické súvislosti a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal obsah odôvodnenia rozhodnutí z hľadiska obligatórnych náležitostí daných § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri administratívnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať na dodržiavanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež prihliadal na to, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú rozhodnutia vydané v rámci jedného administratívneho konania, tvoria jeden celok. Súd dospel k záveru, že odôvodnenie oboch rozhodnutí spĺňa všetky obligatórne náležitosti. Sú v ňom uvedené: 1) aplikované právne predpisy, ktoré boli správne citované; 2) skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia: a) akú výšku nadmerných odpočtov si žalobca uplatnil v riadnom a dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 (presne špecifikované v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku), b) že bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a rozhodnutím mu bol určený rozdiel dane ( presne uvedené v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku), c) skutok - „zdaňovacie obdobie august 2015“ ako časový faktor aj charakteristika spôsobu spáchania správneho deliktu - „uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť“. Daňové orgány sa vysporiadali aj s námietkami daňového subjektu, ktoré uviedol v odvolacom konaní. Čo sa týka úvah ohľadom hodnotenia dôkazov – tu súd vychádzal toho, že predmetom prieskumu je rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je následkom právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume XXX.XXX eur ako fakticky zadefinovanej skutočnosti. Ak bol daný rozdiel dane, daňové orgány správne v odôvodnení uviedli s odkazom na príslušné ustanovenia daňového poriadku matematický vzorec na výpočet 10 % zo sumy XXX.XXX eur vrátane výsledku. 27. K námietke žalobcu, že v odôvodnení je len stručne uvedená výška pokuty (viď odsek 4 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva, že výška pokuty je
uvedená konkrétnou sumou a menou (XX.XXX eur) s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku v správnom časovom znení účinnom do 31.12.2015. V oboch rozhodnutiach je jasne uvedený právny základ, titulom ktorého došlo k uloženiu pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 102113936/2018 zo dňa 24.10.2018 (určený rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur), ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 16.11.2018; b) ustanovenia §154, § 155 účinné do 31.12.2015; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom vypočítal výšku pokuty v sume XX.XXX eur, a to v rozhodnutí správcu dane: „10% zo sumy XXX XXX eur = XX XXX,XX eur“ a v rozhodnutí žalovaného: „Výpočet pokuty: Sadzba: 10,00 % (3xZUS ECB alebo 10 %); Suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní: XXX XXX,XX eur; 10,00 % zo sumy XXX XXX,XX eur = XX XXX,XX eur“. 28. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odôvodnenia sú jasné, zrozumiteľné a logické, opierajúce sa o konkrétnu právnu úpravu, z ktorej vyplýva aj spôsob výpočtu. Preto aj námietka žalobcu o absencii jasného vyloženia právneho predpisu na daný skutkový stav nie je dôvodnou. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevyporiadal podľa predstáv žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 29. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 30. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.