Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/337/2021 1021201985 11. 04. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201985.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r. o., Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO: 36 365 645, zastúpený: KPMG Legal s.r.o., advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101916492/2021 zo dňa 12. októbra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101916492/2021 zo dňa 12. októbra 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, apríl 2015, júl 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100135984/2021 z 27.01.2021. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“ na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46895418. Faktúra týkajúca sa zdaňovacieho obdobia máj 2015 mala číslo 150100072, bola vystavená dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“, s dátumom dodania služby 05.05.2015, v sume XX XXX,XX EUR základ dane a DPH v sume XXXX,XX EUR, celkom XX XXX,XX EUR. Podľa správcu dane nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, k dodaniu služby reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH a § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že hlavným cieľom propagácie bolo informovať verejnosť o konaní muzikálu, s uvedením konkrétneho miesta a konkrétneho času konania a žalobca bol sponzorom predmetného podujatia. Správca dane rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo 17.06.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015.
2. Proti rozhodnutiu správcu dane číslo 101059782/2021 z 17.06.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101916492/2021 z 12.10.2021 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.12.2021 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 101916492/2021 z 12.10.2021 ako aj rozhodnutia správcu dane číslo 101059782/2021 z 17.06.2021. Medzi žalobné body uviedol nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietol z dôvodu, že v rámci daňového konania bez akýchkoľvek pochybností preukázal existenciu právneho vzťahu, reálne dodanie služieb, ich fakturáciu a zaplatenie. Nie je relevantné ako žalovaný a správca dane nazvú plnenie, na účely posúdenia, či došlo k poskytnutiu zdaniteľnej služby je podstatné, či jestvuje priama väzba medzi platbou alebo iným plnením a službou poskytnutou spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. Žalovaný a správca dane nespochybnili, že služby boli zo strany NOBOX MEDIA s.r.o. reálne dodané, vyfakturované, že ich žalobca zaplatil a nespochybnili ani to, že predmetom obchodného vzťahu bolo zviditeľnenie žalobcu. 4. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že sa žalovaný nevysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a rozhodnutie neobsahuje úvahu žalovaného o tom, ako hodnotil dôkazy. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili reklamné služby ako sponzoring, odporujú si, keď zároveň prijali záver, že išlo o určitú formu prezentácie, ktorá mala informatívny charakter, sledovala marketingové ciele a dosiahnutým účinkom bolo udržanie sa ma trhu a postupný nárast tržieb vďaka propagácii mena žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 22.02.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach k námietkam žalobcu uvedených v rozhodnutí č. 101916492/2021 zo dňa 12.10.2021 a tvrdil, že žalobca nepreukázal, uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako je uvedené na predmetnej faktúre. K dodaniu služby (zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“) od daňového subjektu NOBOX MEDIA, s. r. o., reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalobca sa v predmetnom zdaňovacom období zaoberal nákupom a predajom kancelárskej techniky, výrobou a náplňou tonerov. Správcovi dane boli počas výkonu daňovej kontroly predložené požadované doklady ako sú faktúry prijaté a vydané za kontrolované zdaňovacie obdobia, výpisy z podnikateľského účtu, pokladničné doklady, hodnotiaca správa Dracula Open Air - 2015, Zmluva o zabezpečení reklamných služieb uzatvorená medzi objednávateľom žalobcom a vykonávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. 6. Správca dane na základe zistených skutočností a žalovaný na základe oboznámenia sa so spisovým materiálom vyslovili záver, že obsahom predložených dôkazov nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o konaní muzikálu DRACULA OPEN AIR - 2015. Správca dane a aj žalovaný prijali záver, že takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter a žalobca bol sponzorom predmetného podujatia pričom sa jednalo o propagáciu podujatia muzikál DRACULA (názov podujatia, dátum, čas, miesto uskutočnenia atď.). Žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní doplnil a vyhodnotil správca dane. 7. Žalovaný nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. s žalobcom bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga, ale služba, ktorá bola žalobcovi dodaná nebola reklamnou službou. Žalovaný dodal, že podobne ako reklama i sponzoring sleduje marketingové ciele ako podporu odbytu, udržanie/zväčšenie trhového podielu, zlepšenie známosti, zlepšenie imidžu, goodwill a udržanie kontaktov, preto skutočnosť, že sa žalobca po roku 2015 udržal na trhu a jeho tržby
začali postupne rásť je znakom efektívne investovaných finančných prostriedkov do propagácie svojho mena aj prostredníctvom sponzoringu. Žalovaný pripustil, že nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa reálne dodaná v zmysle a rozsahu Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, riadne vyfakturovaná a žalobcom zaplatená. Takisto nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. s žalobcom bolo zviditeľnenie daňového subjektu, resp. jeho loga. Žalovaný v tejto súvislosti ale uviedol, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX MEDIA bolo komplexné zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“ za odplatu. Zmluva o reklamných službách neobsahuje žiadnu zmienku o poskytovaní sponzorského príspevku. V žiadnom z predložených informačných materiálov o uskutočnení predmetnej akcie sa nenachádza propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa tak stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov. 8. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa nachádza to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Takisto uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použil právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo. Zo zistení pri výkone kontroly vyplynulo, že k reklame o činnosti žalobcu neprišlo. Skutočnosť, že sa žalobca po roku 2015 udržal na trhu a jeho tržby začali postupne rásť je znakom efektívne investovaných finančných prostriedkov do propagácie svojho mena aj prostredníctvom sponzoringu. Sponzorovaním si sponzor vytvára „goodwill“, povedomie u diváka, možno v budúcnosti jeho zákazníka, prezentuje existenciu svojej firmy, predmet činnosti a v podstate výsledkom, cieľom sponzora je vo väčšine prípadov zámeru, aby mohol následnou adekvátnou reklamou presvedčiť verejnosť o kúpe konkrétneho výrobku, resp. služby. Reklama v porovnaní so sponzorským odkazom vplýva na verejnosť agresívnejšími výrazovými prostriedkami, intenzívnejšími a spravidla priamo sa snaží presvedčiť ku kúpe produktu (tovaru, služby) a to tak, že vychvaľuje konkrétne vlastnosti výrobku, služby, taktiež ich môže v medziach zákona porovnávať s konkurenciou a pod. Čiže reklama nepropaguje len dobré meno sponzora, ale prezentuje jeho produkt k predaju. IV. Replika žalobcu 9. V replike zo dňa 25.03.2022 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „daňový poriadok“),
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 15. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 31. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. VI. Právne posúdenie správnym súdom 32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 6S/337/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-6S/337/2021. 33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 11.apríla 2024. 34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo 101916492/2021 z 12.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane číslo 101059782/2021 z 17.06.2021 o určení žalobcovi rozdielu dane v sume XXXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. 35. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). 36. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 37. Správny súd poukazuje na to, že základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, aj keď zdaniteľné osoby opomenuli určité formálne požiadavky [rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2021 Wilo Salmson France, C-80/20, EU:C:2021:870, bod 76 a odkaz na rozsudky z 18. novembra 2020, Komisia/Nemecko (Vrátenie DPH – Faktúry), C-371/19, neuverejnený, EU:C:2020:936, bod 80, ako aj zo 17. decembra 2020, Bundeszentralamt für Steuern, C-346/19, EU:C:2020:1050, bod 47]. 38. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (strana 11) ako aj z obsahu administratívneho spisu mal za nepochybne preukázané, že žalovaný nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa (NOBOX MEDIA, s.r.o.) reálne dodaná v zmysle a rozsahu Zmluvy o zabezpečení
reklamných služieb, riadne vyfakturovaná a daňovým subjektom (žalobcom) zaplatená. Žalovaný tak ako správca dane takisto nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. so žalobcom bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga. 39. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného (strana 12) vyplýva, že žalovaný je toho názoru, že v danej veci nešlo k poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že k reklame o činnosti žalobcu neprišlo. 40. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne objasnil, že služby poskytnuté dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli reklamnými službami, ale sponzorským príspevkom. Žalovaný uviedol, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 41. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn, 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“ 42. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/12/2021 z 29.11.2022 (najmä body 21,22 a 23) a sp.zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28. februára 2022, podľa ktorého „je treba upozorniť na to, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Kasačný súd teda zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Na účely právneho posúdenia, či
si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.“ 43. Správny súd nenašiel žiaden rozumný dôvod na to, aby sa od ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR odklonil pri posudzovaní dôvodnosti žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci. Dodanie plnenia – služby, bez ohľadu na to, či sa jednalo o reklamu alebo sponzoring, v zmysle uzavretej zmluvy nebolo počas daňovej kontroly spochybnené. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. 44. Pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH žalobcom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si žalobca mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej služby – či už reklamného alebo sponzorského charakteru, musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. 45. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ sa uspokojil s vyhodnotením charakteru poskytovanej služby a toto vyhodnotenie samé o sebe, bez ďalšieho, bolo podkladom pre jeho právne závery v rozhodnutí. Žalovaný mal postupovať v zmysle vyššie uvedených právnych záverov Najvyššieho správneho súdu SR a po preukázaní dodania služieb, bez ohľadu na ich názov, skúmať, či služba priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. 46. Preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný vysporiada s tým, či je preukázané, že dodaná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Svoje rozhodnutie v danej veci riadne a náležite odôvodní. 47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 48. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci správny súd nevyhodnocoval žalobné námietky nepreskúmateľnosti a nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko žalovaný zjavne nesprávne vec vyhodnotil po právnej stránke, pričom tomuto nesprávnemu právnemu posúdeniu zodpovedá aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a skutkové zistenia. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.