Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/39/2022 1022200225 11. 12. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200225.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891703/2021 zo dňa 24.05.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 09.01.2020 oznámil Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2015, jún 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a december 2015. Predmetné súdne konanie je vedené vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2015. 2. Žiadosťou o poskytnutie údajov zo dňa 29.07.2020 požiadal správca dane Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ SR“) o poskytnutie dokladov týkajúcich sa kontrolovaných zdaňovacích období žalobcu. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 13.11.2020 sa vykonalo nazretie do vyšetrovacieho spisu príslušníkov žalovaného, a to vo vzťahu k daňovej kontrole žalobcu, pričom boli žalovanému vyhotovené overené fotokópie dokladov, týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou EkoAuris, s.r.o., naposledy sídlom Bajkalská 12/A, 080 01 Prešov, IČO: 44 526 539 (ďalej len „spoločnosť EkoAuris“). 3. Dňa 22.12.2020 sa vykonal výsluch p. A. B. C., bývalého predsedu predstavenstva žalobcu. Potvrdil uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014 medzi žalobcom a spoločnosťou EkoAuris, pričom uviedol, že poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zmluvy sa týkalo diela – stavba divízie Bratislava, kde bola spoločnosť Ekofin spolu v združení s firmou Strabag, na základe vyhratého verejného obstarávania a realizovala sa stavba – rekonštrukcia Nemocnice sv. Michala pre Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky a žalobca bol subdodávateľom daného združenia. Ku konkrétnosti služieb svedok uviedol, že nevie, aké konkrétne služby spoločnosť EkoAuris dodala, riešilo to stredisko Bratislava. K službám uviedol, že tieto mali efekt, pretože to malo súvis s rozpočtami a analýzami. K spolupráci so spoločnosťou EkoAuris uviedol, že táto trvala od roku 2010. 4. Vyjadrením zo dňa 17.12.2020 predložil žalobca správcovi dane: (i) zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014 medzi spoločnosťou EkoAuris ako poskytovateľom a žalobcom, (ii) zmluvu o poskytovaní poradenstva zo dňa 12.03.2014 medzi spoločnosťou EkoAuris ako poskytovateľom a žalobcom, (iii) zmluvu o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.01.2012 medzi spoločnosťou EkoAuris ako poskytovateľom a žalobcom, (iv) výpis z účtu o prevodoch, potvrdenie o úhrade faktúr a (v) odovzdávajúce protokoly zo dňa 16.10.2015, 16.09.2015, 17.08.2015, 18.07.2015, 17.06.2015, 16.05.2015, 16.04.2015, 16.03.2015, 16.02.2015, 17.01.2015, 16.12.2014, 17.11.2014, 16.10.2014, 16.09.2014, 16.08.2014, 16.07.2014, 16.06.2014 a 16.05.2014, na podklade ktorých spoločnosť EkoAuris predložila žalobcovi spracovanú dokumentáciu zo spoločných obhliadok na akcii - stavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave. 5. Správca dane vydal dňa 13.01.2021 protokol o predmete daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia – máj 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a december 2015. Vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu – október 2015 správca dane skúmal faktúru č. 00202015 zo dňa 27.10.2015, ktorá bola vystavená dodávateľom – spoločnosťou EkoAuris za poradenské služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014. Žalobca sa k protokolu vyjadril dňa 25.02.2021, pričom namietol, že nedošlo k výsluchu dodávateľa spoločnosti EkoAuris. 6. Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza dokument (uvedené na ňom ako príloha č. 54), v ktorom žalobca uviedol správcovi dane informácie ohľadom obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou EkoAuris. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014, týkajúcej sa projektu – výstavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave predložil v pdf. verzii mesačné správy, týkajúce sa tohto projektu, vypracované spoločnosťou EkoAuris, pričom tieto správy boli zhmotnením činnosti tejto spoločnosti na tejto zákazke pre žalobcu a obsahovali gro činnosti spoločnosti EkoAuris pre žalobcu. Súčasne boli v pdf. verzii predložené odovzdávajúce protokoly k mesačným správam, ktoré boli spomenuté počas pripomienok k protokolu. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenia viacerých osôb, ktorí potvrdili prácu o. i. aj vo vzťahu k výstavbe Nemocnice sv. Michala v Bratislave – A. D. E. ako stavebný prípravár uviedol, že spolupracoval s F. C. G. ako osobou zodpovednou za koordináciu dokladovej časti ponúk v rámci verejných obstarávaní. 7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100891703/2021 zo dňa 24.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 70.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane uviedol, že v preverovanom období si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 00202015 zo dňa 27.10.2015 od dodávateľa – spoločnosť EkoAuris za poradenské služby na podklade zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014. 8. Správca dane konštatoval, že žalobca bol opakovane vyzvaný na predloženie dokladov, pričom žalobca nepredložil zmluvu a ani úhrady faktúry napriek tomu, že ich mal k dispozícii. Dodávateľskú faktúru si správca dane zabezpečil prostredníctvom Prezídia PZ SR, kde mu bolo oznámené, že zmluvy a úhrady má u seba žalobca. Správca dane zhrnul, že opakovane žiadal od žalobcu dokumentáciu, pričom dňa 18.12.2020 predložil žalobca zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014 s neúplnými výpismi, s odovzdávajúcim protokolom bez príloh. 9. Správca dane uviedol, že napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH priznať a odviesť, uvedený doklad by bol dôkazom len vtedy, ak sú takéto doklady vyhotovené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Pri vyhodnotení vykonaného dokazovania správca dane zistil, že žalobca neposkytol počas kontroly žiadne dôkazy, ktoré by mohol správca dane v kontrole a v daňovom konaní použiť. Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že došlo k vecnému plneniu deklarovanému faktúrou vyhotovenou spoločnosťou EkoAuris a že uvedené zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo. Taktiež nebolo správcovi dane žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služieb zo strany spoločnosti EkoAuris a ani skutočnosť, na základe akých skutočných podkladov bola faktúra vyhotovená, žiadne podklady
preukazujúce skutočnosti uvedené na faktúre, oprávňujúce vyhotoviť faktúru za deklarované zdaniteľné plnenie neboli správcovi dane predložené. 10. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca dostatočne objektívne nepreukázal prijatie poskytnutej služby spoločnosťou EkoAuris, daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) dodávateľovi nevznikla. Keďže dodávateľovi – spoločnosti EkoAuris pri deklarovaných poradenských službách pre žalobcu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 Zákona o DPH, nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH na kontrolovanej faktúre. Predložená faktúra dodávateľa nepreukazovala nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. 11. Správca dane konštatoval, že v protokole uviedol, že zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správcovi dane nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služieb od spoločnosti EkoAuris a ani skutočnosť na základe akých skutočných podkladov bola faktúra vyhotovená. 12. K dokumentácii, ktorú žalobca predložil dňa 17.05.2021, teda po spísaní poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní, správca uviedol, že tieto doklady preskúmal a dôkladne sa nimi zaoberal, pričom predloženie uvedených dokladov nepreukázalo, že skutočne došlo k reálnemu dodaniu poradenských služieb od spoločnosti EkoAuris. Správca dane uviedol, že pri vyhodnotení dokazovania zistil, že žalobca neposkytol počas kontroly a následne vo vyrubovacom konaní žiadne dôkazy, ktoré by mohol správca dane v kontrole a vo vyrubovacom konaní použiť. Nebolo tak možné potvrdiť uskutočnenie služieb spoločnosťou EkoAuris. 13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 30.06.2021, pričom namietol závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom existenciu zdaniteľného plnenia, resp. plnenie nebolo dodané osobou uvedenou vo faktúre. Tu žalobca uviedol, že v rámci daňovej kontroly predložil potrebné doklady, počas výsluchu došlo k potvrdeniu dodania služieb a po dohode s kontrolórmi správcu dane doručil dňa 17.05.2021 doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu vo vzťahu k činnosti spoločnosti EkoAuris v prospech žalobcu. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 14. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval podané odvolanie, zosumarizoval predchádzajúce konanie pred správcom, prvostupňové rozhodnutie a následne uviedol svoje vlastné posúdenie veci. 15. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho za zdaňovacie obdobie október 2015 neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 70.000,00 eur uplatnené z dodávateľskej faktúry č. 00202015 zo dňa 27.10.2015 od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti EkoAuris, pretože žalobca vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako to bolo deklarované na dodávateľskej faktúre, čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH. 16. Žalovaný konštatoval, že po hmotnoprávnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako dôkaz preložil faktúry a tvrdil, že mu plnenia boli dodané, avšak dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia). Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Nebolo tak preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2015 splnil podmienky na odpočítanie DPH, pretože nebolo
preukázané dodanie služieb, ktoré mali byť predmetom fakturácie od dodávateľa – spoločnosti EkoAuris pre žalobcu. 17. K námietke žalobcu ohľadom toho, že dokumentácia bola zaistená NAKA žalovaný uviedol, že správca dane získal dodávateľskú faktúru od NAKA a ďalšie doklady – zmluva o poskytnutí poradenstva, potvrdenie o úhrade a odovzdávajúce protokoly boli žalobcom doručené až dňa 18.12.2020, hoci boli správcom dane vyžadované od začatia daňovej kontroly. 18. K výsluchu svedka – A. B. C. žalovaný uviedol, že nebol na svedka vyvíjaný nátlak a v rámci výsluchu ani svedok a ani žiadna iná osoba nevzniesla námietku k výsluchu. 19. K námietke žalobcu, že správca dane nepredvolal na výsluch konateľa spoločnosti EkoAuris, PhDr. Matúša Džuppu, LL.M., v súvislosti s preverením zdaniteľného obchodu v rámci mesiaca október 2015 a nepožadoval od svedka objasnenie preverovaného zdaniteľného plnenia, žalovaný uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly nepredkladal správcovi dane žiadne doklady k preverovanej faktúre. Neúplné doklady boli predložené tesne pred uplynutím lehoty na výkon daňovej kontroly dňa 18.12.2020, ktorá bola ukončená dňa 15.01.2020. Žalovaný uviedol, že svedok nebol predvolaný z dôvodu, že žalobca napriek opakovaným výzvam predložil správcovi dane doklady k preverovanej faktúre tesne pred uplynutím lehoty na výkon daňovej kontroly a sám žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho obchodného partnera. 20. Žalovaný ďalej uviedol, že svedok, A. B. C., nevedel uviesť, aké konkrétne služby dodala spoločnosť EkoAuris a uviedol, že si nepamätá, o aký tovar sa jednalo. Žalovaný uzavrel, že svedok síce potvrdil uskutočnenie fakturovaných plnení, ale ku konkrétnym dopytovaným skutočnostiam sa vyjadril všeobecne alebo nevedel odpovedať, alebo si nepamätal. K ozrejmeniu činnosti spoločnosti EkoAuris a pána G. svedok uviedol, že sa na činnosti podieľal pán G., ktorého považoval za odborníka v danej oblasti. 21. K dokladom predloženým dňa 17.05.2021 žalovaný uviedol, že (i) e-mailová komunikácia neobsahuje komunikáciu v súvislosti s preverovanou faktúrou, (ii) čestné vyhlásenie A. D. E. neuviedlo žiadne konkrétne skutočnosti, (iii) mesačné správy majú informatívny a upozorňujúci charakter a (iv) ostatné predložené doklady nemali súvis s preverovanou faktúrou. Správca dane po preverení danej dokumentácie dospel k záveru, že nepreukazovala dodanie preverovaných služieb spoločnosťou EkoAuris. 22. Žalovaný uzavrel, že z kontrolných zistení, ako aj nepreukázanosti dôkazov predložených žalobcom nebolo hodnoverne preukázané uskutočnenie predmetných služieb spoločnosťou EkoAuirs v rozhodnom období – október 2015. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 23. Žalobca podal žalobu zo dňa 17.02.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 24. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, finančné orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a skutkový stav veci, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nakoniec napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Žalobca uviedol, že počas celého výkonu daňovej kontroly bolo známe a potvrdené, že k dodaniu služieb pre žalobcu došlo a že poradenské služby, ktoré si žalobca objednal boli poskytnuté, pretože prevažná väčšina zákaziek a podnikania žalobcu bola dosiahnutá verejným obstarávaním, ktorého hlavným zhotoviteľom a organizátorom predkladania bola spoločnosť EkoAuris, konajúca prostredníctvom konateľa – F. C. G..
26. Žalobca konštatoval, že z napadnutých rozhodnutí identifikoval, že záver o nedodaní služieb spoločnosťou EkoAuris stojí na skutočnosti, že správcovi dane nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé, akým spôsobom vykonala spoločnosť EkoAuris služby. Žalobca poukázal na to, že so spoločnosťou EkoAuris uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb, pričom jedným z najdôležitejších predmetov zmluvy bolo spracovanie, kontrola súladu podkladov, ktoré boli výsledkom ponuky vo verejnom obstarávaní s priebehom realizácie a všetkými realizačnými dokumentami súvisiacimi s projektom, následnou väzbou a komunikáciou s investorom. Tieto činnosti boli zo strany spoločnosti EkoAuris vykonané, čo bolo preukázané aj dokladmi predloženými v rámci výkonu daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že spoločnosť EkoAuris si v plnom rozsahu splnila svoj záväzok zo zmluvy, pretože zabezpečila komplexné poradenské služby v súvislosti s projektom a v dohodnutom čase. V smere nedodania zazmluvnených výkonov žalobcovi správca dane argumentáciu ani neuviedol. 27. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal a objasnil štruktúru obchodných vzťahov a realizáciu zabezpečenia poradenských služieb. Žalobca navrhol výsluch svedkov – A. C. H. a F. C. G. a ďalších osôb, pričom tieto správca dane nevykonal. 28. Žalobca zotrval na svojej námietke, že skutkové zistenia správcu dane a jeho právne závery v tom zmysle, že žalobca nepreukázal dodanie služby fakturovanej dodávateľom, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súčasne namietol, že odôvodnenie rozhodnutí sa obmedzuje na doslovný prepis obsahu zmlúv, výsluchov svedka bez toho, aby boli jednotlivé dôkazy hodnotené, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Správca dane neuviedol, ktoré skutočnosti z výpovede svedka a v čom by si mali navzájom odporovať. Návrhmi na vykonanie dokazovania výsluchom svedkom sa správca dane vôbec nezaoberal. 29. Žalobca následne uviedol, že v prípade, ak nie je možné určiť subjekt, ktorý daňovému subjektu zdaniteľné plnenie skutočne poskytol, nie je možné daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočet DPH, ak nie je zároveň preukázané, že predmetné plnenie bolo súčasťou podvodu na dani, o ktorom žalobca, ako osoba uplatňujúca nárok na odpočet dane, vedel alebo musel vedieť. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.07.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom uviedol, že žalobca ako dôkaz na splnenie hmotnoprávnych podmienok predložil faktúru (získanú prostredníctvom NAKA), zmluvu a tvrdil, že fakturované plnenia mu boli dodané. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama osebe však nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. 31. Žalobca v predmetnom prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Žalovaný mal za to, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú nepreskúmateľné, skutkový stav bol zistený dostatočne a má oporu v administratívnom spise. 32. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu nezistil také konanie zo strany správcu dane, ktoré by preukazovalo, že správca dane pri výkone kontroly DPH a vyrubovacieho konania nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom a neuprel žalobcovi žiadne práva. Správca dane sa vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. 33. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a na podklade vyhodnotenia svedka sa nepreukázalo, že preverované plnenie bolo dodané spoločnosťou EkoAuris. Bol to žalobca, ktorý musel znášať dôkazné bremeno pri preukazovaní opodstatnenosti ním uplatneného odpočítania DPH od dodávateľa – spoločnosti EkoAuris a preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, čo sa v tomto prípade nepreukázalo.
34. Žalovaný zopakoval, že správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 Zákona o DPH, vedomosť žalobcu o podvodnom konaní nebola preukazovaná, pričom správca dane oprávnene nadobudol a vyjadril pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa a právo na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané, že fakturované zdaniteľné obchody boli dodané dodávateľom – spoločnosťou EkoAuris uvedeným na sporných faktúrach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 35. Žalobca následne zaslal podanie zo dňa 20.05.2024, v ktorom uviedol, že dňa 27.03.2024 rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti žalobu tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia (sp. zn. 3Sfk/54/2023), pričom sa jednalo o zdaňovacie obdobie (december 2015), ktoré bolo predmetom daňovej kontroly ako predmetné zdaňovacie obdobie – október 2015. 36. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/39/2022. 38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 39. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Správny súd uvádza, že na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania zo dňa 15.05.2023 neprihliadol, a to s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, veta za bodkočiarkou, kedy správny súd neprihliada na neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe. Správny súd zároveň nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 43. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 44. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 46. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 47. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 50. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – október 2015. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či žalobca uniesol dôkazné bremeno k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet dane z poskytnutých služieb od spoločnosti EkoAuris a či zo strany správcu dane a žalovaného došlo k dostatočnému zisteniu a posúdeniu skutkového stavu veci. 51. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 52. Podľa tejto ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu platí, že je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi podmienkami, t.j. (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení a formálnymi podmienkami (predloženie požadovaných dokladov, identita dodávateľa korešpondujúca s údajmi uvedenými na faktúre) uplatnenia práva na odpočet dane. Platí pritom, že k odopretiu práva na odpočet bez ďalšieho vedie len nepreukázanie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočet dane. Nedostatky na strane formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane, ak napriek nim došlo k preukázaniu hmotnoprávnych/materiálnych podmienok. To platí aj v prípade, ak sa v daňovom konaní preukáže, že dodanie zdaniteľného plnenia nedodal deklarovaný dodávateľ, ale iná osoba, ktorá však
má alebo nevyhnutne musí mať postavenie zdaniteľnej osoby (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo dňa 14.12.2022, body 52 až 56). 53. Je potrebné uviesť, že hmotnoprávne/materiálne podmienky práva na odpočet dane sú vymedzené taxatívne a majú v zásade charakter objektívnych skutočností, na ktoré dobrá viera daňového subjektu na jednej strane, ale ani jeho obozretnosť či jej nedostatok nemajú vplyv (obdobne rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018, bod 38). Inými slovami, dobrá viera či obozretnosť daňového subjektu nie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane a daňový subjekt ich preto nie je povinný preukazovať. Prípadná dobrá viera alebo preukázaná obozretnosť daňového subjektu nemôžu viesť k priznaniu daňového oprávnenia v prípade, ak preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok bolo dôvodne spochybnené na základe dôkazov zabezpečených správcom dane. Na druhej strane to však znamená aj to, že nedostatok dobrej viery či obozretnosti daňového subjektu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nepriznanie daňového oprávnenia, pokiaľ hmotnoprávne podmienky daňového oprávnenia neboli spochybnené, a súčasne nebola daňovému subjektu preukázaná účasť/vedomosť o participácii na obchodnom reťazci poznačenom podvodom, resp. podvodné konanie v dotknutom daňovom reťazci. 54. Dôkazné bremeno na preukázanie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočet dane v daňovom konaní prioritne ťaží skutočne daňový subjekt. Svoje dôkazné bremeno plní daňový subjekt prioritne podaním daňového priznania a predložením písomných dokladov. Následne je na správcovi dane, aby na základe vykonaného šetrenia spochybnil predložené podklady, čím prenesie opätovne dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý musí návrhmi ďalších dôkazov rozptýliť pochybnosti správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21). Prenos dôkazného bremena však nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 či sp. zn. IV. ÚS/86/2022 zo dňa 15.02.2022). 55. Materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022). 56. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že sa v ňom nachádza: (i) faktúra č. 00202015 zo dňa 27.10.2015, ktorú vystavila spoločnosť EkoAuris ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa, pričom označenie dodávky bolo nasledovné: „fakturujeme Vám odplatu na základe zmluvy o poskytnutí odborného poradenstva“ (získané správcom dane na podklade spolupráce s NAKA) a (ii) vypočutie svedka, A. B. C., bývalého predsedu predstavenstva žalobcu, ktorý potvrdil spoluprácu so spoločnosťou EkoAuris, pričom uviedol, že danú zákazku riešilo stredisko Bratislava a odkazoval na spoluprácu s pánom G., konateľom spoločnosti EkoAuris. 57. Následne žalobca podaním zo dňa 17.12.2020 predložil správcovi dane o. i. aj zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014, na podklade ktorej sa spoločnosť EkoAuris ako poskytovateľ zaviazala, že bude pre žalobcu vykonávať služby, týkajúce sa diela, v rámci ktorého bol žalobca ako zhotoviteľ – jedná sa o zmluvu o dielo zo dňa 20.03.2014. Na podklade danej zmluvy sa spoločnosť EkoAuris zaviazala k (i) administratívnym službám - pri kontrolovaní realizácie jednoduchých objektov v rámci diela, pri spracúvaní záznamov z obhliadok a meraní diela, pri spracúvaní fotodokumentácie z priebehu realizácie
diela, pri zhromažďovaní a zabezpečovaní dokladov potrených k odovzdaniu diela, (ii) poradenstvu pri nakladaní s odpadom vzniknutým v súvislosti s realizáciou diela, (iii) poradenstvu a koordinácii pri komunikácii s orgánmi verejnej moci a tretími stranami a osobná účasť kvalifikovaného zástupcu poskytovateľa na rokovaniach s orgánmi verejnej moci a tretími stranami a (iv) ku kontrole súladu podkladov, ktoré boli výsledkom ponuky vo verejnom obstarávaní s priebehom realizácie a všetkými realizačnými dokumentami súvisiacimi s projektom, s následnou väzbou na fakturáciou investorovi. V administratívnom spise sa súčasne nachádza aj výpis z účtu, na podklade ktorého je zrejmá úhrada faktúry vo výške 420.000,00 eur, z toho 350.000,00 eur bez DPH (dňa 13.11.2015). 58. Súčasťou administratívneho spisu sú aj odovzdávajúce protokoly (od apríla 2014 po september 2015), ktoré boli odovzdané žalobcovi zo strany spoločnosti EkoAuris a jednalo sa o protokoly, v ktorých je uvedené: „na základe ZoD podpísanej uzatvorenej s Vašou spoločnosťou Vám predkladáme spracovanú dokumentáciu zo spoločných obhliadok na akcii Stavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave“, pričom obsahom týchto protokolov bol spracovaný sumár zrealizovaných prác za uplynulé obdobie, fotodokumentácia, spracované grafické vyhodnotenie prestavanosti na základe obhliadok stavby, spracované protokoly kvality na základe zápisov z obhliadok stavby a zosumarizované podklady potrebné pre odovzdanie diela. 59. Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 25.02.2021 o. i. namietol aj to, že správca dane nepristúpil k výsluchu konateľa spoločnosti EkoAuris a namietol, že správcovi dane predložil všetku dokumentáciu, ktorú mal u seba k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. 60. Dňa 12.05.2021 sa vykonalo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k protokolu, v ktorom správca dane uviedol, že k výsluchu konateľa spoločnosti EkoAuris nepristúpil, pretože nemal k dispozícii zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola doručená správcovi dane až dňa 18.12.2020, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 15.01.2021. V administratívnom spise (príloha č. 54) sa zároveň nachádza dokumentácia predložená žalobcom. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014, týkajúcej sa projektu – výstavba Nemocnice sv. Michala v Bratislave predložil v pdf. verzii mesačné správy, týkajúce sa tohto projektu, vypracované spoločnosťou EkoAuris, pričom tieto správy boli zhmotnením činnosti tejto spoločnosti na tejto zákazke pre žalobcu a obsahovali gro činnosti spoločnosti EkoAuris pre žalobcu. Súčasne boli v pdf. verzii predložené odovzdávajúce protokoly k mesačným správam, ktoré boli spomenuté počas pripomienok k protokolu. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenia viacerých osôb, ktorí potvrdili prácu o. i. aj vo vzťahu k výstavbe Nemocnice sv. Michala v Bratislave – A. D. E. ako stavebný prípravár uviedol, že spolupracoval s F. C. G. ako osobou zodpovednou za koordináciu dokladovej časti ponúk v rámci verejných obstarávaní. 61. Na podklade vyššie uvedených skutočností správny súd zastáva názor, že závery správcu dane a žalovaného sú predčasné. Samozrejme, možno žalobcovi vytknúť, že počas daňovej kontroly nepostupoval vždy včas a v súčinnosti so správcom dane, avšak žalobca nakoniec, aj v rámci daňovej kontroly (tu je nedôvodná pripomienka správcu dane o tom, že dôkazy predložil mesiac pred ukončením daňovej kontroly, keďže stále daňová kontrola prebiehala), predložil dokumentáciu, na podklade ktorej preukazoval svoj nárok na odpočet DPH, a to vrátane návrhu na vypočutie svedka – konateľa dodávateľa, ku ktorému správca dane nepristúpil (tu neobstojí vyhodnotenie správcu dane o tom, že nepristúpil k vypočutiu svedka z dôvodu, že žalobca nepredkladal dôkazy). Žalobca návrh na vypočutie svedka namietol vo vyjadrení k protokolu, pričom podľa správneho súdu nič nebránilo správcovi dane, aby tohto svedka vypočul. Ako totižto vyplynulo z vyššie uvedenej judikatúry, materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom – daňovým subjektom, pričom práve vypočutie konateľa spoločnosti EkoAuris ako dodávateľa by pomohlo zlepšiť / objasniť obraz o dodaných službách, a to aj v kontexte s predloženými dôkazmi. Súčasne aj z výsluchu bývalého predsedu predstavenstva žalobcu vyplynulo, že potvrdil spoluprácu so spoločnosťou EkoAuris a odkazoval na konateľa tejto spoločnosti. Tu správny súd uvádza, že hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
62. S odkazom na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, z ktorého vyplýva, že aj kasačný súd pripúšťa realizáciu dokazovania vo vyrubovacom konaní, avšak s definovanými limitmi - v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, pretože riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. Správny súd tak nevzhliadol žiadnu prekážku k tomu, aby došlo k vypočutiu navrhovaného svedka, prípadne k doplneniu dokazovania o dokumentáciu, ktorú žalobca predložil po ústnom prerokovaní k pripomienkam protokolu. Po preskúmaní administratívneho spisu totižto správny súd konštatuje, že závery správcu dane boli predčasné, pričom nevzhliadol to, že by žalobcom predložené doklady nevykazovali logické rozpory – samotná zmluva o poskytnutí služieb, odovzdávajúce protokoly, mesačné správy sa vo svojom obsahu týkali toho, čomu sa spoločnosť EkoAuris zaviazala. 63. Čo sa týka požiadavky na formálne náležitosti faktúry, správny súd konštatuje, že dodávateľská faktúra síce neobsahuje konkrétne vymedzenie rozsahu a druhu dodanej služby, čo sa môže javiť ako nedostatok obsahovej náležitosti faktúry podľa § 74 ods. l písm. f) Zákona o DPH, avšak v danom prípade je potrebné vyhodnotiť, či obsah zdaniteľného plnenia vyplýva dostatočne zo zmluvy o poskytnutí služieb, na ktorú faktúra vystavená spoločnosťou EkoAuris odkazuje (a to aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi predloženými v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania). V kontexte skutkovej situácie danej veci nemožno nepriznať odpočet dane z pridanej hodnoty len z dôvodu, že údaje uvedené na faktúre nie sú dostatočne konkrétne. Napríklad, keď špecifikácia dodaných služieb dostatočne vyplýva z predložených odovzdávajúcich protokolov, mesačných výkazov, výsluchov alebo z iných dôkazov vyhodnotených správcom dane (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/54/2023 zo dňa 27.03.2024). 64. Za tohto stavu musí správny súd konštatovať, že správca dane doposiaľ neformuloval také pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú zatiaľ predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 65. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť žalobcovi relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo preukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu. 66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).