Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-23Sa/91/2022 1022201294 03. 12. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201294.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Peter Škultéty, advokát so sídlom Na vŕšku 8, P.O. BOX 302, Bratislava, IČO: 51 817 748, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 – 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16.03.2022 rozhodla rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2022 tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 16.03.2022 nie je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – invalidita nevznikla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 19.05.2022, v ktorom namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 20%, pričom poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa výrazne zhoršil a žiadala o priznanie invalidného dôchodku. V prílohe odvolania predložila nové lekárske nálezy. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022.
4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, a to dňa 25.05.2022, ktorý svojim posudkom odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu nevyhovel (zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne) a následne predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Konštatovala, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 24.06.2022 s nasledovným záverom: „Medicínsky sa jedná u účastníčky konania o bolesti prevažne krčnej chrbtice na podklade MR overených degeneratívnych zmien vo februári 2021. V auguste 2021 pre akútny blok po spánku pri otvorenom okne, objektívny neurologický nález bol kompletne negatívny, po komplexnej liečbe došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Pri nasledujúcich kontrolách nie je motorický deficit na končatinách, nebolo potrebné neurochirurgické konzílium ani ďalšia komplexná liečba. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV. oddieli E, položke 3, písmene b), na 20%. Iné ochorenia účastníčka konania doteraz nemala, dvakrát prekonala covid a dvakrát rodila cisárskym rezom. Pocit zdravotného diskomfortu zhoršuje nikotinizmus. Doložila nové prvé psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13. mája 2022, kde je zdokumentovaný reaktívny pôvod s prevahou neurotickej symptomatológie, pre posúdenie invalidity je nález bezpredmetný, nakoľko sa nejedná o trvale nepriaznivý posudkový stav. Preto podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkového lekára, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie účastníčky konania neobsahuje žiadne nové skutočnosti, okrem nových odborných vyšetrení, ktoré boli zhodnotené. Žiadne z doložených odborných vyšetrení neobsahuje nijaké záväzné odporúčania odborných lekárov. Celkove nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 16. marca 2022 a zo dňa 25. mája 2022.“ 5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z. v spojení s § 153 ods. 5 ZSP nevykonáva. Konštatovala, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár so sídlom v Trenčíne určil Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (z rozpätia od 20% do 35%) – invalidita nevznikla. Uviedla, že súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára so sídlom v Trenčíne, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 24.06.2022. Konštatovala, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že v odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť zadovážených posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. II. Žaloba 6. Žalobkyňa v správnej žalobe vyslovila svoj nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že uplynul značný čas od podania odvolania do posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia so sídlom v Trenčíne a namietala, že príslušný posudkový lekár nevyžiadal ďalšie odborné lekárske správy. Ďalej poukázala na nové psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.05.2022, ktoré predložila a ktoré bolo posudkovým lekárom zohľadnené, avšak v tejto súvislosti uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil a od 20.06.2022 do 04.07.2022 bola hospitalizovaná. Nesúhlasila taktiež s tvrdením posudkového lekára, že odborný lekársky nález zo dňa 13.05.2022 je pre posúdenie jej zdravotného stavu bezpredmetný, nakoľko sa nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Bola
toho názoru, že posudkový lekár bol povinný si písomne vyžiadať od jej obvodného lekára, ako aj od odborných lekárov aktuálne lekárske správy, respektíve celú zdravotnú dokumentáciu. Nesúhlasila ani s posúdením jej zdravotného stavu v jej neprítomnosti. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žiadala o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.01.2023 zopakovala priebeh administratívneho konania. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v § 153 ZSP posudkovým lekárom sociálneho poistenia - činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Konštatovala, že posudkový lekár vyhodnocuje v každom prípade osobitne, či je posudková dokumentácia predložená účastníkom konania postačujúca na vyhodnotenie zdravotného stavu na účely invalidity, alebo nie - v prípade, že je postačujúca, vyhodnotí zdravotný stav z predloženej dokumentácie, v prípade, že nie je postačujúca, vyžiada od účastníka konania konkrétne lekárske vyšetrenia, ktoré sú ešte potrebné. Uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia so sídlom v Trenčíne považoval predloženú dokumentáciu za postačujúcu na vyhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity. Poukázala na to, že psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.05.2022 nepreukazovalo, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne podľa § 71 ods. 2 ZSP. Mala za to, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Zdôraznila, že žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Poukázala na povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zdôraznila, že žalobkyňa je teda povinná predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila, do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Mala za to, že žalobkyňa nepreukázala doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Bola toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v ZSP. Uviedla, že po posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania na účely invalidity jej bol zaslaný list zo dňa 24.06.2022, ktorým bola informovaná o tom, že bol vypracovaný posudok, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o jej odvolaní. Tvrdila, že žalobkyňa teda mala vedomosť, že dokazovanie bolo ukončené a v prípade, že by doložila nové aktuálne lekárske správy od odborných lekárov pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, boli by tieto opätovne posúdené a zohľadnené v novom posudku - žalobkyňa však prepúšťaciu lekársku správu zo dňa 04.07.2022 doposiaľ nepredložila. Ďalej uviedla, že nakoľko žalobkyňa predložila aj nové lekárske správy od odborných lekárov až v prílohe žaloby (zo dňa 25.07.2022 a zo dňa 15.08.2022), tak poukazuje na § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Konštatovala, že žalobkyňa má možnosť, v prípade zhoršenia zdravotného stavu a disponovania novými aktuálnymi lekárskymi správami preukazujúcimi toto zhoršenie, kedykoľvek požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky (žalovanej) v mieste jej trvalého pobytu. Uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z. (účinnosť od 02.04.2020) v spojení s § 153 ods. 5 ZSP nevykonáva. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 20Sa/1/2021 zo dňa 08.03.2022, bod 42 až 45, z ktorého vyplýva, že jej posudkový lekár nemal povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne za jej účasti. Zotrvala na správnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Námietky uvádzané žalobkyňou o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu považovala za nedôvodné. Žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadala.
IV. Vyjadrenie žalobkyne 8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2023 (v replike) zopakovala argumenty uvedené v žalobe. Opätovne tvrdila, že list žalovanej zo dňa 24.06.2022 jej nebol riadne doručený – k uvedenému konštatovala, že ho v tom období ani nemohla prevziať, keďže bola hospitalizovaná. Mala teda za to, že nebola informovaná o tom, že vo veci bol vypracovaný posudok príslušným posudkovým lekárom a že dokazovanie bolo žalovanou ukončené. Ďalej tvrdila, že podľa jej názoru, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.05.2022 preukazuje, že jej funkčná porucha predstavuje taký nedostatok jej duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja jej zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Opätovne tvrdila, že žalovaná bola povinná si vyžiadať od jej lekárov aktuálne lekárske správy, aby tak úplne zistila jej zdravotný stav v čase rozhodovania o jej invalidite. Ďalej poukázala na to, že jej zdravotný stav bol v dôsledku pandemickej krízovej situácie posúdený v jej neprítomnosti, čo považuje za protiústavné. Namietala aj to, že príslušný posudkový lekár vrátane žalovanej neprihliadli na jej prepúšťaciu lekársku správu zo dňa 04.07.2022. Záverom predložila súdu nové listinné dôkazy, a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO1/ OPPnKŤZPaPČ1/SOC/2023/30388-2 zo dňa 24.03.2023 (správny orgán vyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu) a príslušný lekársky posudok posudkovej lekárky F. G. H. zo dňa 22.03.2023 (posudková lekárka stanovila mieru funkčnej poruchy žalobkyne vo výške 50% - považovala žalobkyňu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Namietala aj formálne nedostatky príslušných lekárskych posudkov (vo veci o invalidný dôchodok). 9. Žalovaná podala dňa 16.06.2023 dupliku, v ktorej iba ozrejmila, že predmetný list zo dňa 24.06.2022 bol žalobkyni zasielaný obyčajnou zásielkou, nakoľko ZSP jej ukladá doručovať do vlastných rúk len rozhodnutie taxatívne vymenované v ustanovení § 212 ods. 3 ZSP. Napadnuté rozhodnutie považovala za zákonné a správne a námietky žalobkyne za nedôvodné. Duplika bola doručená žalobkyni na vedomie. V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022 (ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 19. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 20. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 25. Podľa § 71 ods. 8 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 26. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
28. Podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 30. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/80/2022. Následne uznesením č. k. 7Sa/80/2022 - 41 zo dňa 02.11.2022 bola vec postúpená Krajskému súdu v Nitre ako súdu miestne príslušnému na konanie – na Krajskom súde v Nitre bola vec vedená pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/91/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-23Sa/91/2022. 31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 03. decembra 2024 za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach. 32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2022, ktorým prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne zo dňa 16.03.2022 o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietol. 33. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne zistení. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností. 34. Z lekárskej správy posudkového lekára (F. I. J.) sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany a prislúchajúceho odborného posudku o invalidite zo dňa 16.03.2022 vyplýva, že žalobkyňa má chronické bolesti chrbtice prevažne v krčnej, ale aj v driekovej časti na podklade degeneratívnych zmien, pričom nemá príznaky nervového dráždenia, ani poruchu motoriky končatín. Posudkový lekár vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: z prepúšťacej správy z hospitalizácie – Svet zdravia Nemocnica Topoľčany od 27.07.2021 do 03.08.2021, z neurologického vyšetrenia od 25.02.2021 do 23.08.2021, z reumatologického vyšetrenia zo dňa 22.03.2021, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 08.04.2021 a z algeziologického vyšetrenia zo dňa 14.07.2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár stanovil Choroby podporného a pohybového aparátu – Kapitola K., L., L. L. I. M. – N. A., L. G. O. P. I. F. H. – H. 3, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia,
blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (čo je dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 20-35% - posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu žalobkyne). Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%. V predmetnej lekárskej správe a odbornom lekárskom posudku zo dňa 16.03.2022 posudkový lekár taktiež zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. 35. Z lekárskej správy posudkového lekára (F. I. J.) sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany a prislúchajúceho odborného posudku o invalidite zo dňa 25.05.2022 vyplýva, že posudkový lekár sa plne stotožnil a zotrval na odbornom posudku týkajúcom sa zdravotného stavu žalobkyne uvedenom v lekárskej správe a odbornom posudku zo dňa 16.03.2022. Posudkový lekár konštatoval, že k odvolaniu bolo doložené navyše neurologické vyšetrenie žalobkyne zo dňa 13.05.2022, kde je v diagnózach stav hodnotený ako CB syndróm C5,6 obojstranne iritačný, CC syndróm a bolesti CTh prechodu – funkčne sú reflexy na končatinách symetrické, svalová sila, citlivosť a motorika sú v norme – MR vyšetrenie potvrdilo degeneratívne a diskogénne zmeny, súčasne aj kongenitálny blok C5,6, bez útlaku miešnych koreňov. Posudkový lekár mal za to, že z predmetného nálezu vyplýva pretrvávanie už dokázaných ťažkostí, a preto ponechal 20%. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že od 13.05.2022 sa žalobkyňa začala liečiť u psychiatra pre epizódu stredne ťažkej depresie, pričom mal za to, že ide o jedno vyšetrenie a nejedná sa o dlhodobé ochorenie v pravidelnej liečbe, a preto percentuálnu mieru nezvýšil. Posudkový lekár vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: z neurologického vyšetrenia zo dňa 13.05.2022, z MR C chrbtice zo dňa 20.04.2022 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.05.2022 (prvá návšteva žalobkyne v psychiatrickej ambulancii – začiatok jej liečby, čo žalobkyňa konštatovala aj vo svojom odvolaní). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár opätovne stanovil Choroby podporného a pohybového aparátu – Kapitola K., L., L. L. I. M. – N. A., L. G. O. P. I. F. H. – H. 3, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%. V predmetnej lekárskej správe a odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.05.2022 posudkový lekár taktiež zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Posudkový lekár záverom mal za to, že v odvolaní a v doložených vyšetreniach žalobkyňou sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili zmenu pôvodne určenej percentuálnej miery a preto zotrval na pôvodnom posudku a spisovú dokumentáciu odstúpil na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. 36. Z lekárskej správy posudkového lekára (F. Q. D.) sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne a prislúchajúceho odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.06.2022 vyplýva, že u žalobkyne sa medicínsky jedná o bolesti prevažne krčnej chrbtice na podklade MR overených degeneratívnych zmien vo februári 2021 – v auguste 2021 pre akútny blok po spánku pri otvorenom okne, objektívny neurologický nález bol kompletne negatívny, po komplexnej liečbe došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že pri nasledujúcich kontrolách nie je motorický deficit na končatinách, nebolo potrebné neurochirurgické konzílium ani ďalšia komplexná
liečba. Posudkový lekár bol toho názoru, že takémuto stavu zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV, oddiel E, položke 3 písm. b) na 20% (rozhodujúce zdravotné postihnutie totožné ako v predošlých posudkoch). Posudkový lekár taktiež konštatoval, že žalobkyňa doteraz iné ochorenia nemala, dvakrát prekonala covid a dvakrát rodila cisárskym rezom. Posudkový lekár mal aj za to, že pocit zdravotného diskomfortu u žalobkyne zhoršuje nikotinizmus; poukázal taktiež na to, že žalobkyňa doložila nové prvé psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.05.2022, kde je dokumentovaný reaktívny pôvod s prevahou neurotickej symptomatológie, pričom však pre posúdenie invalidity je tento nález bezpredmetný, nakoľko sa nejedná o trvale nepriaznivý posudkový stav – v tejto súvislosti konštatoval, že preto podľa znenia § 71 ods. 8 ZSP je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené. Posudkový lekár mal teda za to, že skutkový stav bol objektívne zistený, nezistil diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a následnými posúdeniami zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi, pričom subjektívne ťažkosti žalobkyne boli dokázanými diagnózami vysvetlené; uviedol, že odvolanie žalobkyne neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani dôvody a celkovo nevidel dôvod na zmenu posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 16.03.2022 a zo dňa 25.05.2022. K pracovnej rekomandácii posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa z dôvodu obmedzenia schopností môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže s režimom vertebropata – bez nočných smien (napríklad v skladovom hospodárstve) – konštatoval však, že táto pracovná rekomandácia má len odporúčací charakter, nakoľko lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na konkrétnu prácu vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – ošetrujúci lekár žalobkyne. Posudkový lekár vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: z neurologického vyšetrenia zo dňa 01.04.2021, z MR C chrbtice zo dňa 25.02.2021 a zo dňa 20.04.2022 a následných kontrol, z prepúšťacej správy z hospitalizácie – Svet zdravia Nemocnica Topoľčany od 27.07.2021 do 03.08.2021, z neurologického vyšetrenia od 25.02.2021 do 23.08.2021, z reumatologického vyšetrenia zo dňa 22.03.2021, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 08.04.2021, z algeziologického vyšetrenia zo dňa 14.07.2021 a z psychiatrického prvovyšetrenia zo dňa 13.05.2022. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%. V predmetnom odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.06.2022 posudkový lekár taktiež zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. 37. Správny súd má za to, že jednou z podmienok nároku poistenca na invalidný dôchodok je aj invalidita. Z vypracovaných viacerých lekárskych posudkov (zo dňa 16.03.2022, zo dňa 25.05.2022 a zo dňa 24.06.2022) je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe ňou predložených lekárskych nálezov (neurologické vyšetrenie zo dňa 01.04.2021, MR C chrbtice zo dňa 25.02.2021 a zo dňa 20.04.2022 a následné kontroly, prepúšťacia správa z hospitalizácie – Svet zdravia Nemocnica Topoľčany od 27.07.2021 do 03.08.2021, neurologické vyšetrenie od 25.02.2021 do 23.08.2021, reumatologické vyšetrenie zo dňa 22.03.2021, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 08.04.2021, algeziologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2021 a psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 13.05.2022), z ktorých jednoznačne vyplýva, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) nie je vyššia ako 20%, pričom na priznanie invalidného dôchodku by žalobkyňa musela mať mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť minimálne 41%. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa v rámci celého administratívneho konania nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktoré by spochybnili správnosť záverov posudkov posudkových lekárov, pričom ani po dôkladnej analýze žalobkyňou predložených lekárskych správ správny súd nedetegoval u žalobkyne iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) oproti už stanovenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení je: Choroby podporného a pohybového aparátu – Kapitola K., L., L. L. I. M. – N. A., L. G. O. P. I. F. H. – H. 3, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - písmeno b) (s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%).
38. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 15.07.2022 v kapitole XV. upravuje Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pričom pod položkou 3 sú uvedené Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Pod písm. a/ bez účinku na statiku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%; pod písm. b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 – 35% a pod písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 – 50%. V zmysle žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, príslušných lekárskych posudkov, ako aj podľa názoru správneho súdu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky a pod správne písmeno, pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako sú charakterizované v Kapitole XV, Oddiel E, položka 3, písm. a/ alebo c/. Správny súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním posudkových lekárov, že ďalšie ochorenie žalobkyne (konštatované v novom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 13.05.2022, kde je dokumentovaný reaktívny pôvod s prevahou neurotickej symptomatológie) nie je pre posúdenie invalidity žalobkyne relevantné, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), a preto zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia nebolo možné. 39. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za ich nepredloženie v celom rozsahu, respektíve za predloženie lekárskych správ s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia nemožno prenášať na správny orgán (správny súd žalobkyni v tejto súvislosti taktiež oznamuje, že nemôže preskúmavať lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia, respektíve lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila až v priebehu konania pred súdom, keď v priebehu administratívneho konania ich posudkovým lekárom a žalovanej nepredložila – na to, aby takéto lekárske správy mohli byť preskúmavané správnym súdom, musela by žalobkyňa podať novú žiadosť o invalidný dôchodok a k predmetnej žiadosti spomínané lekárske správy priložiť). Správny súd žalobkyni taktiež oznamuje, že sa mylne domnieva, že posudkový lekár si je povinný dohľadávať lekárov žalobkyne a žiadať od nich všetky jej lekárske správy – v zmysle zákona žalobkyňa je povinná predložiť všetky doklady týkajúce sa jej nepriaznivého zdravotného stavu, čo však neurobila (žalobkyňa bola povinná predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila, do vydania napadnutého rozhodnutia). Namietanú prepúšťaciu lekársku správu zo dňa 04.07.2022 žalobkyňa predložila až správnemu súdu spolu so žalobou, pričom žalobkyňa ju ani posudkovému lekárovi ani žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedoručila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že posudkový lekár ani žalovaná predmetnou prepúšťacou správou zo dňa 04.07.2022 nedisponovali, keďže im ju žalobkyňa nedoložila, a preto na ňu ani nemohli prihliadnuť a vyhodnotiť ju – v dôsledku uvedeného predmetná prepúšťacia správa zo dňa 04.07.2022 nemôže byť ani predmetom prieskumu pred správnym súdom v zmysle § 135 ods. 1 SSP. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že žalobkyni nič nebránilo predložiť žalovanej prepúšťaciu správu zo dňa 04.07.2022 (mala na to minimálne dva celé pracovné dni po jej vrátení z hospitalizácie), keďže ona sama bola iniciátorom odvolacieho konania a mala vedomosť o prebiehajúcom odvolacom konaní, prípadne mohla žalovanú aspoň informovať o jej hospitalizácii a o možnom vplyve na posúdenie jej zdravotného stavu na účel priznania invalidného dôchodku, čo sa však nestalo. K údajnému nedoručeniu listu zo dňa 24.06.2022 žalobkyni správny súd uvádza, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na zákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia – správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedenú situáciu zapríčinila žalobkyňa, keďže neinformovala žalovanú o tom, že bude hospitalizovaná a že sa nebude nachádzať na adrese svojho bydliska – okrem toho predmetný list má len oznamovací charakter (že bol vydaný k veci posudok a nie, že by bolo ukončené dokazovanie vo veci – v tomto type konania o invalidný dôchodok bolo dokazovanie v zásade ukončené až vydaním napadnutého rozhodnutia – do vydania napadnutého rozhodnutia žalobkyňa mohla predkladať príslušné lekárske správy, ktoré by následne boli odstúpené žalovanou na posúdenie príslušnému posudkovému lekárovi; predmetná prepúšťacia správa zo dňa 04.07.2022 žalovanej do vydania napadnutého rozhodnutia predložená nebola, a preto nemohla
byť ani odstúpená príslušnému posudkovému lekárovi) a žalovaná ani nemá zákonnú povinnosť doručiť predmetný list do vlastných rúk žalobkyni; žalovaná doručovala predmetný list žalobkyni obyčajnou zásielkou, a teda postupovala v súlade so zákonom. 40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci posudkoví lekári sa podrobne zaoberali každou predloženou lekárskou správou žalobkyne, pričom ju aj dôsledne vyhodnocovali jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci (zdravotný stav žalobkyne) ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia zistili dostatočne. 41. K námietke právneho zástupcu žalobkyne vznesenej na pojednávaní ohľadne toho, že posudkoví lekári sú podľa jeho názoru zaujatí z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a v tejto súvislosti k jeho poukazovaniu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/21/2005, správny súd uvádza, že takáto námietka nie je dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a najmä na citovanú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023 v znení: „K namietanej závislosti, a teda vo svojej podstate zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Postup posudkového lekára, ktorého základným účelom je posudková činnosť, predpokladá popri odborných lekárskych znalostí tiež znalosti z oboru posudkového lekárstva. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je aj v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Pokiaľ sám zákon č. 461/2003 Z.z. zveril právomoc posudkovým lekárom na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, potom námietky žalobkyne, že závery posudkových lekárov sú neobjektívne už len z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru k orgánom verejnej správy (pobočka/ústredie), je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže sú namierené priamo proti zneniu zákona, ktorý túto sítuáciu predpokladá. Podľa tohto tvrdenia by každá jedna lekárska správa musela byť považovaná za neobjektívnu, nesprávnu a vychádzajúcu zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov, a to z dôvodu pomeru posudkového lekára k pobočke/ústrediu.“ Správny súd nepristúpil ani k znaleckému dokazovaniu, ktoré navrhol vykonať právny zástupca žalobkyne, nakoľko také dokazovanie v danom prípade nebolo potrebné (všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti v zmysle § 153 ods. 3, 5 ZSP sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú – nebol pre to daný dôvod na ďalšie dokazovanie). Navyše správny súd podotýka, že zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. 42. Pre úplnosť správny súd poukazuje taktiež na to, že nemožno porovnávať schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a mieru funkčnej poruchy, na ktorú sa snažila v podanej replike poukázať žalobkyňa. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú zdravotný stav fyzických osôb v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však posudzujú zdravotný stav fyzickej osoby v dôsledku miery funkčnej poruchy fyzickej osoby. Tieto posudzovania zdravotného stavu fyzických osôb sú však vykonávané na základe rozdielnych právnych úprav - zákon č. 447/2008 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - a rovnako je rozdielny aj účel tohto posudzovania. V prípade žalobkyne preto môže platiť, že nebola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne posúdená ako invalidná osoba z dôvodu jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola posúdená ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože miera jej funkčnej poruchy je 50%. Uvedené skutočnosti sú v rámci
judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ustálené (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/53/2022 zo dňa 28.02.2023). 43. K námietke žalobkyne ohľadne údajných formálnych nedostatkov posudkov správny súd uvádza len toľko, že z posudkového (administratívneho) spisu je zrejmé, že všetky tri odborné lekárske posudky (zo dňa 16.03.2022, zo dňa 25.05.2022 a zo dňa 24.06.2022) obsahujú všetky zákonné a formálne náležitosti, ktoré majú v zmysle zákona obsahovať. 44. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z. Uvedené vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.06.2022 (ako aj z predošlých odborných lekárskych posudkov zo dňa 16.03.2022 a zo dňa 25.05.2022), ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí je taktiež uvedené, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne posudzoval zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil všetky námietky žalobkyne ako nedôvodné. 46. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti – výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté. 47. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) a jeho (ich) vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. 49. Správny súd záverom poukazuje na to, že ak u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu (v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia), čo by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok Sociálnej poisťovni. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).