Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/284/2022 1022201745 08. 01. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201745.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Varadex holding s.r.o., so sídlom Agátová 3406/7A, Bratislava, IČO: 47 243 309, právne zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, Bratislava, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102699010/2022 zo dňa 03. októbra 2022, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 19. decembra 2022 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. decembra 2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20. decembra 2022, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102699010/2022 zo dňa 03. októbra 2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101709778/2022 zo dňa 08. júna 2022. Týmto rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2021 v sume X.XXX,XX eura tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume X.XXX,XX eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume X.XXX,XX eur. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odôvodniac to tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok. Ďalej uviedol, že základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške XX.XXX eur. Voči žalobcovi ako daňovému subjektu prebiehajú ďalšie daňové kontroly za 14 zdaňovacích období, v ktorých správca dane rozhodol rovnako v neprospech daňového subjektu, preto celková výška rozdielu na dani vysoko presahuje základné imanie žalobcu. Vzhľadom k tomu, že daňové kontroly končia v rovnakom čase okamžitým výkonom týchto rozhodnutí by hrozila žalobcovi závažná ujma predlženia v zmysle § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca zároveň žiadal súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15. augusta 2013 v obdobnej veci, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní odkladného účinku. 3. Žalobca taktiež uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt, ktorý si náležite plní svoje povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. V prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti žalobcu vo verejnom záujme by boli ukončené. Dodal, že medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia žalovaného je zjavný nepomer, ktorý vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Súčasne
tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nejde o dôvody len všeobecnej povahy. Priznaním odkladného účinku podľa žalobcu nedôjde k zásahu do práv tretích osôb. 4. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/284/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. 5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07. decembra 2023, pričom navrhol, aby správny súd odkladný účinok nepriznal. Žalovaný s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyslovil nesúhlas, nakoľko žalobca k svojmu tvrdeniu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, okrem uvedenia výšky základného imania, nedoložil žiadne dôkazy a neuviedol, ako konkrétne je ohrozené jeho podnikanie. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi bola 28. februára 2023 zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty z dôvodu opakovaného neplnenia si daňových povinností (žalobca nepodával daňové priznania k dani z pridanej hodnoty ani kontrolné výkazy, posledné daňové priznanie podal za zdaňovacie obdobie august 2022) a napriek výzvam správcu dane daňové priznania za ďalšie zdaňovacie obdobia a ani kontrolné výkazy nepodal. V daňových priznaniach za predchádzajúce zdaňovacie obdobia žalobca vykazoval obraty rádovo v desaťtisícoch eur, napriek čomu žalobca vykazuje nedoplatky na daniach takmer vo výške XXX.XXX eur. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. 13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil prítomnosťou hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. 16. Správny súd konštatuje, že žalobca však hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody bližšie nešpecifikoval a neodôvodnil tak, aby uvedené bolo možné relevantne posúdiť, a to najmä v kontexte jeho hospodárskych, majetkových a finančných pomerov (napr. vyhodnotením účtovnej závierky, výpisov z účtov a pod.). Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žalobca správnemu súdu žiadne relevantné doklady. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. 17. Hoci Správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody, pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná, a ktorej vznik by mohol negatívne ovplyvniť žalobcu v jeho ďalšej činnosti. V tejto časti však žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv vyrubeného rozdielu dane na jeho ekonomickú situáciu. Samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nemôže byť abstraktný, a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 18. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Je potrebné tiež uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v zmysle napadnutého rozhodnutia si žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Správny súd preto vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe aj jeho rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubeného rozdielu dane. 20. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 21. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139