Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/95/2023 z 20. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-5S/95/2023 1023200529 20. 11. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200529.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobcu: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., IČO: 35737948, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19/A, právne zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária FARBIAK LEGAL, s.r.o., IČO: 53946774, so sídlom v Banskej Bystrici, Bernolákova 16, za ktorú koná advokát Mgr. Ján Farbiak, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, IČO: 00166260, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, IČO: 00151866, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 27, 2) LIB BROKER s.r.o., IČO: 36733334, so sídlom v Bratislave, Hollého 1, 3) Okresná prokuratúra Bratislava V, IČO: 00166448, so sídlom v Bratislave, Prokofievova 4, 4) PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., IČO: 36354945, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 47, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2023/000605-5/ Fi zo dňa 13.1.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.1.2023 spolu s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, č. Úpo 21/22-BPR zo dňa 20.7.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom 1 – 4 právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca a spoločnosť LIB BROKER s.r.o. (ďalší účastník 2) uzatvorili dňa 25.1.2012 zmluvu o zriadení vecného bremena podľa § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník). V zmysle uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena bol žalobca ako povinný z vecného bremena výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., okres B. C., D. B. A. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9622 m2; spoločnosť LIB BROKER s.r.o. ako oprávnený z vecného bremena bola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., D. B. C., okres BA-m.č. Petržalka zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1681 m2. Povinnosťou žalobcu (a akéhokoľvek budúceho vlastníka pozemku parc. č. XXXX/ XX) bolo strpieť právo vstupu, prechodu alebo prejazdu pešo alebo osobnými alebo nákladnými autami cez parcelu v jeho vlastníctve v prospech spoločnosti LIB BROKER s.r.o. (a akéhokoľvek budúceho vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX) ako oprávneného z vecného bremena, pričom práva vyplývajúce

z vecného bremena môže realizovať v rozsahu znázornenom v situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností podpíšu obe a zároveň požiadajú o urýchlený zápis (čl. 4.6. zmluvy). 2. Žalobca aj spoločnosť LIB BROKER s.r.o. následne dňa 30.1.2012 spoločne požiadali o vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností a konanie sa viedlo pod č. V-1802/2012. Správa katastra pre hlavného mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V-1802/2012 zo dňa 22.2.2012 prerušila konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu existencie nedostatkov: - v zmluve v čl. II bod 2.1. je vymedzený rozsah vecného bremena: právo vstupu, prechodu a prejazdu ... „v rozsahu znázornenom v situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy“. V prípade, ak vecné bremeno zaťažuje pozemok len v určitom rozsahu a nie v celej jeho výmere, je potrebné vzhľadom na § 30 ods. 5 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 162/1995 Z.z.) – v znení účinnom do 30.9.2013 – vyznačiť takéto vecné bremeno v geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť prílohu návrhu na vklad; z uvedeného dôvodu je potrebné vyhotoviť geometrický plán na vyznačenie vecného bremena na pozemku parc. č. XXXX/XX a doložiť ho k návrhu na vklad V-1802/2012. Zároveň je potrebné v zmluve v čl. II bod 2.1. vypustiť dohodnutý rozsah vecného bremena, t.j. v rozsahu znázornenom v situačnom pláne a nahradiť toto ustanovenie zmluvy ustanovením: „v rozsahu znázornenom v príslušnom geometrickom pláne“, - v zmluve v čl. I je potrebné v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. doplniť označenie pozemkov parc. č. XXXX/XX E. XXXX/XX ako parcely registra „C“ KN. Žalobca a spoločnosť LIB BROKER s.r.o. mali nedostatky odstrániť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia pod následkom zastavenia konania. 3. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V-1802/2012 zo dňa 1.6.2012 zastavila konanie, pretože žalobca ani spoločnosť LIB BROKER s.r.o. neodstránili vytýkané nedostatky. 4. Na návrh spoločnosti LIB BROKER s.r.o. zo dňa 13.12.2021 sa viedlo ďalšie konanie o návrhu na vklad vecného bremena (V 40994/2021). Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021 povolil vklad vecného bremena in rem spočívajúceho v práve vstupu, prechodu alebo prejazdu pešo alebo osobnými alebo nákladnými autami v rozsahu podľa geometrického plánu č. 155/2021 zo dňa 1.12.2021, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod č. G1-2595/2021 zo dňa 8.12.2021 cez nehnuteľnosť parcela registra C KN č. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9622 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. A., v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti parcela registra č. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1681 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. A., a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. Právne účinky vkladu nastali dňa 15.12.2021. 5. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 18.5.2022 podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021, protest č. Pd 35/22/1105-4 zo dňa 17.5.2022 z dôvodu porušenia § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 32 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), § 22 ods. 5 a § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a žiadal, aby bolo protestu vyhovené. Ustanovenie čl. II bodu 2.1 zmluvy o zriadení VB, odkazujúce na rozsah vecného bremena podľa situačného plánu, nespĺňa požiadavku určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena, ktorú požaduje ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., aj s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. 3Cdo 29/2009). Z administratívnych spisov č. V 40994/2021 aj č. V-1802/2012 a porovnaním tam nachádzajúcich sa dokumentov vyplýva, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 v administratívnom spise č. V-1802/2012 nie je v celom rozsahu totožná so zmluvou o zriadení vecného bremena, nachádzajúcou sa v administratívnom spise č. V 40994/2021: zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúca sa v pise č. V 40994/2021 obsahuje riadne označenie pozemkov parc. č. XXXX/XX E. XXXX/XX „ako parcely registra „C“ KN“ (čl. I bod 1.1, 1.2 zmluvy) tak, ako boli zmluvné strany vyzvané

v rozhodnutí o prerušení konania č. V-1802/2012 zo dňa 22.2.2012, zatiaľ čo predmetné články zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 obsahujú len označenie nehnuteľností „ako parc. č.“. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012, nachádzajúcej sa v spise č. V 40994/2021, ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 tiež vyplýva, že obe odkazujú v čl. II bode 2.1 na prílohu č. 1 (situačný plán), ktorá má znázorňovať rozsah vecného bremena. Znázornenie vecného bremena na tomto situačnom pláne však nezodpovedá znázorneniu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 155/2021, ktorý síce bol predložený k návrhu na vklad zo dňa 13.12.2021, avšak žiadna z uvedených dvoch „verzií“ zmluvy o zriadení vecného bremena neoznačovala tento geometrický plán č. 155/2021 ako integrálnu súčasť zmluvy o zriadení vecného bremena, ani na neho nijakým spôsobom neodkazovala. Preskúmaním uvedených nezrovnalostí v rámci dvoch, na prvý pohľad totožných zmlúv o zriadení vecného bremena, s totožným dátumom podpisu a tiež berúc do úvahy neodstránené nedostatky v rámci katastrálneho konania v roku 2012 opísané vyššie, môže vzniknúť obava, že v pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena (nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012) bola s najväčšou pravdepodobnosťou fyzicky vymenená strana č. 2 obsahujúca články I. až III. za účelom dosiahnutia zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Uvedenému predpokladu nasvedčuje aj skutočnosť, že zatiaľ čo v katastrálnom konaní v roku 2012 podpisovali a podávali návrh na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností žalobca a spoločnosť LIB BROKER s.r.o. spoločne, v roku 2021 tento návrh podpísala a podala už len spoločnosť LIB BROKER s.r.o. Žalobca ako povinný z vecného bremena sa o takomto návrhu dozvedel až z rozhodnutia č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021 o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalobca pritom nebol žiadnym spôsobom upovedomený o začatí katastrálneho konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, ani toto konanie neinicioval. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad je tak orgán katastra viazaný jednou zo základných zásad správneho konania, a to zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 SP. Zistenie skutočného stavu veci je dôležité pre vydanie zákonného a riadne odôvodneného rozhodnutia. V súvislosti so zisťovaním podkladov pre rozhodnutie o návrhu na vklad je povinnosťou orgánu katastra vo vkladovom konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Okresný úrad je tiež pri rozhodovaní o vklade povinný prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.). Takouto skutočnosťou, resp. podkladom na rozhodnutie sú tiež skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Z obsahu spisového materiálu v spojení so skutočnosťami uvedenými v podanom podnete je zrejmé, že orgánu verejnej správy muselo byť z vlastnej úradnej činnosti známe, že už v minulosti rozhodoval o návrhu na vklad vecného bremena na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena, kedy po nedoplnení návrhu na vklad v zmysle rozhodnutia o prerušení vkladového konania č. V-1802/2012 toto vkladové konanie zastavil. Okresný úrad by musel vziať pri svojom rozhodovaní do úvahy, že sám vyzýval vtedajších navrhovateľov na odstránenie nedostatkov návrhu tak, aby bol v zmluve o zriadení vecného bremena odkaz na príslušný geometrický plán, z ktorého bude dostatočne zrejmý a určitý rozsah vecného bremena a musel by tak dospieť k odlišnému právnemu záveru, čo sa nestalo. 6. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, prvostupňovým rozhodnutím č. Upo 21/22-BPR zo dňa 20.7.2022 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. Pd 35/22/1105-4 zo dňa 17.5.2022. Podľa názoru okresného úradu zmluva o zriadení vecného bremena (predložená v konaní č. V 40994/2021) v čl. II bodu 2.1 upravuje určenie rozsahu vecného bremena: „Na základe tejto Zmluvy povinný z vecného bremena zriaďuje vecné bremeno v prospech oprávneného z vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena ako vlastníka Parcely 2 a akéhokoľvek/akýchkoľvek budúceho(ich) vlastníka(ov) Parcely 2 strpieť právo vstupu, prechodu alebo prejazdu pešo alebo osobnými alebo nákladnými autami cez Parcelu 2 v prospech oprávneného ako vlastníka Parcely 1 a v prospech akéhokoľvek/akýchkoľvek budúceho(ich) vlastníka(ov) Parcely 1, pričom oprávnený môže práva vyplývajúce z vecného bremena realizovať v rozsahu znázornenom na situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy.” Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia OZ). Podľa § 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 416/2009 Z.z. je geometrický plán aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. ako navrhovateľ

v súlade s § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. k právnemu úkonu predložila k návrhu na vklad aj geometrický plán ako technický podklad právneho úkonu s určením rozsahu vecného bremena. Katastrálny odbor pri rozhodovaní o návrhu bral do úvahy skutočnosť, že rozsah vecného bremena vymedzený geometrickým plánom nie je nad rámec rozsahu vecného bremena dohodnutého v zmluve o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 25.1.2012. K argumentácii prokurátora v proteste, že nakoľko geometrický plán č. 155/2021 nie je v žiadnej časti zmluvy o zriadení vecného bremena označený ako jej príloha a zároveň zmluva o zriadení vecného bremena neuvádza ani číslo úradného overenia geometrického plánu č. 155/2021, preto nemôže tvoriť jej integrálnu súčasť, ani byť podkladom pre vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, okresný úrad uviedol nasledovné: - prokurátor vznik vecného bremena zmluvou, jeho obsah ani vôľu zmluvných strán v rozsahu situačného plánu nespochybňuje, - nestotožnil sa s konštrukciou prokurátora spočívajúcou v tom, že neexistencia označenia geometrického plánu v zmluve ako prílohy, resp. neuvedenie čísla jeho overenia a tým nespôsobilosťou geometrického plánu byť podkladom pre vklad práva do katastra nehnuteľností. Uvedená zovšeobecňujúca právna konštrukcia by de facto vždy bránila nadobudnutiu práva vkladom do katastra nehnuteľností v prospech oprávneného z vecného bremena, a tým by došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov jednej zo zmluvných strán, ktoré sú predmetom ochrany (pôsobnosť prokuratúry - § 3 ods. 1), - s uvedenou konštrukciou by sa stotožnil jedine v prípade dokázania tvrdenia prokurátorom, že rozsah vecného bremena v znázornenom situačnom pláne nezodpovedá rozsahu vecného bremena vyznačenom v geometrickom pláne. 7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.1.2023 zamietol odvolanie žalobcu a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislave, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, č. Upo 21/22-BPR zo dňa 20.7.2022. Žalovaný citoval vyjadrenie spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., doručené prvostupňovému orgánu dňa 9.6.2022, v ktorom bolo uvedené, že na jeseň roku 2021 oslovili spoločnosť LIB BROKER s.r.o. s ponukou na odkúpenie nehnuteľnosti – pozemku s parcelným č. XXXX/XX v Petržalke, ktorá potvrdila, že ešte v roku 2012 mala so spoločnosťou BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o. (žalobca) uzatvorenú zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez ich pozemok. Nakoľko spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., nepostačovala predložená podpísaná zmluva o zriadení vecného bremena, trvala na riadnom zápise vecného bremena v katastri nehnuteľností. Po zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností následne predmetný pozemok spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., odkúpila. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odvolaniam žalobcu a prokurátora nie je možné vyhovieť, pretože od povolenia vkladu vecného bremena v prospech spoločnosti LIB BROKER s.r.o. dňa 15.12.2021 došlo k ďalšiemu povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. Žalovaný zároveň uviedol, že sa stotožnil s dôvodmi odvolania žalobcu aj prokurátora, nakoľko v nich prezentované konštatovania podľa jeho názoru majú oporu v ustanoveniach zákona č. 162/1995 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými spoločnosťou LIB BROKER s.r.o., či už vo vyjadrení k podanému protestu prokurátora alebo vo vyjadreniach k obom podaným odvolaniam proti prvostupňovému rozhodnutiu. Medzi pôvodným konaním o návrhu na vklad, v rámci ktorého bolo zriadené vecné bremeno in rem na ťarchu parcely registra C- KN č. XXXX/XX, evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A., vo vlastníctve žalobcu, ktoré vzniklo na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021 o povolení vkladu vecného bremena, bol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku – parcele registra C-KN č. XXXX/XX, evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A. v prospech spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., titulom kúpnej zmluvy č. V 42214/21 zo dňa 23.12.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k následnému právnemu úkonu (uzatvoreniu kúpnej zmluvy), ktorého predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku - parcele registra C-KN č. XXXX/XX, na ktorú sa viaže oprávnenie z vecného bremena, možno hovoriť o tom, že nadobúdateľ v dobrej viere nadobudol nehnuteľnosť, ktorá bola zároveň oprávnenou nehnuteľnosťou z vecného bremena zriadeného in rem. Práve kvôli tejto skutočnosti už nie je možné vyhovieť protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, nakoľko by boli dotknuté práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere, že vecné bremeno je platne zriadené. Tým, že došlo k zmene vlastníckeho práva k

dotknutej nehnuteľnosti, došlo vlastne ku skutočnosti, že nie je možné protestom prokurátora napadnúť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021, ktoré však naozaj bolo vydané v rozpore so zákonom. Na druhej strane však žalovaný uviedol, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností sa dôsledne neriadil ustanovením § 31 ods. 1 a nasl. v spojení s § 67 zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko geometrický plán je podkladom právneho úkonu a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 461/2009 Z.z.), je geometrický plán grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že situačný nákres nemôže byť podkladom právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, uvedenými v rozhodnutí o prerušení konania o návrhu na vklad vecného bremena v konaní č. V 1802/2012 zo dňa 22.2.2012, v ktorom Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vyslovene uviedol, že „v zmluve v článku II bod 2.1 je potrebné vypustiť dohodnutý rozsah vecného bremena, t.j. v rozsahu znázornenom v situačnom pláne a nahradiť toto ustanovenie zmluvy ustanovením „v rozsahu znázornenom v príslušnom geometrickom pláne“. Správny orgán je v rámci napadnutia zákonnosti rozhodnutia alebo nesprávnosti úradného postupu povinný sa príslušnou argumentáciou prokurátora zaoberať a nie mu prikazovať niečo dokazovať. Povinnosťou správneho orgánu v rámci konania o návrhu na vklad bolo objektívne zistiť materiálnu pravdu (čo sa však nestalo), pretože ak by naozaj postupoval v súlade so Správnym poriadkom, ktorý sa subsidiárne na konanie o návrhu na vklad vzťahuje, nepovolil by vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na podklade situačného plánu. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil aj s dôvodom uvedeným v podanom odvolaní ohľadom nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie jeho odôvodnenia. Odvolací orgán by z uvedeného dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, avšak vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania by bol uvedený počin iba stratou času, nakoľko v konečnom dôsledku by protestu prokurátora vzhľadom na existenciu následného právneho úkonu, nebolo možné vyhovieť. Vyhovením protestu prokurátora by bolo neprimerane zasiahnuté do dobromyseľne nadobudnutých práv spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., ako nového vlastníka. Táto spoločnosť nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti v dobrej viere v tom, že je nehnuteľnosťou oprávnenou z vecného bremena, hoci vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností bol povolený v rozpore so zákonom na základe absolútne neplatného právneho úkonu, keďže podkladom vzniku vecného bremena a jeho zápisu do katastra nehnuteľností nemôže byť situačný nákres, ktorý v uvedenom prípade ani nebol v súlade s geometrickým plánom, vyhotoveným takmer 10 rokov po uzatvorení zmluvy. Žalovaný na margo veci podotkol, že v návrhu na vklad bolo naozaj číslo úradného overenia geometrického plánu uvedené, avšak návrh na vklad musí byť s predloženou zmluvou v súlade, čo sa nestalo. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 predložená v konaní o návrhu na vklad neobsahovala ani zmienku o tom, v akom rozsahu sa vecné bremeno zriaďuje. Na druhej strane je to logické, nakoľko geometrický plán bol vyhotovený takmer 10 rokov po uzatvorení zmluvy a nebol teda jej technickým podkladom. Zákon č. 162/1995 Z.z. ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/5/2020 zo dňa 24.2.2022). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že okrem toho, že absentuje vôľa druhého účastníka právneho úkonu smerujúca k povoleniu vkladu vlastníckeho práva, predmetný právny úkon trpel takými vadami (neurčitosť právneho úkonu, resp. nemožnosť zriadiť vecné bremeno v neurčitom rozsahu na základe listiny, ktorá nemôže byť podkladom právneho úkonu), ktoré spôsobovali

jeho neplatnosť, a preto mal byť návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností v konaní č. V 40994/2021 v súlade s § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietnutý. Žalovaný uzavrel, že ak niekto nadobudne dobromyseľne hľadiac na zápis v katastri nehnuteľností zmluvne nehnuteľnosť s vecným bremenom, hoci na základe absolútne neplatného právneho úkonu, resp. na základe nezákonného rozhodnutia, nemožno protestom prokurátora alebo prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastri nehnuteľností toto vecné bremeno z operátu katastra nehnuteľností vymazať. V uvedenom prípade ide o klasický vecnoprávny spor, ktorý môže rozhodnúť jedine súd a nie orgán katastra. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností podľa žalovaného nepostupovali v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z., neúplne zistili skutkový stav veci, avšak na základe následného právneho úkonu (povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dňa 23.12.2021 v prospech PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o.) nebolo možné protestu prokurátora vyhovieť. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.1.2023, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. Upo 21/22-BPR zo dňa 20.7.2022 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, nesprávne právne posúdenie veci a rozpor s administratívnymi spismi. 9. Žalobca namietal, že žalovaný sa na jednej strane plne stotožňuje s dôvodmi odvolania žalobcu aj prokurátora proti prvostupňovému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, považuje zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatnú a postup správnych orgánov pri vklade za nezákonný, a na druhej strane považuje rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora za vecne správne a zákonné, čo sa navzájom vylučuje a viaceré časti rozhodnutia žalovaného si protirečia. 10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností bol povolený na základe absolútne neplatného právneho úkonu, keďže podkladom vzniku vecného bremena nemôže byť situačný nákres, ktorý navyše nebol ani v súlade s geometrickým plánom, vyhotoveným takmer 10 rokov po uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nemá absolútne žiadne právne účinky. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd alebo iný štátny orgán musí na ňu prihliadať aj bez návrhu. Tvrdenie žalovaného, že ak došlo k právnemu úkonu nasledujúcemu po absolútne neplatnom právnom úkone, nie je možné zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na základe absolútne neplatného právneho úkonu, je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 796/2016). 11. Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá sa nachádza v administratívnom spise č. V 40994/2021 je podľa názoru žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom, pretože: - odporuje zákonu – čl. II bod 2.1 nespĺňa požiadavku určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena, ktorú vyžaduje § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Ak sa vecné bremeno zriaďované in rem má na základe prejavu vôle účastníkov právneho úkonu týkať nie celej nehnuteľnosti, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena. Je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2009). Predmetná zmluva o zriadení vecného bremena odkazujúca na situačný plán odporuje § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., - obchádza zákon – geometrický plán č. 155/2021 nie je v žiadnej časti zmluvy o zriadení vecného bremena označený ako jej príloha a zároveň zmluva neuvádza ani číslo úradného overenia geometrického plánu, preto nemôže tvoriť jej integrálnu súčasť. Rozsah vecného bremena znázornený v situačnom pláne (príloha k zmluve o zriadení vecného bremena) nezodpovedá rozsahu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 155/2021, nakoľko hranice vecného bremena sú znázornené odlišnými spôsobmi v oboch dokumentoch. Okresný úrad Bratislava počas konania o návrhu na vklad nereflektoval na túto skutočnosť, že vecné bremeno zakreslené v geometrickom pláne by predstavovalo modifikáciu dohody zmluvných strán o rozsahu vecného bremena, nakoľko zmluva o zriadení vecného bremena pri rozsahu vecného bremena explicitne odkazuje na situačný plán. Žalobca pritom neuzatvoril žiaden dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena so spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. ani žiadnu

novú zmluvu o zriadení vecného bremena v rozsahu podľa geometrického pánu č. 155/2021; jediná platná dohoda o rozsahu vecného bremena je dohoda obsiahnutá v situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 (okrem toho, geometrický plán č. 155/2021 nemôže tvoriť prílohu zmluvy uzavretej v roku 2012, nemôže tvoriť jej integrálnu súčasť a ani tvoriť podklad pre vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností), - prieči sa dobrým mravom – preskúmaním nezrovnalostí v rámci dvoch, na prvý pohľad totožných zmlúv o zriadení vecného bremena s totožným dátumom podpisu a tiež berúc do úvahy neodstránené nedostatky v rámci katastrálneho konania v roku 2012 opísané vyššie, dospel žalobca k záveru, že v pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 bola sa najväčšou pravdepodobnosťou fyzicky vymenená strana č. 2 obsahujúca čl. I. až III. za účelom dosiahnutia zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čo sa nepochybne prieči dobrým mravom (v krajnom prípade by mohlo ísť o trestný čin). Žalobca predpokladá, že spoločnosť LIB BROKER s.r.o. mala záujem dosiahnuť zápis vecného bremena tak, aby o ňom žalobca nebol upovedomený pred tým, ako už boli následky zápisu vecného bremena nezvratné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemohol vzniknúť následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo spoločnosti LIB BROKER s.r.o. na spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, a rozhodnutie žalovaného preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalobca tiež namietal rozpor rozhodnutia s obsahom administratívnych spisov. Žalovaný na jednej strane dospel k záveru o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva vrátane práva z vecného bremena spoločnosťou PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., avšak v rozhodnutí citoval vyjadrenie spoločnosti LIB BROKER s.r.o. a PREŠOVSKÁ 1st, že spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., trvala na tom, že pozemok od spoločnosti LIB BROKER s.r.o. odkúpi až vtedy, keď bude vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností; nepostačovalo jej teda, že vecné bremeno vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný nesprávne vyhodnotil nadobudnutie nehnuteľnosti spoločnosťou PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., v dobrej viere a jeho konštatovanie nemá oporu v administratívnom spise. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a poukázal na skutočnosť, že sa nestotožňuje s dôvodmi spoločnosti LIB BROKER s.r.o. uvedenými vo vyjadrení k protestu prokurátora. Vzhľadom na to, že došlo k následnému prevodu vlastníckeho práva (a aj práva vyplývajúceho z vecného bremena) na základe kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami LIB BROKER s.r.o. a PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., nadobúdateľ nadobudol nehnuteľnosť aj práva s ňou spojené v dobrej viere. Žalovaný zopakoval, že protestom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. V 40994/2021 zo dňa 15.12.2021 bolo vydané v rozpore so zákonom. 14. Žalovaný trval na tom, že v katastrálnom konaní nemôže rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 15. Ďalší účastník 2 (spoločnosť LIB BROKER s.r.o.) v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdí, že žalobca popiera dohodu o vecnom bremene, ktorá sa datuje ešte od roku 2007. Spoločnosť EMMA SLOVAKIA, s.r.o., IČO 36 333 034, ako bývalý vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX a žalobca dňa 3.1.2007 uzavreli zmluvu o budúcom zriadení vecného bremena, v ktorej žalobca jednoznačne deklaroval zriadenie vecného bremena v prospech spoločnosti EMMA SLOVAKIA, s.r.o., resp. aktuálneho vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX. Následne dňa 25.1.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. (ako aktuálnym vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX) a žalobcom, ktorou sa naplnila zmluva o budúcom zriadení vecného bremena z roku 2007. 16. Zmluva o zriadení vecného bremena bola následne podaná na príslušnú správu katastra na zavkladovanie. Pravdou je, že správa katastra konanie najprv prerušila a vyzvala spoločnosť LIB BROKER s.r.o. a žalobcu na doloženie potrebných dokumentov a nakoľko v stanovenej lehote sa tak nestalo, správa katastra vkladové konanie zastavila. Bola to chyba a nedôslednosť, avšak v tom čase spoločnosť LIB BROKER s.r.o. riešila množstvo iných projektov a nevenovala tejto veci potrebnú

pozornosť. Na strane druhej bola spoločnosť LIB BROKER s.r.o. presvedčená, že má so žalobcom podpísanú zmluvu o zriadení vecného bremena. Na jeseň roku 2021 ďalšieho účastníka 2 oslovila spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., s ponukou na kúpu pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorá však trvala na tom, že predmetný pozemok odkúpi až potom, ako bude vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností; nepostačovalo jej, že vecné bremeno vyplýva z podpísanej zmluvy o zriadení vecného bremena. 17. Po preštudovaní rozhodnutia správy katastra z roku 2012 (ktorým bolo konanie prerušené) spoločnosť LIB BROKER s.r.o. zistila, že v archíve sa nachádza zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá obsahuje vytýkané nedostatky, a to označenie pozemkov ako parcely registra „C“ KN. Následne zabezpečila vyhotovenie geometrického plánu č. 155/2021 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXXX/XX, ktoré je v súlade s rozsahom vecného bremena znázorneným v situačnom pláne, ktorý tvorí a tvoril prílohu č. 1 zmluvy o zriadení vecného bremena. Preto dňa 13.12.2021 spoločnosť LIB BROKER s.r.o. podala na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, návrh na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, doložila potrebné dokumenty a Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, dňa 15.12.2021 rozhodnutím č. V 40994/2021 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Následne pozemok parc. č. XXXX/XX odpredala podľa dohody spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. 18. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. má za to, že tvrdenie žalobcu neobstojí a situačný plán, ktorý tvorí a tvoril prílohu č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena, jednoznačne určuje rozsah zriadeného vecného bremena. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, na akú časť pozemku parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu možno vstúpiť, resp. prechádzať alebo prejsť. Samotná zmluva o zriadení vecného bremena nemusí obsahovať odkaz na geometrický plán a nemusí byť jej súčasťou, ako tvrdí žalobca, ale návrh na vklad musí obsahovať číslo úradného overenia geometrického plánu, čo návrh na vklad zo dňa 13.12.2021 obsahuje. Rozsah vecného bremena podľa situačného plánu je totožný s rozsahom vecného bremena podľa geometrického plánu č. 155/2021. 19. Ďalší účastník 3 (Okresná prokuratúra Bratislava V) zotrval na jeho právnom názore prezentovanom v proteste prokurátora č. Pd 35/22/1105-4 zo dňa 17.5.2022 a tiež v podanom odvolaní č. Pd 35/22/1105-10. 20. Ďalší účastník 4 (spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o.) zotrvala na svojich vyjadreniach zo dňa 8.6.2022 k protestu prokurátora, vyjadrení zo dňa 30.8.2022 k odvolaniu žalobcu a na vyjadrení zo dňa 12.9.2022 k odvolaniu Okresnej prokuratúry Bratislava V. Zároveň uviedol, že už nie je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. A., zapísaného na LV č. XXXX pre toto katastrálne územie. Predmetný pozemok odpredal spoločnosti K&K Real Estate VIII s.r.o. a vklad kúpnej zmluvy bol Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, povolený dňa 31.3.2023 pod č. V 6695/2023. 21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ani k vyjadreniam ďalších účastníkov 2-4 písomne nevyjadril. Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniam ďalších účastníkov 2-4 a ďalší účastníci 2-4 sa nevyjadrili k vyjadreniu žalovaného. Ďalší účastník 1 sa v predmetnej právnej veci písomne nevyjadroval. V. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.) prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 23. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 24. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku

(ďalej len "nadriadený orgán") a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie. 25. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z.z. ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 26. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení. 27. Podľa § 24 ods. 11 zákona č. 153/2001 Z.z. proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak. 28. Podľa § 24 ods. 13 zákona č. 153/2001 Z.z. na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z.z. ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu (ods. 1). V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (ods. 5). 31. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 32. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 33. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Ak ide o strategickú investíciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom bez ohľadu na prebiehajúce konania o pozemkových úpravách, a to na žiadosť investora, ktorému bolo vydané osvedčenie o strategickej investícii podľa osobitného predpisu, ktorej prílohou je toto osvedčenie. 34. Podľa § 67 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj okresným úradom. 35. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o spôsobe evidencie katastrálnych území a nehnuteľností (písm. a/), obsahu katastra, t.j. o podrobnom členení katastrálneho operátu, o vyhotovovaní duplikátov katastrálneho operátu alebo jeho častí, o druhoch pozemkov a charakteristike ochrany a o využívaní nehnuteľností (písm. b/), postupe pri zápise práv k nehnuteľnostiam vrátane overovania spôsobilosti rozhodovať o návrhu na

vklad (písm. c/), aktualizácii katastrálneho operátu, správe pozemkových kníh a železničnej knihy, súčinnosti vlastníkov a iných oprávnených osôb, obcí a štátnych orgánov (písm. d/), katastrálnom konaní (písm. e/), geodetických a kartografických prácach pre kataster, t.j. o geodetických činnostiach pri vedení katastra, o vyhotovovaní a overovaní geometrických plánov, o presnosti meračských prác a o určovaní kvalifikačných predpokladov na vyhotovovanie a overovanie geometrických plánov (písm. f/), vyhotovovaní potvrdených výpisov alebo kópií a identifikácií parciel (verejných listín), vyhotovovaní odpisov a kópií z katastrálneho operátu, ktoré nie sú verejnými listinami, ako aj poskytovaní iných údajov (písm. g/), katastrálnej inšpekcii (písm. h/), vedení, postupe, spôsobe a uskutočňovaní elektronickej formy katastra nehnuteľností a povinností z nich vyplývajúcich (písm. i/), organizácii práce a o úschove spisov a manipulácii s nimi na úseku katastra (písm. j/). 36. Podľa § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. 37. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 38. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 39. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. VI. Pojednávanie 40. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/95/2023 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/95/2023. 41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 20.11.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti ďalších účastníkov 1 až 4. Ďalší účastníci 1 až 4 boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil len ďalší účastník 3 (Okresná prokuratúra Bratislava V) ostatní svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. 42. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní dňa 20.11.2024 v zložení senátu: JUDr. Jeannette Hajdinová (predsedníčka senátu podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024), Mgr. Pavel Ištók (člen senátu podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024) a JUDr. Barbora Vrbová (zastupujúca členka senátu podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 z dôvodu neprítomnosti členky senátu 2S JUDr. Iny Šingliarovej). VII. Závery Správneho súdu v Bratislave 43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností.

44. Podstatou prokurátorského dozoru je dodržiavanie zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy. Z hľadiska sledovaného cieľa ide o obdobnú činnosť, aj keď budovanú na iných inštitucionálnych zásadách, ako je preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnymi súdmi. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy a v rámci inštančného postupu v administratívnom konaní môže byť jeho následkom zrušenie meritórneho rozhodnutia (§ 23 a § 24 zákona č. 153/2001 Z.z.). Podaním protestu prokurátora nevzniká právny vzťah medzi prokurátorom a účastníkmi administratívneho konania, pretože podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka konania, a to aj vtedy, ak účastník podal podnet na podanie protestu. 45. V predmetnej právnej veci žalovaný odôvodnil nevyhovenie protestu prokurátora zachovaním dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. A., na ktorý sa viaže oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem, u spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. Zároveň však žalovaný v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe opakuje, že súhlasí s protestom prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. V 40994/2021, rozhodnutie č. V 40994/2021 považuje za vydané v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z.z. a právny úkon, ktorý bol podkladom rozhodnutia č. V 40994/2021 (zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012), považuje za absolútne neplatný. 46. Žalobca ako prvú vzniesol procesnú námietku nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorú správny súd považuje za dôvodnú. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný na jednej strane poukazuje na nezákonnosť rozhodnutia č. V 40994/2021, proti ktorému protest prokurátora smeruje, na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol podkladom rozhodnutia, proti ktorému protest smeruje, a vyjadruje súhlas s protestom prokurátora; na druhej strane žalovaný uvádza, že protestu nie je možné vyhovieť, pretože je potrebné chrániť dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo k pozemku spoločnosťou PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. Podľa názoru správneho súdu takéto protichodné tvrdenia žalovaného uvedené v jednom rozhodnutí spôsobujú jeho zmätočnosť a nezrozumiteľnosť a sťažujú preskúmanie dôvodov, ktoré ho viedli k výroku o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (prípadne možnosť preskúmania priamo vylučujú). Ide totiž o logicky a vnútorne si odporujúce tvrdenia, kedy výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením. Už samotný tento aspekt je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 47. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj ustanovenia § 24 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. Ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a napadnuté rozhodnutie zruší (ods. 7). Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný súhlasí s protestom prokurátora a považuje ho za dôvodný, preto podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z.z. mal výrok jeho rozhodnutia smerovať k zmene prvostupňového rozhodnutia a k zrušeniu rozhodnutia č. V 40994/2021, čo sa nestalo. Na druhej strane, ak protest nie je dôvodný, výrok rozhodnutia znie, že protestu príslušný orgán verejnej správy nevyhovuje, resp. že odvolanie zamieta a prvostupňové rozhodnutia potvrdzuje (§ 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z., § 24 ods. 13 zákona č. 153/2001 Z.z. v spojení s § 59 ods. 2 SP), čo sa v tejto veci stalo, avšak odôvodnenie výroku nekorešponduje so samotným výrokom, čo predstavuje podstatnú vadu rozhodnutia spôsobujúcej jeho nezákonnosť pre nezrozumiteľnosť. 48. Ďalšou námietkou žalobcu je meritórna námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá podľa jeho názoru spočíva v nesprávnom vyhodnotení dobromyseľnosti spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., ako nadobúdateľa pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. A., na ktorý sa viaže oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem. 49. Správny súd v súvislosti s otázkou ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere a podania protestu prokurátora porovnal právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku a v Správnom súdnom poriadku. V ustanovení § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zákon vyžadoval, aby prokurátor pri podaní protestu alebo pri podaní žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo protestu vyhovené, dbal na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Občiansky súdny poriadok bol od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho Správny súdny poriadok, ktorý je účinný doposiaľ. Správny súdny poriadok v ustanovení § 45 ods. 1 už dobromyseľne nadobudnuté práva nesubsumuje pod osobitnú ochranu pri podaní protestu alebo žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu. Rovnako tak ani zákon č. 153/2001 Z.z. nepreferuje pri podaní protestu prokurátora ochranu práv

nadobudnutých v dobrej viere pred zákonnosťou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto tento argument žalovaného, pre ktorý nevyhovel protestu prokurátora, neobstojí. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/283/2008 zo dňa 11.8.2009, v zmysle ktorého námietka účastníka na práva nadobudnuté v dobrej viere nemôže byť v právnom štáte dôvodom odstúpenia od zásady dodržiavania zákonnosti a jej ochrany, ktoré sú základným predpokladom právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy SR. 50. Dobromyseľnosť spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., pri nadobúdaní vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. A. je vyvrátená tvrdením tejto spoločnosti ako aj spoločnosti LIB BROKER s.r.o. (vlastníkom nehnuteľnosti pred spoločnosťou PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o.). Z vyjadrenia spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., doručeného prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 9.6.2022, vyplýva, že na jeseň roku 2021 spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., oslovila spoločnosť LIB BROKER s.r.o. s ponukou na odkúpenie nehnuteľnosti – pozemku s parcelným č. XXXX/XX v Petržalke. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. potvrdila, že ešte v roku 2012 bola so žalobcom uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez ich pozemok. Nakoľko spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., nepostačovala predložená podpísaná zmluva o zriadení vecného bremena, trvala na riadnom zápise vecného bremena v katastri nehnuteľností ako na podmienke odkúpenia pozemku. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. sama pripúšťa, že správa katastra konanie v roku 2012 najprv prerušila a vyzvala spoločnosť LIB BROKER s.r.o. a žalobcu na doloženie potrebných dokumentov a nakoľko v stanovenej lehote sa tak nestalo, správa katastra vkladové konanie zastavila. Bola to chyba a nedôslednosť, avšak v tom čase spoločnosť LIB BROKER s.r.o. riešila množstvo iných projektov a nevenovala tejto veci potrebnú pozornosť. Na strane druhej bola spoločnosť LIB BROKER s.r.o. presvedčená, že má so žalobcom podpísanú zmluvu o zriadení vecného bremena. Po preštudovaní rozhodnutia správy katastra z roku 2012 (ktorým bolo konanie prerušené) spoločnosť LIB BROKER s.r.o. zistila, že v archíve sa nachádza zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá obsahuje vytýkané nedostatky, a to označenie pozemkov ako parcely registra „C“ KN. Následne zabezpečila vyhotovenie geometrického plánu č. 155/2021 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXXX/XX. Preto dňa 13.12.2021 spoločnosť LIB BROKER s.r.o. podala na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, návrh na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, doložila potrebné dokumenty a Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, dňa 15.12.2021 rozhodnutím č. V 40994/2021 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Následne pozemok parc. č. XXXX/XX odpredala podľa dohody spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. Podľa názoru správneho súdu uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že spoločnosť PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., mala vedomosť o problematike vecného bremena, ktoré navyše v čase začatia rokovaní o kúpe pozemku so spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, a ako podmienku kúpy nehnuteľnosti si vymienila zavkladovanie vecného bremena. Na popud spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., začala spoločnosť LIB BROKER s.r.o. koncom roka 2021 odstraňovať vady zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012, ktoré jej vytýkala v roku 2012 Správa katastra, avšak bez súčinnosti so žalobcom ako druhou zmluvnou stranou. Je teda preukázaná vedomosť spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o. (resp. osôb konajúcich v jej mene) o vadách zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012, pre ktorú vecné bremeno nebolo v roku 2012 zavkladované, čím je vyvrátené dobromyseľné nadobudnutie práva vyplývajúceho z vecného bremena spolu s nehnuteľnosťou. 51. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti druhému zmluvnému subjektu nesvedčí určité právo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o túto situáciu v predmetnej právnej veci nejde. 52. Právo vyplývajúce z vecného bremena subjekt nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností v zmysle § 151o ods. 1 OZ, konštitutívnym aktom je tu vklad do katastra, nie samotná zmluva. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. mala vedomosť, že so zavkladovaním vecného bremena boli v minulosti problémy, vyhľadala si to v archíve ako sama tvrdí, a podľa požiadavky spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., pokračovala po viac ako deviatich rokoch od zastavenia katastrálneho konania V-1802/2012 v odstraňovaní vád z roku 2012 bez vedomia žalobcu ako druhej zmluvnej strany. Zo stanoviska spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., teda vyplýva, že ak by právo z vecného bremena nebolo zavkladované, nehnuteľnosť by od LIB BROKER s.r.o. nekúpila. Toto však nesvedčí o dobromyseľnosti

spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., vo vzťahu k vecnému bremenu, a teda dôvod, na ktorom žalovaný postavil nevyhovenie protestu prokurátora, nie je relevantný. 53. Správny súd zhodne s prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava V zastáva názor, že právny úkon, na základe ktorého okresný úrad povolil vklad vecného bremena rozhodnutím č. V 40994/2021, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ z nižšie uvedených dôvodov: 54. Z administratívnych spisov č. V 40994/2021 aj č. V-1802/2012 a porovnaním tam nachádzajúcich sa dokumentov vyplýva, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 v administratívnom spise č. V-1802/2012 nie je v celom rozsahu totožná so zmluvou o zriadení vecného bremena nachádzajúcou sa v administratívnom spise č. V 40994/2021: zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúca sa v spise č. V 40994/2021 obsahuje riadne označenie pozemkov parc. č. XXXX/XX E. F. XXXX/XX „ako parcely registra „C“ KN“ (čl. I bod 1.1, 1.2 zmluvy) tak, ako boli zmluvné strany vyzvané v rozhodnutí o prerušení konania č. V-1802/2012 zo dňa 22.2.2012, zatiaľ čo predmetné články zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 obsahujú len označenie nehnuteľností „ako parc. č.“. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúcej sa v spise č. V 40994/2021, ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 tiež vyplýva, že obe odkazujú v čl. II bode 2.1 na prílohu č. 1 (situačný plán), ktorá má znázorňovať rozsah vecného bremena. Znázornenie vecného bremena na tomto situačnom pláne však nezodpovedá znázorneniu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 155/2021 (ako nesprávne uvádza spoločnosť LIB BROKER s.r.o. vo svojom návrhu na vklad zo dňa 13.12.2021), ktorý síce bol predložený k návrhu na vklad zo dňa 13.12.2021, avšak žiadna z uvedených dvoch „verzií“ zmluvy o zriadení vecného bremena neoznačovala tento geometrický plán č. 155/2021 ako integrálnu súčasť zmluvy o zriadení vecného bremena ani ako dokument určujúci rozsah vecného bremena ako to vyžaduje § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. a § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (prípadne v roku 2012 podľa § 30 ods. 5 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.9.2013), ani na neho nijakým spôsobom neodkazovala. 55. Preskúmaním uvedených nezrovnalostí v rámci dvoch, na prvý pohľad totožných zmlúv o zriadení vecného bremena, s totožným dátumom podpisu a tiež berúc do úvahy neodstránené nedostatky v rámci katastrálneho konania v roku 2012, môže vzniknúť obava, tak ako uvádza prokurátor v podanom proteste, že v pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena (nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012) bola s najväčšou pravdepodobnosťou fyzicky vymenená strana č. 2 obsahujúca články I. až III. za účelom dosiahnutia zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Uvedenému predpokladu nasvedčuje aj skutočnosť, že zatiaľ čo v katastrálnom konaní v roku 2012 podpisovali a podávali návrh na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností žalobca a spoločnosť LIB BROKER s.r.o. spoločne, v roku 2021 tento návrh podpísala a podala už len spoločnosť LIB BROKER s.r.o. Je potrebné zohľadniť aj to, že žalobca so spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. neuzatvoril žiaden dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 ani žiadnu novú zmluvu o zriadení vecného bremena v rozsahu podľa geometrického pánu č. 155/2021, ktoré by boli vkladuschopnými listinami v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.; jediná dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou LIB BROKER s.r.o. o rozsahu vecného bremena je dohoda obsiahnutá v situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 a ktorý bol súčasťou konania č. V-1802/2012. Spoločnosť LIB BROKER s.r.o. odstraňovala vady zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 a dala vyhotoviť geometrický plán bez súčinnosti druhej zmluvnej strany – žalobcu – čím však došlo k porušeniu práva žalobcu ako druhej zmluvnej strany prejaviť jeho vôľu pri modifikovaní pôvodnej zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 a rozsahu vecného bremena pôvodne zachyteného v situačnom pláne (o to viac, keď Správa katastra v roku 2012 konanie o vklade zastavila a viac ako deväť rokov následne sa vady zmluvy medzi zmluvnými stranami neriešili). 56. Okrem uvedeného, žalobca nebol oboznámený o začatí konania o vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností. Zákon č. 162/1995 Z.z. síce v ustanoveniach § 22 a nasl. upravujúcich katastrálne konanie výslovne neurčuje, že návrh na začatie konania sa zasiela zmluvným stranám, avšak ustanovenie § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. odkazuje na použitie ustanovení Správneho poriadku (ak zákon č. 162/1995 Z.z. alebo iný zákon neustanovuje inak). Zákon č. 162/1995 Z.z. neustanovuje inak – teda expressis verbis neustanovuje, že sa účastníkom právneho úkonu neoznamuje začatie konania – preto je potrebné v zmysle § 22 ods. 5 tohto zákona aplikovať § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že nie je vylúčené podanie návrhu na vklad do katastra

nehnuteľností aj len jednou zmluvnou stranou, avšak v takej situácii by o to viac mal orgán verejnej správy oznámiť druhej zmluvnej strane začatie konania o vklade podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s § 18 ods. 3 SP. 57. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 a predložená v konaní č. V 40994/2021 obchádza zákon č. 162/1995 Z.z. aj vyhlášku č. 461/2009 Z.z. Geometrický plán č. 155/2021, ktorý spoločnosť LIB BROKER s.r.o. pripojila v decembri 2021 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012, nie je v žiadnej časti zmluvy o zriadení vecného bremena označený ako jej príloha, ani v jednom ustanovení naň neodkazuje a ani neobsahuje číslo úradného overenia geometrického plánu, preto nemôže tvoriť jej integrálnu súčasť. Rozsah vecného bremena znázornený v situačnom pláne (príloha k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 predložený v katastrálnom konaní č. V-1802/2012) nezodpovedá rozsahu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 155/2021 predloženého v katastrálnom konaní č. V 40994/2021, nakoľko hranice vecného bremena sú znázornené odlišnými spôsobmi v oboch dokumentoch. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, počas konania o návrhu na vklad nereflektoval na to, že vecné bremeno zakreslené v geometrickom pláne by predstavovalo modifikáciu pôvodnej dohody zmluvných strán o rozsahu vecného bremena, nakoľko zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 pri rozsahu vecného bremena explicitne odkazuje na situačný plán a nie na geometrický plán ako bolo uvedené vyššie, pričom tento rozpor neskúmal podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a neodstraňoval ho v súčinnosti so zmluvnými stranami. Je potrebné zohľadniť aj to, že žalobca so spoločnosťou LIB BROKER neuzatvoril žiaden dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 ani žiadnu novú zmluvu o zriadení vecného bremena v rozsahu podľa geometrického pánu č. 155/2021; jediná platná dohoda o rozsahu vecného bremena je dohoda obsiahnutá v situačnom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012. Situačný plán však nemôže byť podkladom pre určenie rozsahu vecného bremena, pretože to odporuje ustanoveniam § 67 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z.z (v roku 2012 podľa § 30 ods. 5 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.9.2013). Potom sa javí ako logický záver prokurátora o tom, že v pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena nachádzajúcej sa v spise č. V-1802/2012 bola s najväčšou pravdepodobnosťou vymenená strana č. 2 obsahujúca čl. I. až III. za účelom dosiahnutia zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené aspekty spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012 – podľa § 39 OZ. Okresný úrad v konaní č. V 40994/2021 nepostupoval dôsledne podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., keď napriek existencii absolútne neplatného právneho úkonu zavkladoval vecné bremeno vyplývajúce z tohto úkonu. 58. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, ako keby nebol uzavretý. Súd a aj orgán verejnej správy podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu z úradnej povinnosti aj bez návrhu niektorého z účastníkov právneho úkonu. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995 zo dňa 1.7.1998). Inými slovami, absolútne neplatná zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.1.2012, ktorú predložila spoločnosť LIB BROKER s.r.o. v konaní č. V 40994/2021, nemohla vyvolať účinky vzniku oprávnenia z vecného bremena, a to od samotného počiatku. Preto aj prevod vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ nespôsobil vznik oprávnenia z vecného bremena pri spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., ani pri spoločnosti K&K Real Estate VIII s.r.o. (ktorá kúpila predmetný pozemok od spoločnosti PREŠOVSKÁ 1st, s.r.o., a vklad bol povolený dňa 31.3.2023 pod č. V 6695/2023), a ani pri žiadnom ďalšom nástupcovi spoločnosti K&K Real Estate VIII s.r.o., ktorému by spoločnosť K&K Real Estate VIII s.r.o. pozemok predala (v zmysle doktríny plodov z otráveného stromu). Platí tu totiž zásada uvedená už v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva od počiatku (ex tunc), na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, ako by nebol vôbec urobený, a nič na tom nezmení ani vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Záver žalovaného o tom, že je potrebné chrániť právo vzniknuté z absolútne neplatného právneho úkonu, je preto v rozpore s § 39 OZ aj stabilizovanou judikatúrou súdov a spôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci.

59. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verenej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú postihnuté aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť medzi výrokom a odôvodnením, čo spôsobuje ich nezákonnosť a dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP s vrátením veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 60. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní orgán sa bude verejnej správy nanovo zaoberať protestom prokurátora proti rozhodnutiu č. V 40994/2021 a dôvodmi v ňom uvedenými, bude vychádzať z právneho názoru správneho súdu, ktorý je obsiahnutý v tomto rozsudku, a o podanom proteste rozhodne v intenciách ustanovení zákona č. 165/1995 Z.z. a č. 153/2001 Z.z. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní, tak aby bolo preskúmateľné. 61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 62. O náhrade trov ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože im v konaní neuložil takú povinnosť, pre ktorú by im vznikli trovy. 63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).

(§ 139

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).