Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/67/2024 1024200225 20. 12. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1024200225.2
Uznesenie 4 5S/67/2024 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. D. XXX, XXX XX A., E. F., G. H., zastúpený OneLaw Corp s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Letná 322/38, 048 01 Rožňava, IČO: 53 532 350, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA2-2024/007087-003 zo dňa 22. 02. 2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 4 5S/67/2024 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13. 05. 2024 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave, ktorá bola postúpená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd “) dňa 31. 05. 2024 (ďalej len „žaloba“), sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2024/007087-003 zo dňa 22. 02. 2024 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia Oddelenia cudzineckej Polície Policajného zboru Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. k. PPZ-HCP-BA9-5310-003/2023PC-SINT zo dňa 12. 07. 2023, ktorým prvostupňový orgán podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušil prechodný pobyt žalobcovi ako štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie G. žijúceho v zahraničí. 2. Súčasťou žaloby bol v jej záverečnej časti aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (ďalej len „návrh“). Návrh žalobca odôvodnil tým, že výkon napadnutého rozhodnutia by mal vzhľadom na popísané dôvody v samotnej žalobe mimoriadne nepriaznivé následky na jeho rodinný a súkromný život a tak isto aj na rodinný život jeho maloletých detí a manželky. Podľa tvrdení žalobcu uvedených v texte žaloby sú jeho manželka a deti v celom rozsahu odkázaní na žalobcu. Ak by žalobca mal bezodkladne opustiť územie Slovenskej republiky, manželka, ktorá je inak zamestnaná, by sa dostala spolu so svojimi dvomi deťmi do nepriaznivej sociálnej a finančnej situácie a na hranicu sociálnej núdze. Manželka by sa podľa žalobcu nemohla z dôvodu útleho veku oboch synov zaradiť do pracovného pomeru, z ktorého by jej plynul príjem postačujúci na úhradu nevyhnutných životných potrieb, pričom rodinný prídavok a rodičovský príspevok by boli ako zdroj príjmov nedostatočné. Taktiež
žalobca poukázal na nepriaznivé majetkové a psychické následky u detí v prípade jeho odlúčenia od rodiny. Žalobca preto navrhoval, aby súd uznesením priznal žalobe odkladný účinok. 3. K návrhu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.11.2024 (ďalej len „vyjadrenie“). Administratívny spis v listinnej podobe žalovaný doručil správnemu súdu dňa 26.11.2024. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, ktoré uviedol žalobca. Podľa žalovaného nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa na jej území zdržiavali osoby, ktoré opakovane páchajú trestnú činnosť. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca sa ako príslušník tretej krajiny, na ktorého sa nevzťahuje vízová povinnosť, môže zdržiavať na území Slovenskej republiky v rozhodnom období, ktoré nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180 dňového obdobia. Týmto spôsobom bude podľa žalovaného zabezpečený aj možný kontakt s rodinnými príslušníkmi, ktorí sú podľa žalobcu na neho odkázaní. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020, bod 18). 8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) . 9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34). 10. Správny súd so zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach o hrozbe závažných dopadov na jeho súkromný a rodinný život, hlavne na život jeho maloletých detí a manželky. 11. K tvrdeniam žalobcu o nastolení nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie a hrozby sociálnej núdze u žalobcovej manželky a jeho detí správny súd zaujal stanovisko, že žalobca neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti a ani na ne nadväzujúce dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť jednak aktuálnu majetkovú situáciu jeho rodiny a tiež predpokladané závažné zhoršenie takejto majetkovej situácie, ktorá by odôvodnene mohla nastať v prípade žalobcovho návratu do Srbskej republiky a opustenia vlastnej rodiny. Správnemu súdu neboli prezentované majetkové pomery žalobcu a jeho manželky, ich spoločné príjmy a výdavky v kontexte zabezpečenia nevyhnutných životných potrieb, aby sa bolo možné vyhnúť žalobcom uvádzanej sociálnej núdzi. 12. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o ohrození harmonického vývoja jeho detí v psychickej a fyzickej oblasti správny súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvádza, že styk s rodinou a jeho maloletými deťmi nebol rozhodnutím žalovaného znemožnený, príp. zakázaný. Žalobca aj po nadobudnutí účinkov napadnutého rozhodnutia môže v obmedzenej miere ako štátny príslušník tretej krajiny vstupovať na územie Slovenskej republiky podľa podmienok uvedených v príslušných právnych predpisoch. Žalobca v tejto súvislosti nijak neprezentoval, že jeho aktuálna rodinná situácia nevyhnutne vyžaduje jeho každodennú prítomnosť pri rodine a ani neuviedol následky, ktoré by jeho rodinu postihli, keby jeho prítomnosť v rodine zabezpečená nebola. Z tvrdení žalobcu preto nebolo možné si vytvoriť obraz o jeho rodinných väzbách a ani o konkrétnej budúcej ujme, ktorá by vznikla v súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu v danom konaní nie je nahrádzať argumentáciu žalobcu pri jeho tvrdeniach o ujme jeho detí a ani predpokladať prípadné hrozby zásahov do jeho osobnej sféry. 13. Ako už správny súd v tomto uznesení uviedol od rozsahu vymedzenia dôvodov v návrhu na priznanie odkladného účinku závisí aj samotný rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu o tomto návrhu (ods. 7 uznesenia). Ak si sám žalobca nesplní svoju zákonnú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať, návrh ktorý obsahuje len všeobecné tvrdenia o zásahoch do jeho práv a do okruhu jeho najbližších osôb, nie je spôsobilý na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na pozastavenie právnych účinkov napadnutého rozhodnutia. 14. Správny súd preto konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. 15. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd prijal záver, že v prebiehajúcom konaní nedošlo k naplneniu materiálnych dôvodov podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatných a vykonateľných účinkov rozhodnutia žalovaného. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].