Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/36/2023 2023200081 27. 02. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200081.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. Istán Péntek - MERKANTIL, Malotejedská 1458/49, Dunajská Streda, IČO: 36 952 320, zastúpený: JUDr. Darina Jelínková, Janotová 14, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019734/2023/Ne zo dňa 20.04.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.05.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 05.05.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019734/2023/Ne z 20.04.2023 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava (ďalej len „colný úrad“) zn. 680002367/2023 z 13.01.2023, ktorým colný úrad v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“) určil žalobcovi základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov, ktorými sú cigarety za zdaňovacie obdobie 09.04.2019 vo výške 115 477,61,- eur. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“). 2. Potrebu priznania odkladného účinku odôvodnil citáciou § 184 a § 186 SSP a tvrdením, že spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo a aby sa nepokračovalo, resp. bolo prerušené a ukončené porušovanie zákona v jeho neprospech a na jeho škodu. Poukázal na to, že v prípade nepriznania odkladného účinku by bol prípadný ďalší postup zo strany správneho orgánu pre neho likvidačný s následkami, ktoré už nebude možné odstrániť, resp. ak áno, tak iba s veľkými ťažkosťami, čo je však v súčasnej sociálnoekonomickej situácii ťažko predstaviteľné, a to z objektívnych dôvodov, ktoré žalobca nemohol a nemôže ovplyvniť s tým, že následky bude v plnom rozsahu znášať aj jeho rodina. Ďalej poukázal na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 a sp.zn. PL ÚS 46/2000. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval aj tvrdením o existujúcej hrozbe spočívajúcej v tom, že správca dane vyrubenú daň v blízkej budúcnosti začne vymáhať prostredníctvom exekučného konania. Podľa žalobcu správca dane ani žiadny iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti rozsudku nijakým spôsobom dotknutý, zatiaľ čo výkon exekúcie môže negatívne zasiahnuť do výkonu jeho podnikateľskej činnosti, čo by bolo pre neho v súčasných zložitých spoločenských, sociálnych a ekonomických podmienkach likvidačné, čo nie je ani v záujme spoločnosti. II.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s administratívnymi spismi bolo správnemu súdu doručené dňa 07.02.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobca bližšie ničím relevantným dôkazne neodôvodnil a nepreukázal. K tomu uviedol, že nepostačuje len bezobsažné tvrdenie žalobcu o hrozbu závažnej ujmy, ale správny súd musí mať takúto hrozbu aj relevantnými dôkazmi a podkladmi materiálne preukázanú, čo v danom prípade absentuje. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom uvedeným dôvodom, že odkladom vykonateľnosti má byť ukončené porušovanie zákona v jeho neprospech a na jeho škodu, čo žalobca taktiež ničím relevantným ani v daňovom konaní, ani v podanej žalobe nepreukázal, ale podľa žalovaného naopak len účelovo a špekulatívne, bez podpory akýchkoľvek relevantných dôvodov a dôkazov spochybňuje skutkový aj právny stav danej veci, na základe ktorého bolo colným úradom aj žalovaným v predmetnej daňovej veci zákonne rozhodnuté a za plného rešpektovania jeho procesných práv v daňovom konaní vrátane jeho ústavného práva na spravodlivý proces. Navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku. III. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV. 8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito
sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku. 9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v § 185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. 11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie. 12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval len všeobecne formulovaným tvrdením, že prípadný ďalší postup zo strany správneho orgánu by bol pre neho likvidačný s následkami, ktoré už nebude možné odstrániť, resp. že okamžitý výkon rozhodnutia negatívne zasiahne do jeho podnikateľskej činnosti, pričom existujúcu hrozbu videl v tom, že správca dane vyrubenú daň v blízkej budúcnosti začne vymáhať prostredníctvom exekučného konania, správny súd konštatuje, že žalobca uvedené tvrdenia bližšie nerozviedol a ani nepodporil žiadnymi dôkazmi., sociálnych a ekonomických podmienkach likvidačné, čo nie je ani v záujme spoločnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 14. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 15. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neodôvodnil a neosvedčil. 16. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.
(§ 139