Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/39/2019 4019200294 10. 10. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dopravná 3974, Topoľčany, IČO: 46 864 865, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100188951/2019 zo dňa 11. januára 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100721017/2017 a č. 100721018/2017 oba zo dňa 27. apríla 2017. Daňová kontrola bola prerušená od 4. apríla 2016 do 17. mája 2016 a od 20. mája 2016 do 12. apríla 2017. 2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období (apríl 2013) uplatnil právo na odpočítanie dane aj od dodávateľa AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. (ďalej aj ako „AMT“) na základe faktúr - č. 2013052, dátum dodania tovaru 04. apríla 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane v sume 17 053,18 eur, 20% DPH v sume 3 410,63 eur, - č. 2013061, dátum dodania tovaru 18. apríla 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane v sume 13 391,16 eur, 20% DPH v sume 2 678,23 eur (ďalej len „sporné faktúry“). 3. Z vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom. Spoločnosti AMT nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady z dôvodu, že táto spoločnosť nemá konateľa, podľa údajov uvedených v informačnom systéme finančnej správy je spoločnosť nekontaktná, spoločníkom spoločnosti je občan Thajského kráľovstva, s ktorým sa bývalý konateľ spoločnosti nikdy nestretol. 4. V rámci dožiadania Daňový úrad Trenčín uviedol, že spoločnosť AMT je od 07. marca 2013 bez konateľa, preto k dodaniam vypočul dňa 02. júla 2015 bývalého konateľa spoločnosti A. B.,
ktorý bol konateľom v čase deklarovaných dodaní. Z ústneho pojednávania vyplynulo, že spoločnosť vykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ale väčšina zamýšľaných obchodov neprebehla a konateľ osobne v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady odovzdal splnomocnenému zástupcovi C. D., ktorý ich pravdepodobne odovzdal novému konateľovi. A. B. predpokladal, že v obchodnom vzťahu so žalobcom za spoločnosť AMT jednal C. D. a kto jednal za žalobcu ako odberateľa, nevedel povedať. A. B. sa nevedel vyjadriť, kto v roku 2013 viedol účtovníctvo, nevedel, či spoločnosť AMT vystavila predmetné faktúry a tiež, či sa zdaniteľné obchody deklarované na predmetných faktúrach uskutočnili, či spoločnosti AMT vznikla daňová povinnosť a či daň bola odvedená. Nevedel, kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, k preprave tovaru a pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie udelené pánovi D.. 5. Konateľ žalobcu pán E. F. na ústnom pojednávaní konanom dňa 10. marca 2016 uviedol, že so spoločnosťou AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá si, kto ho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho „p. G.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, a od ktorého dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, ale neskôr si spomenul na meno „H.“, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty. Uviedol, že tovar - pohonné hmoty bol dovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru s tým, že v cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože sa pohonné hmoty do týždňa spotrebovali. 6. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že došlo k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia a to dodania pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom AMT. Neboli teda splnené zákonné podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na priznanie nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr. Preto rozhodnutím č. 101461356/2018 z 30. júla 2018 postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6 088,87 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013. 7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100188951/2019 zo dňa 11. januára 2019 tak, že postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v posudzovanej veci existencia tovaru - pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Táto skutočnosť bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola daňovým subjektom vyvrátená. Správca dane v rozhodnutí netvrdil, že v posudzovanej veci sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, ale na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená nebola, neboli dodané dodávateľom AMT. Vo vzťahu k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom osoby dodávateľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže zodpovedať za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov, žalovaný uviedol, že hoci má daňový subjekt zmluvnú voľnosť, pri voľbe obchodného partnera by si mal byť vedomý existencie svojho dôkazného bremena v daňovom konaní. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období apríl 2013 bola spoločnosť AMT jediným dodávateľom, resp. subdodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt SHELL Slovakia s.r.o. a OMV Slovensko, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za apríl 2013“. K námietke týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované, žalovaný uviedol, že existencia tovaru nebola spochybnená. 9. K predloženej mailovej komunikácii s dodávateľom AMT žalovaný uviedol, že uvedená komunikácia bola zasielaná z mailovej adresy I., pričom nebola ani v jednom predloženom prípade podpísaná, a ani uvedené meno osoby, ktorá mail napísala. Keďže z uvedenej komunikácie neboli zrejmé kontaktné údaje, tak správca dane nemohol vykonať v tejto veci dokazovanie.
10. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatku skutkových dôvodov, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný poukázal na výpovede konateľa žalobcu, ktorému na uzatvorenie obchodného vzťahu so spoločnosťou AMT postačovalo, že ho oslovil „p. G.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, pričom podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín za spoločnosť AMT boli oprávnení konať konatelia C. D. od 17. júna 2011 do 26. októbra 2012 a A. B. od 26. októbra 2012 do 06. marca 2013, pričom spoločnosť od 07. marca 2013 nemá konateľa a spoločníkom je Thongpoon Seechuay, občan Thajského kráľovstva od 25. januára 2013. Konateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 10. marca 2016 okrem iného uviedol, že nevie, kde je tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa, ktorý zabezpečil celý prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty, nafta bola vytankovaná v areáli žalobcu do bencaloru (nádrž, zásobník s vlastným čerpadlom na tankovanie), každú dodávku zabezpečoval dodávateľ, nepamätal sa na akých autách bola nafta prepravovaná, pričom uviedol, že chodili cisterny. Dôvodom ukončenia spolupráce s týmto dodávateľom bolo nedodržiavanie časového harmonogramu, požadovaných množstiev, žalobca nebol spokojný s dodávkami. Ani tieto skutočnosti však žalobcovi nezabránili, aby aj naďalej objednával pohonné hmoty od „obchodného zástupcu spoločnosti“ AMT. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom AMT v mesiacoch február 2013, marec 2013, apríl 2013. Nespokojnosť žalobcu s dodávateľom pohonných hmôt, na ktorého ho nakontaktoval „p.Križan“ nezabránila žalobcovi objednávať od mája 2013 pohonné hmoty naďalej od obchodného zástupcu AMT tak, ako to konateľ žalobcu uviedol pri otázke správcu dane týkajúcej sa spoločnosti DAKA TRADE s.r.o., s ktorou sa nekontaktoval. Naďalej objednával pohonné hmoty od obchodného zástupcu spoločnosti AMT, ktorého priezvisko si nepamätal, komunikoval len s týmto obchodným zástupcom spoločnosti AMT, po dodávke pohonných hmôt prišla faktúra od spoločnosti DAKA TRADE s.r.o., pričom po dotazovaní sa v spoločnosti AMT zistil, že spolupracujú so spoločnosťou DAKA TRADE s.r.o. a táto bude odteraz zasielať faktúry. 11. Záverom žalovaný konštatoval, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný dodajúc, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr. II. Žaloba 12. Správnou žalobou zo dňa 12. marca 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100188951/2019 zo dňa 11. januára 2019 z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, konkrétne, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 13. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia predstavovalo jednu z ťažiskových námietok žalobcu jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď zistil, že tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a za daného stavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane sú v extrémnom rozpore s preukázanými kontrolnými zisteniami a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia dôvodov odvolania nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede žalovaného, pričom žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal len stručným oznámením finálneho záveru, že táto sa zhoduje s predchádzajúcimi námietkami a odkazuje na už uvedené. Preto, ak žalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel. 14. Ku záveru žalovaného, že námietky žalobcu spočívajúce v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne, žalobca uviedol, že rozsudky v správnom súdnictve, týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi účastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod pre správne orgány ako aplikovať právny predpis v prípade sporu medzi inými účastníkmi konania za rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30. januára 2018, ktorý je možné považovať za zásadné súdne rozhodnutie, z ktorého prijaté právne závery boli použiteľné aj na vec súdneho sporu žalobcu. 15. K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy uviedol, že vo veci bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT, preto bolo len v kompetencii správcu dane v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku za týmto účelom určiť spôsob dokazovania a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie, avšak správca dane takto nepostupoval. Konkrétne namietal, že nebol dôvod neakceptovať e-mailovú komunikáciu s dodávateľom z dôvodu, že nebolo na nej uvedené meno a podpis osoby, ktorá e-mail napísala. Podľa žalobcu, ak bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT nebolo podstatné to, že na e-mailovej komunikácii s dodávateľom nebolo uvedené meno, resp. podpis osoby, ale podstatné bolo to, že z adresy odosielateľa E. vyplýva, že tovar sa objednával od dodávateľa AMT. Ďalej žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil skutočnosť, že platby boli poukázané na účet AMT, pričom žalovaný sa s týmto argumentom vyporiadal tak, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tiež namietal, že žalovaný ničím nezdôvodnil, prečo preverenie skladu spoločnosti HH Springs, s.r.o. v Ilave považuje za neopodstatnené, keď správcovi dane bolo známe, že spoločnosť VERAMI International Company, s.r.o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti PETROL so sídlom v Slovinsku do skladu spoločnosti HH Springs s.r.o. Objednávateľom prepravy bola česká spoločnosť VERAMI SE a jej výhradným dodávateľom bola spoločnosť PETROL so sídlom v Slovinsku a tovar formou trojstranného obchodu smeroval priamo k druhému odberateľovi DAKA TRADE, s.r.o., ktorý je uvedený na prepravných dokladoch. Mal za to, že preverením skladu spoločnosti HH Springs, s.r.o. v Ilave mohol objasniť, kto pohonné látky v tomto sklade skladoval. Rovnako mal za to, že nič nebránilo správcovi dane podľa § 26 daňového poriadku požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že mu nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými vadami. 16. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel, v ktorých sa jednalo o obchod, v ktorých nebola spochybnená samotná existencia predávaného tovaru, ale boli pochybnosti o osobe dodávateľa. Z rozsudkov vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou obchodných reťazcov, do ktorých bol zapojený subjekt, ktorý si neplnil záväzky a zmizol bez toho, aby túto daň uhradil. Podľa Súdneho dvora EÚ aj za stavu ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa zásadnou právnou otázkou bolo posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane dodajúc, že obdobný prípad bol riešený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. augusta 2019 uviedol, že trvá na výroku napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie. K námietkam týkajúcim sa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru, že tovar neexistoval“, žalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami, a preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa s nimi náležite vysporiadal. Žalovaný k žalobnej námietke o absencii skutočného opisu skutku uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahuje náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a obsahuje odôvodnenie, v ktorom je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne uvedené, že existencia tovaru nebola sporná. V daňovej kontrole a daňovom konaní žalobca nepreukázal, že predmetný tovar dodal deklarovaný dodávateľ. 18. Taktiež uviedol, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobné námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. 19. Záverom dodal, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2013. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. IV. Replika žalobcu 20. V replike zo dňa 30. septembra 2019 žalobca, poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017 konštatoval, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Slovné spojenie „len z dôvodu" treba interpretovať tak, že daňové orgány nemôžu neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z iných dôvodov. Tvrdil, že preukázal deklarovaný obchod všetkými dostupnými prostriedkami, ktorými mohol a mal disponovať. Správca dane svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa AMT, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv. Bol to správca dane, ktorý ak tvrdil, že tovar nedodal dodávateľ AMT mal jednoznačne preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. 21. Ďalej uviedol, že ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k záveru, že ak tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. 22. Záverom uviedol, že skutkový stav vo veci žalobcu, ako aj prijaté závery daňových orgánov sú identické, ako vyplývajú z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 a jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa AMT bolo to, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň preveriť, v prípade zistenia rozdielov, by táto daň bola nevymožiteľná, a teda správca dane uprednostnil vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený. 23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/39/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Pojednávanie
25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 10. októbra 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, pričom títo sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. VII. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 30. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 31. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VIII. Posúdenie veci správnym súdom
36. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 37. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 6 088,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom AMT za dodávku pohonných hmôt. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že tovar – pohonné hmoty boli žalobcovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne deklarovanou spoločnosťou AMT, pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by nejaká ďalšia iná zdaniteľná osoba tovar – pohonné hmoty žalobcovi dodala. 38. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 39. Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že už prebehlo na Krajskom súde v Nitre súdne konanie, v ktorom vystupovali rovnakí účastníci konania a jeho predmetom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, ktoré vychádzali z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Jednalo sa o konanie vedené pod sp. zn. 26S/20/2019, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2013. Správny súd vydal rozsudok č.k. 26S/20/2019-147 zo dňa 15. júla 2021, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30. januára 2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/20/2019-147 zo dňa 15. júla 2021 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie, pričom vo veci vyslovil záväzný právny názor (§ 469 SSP). Z týchto rozsudkov je zrejmé, že žalobca v žalobe, ktorá bola predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/20/2019 uviedol rovnaké žalobné námietky (predovšetkým ťažiskovou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď zistil, že tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, pričom v tejto súvislosti žalobca tvrdil, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a za daného stavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane sú v rozpore s preukázanými kontrolnými zisteniami), ako v konaní aktuálne vedenom pod sp. zn. NR-26S/39/2019, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia apríl 2013. Taktiež je z uvedených rozsudkov zrejmé, že argumentácia žalovaného a dôvody uvedené v jeho rozhodnutí, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia apríl 2013 sú obsahovo totožné s jeho argumentáciou a dôvodmi uvedenými v rozhodnutí, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia marec 2013. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v obidvoch prípadoch (zdaňovacie obdobie marec 2013 a zdaňovacie obdobie apríl 2013) boli výsledky jednej daňovej kontroly u žalobcu a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (marec 2013 v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/20/2019 a apríl 2013 v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. NR-26S/39/2019). 40. Kasačný súd dospel v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sfk/18/2022 k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodná a správny súd sa s uvedeným rozsudkom v plnej miere stotožňuje a v ďalšom stručne zopakuje jeho dôvody s poukazom na § 140 SSP: 41. 48. Kasačný súd musí konštatovať, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu tovar – pohonné hmoty bol dodaný od deklarovaného dodávateľa spoločnosti AMT (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
42. 49. Kasačný súd sa rovnako musí stotožniť so závermi správcu dane a žalovaného, že v predmetnej veci boli na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo z pohľadu kasačného súdu dostatočné na právne posúdenie veci, zistené dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu, pričom žalobca pochybnosti správcu dane dostatočným spôsobom neodstránil. 43. 50. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil zásadnú skutočnosť, a to že tovar – pohonné hmoty boli žalobcovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne deklarovanou spoločnosťou AMT, pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by nejaká ďalšia iná zdaniteľná osoba tovar – pohonné hmoty žalobcovi dodala. Práve uvedené konštatovanie je kľúčovým argumentom v posudzovanej veci, nakoľko nielen samotná existencia tovaru a jeho následné použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia zo strany žalobcu sú hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, ale ďalšou nemenej dôležitou je podmienka, že tovar/služby boli dodané zdaniteľnou osobou, ktorá skutočnosť v posudzovanej veci preukázaná nebola. 44. 51. Samotné pochybnosti správcu dane boli založené na nasledovných skutočnostiach: (i) spoločnosť AMT nemala od 07.03.2013 konateľa, teda už v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia (tovar bol podľa spornej faktúry dodaný 14.03.2013); (ii) bývalý konateľ A. B. (konateľom bol do 06.03.2013) vo svojej výpovedi uviedol, že v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady nemal k dispozícii, tieto odovzdal splnomocnenému zástupcovi C. D. (tento zomrel v roku 2014), ktorý mal v období 01-03/2013 konať za spoločnosť, nevedel, kto konal za spoločnosť AMT, nevedel uviesť, kto konal za žalobcu, nevedel uviesť kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, nevedel sa vyjadriť k preprave tovaru a k pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie, ktoré mal udeliť pánovi D., nevedel, kto spoločnosti v roku 2013 robil účtovníctvo; (iii) účtovníctvo spoločnosti AMT nebolo k dispozícii; (iv) konateľ žalobcu pán E. F. dňa 10. marca 2016 uviedol, že so spoločnosťou AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá sa, kto koho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho pán G., ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, s ktorou komunikoval telefonicky, dostal kontakt na jeho obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, neskôr si spomenul na meno „H.“, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty, tovar – pohonné hmoty bol dovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru, v cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty, neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože pohonné hmoty sa do týždňa spotrebovali; (v) konateľ žalobcu nepredložil doklady o preprave tovaru, k preprave uviedol, že sa motorová nafta vozila v nákladných autách väčšinou značky Renault Magnum červenej a bielej farby, tieto mali ŠPZ okresu Ilava; konateľ žalobcu predložil emailovú komunikáciu, z ktorej nie je preukázané, že so žalobcom komunikovala práve spoločnosť AMT, nakoľko v nej nie je uvedené meno osoby, ktorá mala za túto spoločnosť komunikovať. 45. 52. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľa, pričom tieto neboli založené len na skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti AMT, keď napríklad samotný konateľ žalobcu komunikoval prostredníctvom mailu s neidentifikovanou osobou, resp. komunikoval údajne i osobne s rôznymi neidentifikovanými osobami (pán G., pán H.) bez preukázania ich oprávnenia konať za spoločnosť AMT. Konateľ žalobcu nemal teda overené, že ide o osoby oprávnené konať za spoločnosť AMT, a či vôbec ide o spoločnosť AMT a to napriek tomu, že okrem spornej faktúry nemal k dispozícii žiadne iné doklady, ako napríklad doklady preukazujúce prepravu. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že konal s pánom G., ktorý mu mal dať kontakt na spoločnosť AMT, malo ísť o pána H., avšak podľa vyjadrenia bývalého konateľa A. B., za spoločnosť mal konať v rozhodnom období pán C. D. (zomrel v roku 2014), teda toto tvrdenie konateľa žalobcu nebolo potvrdené. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Kasačný súd zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj ďalšie dôkazy napr. na preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládky (napr. evidenčné čísla vozidiel, mená a priezviská osôb realizujúcich prepravu, či protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar odovzdávajúcich a preberajúcich). Žalobca preto nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska
splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vznesené pochybnosti pritom nasvedčujú tomu, že tovar – pohonné hmoty nedodala spoločnosť AMT a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb respektíve, že by dodávateľ deklarovaného tovaru nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane, a netvrdil to ani žalobca. 46. 53. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca reagoval na pochybnosti správcu dane a to aj svojím vyjadrením sa k protokolu z 22. mája 2017, ku ktorému pripojil aj prílohy. Konkrétne išlo o spomínanú emailovú komunikáciu, z ktorej je skutočne preukázané, že v podstate jediným identifikátorom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bol názov emailovej adresy I., čo je aj z pohľadu kasačného súdu na účely preukázania, že ide skutočne o túto spoločnosť nedostatočné, nakoľko založiť emailovú adresu s takýmto názvom môže v podstate ktokoľvek a dokonca ani znenie e-mailovej adresy samo o sebe nepreukazuje, že je túto adresu právne možné spojiť s konkrétnou právnickou osobou. Ďalej boli pripojené vypísané stasky, z ktorých vyplýva tankovanie a použitie motorovej nafty, avšak tieto sa netýkajú zdaňovacieho obdobia marec 2013 a taktiež potvrdenia spoločnosti TOLL COLLECT, ktoré sa rovnako netýkajú tohto zdaniteľného obdobia. 47. 54. Ďalej žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol vypočuť svojich zamestnancov, konkrétne H. J., K. J., H. G., E. E. F., A. L. a E. E., ktorých správca dane aj vypočul, pričom z ich výpovedí sa skutočnosti týkajúce sa dodávateľa pohonných hmôt, ako aj prepravy preukázať nepodarilo. Títo nevedeli, kto je dodávateľom pohonných hmôt, respektíve iba svedok E. E. F. uviedol, že nevie presne, kto bol dodávateľom, malo sa jednať o spoločnosti DAKA TRADE, OMV, MIRATRADE, svedkovia nevedeli kto bol prepravcom tovaru, nevedeli uviesť ŠPZ vozidiel, mali to byť ilavské značky, na vozidlách nebol názov žiadnej spoločnosti. Na uvedené poukazuje kasačný súd aj z toho dôvodu, že žalobca v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že správcovi dane nič nebránilo požiadať NDS, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. K dispozícii však neboli konkrétne ŠPZ motorových vozidiel, preto nebolo možné pohyb vozidiel preveriť a vozidlá identifikovať. 48. 55. Kasačný súd rovnako považuje za potrebné uviesť, že správca dane za účelom náležitého zistenia skutkového stavu realizoval viacero MVI, pričom vo vzťahu k spoločnosti AMT nesvedčala žiadna odpoveď dožiadaného orgánu vrátane predložených dokladov, ktoré sa naviac ani netýkali relevantného zdaniteľného obdobia a to marec 2013. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje k požiadavke žalobcu preveriť sklad HH Springs, s.r.o. v Ilave, ktorú žalovaný vyhodnotil za neopodstatnenú. 49. 56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že konajúce daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie, pričom ním nebolo preukázané, že tovar – pohonné hmoty v zdaňovacom období marec 2013 dodala žalobcovi spoločnosť AMT a ani iná zdaniteľná osoba a správca dane komunikoval také relevantné pochybnosti k deklarovanému obchodu, ktoré žalobca nevyvrátil a neboli vyvrátené ani vykonaným dokazovaním. V súvislosti s uvedeným konštatovaním považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, kto mu tovar/službu skutočne dodal. Práve naopak, je na žalobcovi preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku na DPH. 50. 57. Z judikatúry SD EÚ totiž vyplýva, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky – že tovar bol dodaný zdaniteľnou osobou – prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH (Ferimet, C-281/20, bod 38; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 33). SD EÚ zároveň k tomu dopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34). 51. 58. S poukazom na vyššie uvedené sa kasačný súd preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH, konkrétne vo vzťahu k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osobe. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa, že na daný prípad je rozhodnutie SD EÚ C-610/19 (Vikingo) nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Konkrétne v práve posudzovanom prípade nebol odmietnutý nárok
na DPH z dôvodu, že (i) dodávateľ nemal potrebné materiálne ani ľudské zdroje na dodanie tovaru; (ii) nebol zistený subdodávateľ žalobcu, resp. nebolo preukázané, že by spoločnosť AMT mala tovar dodávať prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá taktiež nemala materiálne ani ľudské zdroje; (iii) by išlo o podvodné konanie v rámci obchodného reťazca vedúceho k žalobcovi. Odlišnosť od rozhodnutia SD EÚ C-610/19 je založená aj na ďalších skutočnostiach ako napríklad, že spoločnosť Vikingo pred uzatvorením zmlúv so spoločnosťou Freest nahliadla do výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa jej zmluvného partnera a tiež požiadala o podpisový vzor. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že aj SD EÚ konštantne poukazuje vo svojich rozhodnutiach na zásadnú skutočnosť a to, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 31 a 32, ako aj z 31. januára 2013, Stroy trans, C-642/11, EU:C:2013:54, bod 45) [C-610/19 bod 46]. V práve posudzovanej veci, a to na rozdiel od veci Vikingo, bol teda dodávateľ spochybnený nie na základe vyššie uvedených skutkových okolností rozhodných pre závery vo veci Vikingo, ale na základe skutkových okolností, ako boli opísané vyššie v tomto rozsudku, a ktoré spočívali na tom, že tento dodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru a žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ resp. vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba. 52. 59. Vo vzťahu k záverom správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj potreby vykonania bližšie nešpecifikovaného dokazovania (bod 23 a 24 tohto rozsudku) kasačný súd uvádza, že s týmito sa nestotožňuje. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré už kasačný súd vyššie popísal (bod 54 a 55 tohto rozsudku), pričom ďalšie dokazovanie bolo závislé od ďalších dokladov, ktoré buď predložené neboli (doklady týkajúce sa prepravy) alebo sa týkali iných zdaňovacích období. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia toto, z pohľadu kasačného súdu, reaguje na relevantné odvolacie námietky, je dostatočne určité, zrozumiteľné a obsahujúce dôvody, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013. 53. 60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Keďže správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a kasačné konanie začalo pred 1. júlom 2023 nezostávalo kasačnému súdu nič iné, ako postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Nitre. 54. 61. V ďalšom konaní bude správny súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu obsiahnutým v bodoch 48 až 59 tohto rozsudku, výsledkom aplikácie ktorého bude zamietnutie správnej žaloby pre jej nedôvodnosť podľa § 190 SSP. 55. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
(§
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).