Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/121/2022 6022200037 04. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Eva Šteinerová ml., súdna exekútorka, so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Katarína Barlová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: DK 23/2020 zo dňa 29.09.2021, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 8 Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK 23/2020 zo dňa 29.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu. III. Súd ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Disciplinárny senát č. 8 žalovaného, na podklade návrhu ďalšieho účastníka konania, vydal rozhodnutie č.k.: DK 23/2020 zo dňa 29.09.2021(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle v zmysle § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorého sa dopustila tým, že ako súdna exekútorka porušila povinnosti pri výkone činnosti exekútora tým, že pokračovala vo výkone exekúcie č. EX 288/2014 a exekúcie č. EX 810/2016 po vyhlásení konkurzu na majetok povinného (dlžníka), a teda porušila § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze“) v spojení s § 3 Exekučného poriadku, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to písomné pokarhanie. Zároveň bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 544,63 eur. 2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zosumarizoval (i) návrh na začatie disciplinárneho konania, (ii) vyjadrenie žalobkyne k návrhu na začatie disciplinárneho konania a (iii) následne žalovaný uviedol svoje
právne posúdenie. Žalovaný uviedol, že na podklade § 166e ods. 4 a § 167f ods. 1 Zákona o konkurze v spojení s § 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor je povinný prihliadať a posudzovať jednak vymáhateľnosť pohľadávky, pre ktorú bol nariadený výkon rozhodnutia, ako aj na skutočnosť, resp. samotné rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bez ohľadu na to, či už bolo vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie. V prípade, ak sa pohľadávka stala nevymáhateľnou, nie je možné pokračovať v exekúcii a zároveň na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu viesť exekučné konanie, pričom viesť exekučné konanie znamená vykonávať exekúciu niektorým zo spôsobom vykonania exekúcie. Skutočnosť, či došlo v exekúcii k zastaveniu alebo len dôjde, nezakladá výnimku na to, aby došlo k odblokovaniu majetku podliehajúcemu konkurzu. Ak exekútor dôjde k záveru, že nastali dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, predloží vec exekučnému súdu na zastavenie. To neznamená, že do času zastavenia exekúcie môže pokračovať v exekúcii. Žalovaný sa tak nestotožnil so záverom žalobkyne v tom, že návrh na zastavenie exekúcie v zásade nebráni vo vykonávaní exekúcie a ani v tom, že takýto návrh by mohol byť prekážkou vykonávania exekúcie len vtedy, ak bol spojený s návrhom na odklad. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s tým, že Zákon o konkurze ukladá povinnosti iba konkurznému súdu a nie exekútorovi. 3. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak sa podá návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, súdny exekútor pokračuje v exekúcii až do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka však ide o odlišnú situáciu a súdny exekútor je povinný rešpektovať nielen rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu, ale aj zákonné ustanovenia Zákona o konkurze. V tomto prípade tak vyplýva prekážka výkonu exekúcie priamo zo zákona, a teda samotný zákon je prekážkou vykonávania exekúcie. Či už návrh na zastavenie exekúcie bol alebo nebol podaný, súdny exekútor nemôže pokračovať v exekvovaní majetku podliehajúcemu konkurzu. Súdny exekútor má posudzovať a prihliadať na možnosť, že ide o nedotknutú pohľadávku v zmysle § 116c Zákona o konkurze. Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom na zastavenie exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze (§ 166a Zákona o konkurze) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b Zákona o konkurze). Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom zastavenia exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou. 4. Žalovaný uviedol, že ustanovenia Zákona o konkurze je potrebné posudzovať vo vzťahu k Exekučnému poriadku ako osobitné, špeciálne ustanovenia. Zákonodarca v žiadnom ustanovení Zákona o konkurze neviazal nemožnosť viesť exekúciu na návrh na zastavenie exekúcie alebo odklad exekúcie. Zákonodarca jednoznačne určil, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie. To znamená, že bez ohľadu na to, či už bola exekúcia zastavená alebo nie, k výkonu exekúcie na takýto majetok nemôže dôjsť. Zároveň je tu následne stanovená povinnosť takúto exekúciu zastaviť, či už zo strany súdu alebo ju zastaví exekútor, pretože je tu dôvod na zastavenie exekúcie. 5. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa postupovala správne, keď dospela k záveru, že sa jedná o nevymáhateľnú pohľadávku, majetok povinného odblokovala a podala podnet na zastavenie exekúcie. Neskôr však nesprávne vyhodnotila, že môže pokračovať v exekúcii na základe zverejneného rozhodnutia o zrušení konkurzu. Tu bolo potrebné posudzovať dôvod zrušenia konkurzu. V exekúcii nie je možné pokračovať, ak došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu nedostatku majetku úpadcu. Iba v prípade, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli splnené predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konkurzu sa neprihliadal. V praxi však častokrát dochádza k tomu, že konkurzné konanie sa skončí skôr ako súd zastaví exekučné konanie. Súdny exekútor je povinný mať také odborné znalosti, aby nedochádzalo k porušeniam nielen Exekučného poriadku, ale aj iných právnych predpisov, a to pri plnom rešpektovaní účelu a zásad vedenia exekučného, ale aj konkurzného konania. 6. Žalovaný prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na to, že exekučný súd mohol žalobkyňu svojom konaním, resp. nekonaním vo veci zastavenia exekúcie uviesť do omylu a podporiť ju v jej nesprávnom posúdení zverejneného oznámenia o zrušení konkurzu. Súčasne bolo prihliadnuté aj na nekonanie súdu vo veci zastavenia exekúcií, pretože ak by exekučný súd reagoval včas na všetky podnety exekútora a exekúciu by zastavil, nedošlo by v daných prípadoch k zexekvovaniu majetku povinného.
7. Žalovaný tiež uviedol, že exekučný súd sa mal v predmetných exekúciách zaoberať otázkou, akým spôsobom bola alebo by mala byť exekúcia č. EX 288/2014 a č. EX 810/2016 skončená, keďže k vyhláseniu konkurzu došlo skôr ako následne k vymoženiu v predmetných exekúciách, a teda k dôvodu, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekučného konania, došlo pred vymožením pohľadávok. Exekučný súd mal povinnosť rozhodnúť o zastavení exekúcie bezodkladne, a to bez ohľadu na to, či ho exekútor upozorní na potrebu vydania rozhodnutia o zastavení konania alebo nie, pretože rovnako súd, ako aj exekútor, majú povinnosť sledovať obchodný vestník a postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný dospel k záveru, že písomné pokarhanie je dostatočným disciplinárnym opatrením, ktoré je spôsobilé viesť žalobkyňu k náprave svojho konania do budúcna, a teda naplniť východnú a preventívnu funkciu disciplinárneho opatrenia. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 8. Žalobkyňa podala pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 28.01.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia. 9. Žalobkyňa poukázala na to, že okolnosti disciplinárneho konania súvisia s podnetom povinného – A. B., na ktorého bol podaný návrh na začatie exekučných konaní zo strany oprávneného – mesto Dubnica nad Váhom. Počas exekučných konaní, a to dňa 20.02.2018 bolo v Obchodnom vestníku OV 36/2016 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného - A. B.. Následne došlo k zrušeniu konkurzu zverejnením oznámenia o ukončení konkurzu dňa 22.06.2018, OV 120/2018. 10. Žalobkyňa uviedla, že po vyhlásení konkurzu postupovala v súlade s § 167f ods. 1 Zákona o konkurze a bezprostredne dňa 09.03.2018 požiadala príslušný exekučný súd o zastavenie exekúcií – EX 288/2014 a EX 810/2016. Exekučný súd však nerozhodol a aj po zrušení konkurzu na majetok povinného prebiehalo exekučné konanie ďalej a nebolo zastavené. 11. Žalobkyňa konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože podľa výroku napadnutého rozhodnutia mala porušiť § 166e ods. 4 Zákona o konkurze. Vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v najmenšom nedefinuje, akým spôsobom mala žalobkyňa porušiť § 166e ods. 4 v spojení s § 166b ods. 2 Zákona o konkurze, je v tomto smere napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vecne nesúvisí s uvedenými ustanoveniami Zákona o konkurze, a teda je vo svojom obsahu vo väzbe na jeho výrok nelogické. V rozhodnutí by mala dostať jednoznačnú odpoveď na to, akým spôsobom sa mala dopustiť porušení. 12. Ďalej sa žalobkyňa domnievala, že výrok napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne „pokračovala vo výkone exekúcie ... po vyhlásení konkurzu na majetok povinného“ je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj Zákona o konkurze. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné v exekučnej činnosti hovoriť o 2 míľnikoch, a to (i) deň vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a (ii) deň zrušenia konkurzu na majetok povinného. Napríklad na strane 2 napadnutého rozhodnutia je priamo uvedené, že po vyhlásení konkurzu na majetok povinného žalobkyňa vykonala úkony smerujúce k zastaveniu exekučného konania, t. j. nevykonala ďalšie úkony okrem podania návrhu na zastavenie exekúcie a súvisiace vyúčtovania. Ďalšie úkony vykonala až po tom, ako sa dozvedela o zrušení konkurzu na majetok povinného, vychádzajúc zo skutočnosti, že exekučný súd exekučné konania nezastavil. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyňa nevykonala po vyhlásení konkurzu úkony na majetok povinného. Súčasne žalobkyňa mala za to, že § 166e ods. 4 Zákona o konkurze sa nemôže bez ďalšieho vzťahovať na žiadneho exekútora. 13. Žalobkyňa uviedla, že výrok napadnutého rozhodnutia mal byť jednoznačný a ďalej jasne, výstižne a presvedčivo odôvodnený, aby poskytol žalobkyni dostatočné vysvetlenie k tomu, že sa mala presne vymedzeným skutkom disciplinárne previniť a ďalej odôvodniť, prečo bola uznaná za vinnú a bolo jej uložené disciplinárne previnenie. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie takúto väzbu neobsahuje, práve naopak, je zmätočné, a teda je nepreskúmateľné.
14. Žalobkyňa ďalej uplatnila žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Má za to, že z § 166e ods. 4 v spojení s § 166b a § 166a Zákona o konkurze je zrejmé, že tieto sú formulované z pohľadu správcu konkurznej podstaty konkrétneho dlžníka a z pohľadu veriteľa. Žalobkyňa mala za to, že § 166b Zákona o konkurze definuje pohľadávky, ktoré nie je možné prihlásiť do konkurzu prihláškou, t. j. uvedená norma stanovuje podmienky veriteľovi pri prihlasovaní jeho pohľadávok v rámci konkurzu a zároveň zakotvuje pravidlo, že pokiaľ sa tieto pohľadávky prihlásia do konkurzu, nemôžu byť v rámci konkurzu uspokojené. Žalobkyňa mala za to, že v zmysle § 166e ods. 4 druhá veta Zákona o konkurze sa rozumie orgán verejnej moci, ktorý je zároveň veriteľom dlžníka, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurzu, a preto sa toto ustanovenie môže vzťahovať len na súdneho exekútora, ktorý je zároveň veriteľom dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, a preto žalobkyňa nemohla porušiť § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, pretože tento sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti bez ďalšieho nevzťahuje. 15. Ďalšou podstatnou okolnosťou bolo, že žalobkyňa po zrušení konkurzu vykonala vo vzťahu k majetku povinného ďalšie kroky. Žalobkyňa tak konala z dôvodu nedostatočnej, resp. absentujúcej či protichodnej právnej úpravy a v dôsledku postupu, resp. nečinnosti exekučného súdu. S odkazom na § 167f ods. 2 Zákona o konkurze zaslala žalobkyňa exekučnému súdu podanie s návrhom na zastavenie exekúcií a rozhodnutie o zastavení exekúcie je v zmysle § 167f ods. 2 prvá veta Zákona o konkurze predpokladom, aby súdny exekútor mohol plniť povinnosť podľa § 167f ods. 2 druhá veta Zákona o konkurze, a teda vydal oprávnenému výťažok exekúcie. V predmetných exekučných konaniach nastala extrémna situácia, kedy exekučný súd vôbec nerozhodol o zastavení exekúcie a zároveň došlo k zrušeniu konkurzu vedeného na majetok povinného pre nedostatok majetku. Žalobkyňa mala za to, že súdny exekútor má oprávnenie nepokračovať v exekúcii a odblokovať majetok povinného až po vydaní rozhodnutia o zastavení exekúcie, a preto po zrušení konkurzu na majetok povinného a vzhľadom na absenciu rozhodnutia o zastavení exekúcie vykonala ďalšie úkony. 16. Žalobkyňa uviedla, že vzťah Zákona o konkurze a Exekučného poriadku vzniknutú situáciu neriešil a neobsahovali úpravu povinností súdneho exekútora, dokonca si zrejme protirečili, ak exekučný súd po vyhlásení konkurzu na majetok povinného exekúciu nezastavil. Súčasne konštatovala, že disciplinárne previnenie musí v zmysle Exekučného poriadku napĺňať aj materiálny znak, ktorým je ohrozenie alebo porušenie spoločenského záujmu, ktoré však v dôsledku nepresnej legislatívnej techniky a nedostatku úpravy pri kolízií právnych predpisov nemohlo naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, a to podaním zo dňa 19.05.2022, v ktorom uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. 18. Žalobkyňa podaním zo dňa 29.12.2023 predložila nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 271/2023 zo dňa 21.11.2023, ktorým podporila svoju žalobnú argumentáciu. 19. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 73S/4/2022-131 zo dňa 19.05.2022 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. 21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024, v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2022. 22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 23. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. 27. Podľa § 228d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. 28. Podľa § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 29. Podľa § 166b ods. 1 Zákona o konkurze, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. 30. Podľa § 166b ods. 2 Zákona o konkurze, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 31. Úlohou správneho súdu bolo, v kontexte uplatnených žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku za skutky, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal napadnuté rozhodnutie v prizme tohto uplatneného žalobného bodu. Tento uplatnený žalobný bod vyhodnotil správny súd ako dôvodný. 32. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že s odkazom na § 228d ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Súčasne z dôvodu, že sa jedná o rozhodnutie o disciplinárnom previnení, tak výrok rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú podstatné k tomu, aby výrok rozhodnutia nemohol byť zamenený s iným rozhodnutím. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania. Zároveň je potrebné uviesť, že obsahom práva účastníka správneho konania (vrátane disciplinárneho konania) je to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správy orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre rozhodnutie správneho orgánu (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/40/2016 zo dňa 28.03.2018). Správny súd zároveň poukazuje na to, že bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za aký skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Vzhľadom k uvedenému podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/24/2024 zo dňa 14.12.2022). Súčasne je potrebné uviesť, že odôvodnenie uloženého disciplinárneho previnenia nemôže suplovať neexistenciu opisu skutku v jeho výroku. 33. S odkazom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia nenapĺňa spomenuté štandardy. Ako to žalobkyňa správne v žalobe namietla, výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia síce uznal žalobkyňu za vinnú z porušenia § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, avšak vo výroku absentuje, akým konaním mala porušiť toto ustanovenie – všeobecné konštatovanie o tom, že porušila svoje povinnosti pri výkone činnosti exekútora tým, že pokračovala vo výkone exekúcie č. EX 288/2014 a exekúcie č. 810/2016 po vyhlásení konkurzu na majetok povinného (nevedno akého) neobstojí. Z vymedzenia tohto skutku nie je zrejmé, (i) ako žalobkyňa postupovala, keď konala v rozpore s uvedeným ustanovením, a to v prípade, keď samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 6 jednoznačne uviedol, že žalobkyňa postupovala správne, keď po vyhlásení konkurzu podala návrh na zastavenie exekúcie a nevykonávala úkony, (ii) časové vymedzenie porušenia týchto povinností, (iii) voči akému povinnému žalobkyňa takto postupovala a nie je zrejmý ani (iv) spôsob konania žalobkyne – či konala úmyselne, v nedbanlivosti a pod. Výrok napadnutého rozhodnutia tak neobsahuje popis skutku s uvedením miesta (nie je zrejmé kde), času (nie je zrejmé, kedy žalobkyňa porušila povinnosť) a spôsobu jeho spáchania (ako), poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú podstatné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Už len uvedené podľa správneho súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Súčasne ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako mala žalobkyňa porušiť § 166e ods. 4 Zákona o konkurze (a to najmä s väzbou na výrok napadnutého rozhodnutia). Ako vyplýva z § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, na (i) nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka a (ii) orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Predmetné ustanovenie tak upravuje, že na nevymáhateľnosť pohľadávky je súd povinný prihliadať ex offo a orgán verejnej moci hľadí na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou tak, ako keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v spojení s výrokom napadnutého rozhodnutia, však nie je zrejmé, či bola žalobkyňa posudzovaná ako (i) súd, ktorý ma prihliadnuť na nevymáhateľnosť pohľadávky ex offo alebo (ii) ako orgán verejnej moci, ktorý je vo vzťahu k dlžníkovi v postavení veriteľa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s porušením § 166e ods. 4 Zákona o konkurze žalobkyňou, ktoré jej však kládol za vinu. Žalovaným uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je koncipované všeobecne k tomu, ako má súdny exekútor postupovať, bez
individualizácie na konanie žalobkyne. Tu správny súd uvádza, že v prípade správneho trestania je potrebné, aby orgán verejnej správy dostatočne a jasne individualizoval porušenie povinností, ktoré sa disciplinárne obvinenému kladú za vinu. Správny súd tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako nepreskúmateľné. 35. Správnemu súdu zároveň neušlo pozornosti, že žalovaný uviedol, že súdny exekútor je povinný mať také odborné znalosti, aby nedochádzalo k porušeniam Exekučného poriadku a iných právnych predpisov. Nepriamo tak bolo uvedené, že žalobkyňa nesprávne právne vyhodnotila postup v predmetných exekučných konaniach (napr. zo strany 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). K danému správny súd odkazuje na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 271/2023-39 zo dňa 21.11.2023, ktorý uviedol, že disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z rozličných právnych názorov – inými slovami a zjednodušene, ak by nesprávne rozhodnutie bez preukázaného manipulačného úmyslu pri rozhodovaní malo byť dôvodom pre disciplinárny alebo trestný postih, boli by dôsledky takéhoto prístupu absurdné a v praxi nezvládnuteľné. 36. Na základe vyššie uvedeného tak možno zhrnúť, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, a preto správny súd pristúpil k aplikácii § 191 ods. 1 písm. d) SSP a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný rozsudkom správneho súdu, vec opätovne prejedná, správne aplikuje zásady disciplinárneho konania, vrátane praxe najvyšších súdnych autorít a v prípade vydania rozhodnutia toto dostatočne odôvodní a ak dospeje k záveru o disciplinárnom previnení, tak výrok špecifikuje v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Správny súd zároveň znova pripomína nutnosť individualizácie skutku disciplinárne obvineného. 37. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).