Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/76/2023 0723100802 09. 09. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100802.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C., v zastúpení dr. jur. Ferenc Mazács – advokát, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, P.O.Box 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. VI/4 Gc 50/23/1000-5 zo dňa 07.07.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2023 domáha preskúmania zákonnosti listu - rozhodnutia žalovaného č. VI/4 Gc 50/23/1000-5 zo dňa 07.07.2023, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“). 2. Žalobca v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie žalovaného, ktorý žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovel z dôvodu, že v prípade žalobcu došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na náhradu škody, preto je uplatnený nárok žalobcu premlčaný. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. II. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 31.10.2024 nepovažuje žalobu za prípustnú z dôvodu, že nejde o opatrenie, ktoré by bolo vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, a teda nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú omietnuť, resp. zamietnuť. III. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „ SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 7 písm. b), d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak; d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 11. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. III. 13. Z obsahu pripojeného listu žalovaného, označeného ako „Vec - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.“, je zrejmé, že žalobca sa na Generálnej prokuratúre SR svojou žiadosťou z 21.04.2023 domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorá mala vzniknúť v súvislosti s trestným konaním vo výške 10 600 Eur ako nemajetková ujma a suma vo výške 2 229,04 Eur ako skutočná škoda v podobe vynaložených trov obhajoby. Náhradu škody si žalobca uplatnil titulom nezákonného trestného stíhania, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie uznesením č. ČVS:ORP-288/DS-DS/2011 z 28.06.2011 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a uznesením č. ČVS:ORP-136/DS/2011 z 15.05.2012 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T 101/2011 z 09.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/77/2019-362 z 09.04.2020 bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.
14. Správny súd zastáva názor, že list (opatrenie) žalovaného, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovie, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu z nižšie uvedených dôvodov. 15. Rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach či povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna enumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho aktu zo súdneho prieskumu výslovné a môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom. 16. Podľa § 7 písm. b) a d) SSP sú z prieskumu správnym súdom vylúčené b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 17. Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 definuje základné pojmy používané týmto procesným predpisom. Pri definovaní pojmu opatrenie je podstatné, že má ísť o výsledok administratívneho konania a z hľadiska formy ide o individuálny správny akt, ktorý nie je rozhodnutím. Právne účinky opatrení sa pritom podobajú právnym účinkom rozhodnutí, keď majú za následok vznik určitého právneho stavu alebo jeho deklaráciu. 18. List, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nevyhovel jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., je reakciou na žiadosť žalobcu, ktorou sa domáhal nároku na náhradu škody u žalovaného v celkovej výške 12 829,04 Eur podľa zák. č. 514/2003 Z. z. 19. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje úpravu žiadnej z oblastí verejnej správy, ale upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je potrebné považovať za osobitný civilnoprávny postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej štátom, resp. obcou alebo vyšším územným celkom. Predchádza a je jedným z predpokladov úspešného uplatnenia takého nároku na všeobecnom súde v občianskom súdnom konaní. 20. List, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nevyhovel, nie je možné považovať za rozhodnutie ani za také opatrenie vydané v správnom konaní, t. j. za individuálny správny akt, ktorý by žalobcovi zakladal práva a povinnosti, resp. sa týchto práv a povinností dotýkal, čo je základný predpoklad procesnej podmienky právomoci súdu na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy. V danej veci ide len o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom práva žalobcu v danej veci obrátiť sa na všeobecný súd zostávajú zachované. O náhrade škody, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci je príslušný rozhodnúť civilný súd. 21. „Orgán príslušný na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí.“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO//17/2020 z 25.11.2020) 22. Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vyplýva, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 23. Vzhľadom na uvedené, žalobcom napadnutý list žalovaného nie je možné považovať za správny akt vydaný v rámci administratívneho konania, pretože ním nedochádza k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a taktiež predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody na civilnom súde.
24. Preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. b) a d) SSP odmietol ako neprípustnú. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 26. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle § 11 ods. 3 tretia veta a § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodne vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 cit. zákona) samostatným uznesením. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.