Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/93/2024 0724101280 05. 06. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101280.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Timeka, v právnej veci žalobcu: Mesto Dobšiná, IČO: 00 328 197, so sídlom: SNP 554/20, 049 25 Dobšiná, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom: Hlavná 111/25, 040 01 Košice, za ktorú koná doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., advokát a konateľ, substitučne zastúpený: JUDr. Natália Hudáková, advokátka, so sídlom: Šarišská 12, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky, č. 6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27.11.2014 bola na základe schválenej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 167/1.2MP/2014 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva“), ktorý sa zaviazal poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v maximálnej výške 10 808 234,45 Eur s celkovými oprávnenými výdavkami projektu vo výške 11 377 088,89 Eur a oprávnenými výdavkami zákazky „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“ v celkovej výške 10 646 452,16 Eur. Zmluva bola uzatvorená na základe rozhodnutia žalovaného o schválení žiadosti navrhovateľa o NFP č. NFP24110110486 z 09.10.2014. 2. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu v čase od 13.10.2016 do 09.12.2016 kontrolu postupu zadávania zákazky „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“ a v nadväznosti na túto kontrolu vyhotovil Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016 a Zápisnicu o prerokovaní protokolu č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 08.02.2017. 3. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálnych programov a projektov (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako vecne príslušný správny a riadiaci orgán v zmysle § 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“), vo veci uloženia povinnosti vrátiť
sumu uvedenú v žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku, na základe podnetu Slovenskej agentúry životného prostredia ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, podaného podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., Oznámením o začatí konania č. 62255/2023 zo dňa 22.07.2023, oznámil žalobcovi začatie konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. 4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. k. 361/2023-7.2.2, č. z. 77676/2023 vydaným dňa 05.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyslovil, že podľa § 27a ods. 5 v spojení s § 46ak zákona č. 528/2008 Z. z., z dôvodu porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 62/2011 zo dňa 30.03.2011 pod zn. 02256 – MUP, konkrétne že: - žalobca ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), keď nedostatočne upravil pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, no najmä pravidlá výberu obmedzeného počtu záujemcov vyzvaných na predloženie ponuky, čím postupoval zároveň v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, konkrétne s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti, - žalobca ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, konkrétne s princípom transparentnosti, keď výber obmedzeného počtu záujemcov vykonal netransparentne, nepreskúmateľne a v rozpore s pravidlami, ktoré si sám určil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré porušenia boli konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016 a ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, teda uložil žalobcovi povinnosť vrátiť v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia finančné prostriedky vo výške 2 528 532,39 Eur, poskytnuté na projekt „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 167/1.2MP/2014 zo dňa 27.11.2014, v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Operačný cieľ 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych a odpadových vôd v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v členení: - 2 262 371,08 Eur zdroje Európskej únie a - 266 161,31 Eur zdroje štátneho rozpočtu. 5. Rozhodnutím č. 6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) minister životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 61 v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol rozklad žalobcu zo dňa 16.10.2023 podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 6. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou dňa 22.08.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ktoré boli vydané prvostupňovým orgánom a ministrom životného prostredia (ďalej spolu len „žalovaný“), z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí a nedostatočné zistenie skutkového stavu v danej veci. 7. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na konštatovania Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016 a spochybnil existenciu porušení v ňom uvedených, vo vzťahu k § 52 ods. 2 písm. c) ZVO a § 9 ods. 4 ZVO, u ktorých namietal nesplnenie zákonných predpokladov pre naplnenie porušení zákona a tiež skutkové zistenia, ktoré k takémuto konštatovaniu viedli. Podľa žalobcu z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé ani vymedzenie konania, ktoré k porušeniam malo viesť, preto trpia vadou nepreskúmateľnosti, nepresvedčivosti a zmätočnosti. Žalobca ďalej namietal absenciu zákonných náležitostí výroku preskúmavaných rozhodnutí a vady konania, ktoré im predchádzalo, s poukazom na § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán nešpecifikoval príslušné odseky ustanovenia § 27a
zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré osobitne upravujú procesný postup správneho orgánu v konaní o vrátení poskytnutého NFP, pričom špecifikácia absentuje aj v Oznámení o začatí konania z 22.07.2023. Výrok rozhodnutia je neurčitý a obmedzuje žalobcu pri ochrane jeho práv, keďže nemal vedomosť o tom, podľa ktorých zákonných ustanovení žalovaný ako správny orgán postupoval. 8. V ďalšej časti svojej argumentácie sa žalobca vo vzťahu k vráteniu finančných prostriedkov zameral na odôvodnenie námietky premlčania, s poukazom na to, že premlčanie je upravené nariadením Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie č. 2988/95“). Dôvodil, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je podľa Nariadenia č. 2988/95 rozhodným čas spáchania nezrovnalosti, resp. deň, keď sa nezrovnalosť skončila v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti. Aj v prípade, ak by u žalobcu išlo o pokračujúcu alebo opakujúca sa nezrovnalosť, premlčacia doba začala plynúť dňom uzatvorenia posledného dodatku z Zmluve o dielo č. R-18/2014 z 05.12.2014, ktorým je Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo z 20.01.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr dňom 20.01.2015. Zvýraznil, že čl. 3 ods. 1 štvrtý Nariadenia č. 2988/95 upravuje obligatórnu limitáciu, t. j. absolútnu premlčaciu dobu, v trvaní dvojnásobku 4-ročnej premlčacej doby, teda dĺžka premlčacej doby podlieha limitácii 8 rokov, počítanej od spáchania nezrovnalosti, resp. jej skončenia. Ak premlčacia doba začala plynúť 20.01.2015, uplynula dňa 20.01.2023. Podľa žalobcu je argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí k premlčaniu irelevantná. Zhrnul, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prerušenie konania, teda nedošlo ku kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorá by spôsobila prerušenie konania a premlčacia doba tak uplynula 20.01.2023. Vzhľadom na uvedené žalobca vzniesol námietku premlčania v danej veci. 9. Podľa žalobcu žalovaný pochybil aj v tom, že nedostatočne odôvodnil aplikáciu finančnej opravy (korekcie) vo výške 25 %. Žalovaný vychádzal z metodického pokynu, ktorý umožňuje uložiť korekciu v rôznej percentuálnej sadzbe v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, pričom použitie určitej sadzby vyžaduje náležité odôvodnenie. Žalovaný síce popísal skutkové okolnosti dôvodu pre uloženie finančnej opravy, avšak nevyhodnotil z hľadiska závažnosti, ani žiadnym spôsobom neposúdil, či v danom prípade nie je možné pristúpiť k zníženiu sadzby. Žalobca zdôraznil, že finančná oprava je v podstate sankciou, preto je potrebné dodržať základné zásady správneho trestania, pri zachovaní prísnej individualizácie a primeranosti takejto sankcie, ktoré žalovaný na danú vec neaplikoval. 10. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd aplikoval ustanovenie § 192 SSP o peňažnej moderácii, teda aby pristúpil k zníženiu výšky uloženého peňažného plnenia z dôvodu jej neprimeranosti a likvidačného charakteru, a to s ohľadom na skutočnosť, že výška korekcie predstavuje 65 % ročných príjmov žalobcu určených na bežné výdavky. Navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobcovi uloží vrátiť finančné prostriedky v rozsahu 5 % výdavkov, pri súčasnom priznaní úplnej náhrady trov konania voči žalovanému. 11. Žalobca súčasne s podanou žalobou súdu predložil návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP, ktorému správny súd vyhovel a uznesením č. k. 5S/93/2024-187 zo dňa 16.01.2025, právoplatným 06.02.2025, priznal žalobe odkladný účinok. III. Vyjadrenie žalovaného 12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 06.12.2024. Poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, z ktorého vyplýva, že kontrolné zistenia Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v protokole sú pre žalovaného záväzné a žalovaný ako správny orgán nemá povinnosť vykonávať samostatne posúdenie porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale správna úvaha žalovaného sa má obmedziť najmä na odôvodnenie povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Ak mal žalobca za to, že zistenia uvedené v predmetnom Protokole sú nesprávne, mal možnosť podľa § 27 ods. 1 SSP v správnej žalobe navrhnúť jeho preskúmanie, čo však neurobil. Žalovaný spochybnil relevantnosť žalobných námietok, ku ktorým sa podrobne vyjadril, a s poukazom na zákonné ustanovenia a obsah preskúmavaných rozhodnutí ich považoval za nedôvodné, vrátane návrhu na uplatnenie peňažnej
moderácie. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia i konanie im predchádzajúce boli uskutočnené v súlade so zákonom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú všetky predpísané náležitosti, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.03.2025 (replika), v ktorom spochybnil relevantnosť argumentácie žalovaného. Zotrval na svojich žalobných tvrdeniach, ktoré sčasti zopakoval, zdôraznil následky preskúmavaných rozhodnutí na žalobcu a v plnom rozsahu zotrval na podanom žalobnom návrhu. 14. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.04.2025 (duplika). Zopakoval časť svojej argumentácie uvedenej v predchádzajúcom vyjadrení, spochybnil tvrdenia žalobcu a na záver zdôraznil, že nie je oprávnený svojvoľne upustiť od vymáhania nezrovnalosti, ani bezdôvodne uplatniť zníženú sadzbu finančnej opravy k zistenej nezrovnalosti. 15. Duplika žalovaného bola zaslaná na vedomie žalobcovi, ktorý ju prostredníctvom právneho zástupcu prevzal dňa 29.05.2025. V. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 19. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 20. Podľa § 46ak zákona č. 528/2008 Z. z. konanie začaté podľa § 27a ods. 5, § 46ac ods. 4 alebo § 46ac ods. 6 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a právoplatne neukončené do 31. augusta 2023 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. septembra 2023. 21. Podľa § § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4. 22. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.
23. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5. 24. Podľa § 52 ods. 2 písm. c) ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. 25. Podľa § 9 ods. 4 ZVO voči uchádzačom a záujemcom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek ako tie, ktoré sa uplatnia voči uchádzačom a záujemcom z tretích krajín pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní. 26. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva. 27. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou. 28. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1. 29. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva. 30. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2988/95 členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí. 31. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy, - úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo v čase prijatia zálohy. 32. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 2988/95 opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty. 33. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b) zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku;
c) celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov spoločenstva, aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody; d) vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie nasledujúce po období výskytu nezrovnalosti; e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci spoločenstva; f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky; g) iné sankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené odvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví a v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou. 34. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 bez ohľadu na správne opatrenia spoločenstva a sankcie prijaté na základe odvetvových právnych predpisov existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, uloženie finančných sankcií, ako sú správne pokuty možno pozastaviť rozhodnutím príslušného orgánu, ak sa začalo trestné konanie voči danej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Prerušením správneho konania premlčacia doba ustanovená v článku 3 neplynie. VI. Posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. 36. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 05.06.2025, ktorého sa zúčastnili žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov. Podmienky na konanie pojednávania v zmysle § 108 ods. 3 SSP boli splnené. 37. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, vydaných podľa § 27a ods. 5, § 46ak zákona č. 528/2008 Z. z., ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 2 528 532,39 Eur, poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí NFP na projekt „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“, z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré boli konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole z 13.12.2016. Žalobca v žalobe okrem iného uplatnil aj žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a namietal existenciu premlčania nárokov na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na úpravu obsiahnutú v Nariadení č. 2988/95. 38. Správny súd, reflektujúc na žalobné námietky, v prejednávanej veci zistil, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, konkrétne vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené, keďže žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s kľúčovou otázkou nastolenou v danom konaní, ktorou je premlčanie nároku na vrátenie požadovanej časti NFP v zmysle Nariadenia č. 2988/95 v konaniach súvisiacich s ochranou finančných záujmov Európskych spoločenstiev. 39. Správny súd konštatuje, že námietku premlčania žalobca vzniesol už v rozkladovom konaní, začatom na základe rozkladu žalobcu zo dňa 16.10.2023, podaného žalovanému dňa 20.10.2023. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí (str. 30 – 31) k tejto námietke vyjadril len všeobecne, okrajovo, keď konštatoval, že sa riadil úpravou obsiahnutou v Nariadení č. 2988/95, všeobecne poukázal na jeho znenie v čl. 3 ods. 1, ktorého obsahom je pravidlo, že v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila, v prípade mnohoročných programov plynie až do úplného skončenia programu, a bližšie sa v danej veci zaoberal len existenciou prerušenia a spočívania premlčacej doby so záverom, že námietka žalobcu je nekvalifikovaná a nedôvodná. Žalovaný svoju argumentáciu smeroval do roviny citácií a všeobecných tvrdení, bez toho, aby sa zaoberal konkrétnymi okolnosťami danej veci, právnu úpravu premlčania na tieto okolnosti riadne aplikoval a svoje úvahy vysvetlil tak, aby ich bolo možné podrobiť prieskumu zo strany správneho súdu, ktorého ingerencia vo vzťahu k ochrane subjektívneho verejného práva má len subsidiárny charakter.
40. Správny súd poukazuje na to, že právna úprava účinkov uplynutia premlčacích dôb obsiahnutá v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ustanovuje jednak dĺžku premlčacích dôb, minimálnu aj maximálnu, jednak okamih začatia jej plynutia, pričom rozlišuje viacero situácií diferencovaných podľa charakteru zistenej nezrovnalosti. Nariadenie č. 2988/95 zároveň zakotvuje zákonnú definíciu tak pojmu nezrovnalosť (čl. 1 ods. 2), ako aj rozlišovanie a druhy správnych opatrení a správnych sankcií (čl. 5, čl. 6), ktoré sú dôležité z hľadiska aplikácie čl. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké konkrétne skutkové a právne okolnosti a úvahy týkajúce sa predmetnej veci ho viedli k záveru o neopodstatnenosti námietky žalobcu o premlčaní, ani to, ktorý okamih bol pre posúdenie tejto otázky pre neho rozhodujúci, a teda ako ustálil začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, či v danej veci došlo k uloženiu správneho opatrenia alebo správnej sankcie tak, ako ich vymedzuje Nariadenie č. 2988/95. Jeho závery sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené a vo vzťahu k aplikácii inštitútu premlčania na danú vec nepostačujúce. 41. Žalovaný bol povinný sa s touto námietkou vysporiadať, a to dostatočným spôsobom tak, aby dal odpovede na všetky otázky s ňou súvisiace vrátane aplikácie konkrétnych ustanovení Nariadenia č. 2988/95 na danú vec. Správny súd zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva je v prvom rade povinný sa s námietkami účastníkov konania vysporiadať správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k prieskumu v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť správnych orgánov a suplovať ich povinnosti. Správny súd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je povinný sa každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, resp. či má táto námietka a jej posúdenie vplyv na dané konanie a aký, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej potom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so zásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací (rozkladový) orgán. Žalovaný bol povinný sa v danej veci s námietkou žalobcu vysporiadať nielen na základe rozkladových námietok, ale aj s ohľadom na to, že v prípade lehoty uvedenej v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu, nie premlčaciu (por. rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025, body 5., 68.), pričom preklúziu je každý správny orgán povinný skúmať ex offo, teda zo svojej úradnej povinnosti a z vlastnej iniciatívy. 42. Označeným rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025 bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023, keď sa NSS SR stotožnil s právnym názorom správneho súdu, okrem iného aj v otázke premlčania. Z rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023 vyplývajú nasledujúce právne závery, na ktoré týmto správny súd v kontexte prejednávanej veci poukazuje: „26. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Preklúzia je právny inštitút, ktorý je upravovaný naprieč odvetviami právneho poriadku. Dôsledkom preklúzie je vždy zánik samotného práva, pričom s takto závažným následkom, ktorý je s preklúziou spojený, sa spája i povinnosť orgánu verejnej moci, ako aj súdu, prihliadať na preklúziu z úradnej povinnosti. 27. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. K posúdeniu predmetnej lehoty zaujal svoje stanovisko i generálny advokát C. D. Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k veci C-584/15, kde v bode 25. až 27. uviedol: „Bod 25 – „Považujem za vhodné na úvod uviesť jedno spresnenie, ktoré pomôže pochopiť (nie príliš šťastnú) formuláciu kľúčového ustanovenia v tomto spore, ktorým je článok 3 nariadenia č. 2988/95. Použitie slovného spojenia „premlčacia doba konania“ v článku 3 ods. 1 prvom pododseku môže byť mätúce. Napriek zdaniu nejde o premlčaciu dobu „konania“ ako takého, ale o lehotu na uplatnenie nároku (v tomto prípade nároku správneho orgánu) na vymoženie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené prijímajúcej spoločnosti z európskych zdrojov.“ Bod 26.: „Treba pripomenúť, že premlčanie je jedným zo spôsobov zániku práva (resp. nároku na uplatnenie práva v súdnom konaní ako procesného práva) v dôsledku toho, že držiteľ práva je určitý čas nečinný. Článok 3 nariadenia č. 2988/95 určuje správnemu orgánu maximálnu
štvorročnú lehotu (ktorú možno prerušiť) od spáchania nezrovnalosti na vymoženie súm, ktoré boli neprávom vyplatené hospodárskemu subjektu. Pripomínam, že práve toto právo domáhať sa vrátenia uvedených súm zaniká po štyroch rokoch, ak sa právo neuplatní.“ Bod 27 – „Je tiež vhodné uviesť druhú poznámku. Keďže príslušný správny orgán môže počas týchto štyroch rokov konať v súvislosti s nezrovnalosťou, ku ktorej údajne došlo, jeho konanie môže viesť a) k prerušeniu lehoty akýmkoľvek vyšetrovacím úkonom vo veci, ktorý dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí, pričom musí rozhodnúť do ôsmich rokov, alebo b) k vydaniu rozhodnutia, ktorého predmetom je správne opatrenie podľa článku 4 alebo jedna zo sankcií uvedených v článku 5 nariadenia č. 2988/95.“ Rovnaký právny názor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český Nejvyšší správní soud v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023 zo dňa 16.08.2023. 28. Na posúdenie uplynutia premlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť začatie jej plynutia, ktoré je viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2889/95. Ako vyplýva zo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti predpokladá súčasne splnenie dvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva Európskej únie a zároveň jej dôsledkom je (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej doby rozhodujúci vždy dátum udalosti, ktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku Glencore Céréales France C-584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47, z ktorého vyplýva, že „..vzhľadom na podmienky potrebné na konštatovanie nezrovnalosti pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, začína plynúť premlčacia lehota od dátumu udalosti, ktorá vznikla ako posledná, teda buď dátumu vzniku škody, ak k tejto škode došlo po konaní či opomenutí predstavujúcom porušenie práva Únie, alebo dátumu tohto konania či opomenutia, ak predmetná výhoda bola poskytnutá pred uvedeným konaním či opomenutím“ (obdobne rozsudok Súdneho dvora EÚ C-59/14 zo dňa 06.10.2015, bod 26, rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 378/18 zo dňa 03.10.2019, bod. 33). 29. V prejednávanej veci žalobca zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola stanovená do 05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 03.09.2010 do 10:00 hod. Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o poskytovaní vzdelávacích služieb dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011. Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky. Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.10.2011, 20.02.2012 a 02.12.2013. Z uvedených skutočností vyplýva, že boli splnené obidve podmienky, s ktorými nariadenie č. 2889/95 spája vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych predpisov (zákona o verejnom obstarávaní) a škoda na rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb). Za čas vzniku nezrovnalostí je tak možné určiť dátum 07.10.2011, resp. 20.02.2012 a 02.12.2013 pre ďalšie jednotlivé platby. V jednotlivých dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého čerpania finančných prostriedkov. V uvedenom prípade premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa 07.10.2011 a skončila by dňa 07.10.2015. 30. Ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 premlčacia/ prekluzívna doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia/prekluzívna doba v takomto prípade začína plynúť znova po každom akte prerušenia. 31. Pokiaľ ide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor EÚ už opakovane rozhodol, že premlčacia/ prekluzívna doba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie je úplne splnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy zo strany vnútroštátneho orgánu, bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne presne vymedzených činností. Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že správa z kontroly, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z nezrovnalostí (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.06.2022, OF, C-728/21). Pokiaľ vnútroštátne orgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejto
osobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej sankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11.06.2015, Pfeifer & Langen, C-52/14, bod 42).“ 43. Pokiaľ ide o otázku nastolenú žalobcom, že v danej veci sa preskúmavané rozhodnutia týkajú uplatnenia správnej sankcie, a teda je na danú vec potrebné aplikovať zásady správneho trestania, správny súd poukazuje na závery rozsudku NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023, ktorý vo vzťahu ku konaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. dáva návod na rozlišovanie medzi konaním o správnej sankcii a konaním o správnom opatrení (finančnej oprave). Podľa označeného rozsudku (bod 65.) platí, že „...finančnou opravou je podľa kasačného súdu potrebné rozumieť povinnosť vrátiť celý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej nezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde o správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia 2988/95), ide o správnu sankciu podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95.“ 44. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky, a to aj pri zohľadnení posledného vývoja rozhodovacej činnosti súdov v uvedených otázkach, osobitne právnych názorov vyjadrených vo vyššie uvedených rozsudkoch. 45. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 46. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ďalšími námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom žaloby, sa správny súd nezaoberal, keďže ich hodnotenie by s ohľadom na vytýkané vady napadnutého rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti vo vzťahu k otázke preklúzie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 boli v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako si žalovaný správne ustáli skutkové okolnosti danej veci, ktoré sú pre posúdenie preklúzie rozhodujúce (najmä identifikáciu a ustálenie nezrovnalosti, čas jej spáchania, ustálenie, či ide o pokračujúcu sa alebo opakujúca nezrovnalosť, či v tomto prípade ide o mnohoročný program a kedy došlo k jeho úplnému skončeniu, či a kedy došlo k prerušeniu prekluzívnej doby), a následne právnu úpravu preklúzie vyplývajúcu z Nariadenia č. 2988/95 na takto ustálený skutkový stav aplikuje, bude povinný svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť tak, aby jeho závery bolo možné preskúmať a aby boli zachované práva žalobcu ako účastníka konania na spravodlivé konanie. 47. Pokiaľ ide o návrh na peňažnú moderáciu, správny súd s ohľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia o tomto návrhu nerozhodoval. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 49. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP). 50. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.