Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/88/2024 0724101397 14. 01. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101397.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BB Creative Solutions s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 401 257, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 021994/2024/OPPA, číslo záznamu: 060842/2024 zo dňa 11.07.2024, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) dňa 12.09.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 021994/2024/OPPA, číslo záznamu: 060842/2024 zo dňa 11.07.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. INF/000041/2019-OKaP zo dňa 07.08.2019 o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že na svoje zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnil advokátsku kanceláriu REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882, ktorá správnu žalobu v mene žalobcu spísala a podala na správny súd. 3. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882 bolo správnemu súdu doručené ako elektronický dokument autorizovaný len Mgr. Jurajom Revickým, advokátom konajúcim prostredníctvom tejto advokátskej kancelárie, správny súd uznesením č. k. 6S/88/2024-41 zo dňa 10.10.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia doručil správnemu súdu plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882 ako elektronický dokument autorizovaný splnomocniteľom, alebo splnomocnenie prevedené z listinnej podoby do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo aby predložil originál, prípadne originál úradne overenej fotokópie splnomocnenia udelenej zvolenému právnemu zástupcovi na zastupovanie v tomto konaní s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13. novembra 2018, ktorý v odôvodnení konštatoval, že: „Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.“ 4. Uznesenie správneho súdu č. k. 6S/88/2024-41 zo dňa 10.10.2024 bolo doručené žalobcovi dňa 21.10.2024. Lehota na odstránenie nedostatkov podania uplynula žalobcovi 31.10.2024. Pre úplnosť správny súd uvádza, že predmetné uznesenie bolo doručené aj advokátskej kancelárii REVICKÝ a partneri s. r. o. dňa 11.10.2024. 5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g) b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 11. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z uvedeného dôvodu odmietol. 12. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom Ústava Slovenskej republiky umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotyku na právach, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
13. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t.j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Zároveň platí, že žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať. 14. V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podala advokátska kancelária REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882. Predmetom súdneho prieskumu malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného špecifikované v bode 1. tohto uznesenia, t. j. ide o správnu žalobu vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu. 15. Správny súd považuje za nesporné, že v žalobách vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu nemusí byť žalobca zastúpený advokátom. Nie je však vylúčené, aby si účastník dobrovoľne zvolil advokáta. Aby zastúpenie vyvolalo právne účinky, musí byť plná moc urobená riadne, predovšetkým ho musí splnomocniteľ udeliť. V danom prípade predložená plná moc vykazovala vady, nakoľko neobsahovala podpis, resp. autorizáciu splnomocniteľa (žalobcu) podľa osobitného predpisu. Žalobca bol správnym súdom vyzvaný, aby odstránil tento nedostatok plnej moci, avšak žalobca zostal nečinný. Nečinnou napokon zostala aj advokátska kancelária REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, ktorej bolo predmetné uznesenie na odstránenie nedostatkov podania taktiež doručené. Správny súd tak má za preukázané, že žaloba je spísaná a podaná advokátskou kancelária REVICKÝ a partneri s. r. o., ktorá však nie je oprávnená žalobcu zatupovať v tomto konaní pred správnym súdom. Správnemu súdu teda neostalo nič iné ako skonštatovať, že žaloba je podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, advokátska kancelária REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882 nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.