Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/52/2025 0725100722 13. 08. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100722.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného: neformálny list č. PPZHCP-BA2-2025/008959-007 zo dňa 17.03.2025 a odpoveď č. PPZ-HCP-BA2-2025/008959-009 zo dňa 01.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.05.2025 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 21.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“) dňa 22.05.2025, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrení žalovaného: neformálny list č. PPZ-HCP-BA2-2025/008959-007 zo dňa 17.03.2025 (ďalej len „neformálny list“) a odpoveď č. PPZ-HCP-BA2-2025/008959-009 zo dňa 01.04.2025 (ďalej len „odpoveď“ a spolu s neformálnym listom aj ako „napadnuté opatrenia“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Neformálnym listom žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie podané proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-5521-012/2024-PC zo dňa 08.11.2024 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí žiadosti“) podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, t. j. ako neprípustné a že nezistil dôvody na obnovu konania ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V odpovedi žalovaný uviedol, že žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní a žiadosť o vydanie rozhodnutia o odvolaní zamieta, keďže zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu zamietnutí žiadosti nespĺňa podmienku prípustnosti; odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. 2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že v dôsledku nesprávneho a nezákonného postupu zo strany žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorý sa odmietol vysporiadať s jeho odvolaním, je žalobca vystavený účinkom prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, ktorého následkom bude strata oprávnenosti pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky a s tým spojená povinnosť územie Slovenskej republiky opustiť pod hrozbou vyhostenia a uloženia zákazu pobytu na území Slovenskej republiky. Uviedol, že v prípade výkonu touto správnou žalobou napadnutých opatrení je ohrozený zákonný a legálny pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky a tento bude v dôsledku nezákonného postupu žalovaného vystavený povinnosti opustiť územie Slovenskej republiky pod hrozbou jeho administratívneho vyhostenia a uloženia zákazu pobytu na území Slovenskej republiky.
3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním z 09.07.2025. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. Zmienil, že žalobca podľa vyjadrenia Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) predstavuje bezpečnostné riziko, pretože je podozrivý zo zapojenia sa do organizovanej trestnej činnosti. Priznaním odkladného účinku žaloby by bolo umožnené žalobcovi zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, čím by prišlo k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky. 4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“ 6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“ 7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil nezákonnosťou postupu žalovaného - nevysporiadanie sa s jeho odvolaním, v dôsledku čoho je ohrozený žalobcov legálny pobyt na území Slovenskej republiky, s čím je spojená povinnosť toto územie opustiť pod hrozbou administratívneho vyhostenia a uloženia zákazu pobytu na území Slovenskej republiky. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy v súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých opatrení. 9. Ustanovenie § 185 písm. a) SSP stanovuje pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe potrebu splnenia kumulatívnych podmienok, jednak hrozbu závažnej ujmy, škody či iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia/opatrenia a súčasne splnenie ďalšej podmienky, a to že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Žalobca ako primárny dôvod svojho návrhu uvádzal nezákonnosť postupu žalovaného spočívajúcu v nevysporiadaní sa s jeho odvolaním, čo nie je v zmysle § 185 písm. a) SSP dôvodom na priznanie odkladného účinku a neodôvodňuje hrozbu závažnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného následku. Súd dáva do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia účastníkov konania o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. 11. Ďalej žalobca argumentoval, že je ohrozený jeho legálny pobyt na území Slovenskej republiky, s čím je spojená povinnosť toto územie opustiť pod hrozbou administratívneho vyhostenia a uloženia zákazu pobytu na území Slovenskej republiky. Ohrozenie legálneho pobytu spojené s hrozbou administratívneho vyhostenia a uloženia zákazu pobytu na území Slovenskej republiky jednak priamo nevyplýva z napadnutých opatrení ani rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, teda žalobcom označená hrozba nie je v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutých opatrení, a okrem toho administratívne vyhostenie prebieha v samostatnom následnom (správnom i súdnom) konaní, v ktorom má účastník konania možnosť využiť dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv v súvislosti s prípadnými rozhodnutiami o administratívnom vyhostení a pod. 12. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil ani nepreukázal hrozbu vzniku závažnej ujmy ani iných vážnych nenapraviteľných následkov v priamom spojení s okamžitým výkonom napadnutých opatrení. 13. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Súd však pre úplnosť uvádza, že žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako neodôvodnil a neosvedčil. Teda ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku čo do hrozby závažnej ujmy, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom. Súd dáva do pozornosti, čo zdôraznil žalovaný, že práve naopak, priznaním odkladného účinku správnej žalobe by prišlo k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky, keďže žalobcovi, ktorý podľa vyjadrenia SIS predstavuje bezpečnostné riziko, pretože je podozrivý zo zapojenia sa do organizovanej trestnej činnosti, by bolo umožnené zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. 14. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 15. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).