Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Sf/35/2025 0725100975 21. 10. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100975.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BRISTAV Slovakia s.r.o., so sídlom Topoľová 2768/13, Galanta, IČO: 47 585 617, zastúpený advokátom: JUDr. Albínom Lanczom, AK so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102088182/2025 zo dňa 29.05.2025, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej súdu dňa 04.07.2025 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.06.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 04.07.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102088182/2025 zo dňa 29.05.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100685788/2025 zo dňa 21.02.2025. Predmetným rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový poriadok“)určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2021 v sume X.XXX,XX eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume XXX,XX eur a vyrubil daň X.XXX,XX eur. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že formuloval v žalobe zásadné pochybnosti o správnosti vyrubovacích záverov správcu dane, okamžitá exekúcia údajného daňového dlhu by mala pre neho nezvratné dôsledky a spôsobila by jeho bezprostrednú platobnú neschopnosť spojenú s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. V prípade výkonu napadnutého rozhodnutia (v spojení s ostatnými prepojenými rozhodnutiami za rok 2021) by nemal disponibilné prostriedky na nákup materiálu a úhradu miezd, nevedel by vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobca tvrdí, že nemá na takýto prípad vytvorenú rezervu, v rámci daňových povinností postupoval legitímne. Daňová exekúcia vo výške okolo 30 000 eur by bola pre neho likvidačná. Priznanie odkladného účinku žalobe bude mať za následok, že do času právneho vysporiadania prípadu nedôjde k zásahu do jeho platobnej schopnosti. V závere uviedol, že postup bude v súlade s verejným záujmom, lebo pozícia žalovaného tým nebude ohrozená. 3. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nedoložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia. 4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2025 a navrhol tento návrh zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. 12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca neuviedol aká konkrétna závažná ujma, finančná škoda, prípadne iné vážne nenapraviteľné následky mu výkonom napadnutého rozhodnutia v stanovenej lehote hrozia. Neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má
povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecným odkazom na §185 písm. a) SSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom. 15. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 16. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139