Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/121/2018 1018201072 21. 02. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXXX I., J. G., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, IČO: 36 808 539, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21. mája 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28.12.1992 si žalobcovia (ďalej aj „žiadatelia“) uplatnili nárok na vydanie pozemkov parc. č. XXXX, dom, dvor o výmere 397 m2 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 536 m2 (ďalej aj „uplatnené pozemky“). Povinnou osobou je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Vlastníctvo žiadateľov, resp. ich právnych predchodcov zaniklo na základe odsudzujúceho rozsudku č. 29T/160/75 Mestského súdu v Bratislave. Uznesením Obvodného súdu Bratislava 1 č. 1Rt II 179/91 boli žiadatelia rehabilitovaní. Rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Bratislava - mesto č. 1344/92-PÚ/Bc-1z zo dňa 08.11.1994 bolo žiadateľom priznané vlastnícke právo k uplatneným pozemkom. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava podalo odvolanie, na základe ktorého Mestský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení zaviazal správny orgán objektívne zistiť skutkový stav. Okresný úrad Bratislava I. vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom žiadateľov ako aj navrhnutých svedkov, ktorí potvrdili dôvodnosť reštitučného nároku z hľadiska využitia pre poľnohospodárske účely. Rovnako potvrdili aj úmysel trvalo žiť na území Slovenskej republiky. Následne správny orgán vydal rozhodnutie č. 090/09008/97 zo dňa 01.02.2002, ktorým priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, každému zo žiadateľov v podiele 1/16. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná osoba odvolanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 napadnuté administratívne rozhodnutie zrušil a zaviazal správne orgány doriešiť otázku trvalého pobytu a posúdiť návrh podľa § 1 zákona č. 307/1992 Zb., vysporiadať sa s otázkou, či predmetné nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa § 2 zákona č.
307/1992 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/1992 Zb.“) a skúmať, či v čase odňatia vlastníckeho práva sa na tieto účely užíval podľa § 30 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) 2. Po vykonaní ďalšieho dokazovania Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. 223-3/2004/ D zo dňa 22.10.2004 rozhodol, že žiadatelia nespĺňajú jednu z podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto sa im podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ide o podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Proti uvedenému rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave podali žiadatelia odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podali žiadatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky a svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 zmenil tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 223-3/2004/D zo dňa 22.10.2004 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 uviedol: „Predovšetkým musí byť splnená základná podmienka, že ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej postupovať a ďalej, že majetok oprávnených osôb prešiel v rozhodnom období na štát spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 tohto zákona, t. j. že boli skutočne zbavení svojho majetku. Ďalšou podmienkou je potom tá podmienka, že oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území (ďalej len „podmienka trvalého pobytu“). (...) Odvolací súd zdôrazňuje, že bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhajú, majú resp. mali v rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného poľnohospodárskeho majetku v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať, či sú splnené ostatné podmienky vydania pôdy, alebo majetku, pretože bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri posudzovaní žiadosti navrhovateľov postupovať podľa zák. č. 229/1991 Zb. Preto bude úlohou odporcu v novom konaní predovšetkým tieto skutočnosti zistiť a až po prípadnom kladnom zodpovedaní tejto otázky pokračovať v skúmaní ďalších podmienok.“ 4. Prvostupňový správny orgán následne nariadil ústne pojednávanie na účely dokazovania o skutočnom stave veci, najmä o tom, či nehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky pôdny fond, či žiadatelia v čase uplatnenia nároku spĺňali podmienku trvalého pobytu na území SR a či uplatnené nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu. Žalobca 1/ uviedol, že ovocie z Devína z okraja vinohradu skladovali v protileteckom kryte, ktorý bol súčasťou domu na parc. č. XXXX (išlo o množstvo do 100 kg ovocia), v uvedenom kryte boli drevené lavice, drevené trámy, ovocie sa tam dalo skladovať, kryt bol vetrateľný. Dom ako taký nemal hospodársku časť. Záhrada okolo domu mala niekoľko fáz prerábania, prerábala sa pred rokom 1968, keď boli na jej časti postavené garáže a časť stromov sa zlikvidovala. Po ich odchode do zahraničia časť spoločného bytu matka predala a nový vlastník si postavil nový vchod z opačnej strany domu, ktorý viedol ponad letecký kryt, čím sa zase zmenšila úžitková plocha záhrady. Pred odchodom do zahraničia tam pestovali drobné ovocie, jahody, maliny, hrušku, jabloň pre vlastnú potrebu. V dome do roku 1968 bývala celkom na prízemí jedna rodina, hore pod strechou bola 1 izba s chodbou, kde bývali dvaja ľudia, na prvom poschodí bolo 5 veľkých izieb s príslušenstvom, ktoré obývali 3 rodiny. Žalobca 1/ uviedol, že matka dve izby predala inej rodine. V čase návštev bývali vždy v jednej z týchto izieb. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že v čase uplatnenia nároku už bývali v E. K. D. X, kde sa aj prihlásili na trvalý pobyt. Dňa 02.09.2010 bolo vykonané ústne pojednávanie a obhliadka na mieste samom. 5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 29.11.2017 rozhodnutie č. k. 1344/1992, zn.: OU-BAPLO-2017/14949/240355/MAG, ktorým rozhodol, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. sa im nepriznáva vlastnícke právo a ani právo na náhradu k uplatneným pozemkom. Žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie svojím rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018 potvrdil. II. Žaloba
6. Žalobcovia sa včas podanou žalobou (29.07.2018) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. 7. V podanej žalobe namietali, že žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ si ako oprávnené osoby uplatnili na Pozemkovom úrade Bratislava – mesto dňa 28.12.1992 nárok na vydanie nehnuteľností v k.ú. D. I., zdokladovali reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb. a rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-Pú Bc-1 zo dňa 08.11.1995 im bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. D. I., PK vložka č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 324 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/16. Na základe odvolania povinnej osoby Mestskej časti Bratislava – Staré mesto Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 01.02.2002 rozhodnutie č. 090/09008/97, ktorým bolo žiadateľom opätovne priznané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 zaviazal správny orgán opätovne doriešiť otázku trvalého pobytu žiadateľov a posúdiť nárok podľa zákona č. 307/1992 Zb., či predmetné nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Následne správny orgán svojím rozhodnutím č. j. 223-3/2004/ D zo dňa 22.10.2004 nepriznal žiadateľom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. – D. I., PK vl.č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému v 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 324 m2 v spoluvlastníckom podiele každému v 1/16 z dôvodu nesplnenia § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté administratívne rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. NS SR poukázal na to, že Pozemkový úrad Bratislava – mesto sa už raz otázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ zaoberal, pričom považoval argumenty ohľadom trvalého pobytu za dostačujúce. NS SR uložil správnemu orgánu povinnosť skúmať, či uplatnené nehnuteľnosti spĺňajú náležitosti podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a objasniť, či aj podiel právnej predchodkyne žalobcu 2/ prešiel do vlastníctva štátu. Až následne sa bude musieť vysporiadať s rôznym posúdením skutočností rozhodujúcich pre splnenie podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/. 8. Žalobcovia poukázali na to, že rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-PÚ/ Bc-2 zo dňa 25.10.1995 bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 09.08.1995 v k.ú. F. podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom 1/ ako oprávnenou osobou a povinnou osobou Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Ak by si bývalý správny orgán neosvojil záver o splnení podmienky uvedenej v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., neprišlo by k jej schváleniu. Naviac, rovnaký subjekt, ktorý prejavil uzavretím dohody o vydaní nehnuteľnosti dňa 09.08.1995 vôľu pozemky žalobcovi 1/, ako povinná osoba vydať, sa neskôr opakovane odvolal proti vydaniu nehnuteľnosti v k. ú. D. I.. Správne orgány nepostupovali v intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, pretože bez toho, aby prišlo k zmene skutkového stavu v neprospech žalobcov, dospeli k záveru, že podmienka trvalého pobytu žalobcov splnená nebola. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o trvalom pobyte žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý bol od 21.12.1992 na Somolického ulici 2. 9. Žalobcovia namietali, že správny orgán nevykonal a nezohľadnil navrhnuté dôkazy a ani v odôvodnení neuviedol, z akého dôvodu k ich vykonaniu nepristúpil. Žalobcovia poukázali aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 289/1995 zo dňa 06.11.1996. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že postupoval v intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008. Priznanie vlastníckeho práva alebo práva na náhradu za pozemky podľa zákona č. 229/1991 Zb. je možné len po splnení podmienok uvedených v tomto zákone, pričom podľa jeho názoru žalobcovia nesplnili základnú podmienku uvedenú v tomto zákone.
IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov 11. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci správneho konania nebolo preukázané, či v čase prechodu nehnuteľnosti na štát tieto jednoznačne v celosti, resp. v presne špecifikovanom rozsahu tvorili poľnohospodársky pôdny fond. V čase vydania Oznámenia zo dňa 05.05.1984 boli už dotknuté pôvodné PK parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I. rozdelené a tvorili časti nových pozemkov parc. č. XXXX – dom a dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X, X, X, X garáže (spolu o výmere 91 m2). Pozemky, na ktorých sú situované garáže, nemožno považovať za pôdu tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond a stavby garáží nemožno považovať za hospodárske budovy patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti. 12. Poukázal na to, že zo strany žalobcov neboli predložené doklady, kedy prišlo k zastavaniu častí pôvodných pozemkov parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I.. Podľa oznámenia zaslaného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 20.10.2011 v roku 1973 bolo realizované zameranie skutočného stavu pozemkov, tzv. mapovanie, ktorým bolo zistené, že pôvodné PK pozemky parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I. boli v čase mapovania už riadne rozdelené a vytvorené nové pozemky parc. č. XXXX - dom a dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X, X, X, X garáže, na ktorých boli už v čase zamerania vybudované jednotlivé garáže. Z uvedeného vyplýva, že v čase prechodu pozemkov na štát tieto v celosti neslúžili a netvorili poľnohospodársky pôdny fond. Išlo o pozemky sčasti zastavané garážami. Správny orgán správne uviedol, že dané pozemky v čase prechodu na štát nebolo možné použiť na poľnohospodársku výrobu. 13. Ďalej poukázal na to, že v tomto správnom konaní sa skúmalo, či žiadatelia boli v čase uplatnenia si nároku občanmi Českej, resp. Slovenskej Federatívnej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorých spoluvlastnícke právo prešlo na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990. Správny orgán dospel k záveru, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nemali záujem sa vrátiť a trvale, teda viac ako 1 mesiac v roku sa nepretržite zdržiavať na Slovensku. Osobu nespĺňajúcu podmienku trvalého pobytu nemožno považovať za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto ďalší účastník 1/ navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 14. Ďalší účastník 2/ uviedol, že prvoradé je posúdenie právnej otázky, či predmetnú vec a uplatnený reštitučný nárok žalobcov možno subsumovať pod zákon č. 229/1991 Zb., konkrétne § 1, 4 ods. 1 a § 17. V danej veci je tak nutné podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ ustáliť, že reštitučný nárok žalobcov nie je možné posúdiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa ďalšieho účastníka 2/ je vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam preukázané, že tieto nehnuteľnosti v minulosti netvorili (v čase ich prechodu na štát) a ani netvoria súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetné nehnuteľnosti nikdy nemali charakter stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a nikdy neslúžili poľnohospodárskej ani lesnej výrobe. Predmetné nehnuteľnosti nie sú a ani neboli v správe Slovenského pozemkového fondu, keďže nemajú poľnohospodársky charakter a nie sú ani výnimkami zo správy podľa § 17. Predmetné nehnuteľnosti boli vždy súčasťou mestskej obytnej zóny a pozemok s parc. č. XXXX/ X, druh pozemku záhrada ani v minulosti neslúžil poľnohospodárskej výrobe. Tiež poukázal na to, že od roku 1948 sa v bytovom dobe nachádza múzeum M. M., ktoré nemohlo byť zriadené v priestoroch poľnohospodárskej nehnuteľnosti. 15. Ďalší účastník 2/ zdôraznil, že žalobcovia mali možnosť uplatniť si reštitučný nárok podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 87/1991 Zb.“). Pokiaľ ide o reštitúciu v dôsledku prevzatia iného ako poľnohospodárskeho majetku štátom, je nutné zmierovať majetkové krivdy postupom podľa tohto zákona, a to v lehote podľa § 5 ods. 2. Na vydanie veci mala oprávnená osoba vyzvať povinnú osobu najneskôr v lehote do 01.10.1991, pričom v prípade, že žalobcovia podľa tohto zákona nepostupovali, ich nárok zanikol a nebolo by v súlade so zákonom neexistujúci reštitučný nárok uspokojiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Ďalší účastník 2/ považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne, a preto navrhol podanú žalobu zamietnuť. V. Replika žalobcu 16. Žalobcovia v podanej replike uviedli, že správne orgány oboch stupňov boli povinné postupovať v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/159/2006 zo dňa 31.01.2008. Poukázali na to, že správne orgány mali skúmať podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ na území SR v
rozhodnom období vrátane vysporiadania sa so skutočnosťou, že podmienka trvalého pobytu žalobcu 1/ v rozhodnom období bola ako prejudiciálna otázka vyriešená už v inom, právoplatne skončenom správnom konaní, ktoré začalo na základe rovnakej výzvy. NS SR poukázal na fakt, že sa správny orgán pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so skutočnosťou, že sa Pozemkový úrad Bratislava-mesto už raz otázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ na území Slovenskej republiky zaoberal a rozhodnutím č. 1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 25.10.1995 podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. F.. Následne Pozemkový úrad Bratislava-mesto z dôvodu, že rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 01.10.1995 nebolo v súlade so zápisom v katastri toto rozhodnutie zrušil a vydal nové rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2a zo dňa 01.07.1996, kde opravil špecifikáciu vydávaných nehnuteľností a opätovne vyhodnotil, že žalobca 1/ podmienku trvalého pobytu v rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil. 17. Žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ doručili dňa 28.12.1992 Obvodnému pozemkovému úradu Bratislava – mesto a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy výzvu na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 22.12.1992 (ďalej len „Výzva na uzatvorenie dohody“), v ktorej žiadali o vydanie nehnuteľností na p. k. vložke XXX a p. k. vložke XXXX v k. ú. F. v podiele 1 a nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania (pozemky parc. č. XXXX, XXXX/ X a budova súpisné číslo XXX v k. ú. D. I. v podiele 2/16). Vysporiadanie sa s otázkou, že správny orgán už v minulosti v konaní, ktoré začalo na základe rovnakej Výzvy na uzavretie dohody ako prejudiciálnu otázku vyhodnotil podmienky trvalého pobytu u žalobcu 1/ za splnenú, považuje žalobca 1/ za zásadné. Podľa jeho názoru nemôžu popri sebe existovať dve právoplatné rozhodnutia vydané na základe tej istej Výzvy na uzavretie dohody, pričom v jednom rozhodnutí je konštatované, že žalobca 1/ podmienku trvalého pobytu v rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil a v druhom rozhodnutí je konštatované, že žalobca 1/ túto podmienku trvalého pobytu v rovnakom období nesplnil. 18. Ďalej poukázali na to, že právna predchodkyňa žalobcu 2/ splnila podmienku trvalého pobytu, keďže Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o jej trvalom pobyte. Skutkový stav ohľadom jej trvalého pobytu bol preukázaný jej výpoveďami, jej čestným vyhlásením, listinnými dôkazmi a aj viacerými svedeckými výpoveďami. Právna predchodkyňa žalobcu 2/ si kúpila byt na N. ulici, kde žila až do svojej smrti a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu využívala aj služby Seniorcentra Staré Mesto na B. ulici. Spochybňovanie úmyslu právnej predchodkyne žalobcu 2/ zdržiavať sa na Slovensku je podľa názoru žalobcov účelové a nemá oporu v zákone. 19. K otázke preukázania, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného konania, spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 307/1992 Zb. žalobcovia uviedli, že správny orgán v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí dospel k záveru, že pozemok zapísaný na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X o výmere 324 m2, druh pozemku „záhrada“ poľnohospodársky pôdny fond netvorí, pričom to na str. 19 v 2 odseku zdôvodnil nasledovne: „Záhrada ako poľnohospodárska pôda sú také pozemky, na ktorých sa trvale a prevažne pestujú zelenina, kvety a iné záhradné plodiny, spravidla pre vlastnú potrebu, ak sa tieto plodiny nepestujú v rámci určených postupov ako poľné plodiny na ornej pôde. Záhrady musíme odlíšiť od pridomových záhradiek.“ ........ a str. 19 v 5 odseku, cit. ....... „pozemok parcelné číslo XXXX/X je pridomová záhradka, teda nie záhrada ako poľnohospodárska pôda......“ Tento názor prebral aj odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Záver správnych orgánov oboch stupňov, že pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada nie je poľnohospodárskou pôdou, je podľa žalobcov v rozpore so skutkovým stavom, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané listinnými dôkazmi (vrátane znaleckého posudku), výpoveďami svedkov, ako aj čestnými vyhláseniami. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2003 Z. z.“) je pozemok s označením druhu pozemku „záhrada“ poľnohospodárskou pôdou. Platné právne predpisy poznajú výlučne pojem „záhrada“, žiadny právny predpis nepozná, ani nedefinuje pojem „pridomová záhradka“, ktorý použil správny orgán vo svojom rozhodnutí. Tiež poukázali na skutočnosť, že pri pozemku parc. č. XXXX/X je na LV č. XXXX zapísané, že ide o pozemok s druhom ochrany pod pol. XXX, čo znamená, že sa na tejto záhrade nachádza „Chránený strom a jeho ochranné pásmo“ a v časti LV spôsob využitia je pri tomto pozemku v katastri nehnuteľností uvedené O. X, teda ide o pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. V tejto súvislosti dali súdu do pozornosti, že zastavaná plocha domu je 516
m2 a záhrada okolo domu je o výmere 324 m2, takže záhrada tvorí takmer polovicu podlahovej plochy domu, preto pozemok par. č. XXXX/X nemá voči výmere pozemku pod domom žiadnu zanedbateľnú výmeru. Navyše v čase protiprávneho odňatia predmetných nehnuteľností bola záhrada o výmere 536 m2 (viď výpis z pozemkovej knihy z roku 1994, ktorý je založený v spise). To, že sa na pozemku parc. č. XXXX/X v čase pred jeho prepadnutím štátu, po jeho prepadnutí štátu, v čase uplatnenia reštitúcie až do súčasnosti pestovali spravidla pre vlastnú potrebu záhradné plodiny, stromy a kvety, bolo v konaní jednoznačne preukázané, avšak správne orgány oboch stupňov sa s týmito dôkazmi nevysporiadali, resp. tieto predložené dôkazy odignorovali. V tejto súvislosti poukázali na svedecké výpovede, obhliadku pozemku, rovnako aj na znalecký posudok A. J. zo dňa 08.03.1995. Žalobcovia poukázali aj na to, že správne orgány neuviedli, v čom sa takáto „pridomová záhradka“ odlišuje od záhrady, ktorá je definovaná v platných právnych predpisoch, čo tento pojem vlastne znamená, kde je definovaný, a prečo by mal byť práve pozemok parc. č. XXXX/X takouto „pridomovou záhradkou“, keď je v príslušnom katastri nehnuteľností vedený ako druh pozemku „záhrada“, so spôsobom využitia č. 4 (čo značí, že ide o pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny). 20. K preukázaniu, že pozemok par. č. XXXX o výmere 516 m2 a stavba, so súpisným číslom XXX, obe zapísané na LV č. XXXX, spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. žalobcovia uviedli, že len samotná skutočnosť, že je pozemok zastavaný jeho vydaniu nebráni v prípade, ak sa preukáže, že ide o pozemok pod obytnými budovami, hospodárskymi budovami a inými stavbami patriacimi pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti (§ 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb.), resp. že ide o pozemok pod obytnými a hospodárskymi budovami a stavby slúžiacimi poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu (§ 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb.). Pri pozemku parc. č. XXXX o výmere 516 m2 je v katastri v časti „spôsob využitia“ uvedené číslo 16, teda ide o pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Žalobcovia majú zato, že v konaní boli predložené relevantné dôkazy, že v čase pred prepadnutím majetku štátu a aj v čase jeho prepadnutia, spĺňali obe nehnuteľnosti podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Hlavnými argumentmi na to, že dom na D. P. O. X aj pozemok pod ním, v čase odňatia týchto nehnuteľností spĺňal podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. bolo to, že sa tu skladovali poľnohospodárske produkty vypestované na pozemkoch v k. ú. F., vyrobené víno a boli tu umiestnené aj stroje na spracovanie vína - preše. 21. Žalobcovia poukázali na to, že v správnom konaní bolo predložením výpisu z PK vložky č. XXX pre k. ú. F. preukázané, že matka a otec žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, nadobudli a vlastnili každý v 1 podiel na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa nachádzala v k.ú. F. v hone Kühtreiber a bola evidovaná ako záhrada par. č. XXXX o výmere 1055 m2, vinohrad parc. č. XXXX o výmere 9496 m2, záhrada parc. č. XXXX/X o výmere 263 m2, vinohrad parc. č. XXXX/X o výmere 2829 m2, záhrada v hone parc. č. XXXX o výmere 1169 m2, vinica parc. č. XXXX o výmere 1k. jutro, 694 štvorcových siah, záhrada parc. č. XXXX o výmere 99 štvorcových siah a záhrada parc. č. XXXX o výmere 157 štvorcových siah. Zo založenej p.k. vložky č. XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že tieto osoby v rovnakom spoluvlastníckom podiele vlastnili aj lesy, a to les parc. číslo XXXX/X o výmere 1300 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere 436 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere 718 m2 a les parc. č. XXXX/X o výmere 269 štvorcových siah. Po smrti otca žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/ nadobudol žalobca 1/ v rámci dedičstva podiel po nebohom otcovi k vyššie uvedeným pozemkom na PK vložke 683 a 1341 vo výške 1 a v prospech právnej predchodkyne žalobcu 2/ boli k týmto pozemkom zriadené obmedzenia a právo v zmysle § 6-8 podľa zákona č. 139/47 Zb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské půdy. 22. Žalobcovia zastávajú názor, že charakter využívania domu na Somolického 2 v súvislosti s obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy v k. ú. F. (vinohrady a záhrady), ktorú rodina Vyskočilovcov vlastnila spolu s rodinou I. (každá rodina v podiele 1), je potrebné vyhodnotiť optikou stavu rozvoja Bratislavy a charakteru jej zástavby v rozhodnom období odňatia dotknutých nehnuteľností štátom, teda na charakter využitia tento budovy sa nedá pozerať dnešnou optikou, kedy je zástavba v Bratislave v danej oblasti úplne iná. 23. Pozemky v k. ú. F. evidované v PK vložke č. XXX sa nachádzajú nad F. Q., čiastočne v terajšej mestskej časti G. C. – O. F. F., čiastočne v mestskej časti F.. Na mieste, kde sa v dnešných rokoch rozprestiera obytná štvrť F. F., boli ešte koncom 70-tych rokov vinohrady, kde sa pestoval veľmi kvalitný
vinič, ktorý bol známy ešte za čias Rakúsko-Uhorska a bol veľmi vyhľadávaný v celej monarchii. Taktiež tu boli záhrady, v ktorých sa pestovalo prevažne ovocie, a to najmä Karloveské egreše, ktoré boli taktiež za Rakúsko-Uhorska známe. Až začiatkom 80-tych rokov (teda dávno potom, čo došlo k prepadnutiu predmetného majetku štátu) sa začala mohutná výstavba panelových domov na tomto území, čím sa navždy zrušil charakter a výzor tejto krásnej oblasti. Zanikli všetky vinohrady a dnes vinič a karloveský egreš pestuje už len pár pôvodných obyvateľov, a to najmä v starej časti Karlovej Vsi. V rozhodnom období teda rodiny C. a I. spoluvlastnili vinice, záhrady a lesy v časti Bratislavy, ktorá mala v rozhodnom období preukázateľne poľnohospodárske využitie a charakter. Tieto vinice a záhrady sa v tomto čase nazývali „Jurigrad“. 24. Z PK vložky č. XXX pre k. ú. F. je zrejmé, že sa na pozemkoch v k. ú. F. sa nenachádzali žiadne stavby (sú tu uvedené len vinice, záhrady a jedna stavebná plocha, avšak bez stavby), teda skladovanie úrody, vína, strojov nebolo na týchto pozemkoch v k. ú F. preukázateľne možné. Avšak vzhľadom na celkovú výmeru pozemkov na p. k. vložke 683 pre k.ú. F. (spolu takmer 2 hektáre) a charakter týchto pozemkov (záhrady a vinice), je nepochybné, že úžitky z týchto pozemkov vznikali, tieto bolo potrebné niekde spracovať a uskladniť bolo potrebné aj stroje a nástroje potrebné na toto spracovanie a obhospodarovanie. A práve na tieto účely sa v rozhodnom čase využívala časť domu na D. P. O. X, kedy sa v tejto nehnuteľnosti (v jej pivniciach a protilietadlovom kryte) skladovala a spracúvala úroda zo záhrad a viníc, a boli tu uskladnené aj stroje potrebné na toto spracovanie. Toto bolo potvrdené svedeckými výpoveďami, pričom za zásadné žalobcovia považujú výpovede svedkýň M. G. a p. C. G. (obe rod. I.), teda osôb, ktoré boli dcérami pôvodného spoluvlastníka vinohradu a záhrad zapísaných pre p. k. vložku XXX v k. ú F. M. I. s manželkou, a na obhospodarovaní týchto vinohradov a záhrad, a na spracovaní a uskladnení získanej úrody z týchto záhrad a vinohradov sa v rozhodnom období priamo podieľali. Z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že v dome na D. ulici boli umiestnené preše pre výrobu vína a v týchto priestoroch sa uskladňovali aj výrobky získané z vinohradov a sadov (jablká, víno a iné ovocie), až do obdobia, kedy C. opustili republiku. Poľnohospodárske výrobky sa dovážali autom v sudoch a debničkách. Taktiež svedkyňa p. C. G. (R. I.) pred správnym orgánom potvrdila, že dom na D. ulici sa používal okrem obytnej časti na skladovanie poľnohospodárskych výrobkov i v rozhodujúcom období odňatia ich majetku. Žalobcovia zdôraznili, že zásadné svedecké výpovede M. G., Q. a p. C. G. nie sú v administratívnych rozhodnutiach a ani relevantným spôsobom vyhodnotené. V konaní pred správnym orgánom nebol podľa názoru žalobcov predložený žiadny dôkaz o tom, že by sa budova súpisné číslo XXX a pozemok pod ňou parc. č. XXXX v rozhodnom čase nevyužívala aj na skladovanie, spracúvanie poľnohospodárskej produkcie, naopak, využitie tejto budovy v naznačenom smere bolo preukázané viacerými svedeckými výpoveďami. Predmetom vydania nemá byť konkrétny priestor v dome na D. P. O. X, ale ideálny podiel na tomto dome a pozemku pod ním o veľkosti 2/16. V čase odňatia týchto podielov vlastnia rodina C. na tomto dome celkový podiel 8/16. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010, kde je, okrem iného, uvedené, že je povinnosťou štátnych orgánov posudzovať tvrdenia žiadateľa o relevantných skutočnostiach zhovievavo, teda v situácii dôkaznej núdze brať do úvahy aj nepriame dôkazy rešpektujúc pritom dôsledne účel reštitučných právnych predpisov. 25. Pre potreby rozhodnutia o reštitučnom nároku žalobcov je dôležitý skutkový stav v čase, kedy bol žalobcovi 1/ a právnej predchodkyni žalobcu 2/ majetok protiprávne odňatý. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/, že predmetné pozemky a stavba boli „vždy súčasťou obytnej zóny“ odporuje skutkovému stavu, keďže predmetný dom bol postavený v roku 1923 (a približne v tomto období sa tu stavali aj okolité domy), a preto je jasné, že pred týmto obdobím tu žiadna obytná zóna nebola a žiadna „obytná zóna“ sa tu isto nenachádzala ani za Rakúsko-Uhorska. 26. K tvrdeniu ďalšieho účastníka 2/, že ak sa v nehnuteľnosti nachádza Múzeum M. M., táto nemohla mať súvis s poľnohospodárskou výrobou, žalobcovia uviedli, že listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že na poľnohospodárke účely boli využívané časti domu – pivnice a protiletecký kryt. Múzeum M. M. sa nachádza v nebytovom priestore na prvom poschodí domu na D. 2, teda jeho umiestnenie isto využívaniu zostávajúcich častí domu na poľnohospodárske účely nebránilo, resp. toto nevylučovalo. V minulosti bolo úplne štandardné, že v časti nehnuteľnosti majitelia žili a inú časť využívali na poľnohospodárske účely. Len pre úplnosť, nár. umelec M. M. síce v dome na D. 2 býval, avšak vždy len ako nájomca, nikdy žiadny podiel na tomto dome nevlastnil. Dopytom na správcu domu na D. ulici I. H. bolo zistené, že Mestské múzeum Bratislava v súčasnosti užíva predmetný nebytový priestor bez právneho dôvodu, keďže mu nájomná zmluva skončila ku koncu roku 2018. Navyše Mestské
múzeum Bratislava nevykonávalo v čase trvania nájomnej zmluvy údržbu a správu tohto nebytového priestoru v rozsahu, na ktorú je nájomca povinný (napr. nebytový priestor nebol v potrebnom rozsahu vykurovaný), takže sa tento priestor nachádza v súčasnosti vo veľmi zlom technickom stave a priestory múzea verejnosť nenavštevuje. VI. Pojednávanie 27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/121/2018 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/121/2018. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 21.02.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov a poverených zamestnankýň ďalších účastníkov 1/, 2/. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 29. Podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.1991 Zb. 30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodársky pôdny fond je základným prírodným bohatstvom našej krajiny, nenahraditeľným výrobným prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe základných potravín a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia. Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho zveľaďovanie, využívanie a rozširovanie patrí k popredným úlohám našej socialistickej spoločnosti. 31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je. 32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 53/1966 Zb. do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. 33. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 53/1966 Zb. o tom, že ide podľa odsekov 2 a 3 o súčasti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozhoduje v pochybnostiach orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 34. Správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa tento zákon vzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, ďalej na obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane zastavaných pozemkov a na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe. V poznámke pod čiarou sa uvádza § 1 zákona č. 53/1966 Zb.
35. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov správny súd zistil, že žiadatelia si uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku dňa 28.12.1992. Žiadatelia boli vlastníci uplatnených pozemkov. V zákonom vymedzenom období prešli tieto pozemky na štát. 36. Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovia spĺňajú podmienku podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb., tak ako to vymedzil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, teda či ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej postupovať. 37. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí č.k. 1344/1992, zn.: OU-BAPLO-2017/14949/240355/MAG zo dňa 29.11.2017 na str. 18 zaoberal skutočnosťou, či uplatnené nehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky pôdny fond, tak ako mu to uložil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008. NS SR uviedol, že bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú, majú, resp. mali v rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného poľnohospodárskeho majetku podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať ostatné podmienky. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri posudzovaní žiadosti žalobcov postupovať podľa zákona č. 229/1991 Zb. 38. Správny súd v intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 preveroval, či správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav ohľadom uplatnených nehnuteľností. Správny orgán prvého stupňa zistil, že podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, k. ú. E. sú evidované pozemky v časti A/ parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada s kamenným múrom o výmere 536 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku dom, dvor č. II/760 o výmere 397 m2, v časti Vlastníci pod B-12 vlastník L. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele 1, pod B-13/ vlastník L. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele 1/16, B. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. H. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. M. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16. Uvedené pozemky boli položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ“) č. XXX/XX zapísané do evidencie nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX. Na základe výsledkov mapovania, t. j. podľa zamerania skutočného stavu boli pod PVZ č. 491/76 a PVZ 557/75 pozemok, parc. č. XXXX, dom a dvor o výmere 397 m2 a pozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 516 m2 (k domu bola pričlenená časť záhrady parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 19 m2, 3418/3, garáž o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 15 m2 (celkom 942 m2). Podľa identifikácie parciel č. G. zo dňa 24.04.2017 vydaným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom stav z pozemkovej knihy pozemkovoknižná vložka č. XXXX obsahovala parcelu č. XXXX, záhrada o výmere 536 m2 a parcelu č. XXXX dom, dvor o výmere 397 m2. Podľa stavu registra C KN pozemok parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 324 m2, vedený na LV č. XXXX, k. ú. D. I., pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 15 m2, vedených na LV č. XXX. Podľa súpisu parciel pravdepodobne pred mapovaním z roku 1970 je pozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 479 m2 označený kódom „5“ záhrada a pozemok parc. č. XXXX dom o výmere 397 m2 s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. V uvedenom súpise sú na pozemkoch parc. č. XXXX/X, 3, 4 zapísané garáže s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. Podľa súpisu parciel k dátumu 01.01.1981 je pozemok s kódom „5“ parc. č. XXXX záhrady o výmere 335 m2 a pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 s kódom „13“. 39. K otázke vymedzenia pojmu „poľnohospodársky pôdny fond“ správny súd odkazuje na znenie zákona č. 53/1966 Zb., ktorý tento pojem definoval ako: „poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť poľnohospodárska obhospodarovaná, ale dočasne chránená nie je. Ďalej sem patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a podobne.“
40. Z uvedeného popisu parciel je zrejmé, že uplatnené pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond, pretože pri parcele č. XXXX ide o zastavanú plochu s domom, a teda nespĺňa podmienky uvedené v § 1 zákona č. 229/1991 Zb. V zmysle znaleckého posudku A. C. J. zo dňa 08.03.1995 ide o obytný dom, pričom sa v dome nenachádzajú prevádzkové priestory, ale len bytové. Vzhľadom na to, že počet bytov presahuje tri, dom je nie rodinným domom, ale ostatným obytným domom. Rovnako z tohto znaleckého posudku vyplýva, že pozemok, na ktorom je postavený obytný dom, tvorí s priľahlou záhradou jeden funkčný celok pozostávajúci z parciel č. XXXX, zastavané plochy o výmere 516 m2 a parc. č. XXXX/ X, záhrady o výmere 324 m2. Pozemok je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. I. a nachádza sa v obytnej zóne I. O. D. I.. Z uvedeného znaleckého posudku nevyplýva, že by táto budova patrila k poľnohospodárskej usadlosti a slúžila poľnohospodárskej výrobe. Obytný dom bol daný do užívania v roku 1923. Podľa správneho súdu je pre posúdenie reštitučného nároku rozhodujúca skutočnosť, že parc. č. XXXX/X záhrada tvorí s parc. č. XXXX, zastavané plochy jeden funkčný celok. Nie je možné nahliadať na záhradu parc. č. XXXX/X samostatne tak, že táto tvorí poľnohospodársky pôdny fond, keď s domom parc. č. XXXX tvorí jeden funkčný celok. Uvedené parcely sa nachádzajú v intraviláne obce, a preto nejde o poľnohospodársku usadlosť, ale o klasický obytný dom. Z predložených dôkazov správne orgány vyvodili záver, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, netvoria s pozemkami v Devíne nad Devínskou cestou (v súčasnosti čiastočne v mestskej časti Karlova Ves – časť Dlhé diely) jednu poľnohospodársku usadlosť, resp. funkčný celok s týmito poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami, s ktorými by boli zapísané v jednej pozemkovoknižnej vložke. 41. Z vyjadrenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 25.08.1994 vyplýva, že podľa zápisu v PK roku 1949 bol dom na parc. č. XXXX vedený ako dom, pričom v tomto období nebolo potrebné urobiť vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 42. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že išlo o spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ a spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý v rozhodnom období prešiel na štát. Majetkové krivdy, ktoré páchal štát v rokoch 1948 až 1989 prostredníctvom právnych a faktických konaní (opatrení), treba napraviť tak, že sa majetok, po splnení zákonných podmienok, vráti vlastníkovi. Nad rámec, podľa názoru správneho súdu, nemôžu popri sebe obstáť dva závery správnych orgánov, ktoré otázku trvalého pobytu žiadateľov posúdili odlišne bez dostatočného odôvodnenia tohto odklonu. 43. Účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, teda v pomerne dlhom období neslobody a perzekúcie, pričom v mnohých prípadoch k týmto majetkovým a iným krivdám dochádzalo na základe „právnych predpisov“, ktoré len ťažko možno podľa súčasných kritérií nazvať „právnymi“. Reštitučné zákony z obdobia po roku 1989 „otvorili“ pre oprávnené osoby priestor na to, aby sa domáhali inter alia navrátenia vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, a to za splnenia stanovených podmienok a v zákonom ustanovenej pomerne krátkej lehote. V zmysle rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 bolo potrebné skúmať, či je splnená základná podmienka, a teda, či ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej postupovať. Vzhľadom na to, že nie je splnená prvá podmienka, teda podmienka uvedená v § 1 zákona č. 229/1991 Zb. nebolo možné skúmať ďalšie podmienky na navrátenie vlastníckeho práva žalobcom. Žalobcovia mohli postupovať podľa zákona č. 87/1991 Zb. 44. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať ich náhradu. 46. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.
47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).