Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/116/2019 1019200742 13. 08. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200742.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Dipl. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Andrej Maar, advokát so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 30 789 354, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti: 1. F. G., H. X, XXX XX E., 2. I. I., J. X, XXX XX E., 3. F. I., J. X, XXX XX E., 4. I. I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. N. XX, O., P. P., právne zastúpená: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50 046 594, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUOVBP2-2019/43535/ZAV zo dňa 26.03.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. I. Q. E. – O. (ďalej len „prvostupňový orgán“), ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SP/2151/11695/2016/SU/KE, Go-94, (SP/1844/9072/2018/SU/KE,Go-94) zo dňa 18.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 60 až § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“), vydala stavebníčke I. I. K. (ďalej len „stavebníčka“, „ďalšia účastníčka konania v 4. rade“) stavebné povolenie na stavbu „Zasklenie terasy D. XX/X“. Terasa bola súčasťou bytu č. X v bytovom dome N. N. N. Q. XXXXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX, XXX/XXX R.S. O., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Terasa bola postavená na pozemku parc. č. XXX/XXX, k.ú. O., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. O.. V uvedenom prípade išlo o zmenu dokončenej stavby bytového domu v zmysle predloženého projektu vypracovaného A. D. P.. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobca a p. F. G., p. I. I. a p. F. I. v zákonnej lehote odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-OVBP2-2019/43535/ZAV zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca podal dňa 27.05.2019 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. 5. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že podľa kolaudačného rozhodnutia bytového domu N. Q. R./XXXX/XX/XX-X zo dňa 26.01.2015 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“), ktorého súčasťou je geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 04.06.2014 a ktorým vznikla - bola odčlenená parcela stavebníčky č. XXX/XXX je zrejmé, že stavba bytového domu stojí na pozemkoch: parc. č. XXX/XX, XXX/ XXX J. XXX/XXX. Kolaudačné rozhodnutie nepovolilo užívať stavbu bytového domu, ani inej stavby, postavenej na parc. č. XXX/XXX. Pozemok stavebníčky parc. č. XXX/XXX nebol v čase kolaudácie súčasťou iného pozemku zastavaného bytovým domom (XXX/XX, XXX/XXX J. XXX/XXX) a vznikol rovnakým geometrickým plánom č. XX/XXXX ako zastavané pozemky. Bezprostredne po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bol do katastra zapísaný bytový dom a jeho zastavaný pozemok a rovnako aj pozemok parc. č. XXX/XXX. Aj z prvotného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.02.2015 (výpis vydaný 7 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), na ktorom sú uvedené pozemky zastavané bytovým domom ako aj pozemok stavebníčky vyplývalo, že pozemok parc. č. XXX/XXX nebol zastavaný stavbou bytového domu a bol vedený ako ostatná plocha. Ani v čase podania žaloby nebolo na liste vlastníctva k bytovému domu uvedené, že by stál aj na pozemku stavebníčky. 6. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil kolaudačné rozhodnutie, ako aj Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou O. T., N.. N. P. U., A.: XX XXX XXX a stavebníčkou (ďalej len „Kúpna zmluva“), z ktorých zistil, že pozemok parc. č. XXX/XXX bol súčasťou stavebného pozemku, na ktorom bol bytový dom postavený a skolaudovaný. Žalobca trval na tom, že stavba zasahovala do jeho práv tým, že bola umiestnená na hranici jeho pozemku, zároveň na hranici pozemku mali byť umiestnené okná presklenej terasy, ktoré smerujú do jeho pozemku. Stavba terasy bola nepovolená čierna stavba, na ktorej stavebný úrad povolil vykonať zmeny. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.07.2019, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 8. Dňa 09.08.2019 bola správnemu súdu doručená replika žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný dôkazy predložené žalobcom nijako nespochybnil. Žalobca zotrval na tvrdení, že stavba terasy, ktorej zmena je predmetom napadnutého rozhodnutia, nebola skolaudovaná a napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pretože žalovaný neuviedol z čoho vychádzal, keď stavbu považoval za riadne skolaudovanú súčasť bytového domu. 9. Ďalšia účastníčka konania v 4. rade (stavebníčka) vo svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2025 uviedla, že stavebné povolenie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe riadneho a komplexného posúdenia všetkých námietok. Ďalšia účastníčka konania v 4. rade ďalej uviedla, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a garážového stojiska zo dňa 08.06.2021 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, súčasťou ktorej bola aj povoľovaná stavba, a všetky práva a povinnosti, ktoré z tohto vlastníctva vyplývali, prešli na nového vlastníka ako právneho nástupcu a podľa jej názoru by ako účastník súdneho konania mal byť označený nový vlastník nehnuteľnosti, pretože sa koná o jeho právach a právom chránených záujmoch. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-5S/116/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 12. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025 (§137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Hlavnou žalobnou námietkou, na ktorú žalobca opakovane poukazoval v žalobe bola skutočnosť, že terasa, ktorej zasklenie bolo napadnutým rozhodnutím povolené, bola čiernou stavbou, jej stavba nebola povolená a nebola ani riadne skolaudovaná. Svoje tvrdenie žalobca opieral predovšetkým o zápis bytového domu v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. – O., kde je uvedené, že bytový dom je postavený na parcelách č.XXX/XX J. XXX/XXX, pričom samotná terasa je postavená na parc. č. XXX/XXX. Z uvedeného tak žalobca vyvodil, že terasa na pozemku č. XXX/ XXX nebola nikdy stavebne povolená, nie je súčasťou bytového domu a preto nemohla byť nikdy skolaudovaná spolu s bytovým domom. 15. Správny súd sa oboznámil s obsahom kolaudačného rozhodnutia k bytovému domu N. O. I. Q. E. - O. č. KR/2513/10736/2014-SÚ/JF-1 zo dňa 26.01.2015 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“) a jeho prílohami, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia, stavba bytového domu N. bola uskutočnená s nepodstatnými odchýlkami oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, ktoré sú zakreslené vo výkresoch architektúry. Zmeny oproti projektovej dokumentácii overenej stavebným úradom v stavebnom konaní spočívali v nepodstatných dispozičných zmenách bytov podľa požiadaviek budúcich vlastníkov, zakreslených v projektovej dokumentácii skutočného vyhotovenia stavby. Skutočné realizovanie stavby sa podstatne neodchyľovalo od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a preto stavebný úrad spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. Prílohou kolaudačného rozhodnutia bola overená projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia bytového domu, oplotenia, elektrickej prípojky a spoločných plôch vyhotovená dňa 20.11.2014 opatrená pečiatkou stavebného úradu s textom: „tento výkres je dokladom užívacieho povolenia vydané pod č. R./XXXX-XX/XX-X zo dňa 26.01.2015“. Z takto overenej projektovej dokumentácie vyplýva, že súčasťou bytového domu, ktorého sa kolaudačne rozhodnutie týkalo, bola aj terasa postavená na parc. č. XXX/XXX. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z priloženej, a stavebným úradom overenej, legendy miestnosti k bytovému domu N., kde je uvedená ako súčasť bytu XXX terasa so schodiskom s celkovou výmerou 9,37 m2. Správny súd na tomto mieste uvádza, že predmetom súdneho prieskumu nie je samotné kolaudačné konanie a kolaudačné rozhodnutie, ktorým príslušný stavebný úrad povolil užívanie bytového domu Strom, ale stavebné povolenie týkajúce sa zasklenia predmetnej terasy. S ohľadom na kolaudačné rozhodnutie a jeho prílohu - overenú projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia bytového domu, oplotenia, elektrickej prípojky a spoločných plôch zo dňa 20.11.2014, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že terasa nebola
nikdy stavebne povolená a skolaudovaná, a preto sa jedná o čiernu stavbu. Z kolaudačného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že terasa bola skolaudovaná spolu s bytovým domom Strom. Kolaudačné rozhodnutie je v napadnutom rozhodnutí označené číslom konania a dátumom vydania, preto ani námietka žalobcu týkajúca sa chýbajúcej identifikácie kolaudačného rozhodnutia bola správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná. V napadnutom rozhodnutí je taktiež identifikované stavebné povolenie č. SP/1882/6906/2014/SÚ/JF-6 zo dňa 07.07.2014, ktorým bola stavba bytového domu N. povolená. Zo samotného zápisu bytového domu v katastri nehnuteľnosti mohli vzniknúť určité pochybnosti týkajúce sa parciel, na ktorých je bytový dom N. postavený, avšak prípadný nesprávny zápis v katastri nehnuteľnosti (správny súd sa nezaoberal katastrálnym konaním, v rámci ktorého bola nehnuteľnosť zapísaná do katastra nehnuteľnosti) nemal vplyv na právoplatnosť a zákonnosť kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom. 16. Žalobca taktiež poukázal na špecifikáciu nehnuteľnosti v Kúpnej zmluve, v ktorej pozemok parcela č. XXX/XXX nebola uvedená medzi pozemkami zastavanými bytovým domom ani priľahlými pozemkami. Správny súd aj na tomto mieste konštatuje, že špecifikácia nehnuteľnosti v súkromnoprávnom vzťahu rovnako nemá vplyv na právoplatnosť a zákonnosť kolaudačného rozhodnutia vydaného k predmetnej stavbe bytového domu, preto z uvedeného dôvodu aj túto námietku vyhodnotil ako bezpredmetnú. 17. Žalobca ďalej namietal, že v popise bytu v článku II bod 2 Kúpnej zmluvy bola uvedená výmera terasy 9,37 m2. Vzhľadom na tento údaj nebolo žalobcovi zrejmé, ako stavebný úrad dospel k záveru, že plocha terasy sa nemení, ak podľa stavebného povolenia, str. 1, mala byť plocha terasy určená v rozmeroch 4,425 m2 x 2,35m2, čo je spolu 10,398 m2. Správny súd sa pri posudzovaní danej námietky oboznámil s projektom pre stavebné povolenie „Zasklenie terasy D. XX/X“, ktorý sa nachádzal v administratívnom spise. Z uvedenej projektovej dokumentácie vyplýva, že zastavaná plocha terasy bola 10,399 m2 a úžitková plocha terasy po realizácie zasklenia mala byť 8,98 m2. Zastavaná plocha terasy tak po realizácii zasklenia zostala nezmenená, a bola totožná s rozlohou uvedenou v Kúpnej zmluve, resp. v overenej projektovej dokumentácii, ktorá tvorila prílohu ku kolaudačnému rozhodnutiu. Napadnutým rozhodnutím nebola povolená stavba samotnej terasy, keďže táto bola už v čase vydania napadnutého rozhodnutia postavená a riadne skolaudovaná, ale došlo iba k realizácii jej zasklenia, ktoré malo byť realizované z vnútornej strany existujúceho zábradlia. Realizácia zasklenia tak nemala vplyv na vonkajšie rozmery terasy, ani v tom čase existujúce miestne a stavebné podmienky, a to aj s ohľadom na to, že bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2015, stavebníčka požiadala o stavebné povolenie na realizáciu presklenia stavby až dňa 30.11.2016. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že realizáciou samotného zasklenia existujúcej terasy nemohlo dôjsť k podstatnej zmene podmienok, resp. zásahu do práva užívať susediace nehnuteľnosti. 18. Správny súd sa oboznámil s vyjadrením ďalšej účastníčky konania v 4. rade týkajúcim sa jej účastníctva v súdnom konaní ako aj s predloženou zmluvou o prevode vlastníctva bytu a garážového stojiska zo dňa 08.06.2021, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej sa napadnuté rozhodnutia týka. Vzhľadom na § 32 ods. 3 písm. a) SSP, z ktorého je zrejmé, že ďalšími účastníkmi konania sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania a § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, správny súd nepovažoval prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na inú osobu za skutočnosť, ktorá by mala vplyv na účastníctvo v konaní a ďalej konal s ďalšou účastníčkou konania v 4. rade. 19. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy.
21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).