Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/96/2019 1019201622 24. 04. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201622.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D., 2/ E. F., narodená XX. XXXX XXXX, bytom C. XX, D., 3/ G. F., narodený X. XXXXXX XXXX, bytom D. X, D. a 4/ A. F., narodený XX. XXXXX XXXX, bytom G. X, H., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 30. septembra 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13 júna 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná odňala pôvodnému žalobcovi, I. F., narodenému X. XXXXXXX XXXX, ktorý zomrel XX. XXXX XXXX (ďalej len „pôvodný žalobca“) starobný dôchodok postupom podľa § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznaný podľa § 65 a § 82 ods. 2 citovaného zákona. 2. Žalovaná konštatovala, že predmetným rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10Sd/188/2013 – 45 z 11. septembra 2018, ktorým zrušil predošlé rozhodnutie žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti pôvodného žalobcu o určenie sumy starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií. 3. Na odvolanie pôvodného žalobcu, namietajúceho, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako príslušný orgán, mu doposiaľ nepriznalo zvýšenie výsluhového dôchodku tak, aby mu bol dorovnaný odňatý starobný dôchodok, generálny riaditeľ žalovanej preskúmal prvostupňové rozhodnutie žalovanej a toto ako vecne správne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v celom rozsahu potvrdil a odvolanie pôvodného žalobcu zamietol. 4. Generálny riaditeľ žalovanej skutkovo zhrnul, že pôvodný žalobca žiadosťou zo 14. septembra 2007 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 5. augusta 2007, na čo mu ho žalovaná priznala rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21. novembra 2007 vo výške 4.814 Sk mesačne. Dňa 22. júla 2013 požiadal pôvodný žalobca o posúdenie a určenie sumy starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby, no žalovaná jeho žiadosť zamietla postupom podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 94 a § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb.. V konaní bolo potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15. júla 2013 preukázané, že pôvodnému žalobcovi bol od 1. decembra 1999 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z potvrdenia zároveň vyplynulo, že pôvodnému žalobcovi bola na určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená doba služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov, v dôsledku čoho bol žalobcov dôchodkový vek určený podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) na 55 rokov, ktorý dosiahol dňa 5. augusta 2000. 5. Z rozsudku krajského súdu č. k. 10Sd/188/2013 – 45 z 11. septembra 2018 vyplýva, že podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol pôvodnému žalobcovi starobný dôchodok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. ku 5. augustu 2000 a tento mu zostal zachovaný. Žalovaná preto skutočne nebola oprávnená rozhodovať o starobnom dôchodku pôvodného žalobcu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ale má o ňom rozhodovať príslušný orgán určený podľa § 142 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., teda orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva. V danom prípade teda nie je dotknutá kompetencia ministerstva rozhodnúť o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom zvýšení za dobu ďalšieho poistenia. Krajský súd zároveň uviedol, že v dôsledku neoprávneného vyplácania starobného dôchodku žalovanou, tento pôvodnému žalobcovi odníme po zvýšení vyplácaného výsluhového dôchodku ministerstvom. 6. Ministerstvo dňa 4. júna 2019 žalovanej prípisom č. J./XXXX-XX doručilo rozhodnutie č. J./XXXX-XX z 26. mája 2019 o zvýšení výsluhového dôchodku pôvodného žalobcu. Žalovaná v súlade s právnym názorom krajského súdu v nadväznosti na oznámenie ministerstva odňala pôvodnému žalobcovi po zvýšení výsluhového dôchodku starobný dôchodok. 7. Generálny riaditeľ žalovanej, poukazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9So/141/2014 z 27. januára 2016 (z ktorého pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzala aj žalovaná), skonštatoval, že rozhodnúť o starobnom dôchodku žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku alebo inej dávky výsluhového zabezpečenia považovanej za výsluhový dôchodok a súčasne sú poberateľmi ďalšieho starobného dôchodku priznaného žalovanou, sú príslušní osobitní nositelia sociálneho zabezpečenia uvedení v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v dôsledku čoho žalovaná takéto žiadosti príslušným orgánom postúpi. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu podal pôvodný žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, uvádzajúc, že mu je známa rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúca sa kompetencie žalovanej rozhodovať o starobnom dôchodku a teda týkajúcej sa aj jeho prípadu, avšak je podľa jeho názoru minimálne v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sa ustanovenia dotknutých právnych predpisov, ktoré riešia situáciu bývalých štátnych zamestnancov po ich odchode do výsluhy resp. do dôchodku, vykladajú odlišne. 9. Pôvodný žalobca uznal, že na jeho situáciu sa vzťahuje právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/141/2014 z 27. januára 2016, avšak hoci mu bol priznaný zvýšený výsluhový dôchodok ministerstvom, ten nedosahuje výšky, ktorú mu bola priznala žalovaná. 10. Pôvodný žalobca namietal prísne formalistický výklad zákon č. 100/1988 Zb., pretože v porovnaní s ostatnými dôchodcami z dotknutých rezortov, ktorí splnili podmienky nároku na starobný dôchodok po 1. januári 2004, je jeho dôchodok nižší. Je nelogické, aby sa výška dôchodku líšila iba v dôsledky rozdielneho dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok. III. Vyjadrenie žalovanej 11. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Opätovne zrekapitulovala svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, a teda, že v plnom rozsahu rešpektovala právny názor obsiahnutý v rozsudku krajského súdu č. k. 10Sd/188/2013 – 45 z 11. septembra 2018. 12. Vo vzťahu k namietanej diskriminácii žalobcu ku ostatným starobným dôchodcom žalovaná uviedla, že žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 13. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
14. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/96/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/96/2019. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 130 ods. 1 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Podľa § 132 ods. 1 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 142 ods. 4 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (účinného od 01.07.2002), ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,33e) [pozn. odkaz na § 261 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.] vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu 33e) v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Podľa § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako. 15. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach,
posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 16. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24. apríla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 17. Správny súd len pre úplnosť pripomína, že pôvodný žalobca po podaní žaloby dňa XX. XXXX XXXX zomrel, na čo správny súd vydal uznesenie č. k. BA-7Sa/96/2019-37 podľa § 25 SSP v spojení s § 63 ods. 2 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP a § 118 ods. 1 zákona č. 4612003 Z. z., ktorým rozhodol o pokračovaní s deťmi žalobcu, ktoré sú v záhlaví predmetného rozsudku označené ako žalobcovia 1/ - 4/. 18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci odňatia starobného dôchodku žalobcovi podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z., v dôsledku zistenia, že nárok uplatnený na pobočke žalovanej o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia mu nevznikol. Žalovaná konštatovala, že nie je oprávnená rozhodovať o nároku pôvodného žalobcu na starobný dôchodok, pričom oprávneným je ministerstvo. 19. Pôvodný žalobca v podanej žalobe v zásade nerozporoval závery žalovanej, že príslušným na rozhodnutie o jeho nároku je ministerstvo, keďže rozhodovacia prax kasačných súdov o tejto otázke mu bola dôverne známa, namietal však, že postup žalovanej je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, pretože ministerstvo doposiaľ nerozhodlo o zvýšení výsluhového dôchodku v takej výške, ktorá by zodpovedala odňatému starobnému dôchodku. 20. Pôvodný žalobca namietal, že v porovnaní s ostatnými dôchodcami, ktorí splnili podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok po 1. januári 2004, t. j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z., je jeho dôchodok nižší. 21. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná, potom ako vyhovela žiadosti pôvodného žalobcu o priznanie starobného dôchodku a priznala mu starobný dôchodok od 5. augusta 2007 v zmysle jeho žiadosti a tento dôchodok viackrát zvyšovala, majúc za to, že na rozhodovanie o ňom je kompetentná, svoju kompetentnosť prehodnotila v nadväznosti na neformálnu žiadosť pôvodného žalobcu o jeho zvýšenie z 22. júla 2013. 22. Správny súd na úvod pripomína, že vyčlenením osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (okrem iných profesií v prípade vojakov prvýkrát zákonom č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01. mája 1998 a následne zákonom č. 328/2002 Z. z. a v prípade policajtov prvýkrát zákonom č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01. júla 2002) vzniknuté otázky právomoci - kompetencie osobitných orgánov sociálneho zabezpečenia označených v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. resp. Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred týmto vyčlenením podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. (s ohľadom na úpravu v § 103 bod. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. resp. § 143a, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o vylúčení použiteľnosti ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov počnúc účinnosťou novej osobitnej zákonnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia), boli riešené a ustálené následnou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Takýmto rozhodnutím je záväzný judikát č. 41/2016, pričom v ňom formulované závery neboli prekonané ani neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Nakoniec obdobné závery boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovené aj v zjednocujúcom stanovisku jeho správneho kolégia č. Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020, a to ako výnimka zo všeobecnej kompetencie Sociálnej poisťovne. 23. Pre komplexné zodpovedanie námietky pôvodného žalobcu poukazuje správny súd na bod 2 tohto stanoviska, ktoré možno aplikovať na preskúmavanú vec, „od 01.05.1998 má pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie za podmienky, ak vojak (žalobca) splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite, ku dňu nadobudnutia účinnosti zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov (01.05.1998), príp. aj po tomto dni, pretože v zmysle ust. § 103 bod 2 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 01.05.1998 už nemožno
použiť ani ust. § 142 ods. 4 písm. a/ a § 143 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.“ V bode 4 stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pôsobnosť uvedená v bode 2. (a 3.) je daná aj na vykonanie administratívneho konania o žiadostiach o zvýšenie starobného dôchodku (§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a pomerného starobného dôchodku (§ 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) za doby ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že zákonodarca opomenul upraviť povinnosť Sociálnej poisťovne previesť na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poistné za uvedené doby. 24. Zjednodušene možno zhrnúť, že pre určenie kompetentného orgánu je rozhodujúce posúdenie dvoch skutočnosti, a to času vzniku nároku na starobný dôchodok a nepretržitosti zamestnania ku dňu 30. júnu 2002. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná v posudzovanej veci obe rozhodné skutočnosti vyhodnotila tak, že pri aplikovaní záverov zmieneného judikátu resp. zjednocujúceho stanoviska vylučujú akúkoľvek kompetentnosť žalovanej pre rozhodovanie o starobnom dôchodku pôvodného žalobcu. 25. Ako už bolo konštatované skôr, pôvodný žalobca nerozporoval, že by v zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebola žalovaná kompetentná na rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku. Vo vzťahu k prvej rozhodnej skutočnosti (čas vzniku nároku na starobný dôchodok) žalovaná správne dospela k záveru, že pôvodnému žalobcovi vznikol starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov dňa 5. augusta 2000, t. j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý záver oprela o potvrdenie ministerstva zo dňa 15. júla 2013 o hodnotení doby služby pôvodného žalobcu v období od 1. augusta 1964 do 30. novembra 1999 v I. kategórii funkcii, čím dosiahnutie doby služby v tejto kategórií funkcií v trvaní najmenej 20 rokov zakladá vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom veku 55 rokov. Správne posúdila aj druhú rozhodnú skutočnosť, t. j. nepretržitosť zamestnania ku 30. júna 2002, keď dospela k záveru, že pôvodný žalobca nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok k uvedenému dátumu nepretržite zamestnaný, čo napokon skonštatoval aj krajský súd v rozsudku č. k. 10Sd/188/2013 – 45 z 11. septembra 2018. 26. Námietky pôvodného žalobcu o postupe žalovanej v rozpore s dobrými mravmi nie sú spôsobilé zvrátiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ nebol spokojný so sumou výsluhového dôchodku, v prvom rade mal svoje námietky smerovať voči záverom uvedeným v rozhodnutí ministerstva, ktorým mu bol tento výsluhový dôchodok priznaný resp. následne zvyšovaný. Keďže žalovaná nemohla ignorovať právnu úpravu odnímajúcu jej kompetenciu rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu, nemohla kompenzovať ani ním (vágne) namietanú nerovnosť voči ostatným poistencom, ktorým však nárok na starobný dôchodok vznikol za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.. 27. Na základe uvedeného správnemu súdu nezostalo iné ako skonštatovať, že žalovaná rozhodla správne, pokiaľ pôvodnému žalobcovi starobný dôchodok odňala z dôvodu, že v prvom rade je kompetencia rozhodovať o starobnom dôchodku aj o jeho prípadnom zvýšení daná ministerstvu. Správnu žalobu preto ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 28. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcom 1 – 4 podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.